Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012945

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119012945.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom, v trestnej veci obžalovaného H. N., nar.
XX.XX.XXXX v F., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. N., nar. XX.XX.XXXX v F.
trvale bytom F., toho času UVTOS a ÚVV Leopoldov

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.02.2019 v čase približne o 8:00 hod., v kultúrnej miestnosti na X. oddiely sektoru D1, ľavá strana

objektuč.20Hrad,oddeleniavýkonutrestuodňatiaslobodyÚVTOSLeopoldov,poprechádzajúcejvýzve
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže npráp. Y. H., funkčne zaradeného ako samostatný strážny
úseku eskortnej a špeciálnej činnosti, na vyzlečenie civilného trička, ktoré nemal pedagógom povolené,
ho obžalovaný fyzicky napadol tým spôsobom, že sa zahnal na poškodeného otvorenou dlaňou pravej
ruky, ktorou ho v dôsledku obrany poškodeného len okrajovo zasiahol do oblasti ľavého líca, pričom mu
pri útoku nespôsobil žiadne zranenia,

teda

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

čím spáchal

prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri)

mesiace.Podľa 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného H. N., ktorý
vyhlásil, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním jeho výpovede
z prípravného konania, výsluchom poškodeného Y. H. a prečítaním jeho výpovede z prípravného
konania, výsluchom svedka P. U. a čítaním výpovede svedka P.. T. Q. z prípravného konania, prehraním
kamerového záznamu správy ÚVTOS Leopoldov, oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi
zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom

pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný H. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ráno prišli na prehliadku, a hľadali chlapcom
tam nejaké lieky, nič nenašli, tak si vybili nervy na ňom. Brali nich po jednom do kultúrnej miestnosti, tam
ich prehľadávali, mal na sebe nedovolené tričko, opýtal sa ho strážnik, či ho má dovolené, povedal, že
áno, pričom klamal. Po prehliadke ako sa skončila prehliadka, išiel na chodbu, kde sa vrátil pedagóg z
izby č. 11, opýtal sa službukonajúci či má povolenie to tričko, on povedal, že nie, tak zistil, že ho klamal.

Zobral ho späť na kultúru, dal mu tam facku na pravé líce, kryl si tvár, tak sa ho dotkol, a on hneď zavolal
svojich kolegov, ktorí ho tam hneď dobili. Brali ho na lekársku prehliadku k lekárovi. Aj tam ho zbili,
sestrička videla, že kríva, že ho to bolí, ešte mu kázali, aby povedal, že nič sa nestalo, tak povedal, že
nič sa nestalo. Potom ho dali na izbu, asi za polhodinu došla bezpečnostná služba a vyšetrovateľ ako
sa to stalo, tam prišiel aj jeho pedagóg, aj tam ho zbili, dovtedy ho bili, kým nepovedal tak, ako to oni

chceli. Ešte bol potrestaný disciplinárnym trestom 10 dní celodenné ubytovanie v disciplinárnom treste.
Mal už disciplinárne potrestanie, za napadnutie príslušníka v ÚVTOS Košice.

Následnesaprečítalačasťvýpovedeobžalovanéhovpostaveníobvinenéhozodňa14.5.2019č.l.27-31,
na č.l. 29 v ktorej uviedol, že dostal facku od poškodeného na ľavé líce.

Svedok poškodený Y. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa vykonávali čiastkové prehliadky, na
desiatom oddiely D1 hrad. Jedna skupina príslušníkov vykonávala prehliadku cely a on a U. vykonávali
prehliadku odsúdených. On vykonával prehliadku osobnú dôkladnú s tým, že odsúdený chodili po
jednom, lebo tam neboli priestory na to, aby sa robili prehliadky viacerých. S tým, že po jednom chodili

