Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200144
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Krivdovej, v
právnej veci žalobcu: Carmenere s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO: 48
176 761, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s. r. o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 789 870, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby
a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777-Rep
zo dňa 28.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777/Rep zo dňa 28.01.2021 zrušuje a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - mesto Žilina, Stavebný úrad rozhodnutím
č. 6911/2020-174578/2020-SÚ-BAB zo dňa 09.10.2020 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka
konania odkazujúc na ust. § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v stavebnom konaní

pre stavbu: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina na pozemku C-KN
parcelač.7027/97,7028/4,7028/6,7028/27,7028/36vkatastrálnomúzemíF.začaténazákladežiadosti
podanej dňa 30.03.2020 spoločnosťou INVEST-K, s. r. o. v zastúpení STAVMOX, s. r. o. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.03.2020 podala spoločnosť INVEST-K, s. r. o. v zastúpení
STAVMOX, s. r. o. návrh na vydanie stavebného povolenia na stavbu: Nadstavba, prístavba a stavebné
úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina. Podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu
bolo začaté stavebné konanie. Stavebný úrad oznámil dňa 06.07.2020 začatie stavebného konania

všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.
Pri určovaní okruhu účastníkov postupoval v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti
na § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Stavebnému úradu bolo dňa 13.07.2020 doručené podanie
označené ako „Žiadosť o informovanie“, ktorú podala spoločnosť Carmenere, s. r. o. a ktorou žiadala
o informovanie vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebných povolení na rozšírenie služieb
predajníKINEKUSspoločnostiINVEST-K,s.r.o.vedenýchnalistevlastníctvač.XXXX nazákladetoho,
žejevlastníkomsusednýchpozemkovvedenýchnalistevlastníctvač.XXXXX.Súčasnežiadala,abyboli

všetky procesné úkony stavebného úradu a účastníkov konania doručované písomnou formou do sídla
spoločnosti. Žiadateľ svoju žiadosť odôvodnil tým, že je vlastníkom susedných pozemkov vedených na
liste vlastníctva č. XXXXX. Stavebný úrad na základe obsahu žiadosti toto podanie posúdil ako žiadosť o
priznanie postavenia účastníka konania o povolení stavby, t. j. že touto žiadosťou sa domáha spoločnosťCarmenere, s. r. o., aj keď nepriamo, účastníctva v stavebnom konaní, ktoré je vedené na stavebnom
úrade pre spomínanú stavbu. Aby osoba alebo subjekt bola riadnym účastníkom konania, musí spĺňať
podmienky zákona, ktoré jej svojimi ustanoveniami toto zákonné právo priznávajú. Preto správny orgán

pri určovaní účastníkov konania je vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať, či konkrétna osoba alebo
subjekt je nositeľom týchto zákonných práv. Pri posudzovaní okruhu účastníkov konania stavebný úrad
vychádza z ust. § 59 stavebného zákona a z ust. § 14 Správneho poriadku. Stavebný zákon takmer pri
každom konaní definuje, ktoré osoby sú procesne legitimované na účasť v konaní. V konaniach podľa
stavebného zákona je potrebné vždy správne aplikovať tie ustanovenia tohto predpisu, ktoré vymedzujú

okruh účastníkov konania pre konkrétny typ správneho konania a v prípadoch, kedy stavebný zákon
účastníkov konania osobitným spôsobom nevymedzuje, správny orgán uplatní subsidiárne správny
poriadok. Osobitné právne predpisy majú v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou
obsiahnutou v správnom poriadku. Z formulácie ust. § 140 stavebného zákona vyplýva, že ustanovenia
Správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní sa v konaniach podľa stavebného
zákona uplatňujú subsidiárne. Stavebný úrad vydal na dotknutú stavbu územné rozhodnutie, a to dňa

