Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6Cbi/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222548
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1116222548.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: T - Klima s.r.o., so sídlom

Rybničná 40/F, 831 07 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Bašnákom, so sídlom
Černyševského 10, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Advisors k.s., so sídlom kancelárie Jarabinková
2C, 821 09 Bratislava, značka správcu S 1590, správca konkurznej podstaty úpadcu ABC KLÍMA s.r.o.,
so sídlom Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 31 354 131, o určenie právneho dôvodu a pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou z 26. októbra 2016 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 13.296,15 eur je pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia §
87 ods. 2 písm. e/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon
o konkurze“).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola
uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru - haly nachádzajúcej

sa v obci Bernolákovo. Žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal výpoveďou z 20. októbra 2015, ktorá bola
žalobcovi doručená dňa 27. októbra 2015 s tým, že výpovedná doba uplynula 30. novembra 2015.
Žalovaný predmet nájmu užíval aj po dni skončenia nájmu, pričom žalobcovi neodovzdal kľúče od
nehnuteľnosti, čím žalobcovi zabránil čo i len kontrolovať priestory haly. V hale sa nachádzal majetok
úpadcu, ktorý sa žalovanému napriek opakovaným kolám ponukového konania nepodarilo predať.
Žalovaný tak fakticky a bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť až do 30. júna 2016, kedy sa mu
podarilo uskladnený majetok predať a nehnuteľnosť vypratať.

2.1. Výšku pohľadávky proti podstate vypočítal žalobca ako cenu nájomného za m2 podľa nájomnej
zmluvy vynásobenej m2 za obdobie užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t. j. v období od 1.
decembra 2015 do 30. júna 2016. Ak by žalovaný nájomnú zmluvu nevypovedal, bol povinný zaplatiť
žalobcovi nájomné v totožnej výške.
2.2. Žalovaný pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate neuznal. S predmetným postupom
žalovaného žalobcu nesúhlasil, keďže ide o pohľadávku, ktorá sa vzťahuje na obdobie po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný vypovedaním nájomnej zmluvy úmyselne upustil od uhrádzania

nájomného, pričom žalobcu tým ukrátil o plnenie, na ktoré by mal nárok.
2.3. K žalobe žalobca pripojil list z 13. septembra 2016, ktorým si u žalovaného uplatnil svoju pohľadávku
ako pohľadávku proti podstate, faktúru č. XXXXXXXX z 30. júna 2016 na sumu 13.296,15 eur, výpis
z LV č. XXXX, dodatok č. X k nájomnej zmluve, výpoveď žalovaného z 20. októbra 2015, faktúru č.XXXXXXXX z 1. júla 2015 na sumu 6.838,02 eur a výzvu správcu podľa ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR
zo 7. októbra 2016.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 30. júla 2019 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
3.1. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o vzniku bezdôvodného
obohatenia. Nehnuteľnosť, o ktorú ide, mal síce prenajatú, ale ku dňu skončenia nájmu sa v nej
nenachádzal žiadny majetok, ktorý by bol zapísaný v súpise majetku, a preto nemal žiadny dôvod na
pokračovaní nájomnej zmluvy. Ak sa v objekte niečo nachádzalo, bol to odpad neznámeho pôvodu,

pričom uviedol, že nie je smetiar.
3.2. Samotný výpočet žalobcu označil žalovaný za nesprávny, keďže pri výpočte bezdôvodného
obohatenia sa berie do úvahy trhová hodnota nájmu, a nie cena nájmu na základe zmluvy, ktorá bola
vypovedaná a riadne ukončená. Žalovaný pritom poukázal na konanie žalobcu, ktorý si najprv uplatnil
fiktívnu pohľadávku na náhradu škody, ktorá bola popretá a následne si uplatnil pohľadávku z údajného
bezdôvodného obohatenia.

3.3. K svoju vyjadreniu žalovaný pripojil jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov, dobropis č. F. O
X/XX/XXX a e-mailovú komunikáciu s V. F..

4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 20. septembra 2022 o 9:30 hod. (po
tom, ako sa v spore uskutočnili pojednávania dňa 8. júla 2021 a dňa 23. septembra 2021), na ktoré sa

dostavili strany sporu a právny zástupca žalobcu.