dovnútra do kultúrnej miestnosti a ostatných strážil kolega U. na chodbe. S tým, že kto mal prehliadku
vykonanú vyšiel von a stál pri stene a ďalší išiel dovnútra. Pri prehliadke obžalovaného prišiel dovnútra,
dal mu príkaz, aby sa vyzliekol do naha, že bude vykonaná osobná prehliadka, pri tom ako sa vyzliekal
zbadal, že má civilné tričko na sebe. Na to sa ho opýtal či ho má povolené pedagógom, on povedal, že
áno, že on o tom vie. Takže neriešil či mal, alebo nemal. Pri skončení prehliadky všetkým odsúdených

a cely sa presúvali odsúdení na svoju celu, s tým, že on už som stál vonku pred kultúrnou miestnosťou
a zbadal cca v polovičke chodby, že pedagóg sa rozpráva s obžalovaným, že prečo má na sebe civilné
tričko. Čo mu odpovedal to nevie, nepočul to. Pedagóg ho poslal späť na kultúrnu miestnosť, aby si
vyzliekol to tričko a nechal ho tam. Pri tom ako prišiel do kultúrnej miestnosti vošiel tam on, s tým, že mu
povedal prečo ho oklamal, keby ho neoklamal neriešil by to, to by si s ním riešil pedagóg, prečo ho má

na sebe. Vzápätí si začal rozopínať košeľu, zostal taký nervózny, a v tom zaregistroval, že mu vystrelila
ruka smerom k nemu s tým, že on sa uhol. Nahol sa dozadu, ale zacítil ako ho šuchol končekmi prstov
po brade. Na to zareagoval, že mu dal úder päsťou na hruď, koleno na brucho. Medzitým už kolega
U. pristúpil k nemu a obžalovaného spacifikovali založením pút. Vzápätí prišli druhí kolegovia, ktorí už
počuli, že sa niečo deje a následne bol odvedený k ústavnej lekárke. Na prehliadku ohľadne zranenia.

Kolega U. stál pri otvorených dverách do kultúrnej miestnosti, jedným okom sledoval odsúdených na
chodbe, a druhým sledoval jeho, aby sa nič nestalo, zaisťoval ho.

Následne sa prečítala časť výpovede poškodeného Y. H. zo dňa 30.5.2019 č.l. 32-37, str. 10, v ktorej v
podstate uviedol len ako sa správal obžalovaný, keď bol vrátený do kultúrnej miestnosti pre vyzlečenie

trička.Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonávali sa čiastkové prehliadky v UVTOS
Leopoldov na D1, a počas prehliadok na kultúrnej miestnosti robili prehliadky s Y. H.. Čo si pamätá,

tak myslí, že si mal vyzliecť obžalovaný tričko civilné. On už tam sčasti nebol, bol na chodbe. Y. H. ho
vyzval, aby si vyzliekol tričko. On už bol na odchode ku kolegom pomôcť im s prehliadkou cely. A v tom
sa pozrel ako je tá kultúrna miestnosť, dvere boli otvorené a videl ako obžalovaný napadol kolegu, s
pravou rukou na tvár. Následne ho spacifikovali, nasadili mu putá. Potom ležal na zemi, dolu bruchom.
Potom ho odviedli k lekárovi. On zostal na čiastkových prehliadkach, kolega išiel, asi ho zavolal vedúci,

aby vysvetlil, čo sa stalo a obžalovaný odišiel k lekárovi. Počas toho ako vykonával tie prehliadky bývajú
tie dvere kultúrnej miestnosti otvorené, tam nemôže príslušník robiť nič sám, zostať sám, každý sa musí
kontrolovať. To bol len okamih ako zazrel, že ho N. napadol rukou. Kolega ho vyzval, nech si vyzlečie
tričko. On ho napadol. Rukou ho napadol. Kládol odpor, keď tam prišiel. On stál proti nemu.