26.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2019. K dokumentácii pre územné rozhodnutie
bolo doložené Záväzné stanovisko mesta Žilina, OD zo dňa 14.08.2019, z ktorého vyplýva, že „s
predloženým projektom stavby pre vydanie územného rozhodnutia v zmysle citovaného cestného a
stavebného zákona súhlasíme. Dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, tzn. stykovou križovatkou
miestnej komunikácie ulica Bánovská cesta s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a

priesečnou križovatkou miestnej komunikácie ulica Kamenná s účelovou vnútroareálovou komunikáciou
KINEKUSU a s účelovou komunikáciou novobudovaného Truck centra v časti areálu Slovpanel...“.
K stavebnému konaniu bolo predložené Záväzné stanovisko mesta Žilina, Stavebný úrad, Referát
špeciálneho stavebného úradu - doprava zo dňa 14.05.2020, z ktorého vyplýva, že „predložený projekt
stavby rieši návrh organizácie dopravy - vyznačenie vodorovného a zvislého dopravného značenia

na jestvujúcich spevnených plochách v areáli uvedeného objektu čaromarket KINEKUS na Kamennej
ulici v Žiline na pozemkoch KN-C parcely č. 7028/4, 7028/6, 7028/27, 7028/36, ktoré sa realizuje ako
súčasť rekonštrukcie a rozšírenia existujúcich predajných a skladových priestorov uvedeného objektu.
Uvažuje sa s rozšírením hlavného halového obchodného priestoru prízemia do šírky a dobudovanie
prvého nadzemného podlažia. K existujúcej budove sa smerom do dvora zrealizuje prístavba v mieste

súčasných prístreškov na exteriérový predaj. Celý objekt bude potom nadstavený o jedno podlažie.
Napojenie na inžinierske siete bude zrealizované pôvodnými prípojkami. Dopravné napojenie areálu
zostáva pôvodné, tzn. vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ulici Kamenná. Zásobovanie areálu
ostáva pôvodné z Bánovskej cesty...“. Z uvádzaného je zrejmé, že stavba nevyvoláva vytvorenie
nových vjazdov, t. j. nového dopravného napojenia a ani zásah do už jestvujúcich vjazdov do areálu, či

jestvujúcich priľahlých príjazdových komunikácií. Spoločnosť Carmenere, s. r. o. vlastní pozemok C-KN
parcela č. 7023/2 a č. 7023/12 katastrálne územie F., ktorý je na liste vlastníctva vedený ako pozemok
pod spôsobom využívania pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Táto časť jestvujúcej komunikácie je súčasťou komunikácie využívanej ako hlavný dopravný prístup ku

všetkým nehnuteľnostiam situovaným na ulici Kamenná v Žiline. Z obsahu Záväzného stanoviska mesta
Žilina, Stavebný úrad, Referát špeciálneho stavebného úradu - doprava zo dňa 14.05.2020, ako aj z
predloženej projektovej dokumentácie stavby je zrejmé, že nebude žiadnou časťou stavby zasiahnuté
do pozemku C-KN parcela č. 7023/2 a 7023/12, katastrálne územie F.. Na základe uvedeného stavebný
úrad zistil, že žalobcovi postavenie účastníka konania neprislúcha, keďže predmetnou stavbou nebude

zasahovanédopozemkovvjehovlastníctveajehovlastníckealeboinéprávaaprávomchránenézáujmy
ako vlastníka susediacich pozemkov nebudú stavebným povolením priamo dotknuté.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777/Rep zo dňa 28.01.2021 odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že okruh účastníkov stavebného konania vymedzuje stavebný zákon podrobne v
ustanovení § 59. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkom stavebného konania je stavebník,
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté, ďalej ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného

predpisu
(zo zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), stavebný dozor alebo
kvalifikovaná osoba a projektant. Podľa § 59 ods. 2 stavebného zákona účastníkmi konania nie sú
nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Žalovaný po preskúmaní predloženého prvostupňovéhosprávneho spisu s ohľadom na uvedené dospel k rovnakému záveru ako stavebný úrad, že
žalobca nespĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní, ako je vymedzené v
ustanoveniach stavebného zákona. Ako totiž vyplýva z § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona,

osoby, aby boli účastníkmi stavebného konania, musia spĺňa súčasne dve podmienky: 1. existencia
vlastníckeho alebo iného práva, v stavebnom konaní ide teda o existenciu vlastníckeho alebo iného
práva k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba ale aj o existenciu vlastníckeho alebo iného
práva k susednému pozemku alebo k susednej stavbe [§ 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona],
2. toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalovaný dospel k záveru, že v danom