5. Z vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
5.1. Medzi žalobcom a úpadcom bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom
ktorej bol prenájom skladových priestorov nachádzajúcich sa v Bernolákove. Na základe Dodatku č. 2

z 1. apríla 2014 sa zmluvnou stranou miesto úpadcu stal žalovaný. Žalovaný listom z 20. októbra 2015
vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov s tým, že nájomný vzťah skončil uplynutím dňa 30.
novembra 2015.
5.2. Žalobca vystavil úpadcovi dňa 30. júna 2016 faktúru č. XXXXXXXX na sumu XX.XXX,XX eur.
Predmetom fakturácie bolo bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti od 1. decembra 2015 do

30. júna 2016.
5.3. Listom z 13. septembra 2016 si žalobca uplatnil u žalovaného pohľadávku vo výške 13.296,15 eur
ako pohľadávku proti podstate titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu do 30.
júna 2016.
5.4. Žalovaný listom zo 7. októbra 2016 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku neuznáva ako

pohľadávku proti podstate, keď základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik
majetkovéhoprospechuuobohateného,pričomžalovanýnemávedomosťovznikuobohatenianastrane
úpadcu. Žalovaný zároveň uviedol, že pohľadávkou proti podstate je len taká pohľadávka, ktorú za
pohľadávkuprotipodstateoznačujezákonokonkurzestým,žepohľadávkažalobcunespadápodžiadnu
z pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR.

5.5. Konateľ žalobcu V. F. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 16. januára 2016 nemohlo dôjsť k
odovzdaniu kľúčov, keďže sa jednalo o sobotu a v kalendári nemal prevzatie kľúčov poznačené. Vo
vzťahu k nehnuteľnosti v Bernolákove konateľ žalobcu uviedol, že jediná poznámka je z 25. novembra
2015, avšak nevedel uviesť, či bol vypratanie haly naozaj skontrolovať.
5.6. Svedok V. L. v rámci výsluchu uviedol, že pre správcu vykonával úkony v konkurze ako poverená

osoba. Situáciu ohľadom odovzdania kľúčov si nepamätá s tým, že bola zabezpečená sťahovacia
služba. S poukazom na časový odstup si svedok nepamätal, od ktorej nehnuteľnosti boli odovzdávané
kľúče.

6. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej

podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
6.1. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a/ náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,
b/ právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c/ náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d/ výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol
konkurz vyhlásený,e/ náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,

f/odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,
g/ mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo

vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,
h/ pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,

i/ pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j/ pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý

kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g/ a h/,
k/ pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l/ pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m/ ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon (ods. 2).
6.2. Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j/, si zamestnanec uplatňuje

prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti,
v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku
pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou (ods. 3).
6.3. Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť
pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne (ods. 4).

6.4. Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou,
pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej
podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú
medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už
došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku

získaného speňažením majetku (ods. 5).
6.5. Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť
pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne (ods. 6).
6.6. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či
uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia (ods. 7).

6.7.Aksprávcaneuznávaprávnydôvodalebovýškupohľadávkyprotipodstate,bezzbytočnéhoodkladu
vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi
domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v
ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky

proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky
už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia (ods. 8).

7. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

7.1. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).8.Súduvádza,žeincidenčnážalobažalobcubolapodanávpätnásťdňovejlehoteuvedenejvustanovení
§ 87 ods. 8 ZKR, keď žalovaný listom zo 7. októbra 2016 doručeným dňa 11. októbra 2016 oznámil
žalobcovi, že jeho pohľadávku neuznáva ako pohľadávku proti podstate a žalobca bola súdu doručená

dňa 26. októbra 2016.

9. Základnými otázkami, s ktorými sa musel súd pri posúdení incidenčnej žaloby žalobcu vysporiadať, sú
otázky, či žalovaný (resp. úpadca) užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v období od 1. decembra
2015 do 30. júna 2016, t. j. či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a či je možné žalobcom

označenú pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za pohľadávku proti podstate
v zmysle ustanovenia § 87 ZKR alebo nie.