Zo súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítala výpoveď svedka P.. T. Q. č.l. 41-43 4.7.2019,

z ktorej vyplynulo, že počas prehliadok na desiatom oddiely D1 hrad, sa odsúdení premiestňovali po
chodbe, kde si všimol, že obžalovaný má na sebe civilné tričko, ktoré nemal povolené, nakoľko je jeho
pedagóg. Z uvedeného dôvodu ho poslal naspäť do kultúrnej miestnosti, aby si ho vyzliekol, pričom po
chvíli bolo počuť z tejto miestnosti krik, a následne sa dozvedel, že obžalovaný napadol poškodeného.
Potom bol obžalovaný odvedený na lekárske ošetrenie.

Na hlavnom pojednávaní sa následne prehrával záznam z bezpečnostnej kamery zo dňa 08.02.2019 v
čase približne o 8:00 hod., na chodbe pred kultúrnou miestnosťou na X. oddiely sektoru D1, ľavá strana
objektu č. 20 Hrad, oddelenia výkonu trestu odňatia slobody ÚVTOS Leopoldov.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- zápisnica o vydaní veci č. l. 50 zo dňa 14.03.2019 z ktorej vyplýva odovzdanie kamerového záznamu
z ÚVTOS Leopoldov
- analýza kamerového záznamu č. l. 61

- lekárska správa ohľadom zranení obžalovaného H. N. zo dňa XX.XX.XXXX č. l. XX, z ktorej vyplýva,
že obžalovaný počas spacifikovania ako aj následného šetrenia neutrpel žiadne zranenia
- aktuálny odpis RT
- lustrácia v databáze priestupkov
- lustrácia CDB v databáze súdov SR

-
Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol návrh obžalovaného ohľadom výsluchu údajných
svedkov spolu odsúdených, nakoľko súd mal jednoznačne dôkaznú situáciu za preukázanú a vo
výpovediach už vypočutých svedkov ako aj prehraného kamerového záznamu nevidel žiaden relevantný
rozpor, súd mal jednoznačne ustálený skutkový dej.

Ku vine:

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný H. N. sa dopustil prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto
činu ako vyššiu než nepatrnú a teda nie je na mieste aplikácia tzv. materiálneho korektívu. Svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu, keďže použil násilie v úmysle
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného v

plnom rozsahu preukázaná.
-------------------
K obhajobou naznačenému návrhu („... o zastavení konania v zmysle splnenia podmienok na takýto
postup...“) potrebe aplikácie zásady „ne bis in idem“ (čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd) súd uvádza, že na zisťovanie trestnoprávneho charakteru zbiehajúcich sa
konaní (v tomto prípade disciplinárne konanie vo výkone trestu a aktuálne vedené trestné konanie) je
potrebné v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre Ľudské práva (a následne aj ustálenej

judikatúry súdov Slovenskej republiky) aplikovať tzv. „engelovské kritériá“ (Engel a ďalší proti Holandsku
- č. 5100/71 z 8. júna 1976).

Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha
deliktu a tretím povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe. Uvedené kritériá

majú alternatívnu povahu a na aplikovanie článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru sa vyžaduje
naplnenie aspoň jedného kritéria. Testovanie jednotlivých kritérií - sa vykonáva zostupne od prvého
k tretiemu, pričom postačuje splnenie aspoň jedného z nich na to, aby predmetné konanie mohlo
byť označené za trestnoprávne v zmysle dohovoru. V prípade, ak delikt nie je podľa vnútroštátneho
práva trestným činom, posudzujú sa ostatné dve kritériá. Povaha deliktu posudzovaná z hľadiska
chráneného záujmu (všeobecný záujem alebo partikulárny záujem) sa skúma z hľadiska, či daný

právny predpis je adresovaný všetkým osobám (trestná povaha) alebo určitej špecifickej skupine
subjektov, ktoré majú osobitné postavenie (napr. sudcovia, lekári, vojaci a pod.). Vo vzťahu k tretiemu
kritériu sa pozornosť zameriava na druh a stupeň závažnosti (tvrdosti) sankcie, ktorá hrozí dotknutej
osobe. Ak alternatívne testovanie druhého a tretieho kritéria neprináša jednoznačnú odpoveď, ktorá
by vyvracala alebo potvrdzovala trestnoprávny charakter predmetného konania, je možné použiť tzv.