prípade nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok. Žalobca tvrdil, že mu prislúcha v prvom
rade postavenie účastníka konania z dôvodu, že je vlastníkom susedných pozemkov (parciel KN-C
č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 katastrálne územie Žilina) a že cez tieto pozemky je zriadený vjazd
z miestnej komunikácie Kamenná ulica na pozemky stavebníka, ktorý bude využívať stavebník pri
užívaní navrhovanej stavby. K tomuto žalovaný uviedol a zdôraznil skutočnosť, na ktorú poukázal
stavebný úrad v rozhodnutí a ktorá vyplýva z podkladov, na ktoré tak isto poukázal stavebný úrad vo

svojom rozhodnutí, že predmetom stavebného konania (resp. predchádzajúceho územného konania,
ktoré je právoplatne ukončené) nie je zriadenie nového vjazdu na susedný pozemok, resp. zriadenie
nového pripojenia novej účelovej komunikácie ani uskutočnenie novej účelovej komunikácie (žalovaný
poznamenal, že povolenie nových pozemných komunikácií a ich súčastí prípadne ich zmena by bolo
predmetom iných konaní vedených špeciálnym stavebným úradom). Predmetom tohto konania je len

zmena dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona - nadstavba, prístavba a stavebné
úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch stavebníka. K tvrdeniu žalobcu, že je vlastníkom susedných
pozemkov, žalovaný uviedol, že parcely KN-C č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 k. ú. Žilina vo vlastníctve
žalobcu nie sú susednými pozemkami podľa definície podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona,
pretože nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto stavebného konania. Za

susedné pozemky možno podľa aktuálnych údajov katastra považovať pozemky KN-C parcely č.
7023/10, 7028/13, 7028/34, 7028/1, 7028/20, 7027/98, 7027/58, 7027/71, 7027/57, 7027/16, 7023/17,
katastrálne územie F.. Osoby, ktoré majú k týmto pozemkom vlastnícke alebo iné právo majú v tomto
stavebnom konaní postavenie účastníka konania len v prípade splnenia druhej podmienky, že ich
vlastnícke alebo iné právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca k týmto pozemkom

nemá vlastnícke alebo iné právo. K tvrdeniu odvolateľa, že jeho vlastnícke právo k pozemkom môže
byť rozhodnutím dotknuté, žalovaný uviedol, že tieto pozemky sú pozemky zastavané pozemnou
komunikáciou podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej
„cestný zákon“), a to miestnou komunikáciou vo vlastníctve mesta Žilina. Uskutočnením zmeny stavby
stavebníka sa charakter týchto pozemkov, t. j. spôsob doterajšieho užívania (skutočný aj evidovaný

v katastri nehnuteľností) nezmení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1 cestného
zákona, podľa ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich
medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené.
Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravnotechnickému stavu dotknutej komunikácie;
nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Aj v danom prípade platí, že pozemnú komunikáciu, ktorá

má v danom prípade charakter miestnej komunikácie v intenciách § 4b ods. 1 cestného zákona, smie
užívať každý, a túto pozemnú komunikáciu aj užíva každý, nielen stavebník v rámci svojej existujúcej
prevádzky, ale aj vlastníci a užívatelia iných okolitých nehnuteľností aj vzdialených nehnuteľností,
prevádzkovatelia okolitých prevádzok, obyvatelia a návštevníci mesta aj susedných obcí a podobne.
Podmienky v súvislosti s jej užívaním, napríklad aj v súvislosti s uskutočňovaním nových stavieb v

území alebo ich zmien, určujú orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (cestné správne orgány),
miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce
ako prenesený výkon štátnej správy. Obce vykonávajú aj správu pozemných komunikácií, pokiaľ ide
o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce a takisto aj štátny odborný dozor.
Pokiaľ ide o pozemky pod miestnymi komunikáciami, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a

pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že jeho vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou nebolo
nijako obmedzené zákonom, rozhodnutím správneho orgánu alebo súdu, žalovaný poukázal na zákon
č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky. Predmetná pozemná komunikácia je práve takou stavbou vo vlastníctve

obce, ktorej sa tento zákon týka. Odkazujúc na ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.
z. žalovaný zdôraznil, že vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou je obmedzené
zákonným vecným bremenom. Osoby, ktorých sa toto zákonné bremeno týka, sú povinné strpieť okrem
iného aj užívanie miestnej komunikácie v rozsahu podľa § 6 ods. 1 cestného zákona. Pokiaľ ide o ďalšíargument žalobcu, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní mu prislúcha aj z dôvodu
existencie vlastníckeho práva k susednej stavbe, ktorou je práve spomínaná miestna komunikácia, ku
ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca podľa jeho názoru tým, že na nej realizoval nový živicový

