Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/560/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115214120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4115214120.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate, s. r. o., advokátska kancelária,
IČO: 36 865 141, so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v neprospech povinného: Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. č. XX, XXX XX M. X., štátny občan SR, ktorý vykonával živnostenské
podnikanie pod obchodným menom „Z. K.", IČO: 46 518 355, s miestom podnikania: Hlavná 255/167,

949 07 Nitra, ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 23.01.2015, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
sumu1460,53eurspríslušenstvomatrovyexekúcie,ožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX
20198/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. dňa 11.03.2015 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal súd,
aby poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 1.460,53
eur s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2015. Exekučným titulom v exekučnom
konaní v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05458/14, ktorý vydal dňa 27.10.2014

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
19.12.2014 a dňa 22.1.2014 nadobudol vykonateľnosť. Dňa 05.05.2015 vyššie uvedený súdny exekútor
doručil Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 11.03.2015.

2. Súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením
č. k. 25Er/560/2015-29 zo dňa 15.10.2019 tak, že exekučné konanie zastavil podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku a vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania
vo výške 25,50 eur s tým, že na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 25Er/560/2015, EX 20198/2015 zastavil v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
z dôvodu, že oprávnený si nesplnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39

ods. 4 Exekučného poriadku v zákonnej lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti novely
Exekučného poriadku č. 438/2015 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015. Vzhľadom na to, že
oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015 do dňa vydania uznesenia o zastavení
exekučného konania nedoplnil, súd nemohol na základe spisového materiálu posúdiť zmenkovú
povahu uplatneného nároku oprávneného podľa § 243f Exekučného poriadku, ani nemohol dostatočne
preskúmať návrh oprávneného z hľadiska toho, či v danom prípade uplatnený nárok oprávneného

vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, alebo pôvodný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
má obchodnoprávnu povahu.3. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/560/2015 zo dňa 15.10.2019 bolo právnemu zástupcovi
oprávnenéhodoručenédojehoelektronickejschránkydňa22.10.2019,akotovyplývazobsahusúdneho

spisu. Oprávnený proti uzneseniu č. l. 29 podal odvolanie, ktoré bolo dňa 06.11.2019 elektronicky
podané na tunajší súd. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že nakoľko uznesenie o zastavení
exekučného konania bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 22.10.2019, prvým dňom
lehota na podanie odvolania bolo dňa 23.10.2019 s tým, že posledným dňom zákonnej lehoty 15-tich
dní bolo dňa 06.11.2019. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že oprávnený podal odvolanie

proti uzneseniu č. l. 29 v posledný deň zákonnej lehoty.

4. Oprávnený v odvolaní zo dňa 06.11.2019 uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní došlo k vade
podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorá spočíva v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle § 365

ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru oprávneného v exekučnom konaní súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f) Civilného sporového poriadku, a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený v

odvolaní zo dňa 06.11.2019 opísal rozhodujúce skutočnosti záväzkového vzťahu medzi oprávneným a
povinným tak, že oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka Zmluvu o úvere
č. 401000897 zo dňa 21.03.2013, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver
vo výške 600,00 eur a povinný sa zaviazal za zmluvne dojednaných podmienok túto sumu vrátiť, t.j.
zvýšenú o príslušný poplatok 576,00 eur, teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške 1.176,00 eur. Povinný

sa v zmysle zmluvných dojednaní zaviazal dlžnú sumu vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 98,00
eur počnúc dňom 28.04.2013. Vzhľadom na to, že povinný mesačné splátky neuhradil riadne a včas, a
následne na upomienky oprávneného a na výzvy na zaplatenie nereagoval, oprávnený má za to, že sa
povinný odstal do omeškania so splatením celého záväzku. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal
na to, že z predmetnej úverovej zmluvy, ako aj zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., v znení platnom ku dňu 21.03.2013, na základe nevýhradnej rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v bode 17 vyplýva, že je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ktorý v spore oprávneného

s povinným rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 01792/10 zo dňa 08.04.2010. Oprávnený
ďalej poukázal na to, že v danom prípade nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f
Exekučného poriadku z dôvodu, že tento dôvod možno použiť len na zastavenie exekúcie v prípade
nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský
záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený však na základe odvolania zo dňa 06.11.2019 má za preukázané,