kumulatívny prístup. Z právnej úpravy disciplinárneho konania voči odsúdeným je zrejmé, že toto nepatrí
do sféry trestného práva (právna úprava disciplinárneho konania voči obvineným a odsúdeným nie je
v slovenskom právnom poriadku súčasťou trestného práva a konanie o disciplinárnom delikte nie je
trestným konaním) a vzťahuje sa na určitú špecifickú skupinu subjektov - odsúdení (predmetná právna
norma nie je adresovaná všetkým, ale výlučne vybranej skupine osôb a je partikulárneho charakteru),

teda nespĺňa prvé dve tzv. engelovské kritériá. Rozhodujúcim sa tak stáva tretie kritérium - závažnosť a
tvrdosť sankcie. Rozhodujúce je, aká sankcia v danom konaní podľa zákona hrozí, nie aká v skutočnosti
bola uložená. V tomto smere súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
kde tento rozhodoval o trestnoprávnom charaktere disciplinárnych konaní týkajúcich sa práve osôb vo
výkone väzby a výkone trestu (Campbell a Fell proti Spojenému kráľovstvu (č. 7819/77 z 28. júna 1984),

Mc Feeley proti Spojenému kráľovstvu (č. 8317/78 z 15. mája 1980), Štitić proti Chorvátsku (č. 29660/03
z 8. novembra 2007), Payet proti Francúzsku (č. 19606/08 z 20. januára 2011), ako aj A. a B. proti Nórsku
(č. 24130/11 29758/11 z 15. novembra 2016).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a

doplnení niektorých zákonov za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne
tresty: a) pokarhanie, b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov, c) zákaz najviac dvoch
nákupovpotravín,vecíosobnejpotrebyainýchvecíokremzákladnýchaďalšíchpotriebosobnejhygieny
a základných potrieb na korešpondenciu, d) zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo
rádioprijímača až na dva mesiace, e) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až

na dobu 20 dní, f) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 14 dní, g) umiestnenie do
samoväzby až na dobu 14 dní, h) prepadnutie veci.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že následkom disciplinárnej sankcie je určitá zmena
režimu v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Disciplinárna sankcia teda nemá za následok také široké

obmedzenie práv, ako so sebou prináša trest odňatia slobody. Závažnosť a citeľnosť odňatia slobody
(ktoré má trestnoprávny charakter) je podstatne väčšia ako zásah do práv, ktorý je spojený len so
zmenou režimu následkom uloženia disciplinárnej sankcie. V prípade odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorému bol právoplatne uložený disciplinárny trest je tiež podstatným posúdenie, či to
môže mať vplyv na celkovú dĺžku trestu odňatia slobody napr. z hľadiska zhoršenia jeho hodnotenia,

čím by bola znížená šanca takéhoto odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu.
Tento vplyv však môže byť iba nepriamy, pretože podľa § 64 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení
neskorších predpisov, hodnotenie správania odsúdeného na základe udelených disciplinárnych trestov
a disciplinárnych odmien je len jedným z aspektov posudzovania plnenia podmienok podmienečného

prepustenia. Hodnotenie totiž zohľadňuje aj aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania
ako aj resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že právoplatné uloženie disciplinárneho trestu v zmysle zákona o výkone trestu
odňatia slobody fyzickej osobe, ktorá v čase spáchania disciplinárneho deliktu a právoplatného uloženiadisciplinárneho trestu bola vo výkone trestu odňatia slobody nepredstavuje sankciu, ktorá by dosahovala
závažnosť (tvrdosť sankcie) v zmysle tzv. tretieho engelovského kritéria a na takto uložený disciplinárny
trest sa nevzťahuje ochrana podľa článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru (zásada ne bis in idem)

a teda právoplatné uloženie disciplinárneho trestu nevylučuje vedenie trestného stíhania pre totožný
skutok takejto osoby, čo je v súlade aj s ustanovením § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestuodňatiaslobodyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhouloženímdisciplinárneho
trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej
podstaty trestného činu.