kryt, tak ani tento argument neobstojí. Vlastníctvo k pozemným komunikáciám totiž vyplýva priamo zo
zákona,atoč.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách.Vlastníkompredmetnejmiestnejkomunikácie
je v zmysle § 3d ods. 3 cestného zákona mesto Žilina. V prípade, ak mesto Žilina ako príslušný
cestný správny orgán a dotknutý orgán v iných konaniach podľa stavebného zákona, v danom prípade
v konaniach o stavbách žalobcu, svojím záväzným stanoviskom uplatnila požiadavku na ochranu

existujúcej miestnej komunikácie v jej vlastníctve a správe, spočívajúcu v povinnosti odvolateľa vykonať
úpravutejtomiestnejkomunikácie,napríkladsohľadomnacharakterbudúcejprevádzkyvnavrhovaných
stavbách a pozemkoch žalobcu, pri ktorých sa predpokladá, že stavebnotechnické vybavenie existujúcej
pozemnej komunikácie nebude vyhovovať budúcej premávke - predovšetkým kamiónovej doprave, tak
žalobca ako osoba, ktorá takéto úpravy vykonala, sa nestáva automaticky vlastníkom/spoluvlastníkom
tejto miestnej komunikácie. Odvolateľovi teda neprislúcha postavenie účastníka konania o stavbe

stavebníka na predmetných pozemkoch ani z titulu vlastníka susednej stavby, ako to prezentoval v
odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Ak sa žalobca domnieval, že investície spojené
s úpravou existujúcej miestnej komunikácie treba vysporiadať, takéto vysporiadanie nemožno realizovať
v rámci správneho konania o povolení stavby stavebníka. Stavebník nie je jediným užívateľom tejto
pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter (miestna komunikácia) a charakter územia, v ktorej

sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka sa uskutočňuje prevádzka s prevahou osobnej
dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde je využívaná aj nákladná doprava a na rozdiel od
prevádzky na pozemku žalobcu, na ktorom je uskutočnená čerpacia stanica a parkovisko pre kamióny
(vrátane hygienického zázemia pre vodičov), pri prevádzke ktorých sa jednoznačne predpokladá vyššie
dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán v konaniach o stavbách žalobcu k

uloženiu mu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej komunikácie.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností vlastníkom C-KN parciel č.

7022/17, 7023/2 a 7023/12 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX a inžinierskej stavby - cestného
krytu vybudovaného na C-KN parcelách č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN
č. 3976/201 a C-KN
č. 7001/4 s tým, že toto vlastníctvo žalobcu nespochybnili ani správne orgány, a to ani v rozhodnutí
mesta ani v rozhodnutí žalovaného. V územnom konaní vedenom na meste F., rozhodnutím sp. zn.

1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2019, bolo rozhodnuté o
umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“, ktorej
navrhovateľom mala byť spoločnosť INVEST-K, s. r. o. Navrhovaná stavba mala byť umiestnená na
parcelách KN-C
č. 7028/27, 7028/36, 7028/4, 7028/5 a 7028/6, teda v bezprostrednom susedstve pozemkov vo

vlastníctve žalobcu, ako aj cestného krytu, a teda nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom je
žalobca. Dňa 30.03.2020 bol podaný zo strany stavebníka návrh na vydanie stavebného povolenia
na zmenu dokončenej navrhovanej stavby. Žalobca dňa 10.07.2020 zaslal mestu Žilina podanie, v
ktorom sa domáhal informácie, či bolo na navrhovanú stavbu vydané územné rozhodnutie s tým,
že v tomto podaní žalobca explicitne prejavil vôľu byť účastníkom tak územného, ako aj stavebného

konania týkajúceho sa predmetnej navrhovanej stavby. Napriek tomu, že navrhovaná stavba je
pripojená na dopravnú komunikáciu len prostredníctvom využívania pozemkov a stavby žalobcu,
vydalo mesto Žilina dňa 09.10.2020 rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznalo postavenie účastníka
územného a stavebného konania týkajúceho sa navrhovanej stavby. Žalobca primárne nespochybnil
možnosť aplikácie ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri

majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky, resp. § 3d ods. 3 cestného zákona správnymi orgánmi. V danom prípade však
platí, že tieto ustanovenia rozhodne nemožno aplikovať na existujúci skutkový stav. Ustanovenia §
4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. možno totiž aplikovať iba a výlučne na pozemky, ktoré boli
zastavané iba takými stavbami, ktoré už existovali v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009