10. Úvodom považuje za nevyhnutné uviesť, že sa nemohol zaoberať námietkou žalovaného o
neprimeranej výške bezdôvodného obohatenia, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Predmetný
dôvod žalovaný neuviedol žalovaný v liste zo 7. októbra 2016, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho

pohľadávku neuznáva a preto ju odmietol uspokojiť ako pohľadávku proti podstate.
10.1. Súd zastáva právny názor, že aj v prípade rozhodovania súdu v konaní podľa ustanovenia §
87 ods. 8 ZKR je potrebné aplikovať totožné pravidlá, akými sa spravujú incidenčné spory o určenie
popretej pohľadávky podľa ustanovenia § 32 ZKR, a teda sú aj na rozhodovaný spor plne aplikovateľné
právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“

v príslušnom gramatickom tvare) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. X/XXXX pod R XX/
XXXX s právnymi vetami v znení:
I. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré
správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.

II. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená.

12. K samotnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že bolo povinnosťou

žalobcu v konaní preukázať, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, t. j. že užíval skladový
priestor vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza v Bernolákove, aj po skončení zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov.
12.1. Súd konštatuje, že žalobcovi sa v rozhodovanom spore nepodarilo preukázať, že žalovaný užíval
nebytovépriestoryvBernolákovevobdobíod1.decembra2015do30.júna2016,keďženapreukázanie

tejto skutočnosti žalobca nepredložil v konaní žiadny hodnoverný dôkaz.

13. Žiadny zo žalobcom predložených listinných dôkazov nepreukazuje, že by žalovaný nebytové
priestory v Bernolákove vo vlastníctve žalobcu užíval po skončení nájmu (t. j. po 30. novembri 2015).
13.1. Pokiaľ ide o fotografie predložené žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 8. júla 2021,

súd uvádza, že z predložených fotografii nie je možné zistiť, kedy boli fotografie vyhotovené a ani
komu materiál - z veľkej časti odpad - zachytený na fotografiách patril. Rovnako tak súd nemôže
opomenúť tú skutočnosť, že žalobca podnikal v totožnom predmete podnikania ako úpadca, a preto
poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že materiály súvisia s predmetom podnikania úpadcu, nemôže
mať pre rozhodnutie v spore žiadnu právnu relevanciu. Navyše z tvrdení žalobcu v konaní vyplynulo,

že úpadca mal od žalobcu prenajatých viacero skladových priestorov, okrem skladu v Bernolákove aj
sklad na Rybničnej ulici v Bratislave.
13.2. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotný konateľ žalobcu pri svojom výsluchu nevedel
uviesť, či bol konkrétny sklad (t. j. sklad v Bernolákove), resp. jeho vypratanie naozaj skontrolovať.
Kontrolu skladu v Bernolákove mal konateľ žalobcu naplánovanú na 25. novembra 2015, čiže na deň,

kedy ešte nájomný vzťah medzi žalobcom a úpadcom trval.
13.3. Ak žalobca argumentoval tým, že žalovaný protokolárne žalobcovi predmet nájmu neodovzdal,
žalobca nepreukázal, že takáto povinnosť vyplývala žalovanému zo zmluvy, keďže v spore predložil len
Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, v ktorej takáto povinnosť nájomcu dojednaná nebola, samotnú nájomnú
zmluvu žalobca v konaní nepredložil.

13.4. Taktiež nemôže obstáť odkaz na to, či alebo kedy boli odovzdané kľúče od predmetných
nebytových priestorov, a teda, či boli žalobcovi v januári 2016 odovzdané kľúče od skladových priestorov
v Bernolákove alebo na T. ulici, čo nevedel vysvetliť ani svedok V. L., určujúce je len to, či žalovanýreálne nebytové priestory v Bernolákove využíval v období od 1. decembra 2015 do 30. júna 2016, čo
žalobca nepreukázal.
13.5. Rovnako tak ani z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu v rozhodnom období nevyplýva,

že by žalovaný užíval sporné nebytové priestory aj po skončení nájmu. Ak by tak bolo, tak logicky
by žalobca žalovaného na túto skutočnosť upozornil a žiadal by, aby mu žalovaný nebytový priestor
odovzdal, aby ho mohol ďalej využívať na podnikateľské účely.
13.6. Súd považuje za nevyhnutné doplniť, že nesúhlasí so žalobcom prezentovanou skratkou, že
žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že prenajaté priestory skutočne vypratal, naopak ohľadom užívania

nebytových priestorov žalovaným v období od 1. decembra 2015 do 30. júna 2016 žalobca dôkazné
bremeno neuniesol. Súd pritom zvýrazňuje, že v rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Preukázanie užívania nebytových priestorov žalovaným v období od 1. decembra
2015 do 30. júna 2016 bolo výlučne v prospech žalobcu.