že pôvodný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nemá spotrebiteľský charakter, nakoľko
predmetná úverová zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z dôvodu, že
záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným bol posúdený ako tzv. absolútny obchod podľa §
261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Oprávnený ďalej uviedol, že pri skúmaní bonity klienta
(povinného) spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zistila, že povinný toho času vykonával živnostenské

podnikanie, pričom oprávnenému dobrovoľne poskytol v zmluve uvedené údaje na preukázanie tejto
skutočnosti (identifikačné číslo, miesto podnikania). Vzhľadom na zistené skutočnosti a povinným
poskytnuté identifikačné údaje oprávnený dospel k záveru, že povinný v čase uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluve bol podnikateľ, a že toho času chcel uzavrieť úverovú zmluvu obchodnoprávnej
povahy. Oprávnený sa na základe uvedeného v odvolaní zo dňa 06.11.2019 dovolával svojej dobrej

viery, ktorú mal v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, pretože vzhľadom na živnostenské
podnikanie vykonávané toho času povinným mal za to, že povinný s ním mieni uzavrieť úverovú zmluvu
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené oprávnený poukázal na judikatúru
Európskeho súdneho dvora (sp. zn. C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG), ako aj na
odbornú literatúru (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až

459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 468-469). Obdobne bolo podľa oprávneného
judikované v prípade, že spotrebiteľ predstieral, že je podnikateľom alebo uviedol dodávateľa do
omylu per analogiam zamestnancom, ako judikoval Spolkový súdny dvor Spolkovej republiky Nemecko
(Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04), a ako to vyplýva z odbornej literatúry (Eliáš, K.a kol. Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 -487. Praha, Linde 2008, s. 324;
obdobne - Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck 2008,
s. 54). Na základe uvedeného oprávnený dospel k záveru, že povinný sa dodatočne nemôže dovolávať

inej právnej kvalifikácie úverovej zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sám svojím konaním
vyvolala inicioval, t.j. ako úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Oprávnený pripustil, že zmluvy
o spotrebiteľských úveroch uzaviera aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného
procesu prejavia takúto vôľu, teda nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený na
základe vyššie uvedeného uviedol, že posudzovanie povahy predmetnej úverovej zmluvy nemôže byť

na ujmu oprávneného konajúceho v dobrej viere z dôvodu, že v takom prípade by platil extenzívny výklad
ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda by sa za spotrebiteľa považovala každá fyzická
osoba, čo je podľa oprávneného v rozpore s účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

5. Oprávnený ďalej uviedol, že primárnou otázkou, ktorú je potrebné v danej exekučnej veci
vyriešiť, je postavenie povinného, od ktorého je následne potrebné odvíjať právne úvahy súdu

o povinnosti oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, a zároveň posúdiť (ne)možnosť použitia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu a podobne.
Oprávnený spochybnil právny názor Okresného súdu Nitra vyslovený v napadnutom uznesení č. l.
29 o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným z dôvodu, že
povinný v prvom oddiely úverovej zmluvy uviedol svoje identifikačné údaje ako spotrebiteľa (obchodné

meno, identifikačné číslo, miesto podnikania), a až v treťom oddiely predmetnej zmluvy uviedol
svoje identifikačné údaje ako fyzickej osoby (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko). Na
základe chronológie uvedených identifikačných údajov oprávnený dospel k záveru, že povinný úverovú
zmluvu uzatváral prioritne ako spotrebiteľ, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 7CoE/3/2017-53 zo dňa 19.04.2017, ktorým súd vec posúdil vyššie uvedeným spôsobom

a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zrušil. Oprávnený poukázal na
to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bez výnimky aplikovať na všetky prípady,
kde spolukontrahentom je fyzická osoba, nakoľko takýmto postupom by došlo k vylúčeniu aplikácie
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, t.j. Zmluvy o úvere podľa obchodného práva. Oprávnený
ďalej poukázal na to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti

zodpovedajúcej zásade čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery. Oprávnený pripustil,
že v praxi väčšinu spotrebiteľských zmlúv pripravuje dodávateľ a spotrebiteľ má malý dosah na ich
obsah, preto právna úprava ochrany spotrebiteľa všeobecne platným výkladovým princípom „contra
proferentem“ sleduje legitímny účel, ktorým je, pokiaľ dodávateľ do spotrebiteľskej zmluvy zahrnie
nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné termíny, mali by sa vykladať v prospech spotrebiteľa, ako

to okrem iného vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS. 243/07-25
zo dňa 19.08.2008. Oprávnený na druhej strane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 14Co/975/2015 zo dňa 21.02.2017, ktorý v prípade písomného vyhlásenia žalobkyne,
že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon zamestnania, posúdil zmluvný vzťah medzi ňou a
oprávneným ako nespotrebiteľský. Obdobne judikoval aj Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením sp.