---------------------------
Spáchanie tohto skutku je obžalovanému preukázané bez akýchkoľvek pochybností, či už výpoveďou
poškodeného, ktorého výpoveď považuje súd za konzistentnú, či už v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní, rovnako aj z výpovede svedka U., kde súd nevzhliadol rozpory, ktoré by boli v
danej veci relevantné. Práve naopak z kamerového záznamu bolo jasne vyvrátené obhajobná verzia
obžalovaného týkajúca sa toho, že predmetné tričko si mal vyzliecť na cele č. 11, pričom z kamerového

záznamu vyplýva, že tento bol vrátený pedagógom ešte pred samotným skutkom do kultúrnej miestnosti
za účelom jeho vyzlečenia. Toto je zároveň podporené výpoveďou svedka P.. T. Q.. Rovnako tvrdenia
obžalovaného o niekoľkonásobnom zbití neboli ničím podporené, práve naopak vyvrátené lekárskou
správou, kde bolo konštatované, že obžalovaný neutrpel žiadne zranenia počas použitia donucovacích
prostriedkov.

Po zhodnotení vyššie spomenutého dokazovania mohol súd ustáliť skutok tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný po tom ako bol opätovne vrátený svojím pedagógom
do kultúrnej miestnosti, aby si vyzliekol civilné tričko, ktoré nemal povolené, pravdepodobne stratil
nervy a napadol poškodeného Y. H., po ktorom sa zahnal v snahe ho trafiť do hlavy. Vďaka skorej

reakcií poškodeného, toho len šuchol po tvári a následne bol spacifikovaný a boli mu založené putá. Po
tomto zákroku bol odvedený na ošetrovňu, aby boli zistené prípadné zranenia. Zo samotnej výpovede
obžalovaného vyplýva, že už bol dokonca jeden krát disciplinárne potrestaný za napadnutie príslušníka
väzenskej stráže v ÚVTOS Košice, čo len dokresľuje povahu obžalovaného ako aj jeho nerešpektovanie
príslušníkov väzenskej stráže.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho
spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný H. N..

K trestu:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Obžalovaný H. N. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, v priestupkovom registri má obžalovaný
za sledované obdobie 1 priestupok proti majetku zo dňa 19.09.2015 a 1 priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu zo dňa 17.08.2015. Z aktuálneho odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný

doposiaľbolštyrikrátsúdnetrestanýOkresnýmsúdomPopradsp.zn.0T/107/2016,sp.zn.6T/114/2016,
sp. zn. 0T/98/2017 a sp. zn. 6T/29/2018, pričom sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť a v poslednom
prípade zločin lúpeže. Z lustrácie z databázy súdov vyplýva, že voči obžalovanému sa aktuálne nevedie
ďalšie trestne konanie na súdoch SR.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených
v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom
po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy a uložil obžalovanému pri nezistení žiadnej poľahčujúcej a zistení jednej priťažujúcej

okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona - bol v minulosti súdne trestaný) podľa § 323 ods. 1 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona (nakoľko bola prevaha priťažujúcich
okolností - zvyšovala sa spodná hranica o jednu tretinu) nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky a 4 mesiace (upravená sadzba po aplikácií § 38 ods. 4 Trestného zákona - sadza 2 roky a 4mesiace až 5 rokov, pôvodná sadza 1 rok až 5 rokov) t.j. na samej spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby, pričom na výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože obžalovaný už pred spáchaním skutku vykonával v priebehu 10 rokov

nepodmienečný trest odňatia slobody. Nakoľko si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody, súd
o nej nerozhodoval.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.