Z. z. a ktoré prešli do vlastníctva obcí (na základe cestného zákona) do dňa účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z.; v danom prípade však platí, že cestný kryt v čase nadobudnutia účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z. objektívne neexistoval, a tento vznikol najskôr až v roku 2019, a to jeho vybudovaním zo
strany žalobcu. Cestný kryt je bez akýchkoľvek pochybností nehnuteľnou vecou v zmysle pojmovéhovymedzenia stavby uvedeného v ustanoveniach § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či je alebo nie je ako stavba zapísaný v katastri nehnuteľností. Cestný kryt sa nikdy nestal
vlastníctvom mesta Žilina, keďže predpokladom vzniku tohto vlastníctva by musela byť predchádzajúca

kvalifikácia tejto stavby ako miestnej komunikácie v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného zákona, ku ktorej
kvalifikácii dochádza v zmysle tohto ustanovenia cestného zákona až zaradením príslušnej stavby do
siete miestnych komunikácií; v danej veci však platí, že cestný kryt do dnešného dňa nebol ani len
skolaudovaný a tým pádom aj formálne odovzdaný mestu Žilina, v dôsledku čoho nemohla byť táto
stavba žiadnym spôsobom ani zaradená do siete miestnych komunikácií, v dôsledku čoho tiež platí, že

mesto Žilina do dnešného dňa nedisponuje žiadnym titulom, na podklade ktorého by mohlo mesto Žilina
nadobudnúť vlastnícke právo k cestnému krytu. Žalobca si pochopiteľne uvedomuje, že uvedený výklad
ustanovenia § 4b ods. 1 cestného zákona by sa mohol javiť ako prísne formalistický, domnieval sa však,
že vzhľadom na povahu veci a potreby zohľadnenia základného princípu ovládajúceho vymedzenie
okruhu účastníkov územného konania vyjadreného v ustanoveniach § 34 ods. 2 stavebného zákona,
podľa ktorého platí, že v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere

a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon teda nepredpokladá fyzickú existenciu takejto
dotknutosti, ale použitím slova „môže“ iba jej predpoklad, potencialitu, čo vlastne potvrdzuje aj ustálená
judikatúra, v zmysle ktorej platí, že pre posúdenie, či určitá fyzická osoba alebo právnická osoba mala,

resp. nemala mať postavenie účastníka stavebného konania, je potrebné skúmať, či uskutočnením
stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných
práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Žalobca
je nespochybniteľným vlastníkom označených pozemkov, ako aj cestného krytu s tým, že súčasne
platí, že časť týchto pozemkov, konkrétne časť parcely C-KN č. 7023/12 a alokovaná časť cestného

krytu sa nachádzajú mimo telesa cestnej komunikácie využívanej verejnosťou vo všeobecnosti. Časť
označenej parcely bude slúžiť iba a výlučne pre potreby zákazníkov prevádzok nachádzajúcich sa na
pozemkoch, ktorých sa navrhovaná stavba týka, t. j. nie všeobecne pre potreby verejnosti. Túto časť
nebude využívať žalobca. Nebyť práve existujúcich stavieb, rekonštrukciou, prístavbami a prestavbami
ktorých má navrhovaná stavba vzniknúť, žalobca by túto časť ani len nemusel vybudovať. Stavebník

navrhovanej stavby nevyhnutne musí a aj bude rozhodné pozemky, ako aj cestný kryt, a to vrátane ich
rozhodnej časti, využívať tak pri výstavbe navrhovanej stavby, ako aj pri jej využívaní, keďže prístup
k navrhovanej stavbe je zabezpečený práve cez tieto pozemky a cestný kryt vrátane rozhodnej časti,
v súlade s čím platí, že podmienku legality „prístupu a príchodu“ navrhovanej stavbe vyplývajúcu z
ust. § 81b písm. c) stavebného zákona, podľa ktorých platí, že „kolaudačné rozhodnutie sa nevydá,

ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie
stavby na určený účel, najmä ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám“, bude stavebník
navrhovanej stavby plniť práve prostredníctvom pozemkov vo vlastníctve žalobcu a cestného krytu, a
to vrátane rozhodnej časti, na ktorej sa cestné teleso prístupovej miestnej komunikácie k navrhovanej
stavbe ani len nemuselo nachádzať. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne

posúdili stav, ak samotnú existenciu zákonného vecného bremena, ktoré sa vzťahuje len k cestným
stavbám vybudovaným do účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré rozhodne nemožno rozširovať
na stavby, resp. ich časti, ktoré nepatria obciam a ktoré rozhodne nemožno rozširovať na stavby,
resp. ich časti, ktoré ani len netvoria nevyhnutnú súčasť verejných komunikácií a slúžia iba a výlučne
obmedzenému okruhu fyzických a právnických osôb, interpretoval ako dôvod neexistencie potenciality

dotknutosti vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svojim postupom
de facto vyvlastnili v prospech mesta Žilina vlastnícke právo žalobcu, a to minimálne vlastníctvo žalobcu
k rozhodnej časti pozemkov a cestného krytu, a to všetko bez akejkoľvek opory v platnej právnej úprave
opierajúc sa výlučne o nesprávny a extrémne extenzívny a súčasne nenáležitý výklad ustanovenia
§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. a ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona. Zdôraznil,

že vlastnícke právo k pozemkom trvá aj napriek existencii vecného bremena bez ohľadu na to, či
ide o vecné bremeno zo zákona alebo na základe rozhodnutia či zmluvy. Pre vyhodnotenie faktu
potenciálnej dotknutosti právom chráneného záujmu žalobcu ako vlastníka rozhodných pozemkov a
cestného krytu je irelevantné prípadné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže mať význam iba vo
vzťahu k úkonom v konaní, najmä vyhodnoteniu potenciálnych námietok účastníka konania. Realizáciou

a následným užívaním navrhovanej stavby nepochybne budú, minimálne však môžu byť dotknuté práva
a oprávnené záujmy žalobcu, a to všetko napriek tomu, že pozemky, resp. cestný kryt bezprostredne
nesusedia, avšak iba v zmysle úzko špecifického stavebnotechnického vymedzenia pojmu susediace
nehnuteľnosti (zdôraznil, že mesto Žilina, ako aj žalovaný trvajú na prísne formalistickom reštriktívnomvýklade pojmu susediace nehnuteľnosti), s pozemkami, na ktorých sa nachádza navrhovaná stavba
v zmysle vymedzenia vykonaného mestom Žilina v územnom a stavebnom konaní. Napokon uviedol,
že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. ustálené právne

závery nemajú oporu v administratívnom spise, čím sú naplnené žalobné dôvody v zmysle § 191 ods.
1 písm. c) a f) SSP.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že dôvody žaloby sú
obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom

rozhodnutí.Nasvojichzáverochvyslovenýchvnapadnutomrozhodnutížalovanýnaďalejtrvá.Zdôraznil,
že okruh účastníkov konania určuje stavebný zákon v ust. § 59, pričom žalobca nespĺňa podmienky na
účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní, ako je vymedzené v tomto ustanovení. Aby bol žalobca
účastníkom konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, museli by byť súčasne splnené
dve podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva a toto právo môže byť stavebným
povolením priamo dotknuté. V danom prípade nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok. Pokiaľ

žalobca poukazoval na vybudovanie cestného krytu až v roku 2019, k tomu žalovaný poznamenal,
že tento je súčasťou cestného telesa, a teda súčasťou pozemnej komunikácie v zmysle § 1 ods.
3 cestného zákona. Predmetná pozemná komunikácia má charakter miestnej komunikácie, ktorej
vlastníctvo vyplýva zo zákona - § 3d ods. 3 cestného zákona. Jej vlastníkom je obec, teda mesto Žilina.
Je nepochybné, že táto pozemná komunikácia existovala aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