zn. 21CoE/469/2016-53 v odseku 14. odôvodnenia konštatoval, že pokiaľ je predmetnom zmluvného
vzťahu úver poskytnutý na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, takýto záväzkový
vzťah nemožno posúdiť ako spotrebiteľský. Oprávnený nad rámec uvedeného poukázal na to, že
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nitra považuje za arbitrárne a nespreskúmateľné, nakoľko
podľa jeho názoru neobsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 druhej vety Civilného sporového poriadku.

Podľa oprávneného právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavy“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a právo na odôvodnenie
rozhodnutia (ako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS. 383/06).
Oprávnený ďalej podotkol, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je prípustné

vykladať bezbreho a jednostranne v prospech spotrebiteľa z dôvodu, že právo Európskej únie takýto
výklad nepripúšťa, ako judikoval Európsky súdny dvor v rozsudku sp. zn. C-541/99 v spojení so sp. zn.
C-542/99 vo veci Cape Snc v. Idealservice Srl. A Idealservice. Pri výklade únijného práva sa Európsky
súdny dvor riadil smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá spotrebiteľa ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s

cieľomnevzťahujúcimsakjejobchodom,podnikaniualebopovolaniu.Oprávnenýnadrámecuvedeného
poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom povinný nikdy v predmetnom
spotrebiteľskom konaní nenamietal nespotrebiteľský charakter jeho záväzku, navyše v rozhodcovskomkonanípredrozhodcovskýmsúdomnepodalžiadenprostriedokprocesnejobranyanižalobunazrušenie
rozhodcovského rozsudku; zároveň v predmetnom rozhodcovskom konaní nepodal námietky proti
exekúcii, ani návrh na zastavenie exekúcie alebo návrh na odklad exekúcie.

6. Na základe konštatovaných skutočností, citovaných zákonných ustanovení a citovanej judikatúry
oprávnený dospel k záveru, že v predmetnom exekučnom konaní došlo k vade v konaní pred súdom
prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku v takej miere, že došlo
k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko exekučný súd napadnutým

uznesením č. l. 29 zastavil exekučné konanie v celom rozsahu, a to bez meritórneho posúdenia
uplatnenéhonárokuoprávneného.Podľaoprávnenéhojednýmznevyhnutnýchpojmovýchznakovpráva
(vymáhaného nároku oprávneného) v exekučnom konaní je jeho vynútiteľnosť, čo Okresný súd Nitra
nezohľadnil vydaním procesného rozhodnutia o zastavení exekučného konania bez riadneho prejedania
veci a jej meritórneho posúdenia, čím exekučný súd povinnému v danej exekučnej veci udelil de
facto úplnú exekučnú imunitu. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetný exekučný titul (vyššie uvedený

rozhodcovský rozsudok) bol vydaný v riadne vedenom sporovom konaní (konkrétne - v rozhodcovskom
konaní vedenom podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), okrem iného
aj s prihliadnutím do dobré mravy a dobromyseľnosť oprávneného ako veriteľa. Podľa oprávneného
rozhodcovský súd posúdil, povinný mal pred uzavretím úverovej zmluvy možnosť oboznámiť sa so
zmluvou a s jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú podľa jeho názoru v predmetnej úverovej

zmluve formulované jasne, zrozumiteľne a určito. Oprávnený poukázal na mravnú kategóriu (dobrú vieru
veriteľa), nakoľko oprávnený ako veriteľ sa odôvodnene domnieval, že povinný si svoje zmluvné záväzky
splní riadne a včas, a že poskytnutý úver použije na účely výkonu svojho povolania. Oprávnený ďalej
poukázal na to, že povinný úver použil na iný účel (presnejšie - pre vlastnú spotrebu), a následne dospel
k záveru, že predmetná zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná, čo však neznamená a ani nemôže

znamenať, že úverová zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, prípadne že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Oprávnený nad rámec uvedeného poukázal na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktorý judikoval nasledovne: „...
nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval
stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu

retroaktivity.“ Oprávnený spolu s odvolaním predložil aj doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
zmysle § 93 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu oprávneného s povinným boli obsiahnuté v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
11.03.2015, a podľa názoru oprávneného súd dostatočným podkladom na rozhodnutie súdu v merite
veci. Oprávnený poukázal na to, že zmienené skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia exekučného titulu,

preto sú známe aj exekučnému súdu. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia sa oprávnený vyjadril, že trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015
s tým, že požiadal exekučný súd, aby vo veci meritórne rozhodol tak, že vydá poverenie na vykonanie
exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený v odvolaní zo dňa 06.11.2019 požiadal odvolací súd,
aby jeho odvolaniu vyhovel, a aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zrušil s tým, že vec vráti