14. Nad rámec uvedeného považuje súd za nevyhnutné uviesť, že aj keby žalobca preukázal existenciu
bezdôvodného obohatenia, predmetná pohľadávka by nebola pohľadávkou proti podstate.
14.1. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu mala vzniknúť po vyhlásení konkurzu, nepostačuje pre záver,
že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Zákon o konkurze v tejto súvislosti zmenil náhľad na to, aké

pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31. decembra
2005 [t. j. právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len
„ZKV“)]. Už v uznesení z 22. októbra 2019, sp. zn. 3Obdo/63/2019 (v bode 18. odôvodnenia) najvyšší
súd poukázal na to, že „definícia pohľadávok proti podstate obsiahnutá v ustanovení § 31 ods. 3 ZKV je
odlišná od právnej úpravy pohľadávok proti podstate obsiahnutej v ustanovení § 87 ZKR.“

14.2. Na to, aby bolo možné určitú pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate, musia byť
splnené kumulatívne dve kritériá, a to časové kritérium (pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu) a
vecné kritérium (pohľadávku označuje za pohľadávku proti podstate zákon č. 7/2005 Z. z ).

15. V rozhodovanej veci nie je možné dospieť k záveru, že by bolo splnené vecné kritérium, t. j. že

by pohľadávku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia označoval za pohľadávku proti podstate
zákon o konkurze.
15.1. Súd konštatuje, že žalobcova pohľadávka nespadá do žiadnej triedy pohľadávok proti podstate
uvedenej v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR.
15.2. Osobitne pokiaľ ide o 5. triedu (uvedenú v ustanovení § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR), ktorá by mohla

mať najbližšie k posúdeniu pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate, súd uvádza, že
I. nejedná sa o náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, keďže nebolo preukázané, že by v
nebytovom priestore žalobcu boli v období od 1. decembra 2015 uschované veci úpadcu zapísané do
súpisu majetku;
II. nejedná sa o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže

žalovaný neprevádzkoval podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu na jeho majetok;
III. nejedná sa o pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej správcom, keďže zmluvný vzťah medzi žalobcom
a správcom bol ukončený výpoveďou z nájomnej zmluvy k 30. novembru 2015 (t. j. pohľadávkou proti
podstate by mohla byť nanajvýš pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného za prenájom nebytového
priestoru za obdobie do 30. novembra 2015).

16. Keďže pohľadávka žalobcu nie je v zmysle vyššie vyslovených právnych záverov pohľadávkou
proti podstate, hoci mala vzniknúť po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, nemôže sa žalobca s
úspechom domáhať priznania voči správcovi takej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, ktorú je
možné prihlásiť do konkurzu len prihláškou podľa ustanovenia § 28 ZKR.

16.1. V danej veci si tak žalobca môže svoju pohľadávku nanajvýš uplatniť v konkurznom konaní
vyhlásenou na majetok úpadcu prihláškou podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona o konkurze, a v prípade
jej zistenia (podľa § 32 ods. 16, resp. ods. 18 ZKR) by ju bolo možné uspokojiť spolu s ostatnými
pohľadávkami nezabezpečených veriteľov úpadcu, nie však prednostne (a na úkor nezabezpečených
veriteľov úpadcu) ako pohľadávku proti podstate.

17. Keďže pohľadávka žalobcu, ktorej určenia sa podanou incidenčnou žalobou domáha, nebola zo
stranyžalobcujednoznačnepreukázaná,azároveňnepredstavujepohľadávkuprotipodstate,vyhodnotil
súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.17.1. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.

1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu
v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).