Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120216260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1120216260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zást. JUDr. Felix
Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému Allianz
-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o
zaplatenie 829,06 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
40Cb/122/2020-94 zo dňa 19.10.2021 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/122/2020-94 zo dňa

19.10.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a spoločnosť
CAR LEASE s.r.o., uzavreli spolu Poistnú zmluvu č. 6599408623, predmetom ktorej bolo havarijné

poistenie motorového vozidla, súboru, do ktorého patrilo aj vozidlo zn. Dacia Logan G.: C. XXXTP.
Dňa 10.10.2018 sa predmetné vozidlo stalo účastníkom škodovej udalosti v cestnej premávke, pričom
škodu spôsobilo vozidlo zn. Škoda Octavia G.Č.: C. XXXMI, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovaného. Na vozidle poisteného došlo k poškodeniu, ktoré si dal opraviť, za čo mu bola vystavená
faktúra č. 20190053. Poistený si následne uplatnil u žalobcu plnenie a ten mu po odpočítaní spoluúčasti
poskytol plnenie vo výške 829,06 EUR. Poukázal na ust. § 813 OZ a v zmysle uvedeného si žalobca
uplatnil u žalovaného sumu 829,06 EUR spolu s úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

nemalvyjadreniepoistenéhokzodpovednostinepristúpilkplneniu.Žalovanývpodanomodporevzniesol
námietku premlčania. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal predmetnou námietkou a dospel
k záveru, že námietka je relevantná a predmetné právo je premlčané. Predmetnom konania je nárok
na náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode. Právo na náhradu škody sa podľa § 106 OZ
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ku škode
došlo nesporne dňa 10.10.2018 a poškodený sa teda dozvedel predmetným dňom o vzniku škody aj o
skutočnosti, kto za ňu zodpovedá. O výške škody sa poškodený dozvedel z faktúry č. FV18028, ktorá

bola vystavená dňa 22.10.2018. Od uvedeného dátumu bolo teda možné konštatovať začiatok plynutia
premlčacej doby. Žaloba bola podaná dňa 9.11.2020, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty.3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sporoval premlčanie s poukazom na zákon č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Súd mal za to,
že výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, žeby sa toto ustanovenia malo
vzťahovať aj na plynutie lehoty pri právach, kde lehota premlčania končí tak ako v uvedenom prípade
v októbri 2020. Súd mal za to, že toto ustanovenie zákona poskytovalo ochranu právam, pri ktorých by

k premlčaniu alebo zániku práva došlo práve v zákonom určenej lehote, teda od účinnosti zákona do
30.4.2020. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania ako dôvodnú, meritórne
neposudzoval ďalšie vznesené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého záver súdu je nesprávnym
právnym posúdením veci. Ust. § 1 písm. a) zák. č. 62/2020, nevymedzuje ním dotknuté lehoty ako len tie

lehoty, ktorých uplynutím odo dňa účinnosti daného zákona do 30.4.2020 by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva. Predmetné ust. svojou hypotézou adresuje všetky lehoty, keď ich definuje ako lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. V zmysle uvedeného ustanovenia
zákonné prekluzívne a premlčacie lehoty do 30.4.2020 neplynuli, preto na určenie posledného dňa

plynutia takejto lehoty, je potrebné k pôvodnému poslednému dňu plynutia lehoty v zmysle predmetného
ustanovenia prirátať počet dní odo dňa účinnosti zák. č. 62/2020 do 30.4.2020. S ohľadom na uvedené,
nie je možné považovať nárok žalobcu za premlčaný.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.9.2022. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania, po tom čo sa premlčaním zaoberal v
dôsledku námietky vznesenej žalovaným pri prvom úkone, ktorý mu patril. Súd prvej inštancie žalobou
uplatnený nárok na náhradu škody posudzoval z hľadiska premlčania podľa § 106 ods. 1 OZ, podľa

ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie o dvojročnej premlčacej
dobe, pričom uvedená okolnosť právneho posúdenia nebola medzi sporovými stranami sporná a nie je
ani v odvolaní namietaná.

10. Napriek uvedenému odvolací súd udáva, že s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie
sa stotožňuje, keď aj v zmysle Dôvodovej správy správu k zákonu č. 62/2020 Z.z. opatrenia prijaté
týmto zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.3.2020 do 30.4 2020 a následne
v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť ktomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich
práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku
premlčania. Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase

od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, ale zákonodarca mienil a aj
upravil len neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od
27.3.2020do30.4.2020anáslednevčaseod19.1.2021do28.2.2021,t.j.týchpremlčacíchlehôt,ktorých
koniec by uplynul v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021.
Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č.

62/2020 Z.z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali
uplynúť, t.j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase
od 19.1.2021 do 28.2.2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu,
prezentovaný v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.3.2020 do 30.4.2020) zo
zákonaspočívalivšetkypremlčaciedoby,ktorébolipočastrvaniaplatnostiaúčinnostizákonavbehu,ale
uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období

uplynuli. Ak súd prvej inštancie ustálil začatie plynutia premlčacej lehoty od 22.10.2021 tak dvojročná
lehota uplynula 22.10.2020 a teda v čase keď plynutie tejto lehoty nebolo prerušené zák. č. 62/2020
Z.z. (od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021). Neplynutie lehoty
nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona bolo,
aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia

bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, po
uplynutí ochranného obdobia, mal možnosť podať žalobu včas a to v období od 1.5.2020 do 22.10.2020.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).