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Nitre o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením č. k. 12CoE/36/2020-56 zo dňa
14.01.2021 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k

záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné, t.j. nezodpovedá požiadavke
preskúmateľnosti a presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, preto ho odvolací súd posúdil ako nepreskúmateľné. Podľa odvolacieho súdu
bola takýmto postupom súdu prvej inštancie oprávnenému odňatá možnosť náležite skutkovo i právne
argumentovať proti predmetnému rozhodnutiu, a tým aj efektívne využiť procesné právo na napadnutie

rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Nedostatok riadneho a náležitého odvolania bráni
odvolaciemu súdu posúdiť správnosť napadnutého rozhodnutia, a zároveň oprávnený nemá možnosť
sa v odvolaní vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol.
Krajský súd v Nitre poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný súd judikoval, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Odvolací súd zaviazal súd prvej
inštancie, aby vo veci opätovne konal a rozhodol s tým, že opätovne preskúma charakter zmluvnéhovzťahu medzi oprávneným a povinným s tým, že posúdi, či predmetný úverový vzťah možno posúdiť
ako spotrebiteľský, a či požíva osobitnú právnu ochranu podľa noriem spotrebiteľského práva. Podľa
odvolacieho súdu až po posúdení týchto otázok môže súd prvej inštancie zhodnotiť nedoplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku s tým, že
prehodnotí následok nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení § 243f a § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo
dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,

platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi, oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných

predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa ods. 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojedania alebo dohody, ktorým obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa

inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia
ktoré, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej, ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma,
či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje§ 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), a z materiálnej stránky,
či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu, a to napríklad jeho prípadný rozpor, t.j. dovolenosť, alebo rozpor s dobrými mravmi

a podobne. Exekučný súd má za to, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V
prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je súd povinný exekúcie zastaviť aj bez návrhu.

Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné
po materiálnej aj formálnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 06. 2011, sp, zn. 4Cdo
11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak
právo skúmať rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, ďalej úverovú zmluvu a rozsudok

rozhodcovského súdu (ako exekučný titul) tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne
konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6Cdo
135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky. Ak
teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný

súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného
titulusozákonom,t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci
pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a
to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je
materiálne vykonateľný“.

27. Súd v zmysle vyššie citovaného preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul,ichsúladrespektíverozporsozákonomadospelkzáveru,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

28. Súd pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu

a priloženej úverovej zmluvy zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 24. 01. 2013 zmluvu o
spotrebiteľskomúvereč.40100156zodňa21.03.2013,nazákladektorejposkytoloprávnenýpovinnému
úver vo výške 600,00,- eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 98,00 eur počnúc dňom 28.04.2013.
Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške
576,00,- eur. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl.

Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Ďalej súd uvádza, že je nepochybné,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že

by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným

preukázaním nemôže byť - respektíve nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy, t.j. o poskytnutí
úveru, na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aké je povolanie odberateľa, a aký konkrétny súvis s týmto povolaním alebo predmetom činnosti
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka je namieste

pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
na oprávnenom ako veriteľovi. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení všeobecnýchobchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

29. Súd preskúmaním Zmluvy o úvere č. 401001056 zo dňa 21.03.2013 zistil, že z jej znenia nevyplýva
jednoznačne účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov, pričom povinný ako dlžník je v prvom
odseku úverovej zmluvy označený identifikačnými údajmi ako podnikateľ - živnostník, t.j. identifikačným
číslom a miestom podnikania, kým v treťom odseku je označený ako fyzická osoba - spotrebiteľ, teda

menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. Z uvedeného podľa
súdu vyplýva, že vzhľadom na úplnosť a komplexnosť osobných údajov povinného obsiahnutých v
predmetnej úverovej zmluve, údaj o živnostenskom podnikaní povinného nevyjadruje zámer povinného
uzavrieť obchodno-právny záväzkový vzťah, ale ide len o splnenie si informačnej povinnosti povinného
za účelom posúdenia jeho bonity. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve nie
je akýkoľvek bližší odkaz na účel poskytnutie úveru, súd má za to, že zmienená úverová zmluva

pravdepodobne nemá žiadnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou, povolaním alebo zamestnaním
povinného. Súd ďalej poukázal na to, že podľa obsahových a formálnych náležitostí sa predmetná
úverová zmluva ničím neodlišuje od spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré oprávnený za rovnakých
aleboobdobnýchpodmienokuzavrelsinýmifyzickýmiosobami-spotrebiteľmi.Súdďalejpoukázalnato,
že aj keď povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával živnostenské podnikanie, nič mu nebránilo

zobrať si napríklad spotrebný úver pre osobné potreby, tzn. uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by s
jeho podnikaním, povolaním alebo zamestnaním nesúvisela. Vzhľadom na zmienenú nejasnosť účelu
poskytnutia predmetného úveru súd poukázal na všeobecne uznávanú zásadu „v pochybnostiach v
prospech spotrebiteľa“ s tým, že dôkazné bremeno spočíva na oprávnenom (dodávateľovi). Súd ďalej
poznamenal, že oprávnený mohol a mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015 v

zákonnej lehote podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čím by zmienené
pochybnosti odstránil. Súd konštatuje, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil až podaním zo
dňa 06.11.2019, a to spolu s odvolaním proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Nitra č. l. 29. Súd
takéto vysvetlenie oprávneného nepovažuje za dostatočné, nakoľko oprávnený v zmienenom „doplnení“
len odkázal na ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorých údajne bola uzavretá

predmetná úverová zmluva, s tým, že zmienený záväzkový vzťah považuje za absolútny obchod.
Nakoľko však z úverovej zmluvy nevyplýva žiadny súvis poskytnutého úveru s povolaním, zamestnaním
alebo podnikaním povinného, súd takýto postup považuje za „obchádzanie zákona“ (konanie in fraudem
legis) s tým, že zmienené zmluvné dojednania sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnuté
sankciou absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na to, že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné

bremeno a súd vyššie uvedenú úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, súd spochybnil
aj rozhodcovskú doložku a rozhodcovskú zmluvu, ktoré boli uzatvorené dňa 21.03.2013. Na základe
uvedeného súd posúdil Rozhodcovskú zmluvu č. 401000897 zo dňa 21.03.2013, dojednanú a uzavretú
spolu s úverovou zmluvou, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto ju
považuje za absolútne neplatnú. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka k Zmluve o

úvere č. 401001056 zo dňa 21.03.2013 nebola platne uzavretá, nakoľko oprávnený ju odvodil „len“
na základe odkazu v zmluve na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
v znení platnom ku dňu 21.03.2013. Vzhľadom na to, že všeobecné obchodné podmienky obsahujú
rozhodcovskú a mediačnú doložku, ktorú mala byť zo strany povinného akceptovaná ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, a ktorá mala založiť právomoc vyššie uvedeného rozhodcovského súdu, súd dospel

k záveru, že aj toto zmluvné dojednanie je postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti ako neprijateľná
podmienka v rozhodcovskej zmluve. Súd preskúmaním spisového materiálu ďalej zistil, že oprávnený
k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
11.03.2015 ako prílohu pripojil fotokópiu zmenky vlastnej, ktorú dňa 21.06.2014 vystavil povinný ako
neúplnú zmenku vlastnú (blankozmenku). Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že zmenka

vlastná slúžila len ako zabezpečovací inštitút pre prípad, že povinný svoj záväzok nebude plniť riadne
a včas. Vzhľadom na to, že povinný svoj záväzok voči oprávnenému riadne a včas nesplnil, oprávnený
dňa 01.08.2014 blankozmenku vyplnil v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1460,53 eur
s dátumom začatia úročenia dňa 21.06.2014 s tým, že ju dňa 06.08.2014 predložil povinnému na
zaplatenie. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, oprávnený predmetnú zmenku použil v súdnom konaní

„len“ ako zabezpečovací inštitút, nakoľko dňa 21.08.2014 podal žalobu na Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, v súlade
s Rozhodcovskou zmluvou č. 401000897 zo dňa 21.03.2013. Napriek uvedenému má súd za to, že
nakoľko pôvodný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu,vystavenie a použitie zmenky pri vymáhaní plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy považuje za neprípustné,
preto je podľa názoru súdu v danom prípade dôvodné postupovať podľa ustanovení § 243f ods. 6 v
spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

30. Súd mal za riadne preukázané, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj
rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka
uzatvorenia zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu, a neurčitého počtu pre
neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu, a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v

zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o

neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (napr.
rozsudky vo veciach C-240/1998, C-168/2005, C-243/2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C- 40/2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice č. 93/13/EHS
zo dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že

súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného
bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej
moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej
doložky a rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmať v takom rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva,
absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť

nevenoval.

31. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko táto
rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu,

ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z
uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným
bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi

právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je
obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovskom súde.

32. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (spotrebiteľovi). V prípade, ak si veriteľ vynúti

od spotrebiteľa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (t.j. rozhodcovská zmluva bola uzatvorená spolu so
zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám
môžeurčiť,ktoskonečnouplatnosťouprípadnýsporzospotrebiteľskejzmluvyrozhodne.Rozhodcovskýsúd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovskej zmluve ešte pre vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

33. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne
po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, súd považuje za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. pretože poskytuje
veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť

súkromnoprávny subjekt (v danom prípade rozhodcovský súd), ktorý bude rozhodovať prípadný spor
so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná, a teda bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre súdneho exekútora.

34. Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. 03. 2012, č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „Rozhodcovský rozsudok
vydaný k spotrebiteľskej je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či
už uzavretá vo forme rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (t.j. nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré tvoria samostatné
odvetvie práva na ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie

značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode,
t.j. v neprospech spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky
v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu a zároveň platnosť rozhodcovskej zmluvy; a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa“.

35. Oprávnený dňa 06.11.2019 (oneskorene) elektronicky podal na súd doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 11.03.2015 podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku spolu s odvolaním proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. l. 29 o zastavení exekučného konania a o trovách. Oprávnený v doplnení

návrhu opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Súd na základe
konštatovaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplnil oneskorene, nakoľko posledným dňom zákonnej lehoty 30 dní podľa §
243f Exekučného poriadku bolo dňa 22.01.2016. Súd poukázal na citované rozhodnutie Krajského súd
v Nitre, podľa ktorého ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci nebolo jasné, či pôvodný záväzkový

vzťah medzi oprávneným a povinným má spotrebiteľský charakter, alebo ide o obchodný záväzkový
vzťah. Vzhľadom na to, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil riadne a včas podľa
ustanovení § 39 ods. 4 v spojení s § 243f Exekučného poriadku, súd posúdil predmetnú exekučnú vec
z hľadiska postupu podľa § 243f ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

36. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v časti
odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon tejto exekúcie. Exekučný
titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného rozhodcovského konania a súdneho konania podľa
ustanovení zákona č. 244/2002Z. z. o rozhodcovskom konaní, v ktorom boli dodržané všetky zásady

spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania
a strany sporu mali voči nim možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v
dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporus dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani
sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na

vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani
k zmene dôkazov.

37. Súd na základe obsahu súdneho spisu a na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zistil,
že zmenka vlastná vystavená povinným dňa 21.06.2014 bola v spotrebiteľskom úverovom vzťahu medzi

oprávneným (dodávateľom) a povinným (spotrebiteľom) použitá len ako zabezpečovací inštitút, ale
nebola použitá v súdnom konaní za účelom vydania exekučného titulu. Oprávnený namiesto uplatnenia
zmenky v súdnom konaní podal na podklade zmluvy o úvere zo dňa 21.03.2013 žalobu na Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Na základe žaloby oprávneného rozhodcovský súd dňa 27.10.2014 vydal
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05458/14, ktorý dňa 19.12.2014 nadobudol právoplatnosť a dňa

22.12.2014 sa stal vykonateľným.

38. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že
rozhodcovská zmluva dojednaná v deň uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a preto je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti. Z

tohto dôvodu ani rozhodcovský rozsudok predmetného rozhodcovského súdu nie je právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, na ktorého základe môže byť súdnemu exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné
ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia súd exekučné konanie uznesením zastaví a rozhodne o trovách exekučného

konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na Okresný
súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).