66/2009 Z. z. Pokiaľ žalobca vykonal úpravu miestnej komunikácie, uvedené neznamená, že by sa
stal vlastníkom, resp. spoluvlastníkom tejto miestnej komunikácie. Pokiaľ sa žalobca cíti byť dotknutý
vydaním stavebného povolenia, pretože ako tvrdí, investície spojené s úpravou existujúcej miestnej
komunikácie treba vysporiadať, tak ani táto skutočnosť nezakladá dôvod na to, aby mu stavebný
úrad postavenie účastníka v stavebnom konaní priznal. Vysporiadanie nemožno realizovať v rámci

stavebného konania - neuskutočnenie dohody medzi stavebníkom a žalobcom nezakladá zákonný
dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie (miestna komunikácia je určená na verejné
užívanie). Stavebník nie je jediným užívateľom tejto pozemnej komunikácie vzhľadom na jej charakter
(miestna komunikácia) a charakter územia, v ktorej sa nachádza. Okrem toho na pozemkoch stavebníka
sa uskutočňuje prevádzka s prevahou osobnej dopravy na rozdiel od susedných prevádzok, kde je

využívaná aj nákladná doprava a na rozdiel od prevádzky na pozemku žalobcu (parcela č. 7022/17 k.
ú. F.), na ktorom je uskutočnená čerpacia stanica a parkovisko pre kamióny, pri prevádzke ktorých sa
jednoznačne predpokladá vyššie dopravné zaťaženie, čo pravdepodobne viedlo cestný správny orgán
v konaniach o stavbách žalobcu k uloženiu mu povinnosti vykonať v danom mieste úpravu miestnej
komunikácie. Pokiaľ žalobca poukazoval na parcelu C-KN č. 7023/12, k tomu žalovaný uviedol, že táto

nemáspoločnúhranicuspozemkami,ktorésúpredmetomstavebnéhokonania.Predmetomstavebného
konania nie je zriadenie nového vjazdu na susedný pozemok, resp. zriadenie nového pripojenia novej
účelovej komunikácie, ani uskutočnenie novej účelovej komunikácie. Predmetom konania je povolenie
zmeny dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona - nadstavba, prístavba a stavebné
úpravy existujúcich stavieb na pozemkoch stavebníka. O jej umiestnení v území bolo v čase vydania

rozhodnutia právoplatne rozhodnuté územným rozhodnutím č. 1326/2019-32759/2019-OSP-ŠI zo dňa
26.08.2019.

5. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl.
SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému
podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistený nasledovný skutkový stav.

9. Podaním zo dňa 10.07.2020 označeným ako „Žiadosť o informovanie“ žalobca požiadal o
informovanie vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebných povolení na rozšírenie služieb
predajne KINEKUS spoločnosti INVEST-K, s. r. o. parcela č. 7028/27, 7028/4, 7028/36, 7028/6 a 7028/5,vedených na liste vlastníctva č. XXXX na základe toho, že žalobca je vlastníkom susedných pozemkov
vedených na liste vlastníctva č. XXXXX. Zároveň žiadal, aby boli všetky procesné úkony stavebného
úradu a účastníkov konania doručované písomnou formou do sídla spoločnosti.

10. Zo Záväzného stanoviska k projektu pre vydanie územného rozhodnutia vydaného mestom Žilina,
Mestským úradom v Žiline, odborom dopravy, referát dopravy a IS zo dňa 14.08.2019 vo vzťahu k stavbe
„Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS Žilina“ vyplýva, že dopravné napojenie
areálu zostáva pôvodné, tzn. stykovou križovatkou miestnej komunikácie ulica Bánovská cesta s

účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a priesečnou križovatkou miestnej komunikácie
ulica Kamenná s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a s účelovou komunikáciou
novobudovaného Truck centra v časti areálu Slovpanel.

11. V zmysle Územného rozhodnutia vydaného mestom Žilina, Stavebný úrad dňa 26.08.2019
bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu

KINEKUS_Žilina“ na pozemku C-KN parcela č. 7027/97, 7028/4, 7028/6, 7028/27 a 7028/36 v
katastrálnom území F.. Rozhodnutie bolo vydané v prospech navrhovateľa INVEST-K, s. r. o., ktorého
zastupuje STAVMOX, s. r. o. Z výroku tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že napojenie na pozemné
komunikácie ostáva „bezo zmeny, existujúce“.

12. Podaním zo dňa 27.03.2020 sa spoločnosť INVEST-K, s. r. o. domáhala vydania stavebného
povolenia podľa § 8 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. vo vzťahu k stavbe
„Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS Žilina“ s tým, že stavba mala byť
umiestnená na parcelách KN-C č. 37027/97, 7028/4, 7028/6, 7028/27, 7028/36, katastrálne územie F..

13. Zo Záväzného stanoviska zo dňa 14.05.2020 k projektu stavby pre vydanie stavebného povolenia
vydaného mestom Žilina, Mestský úrad v Žiline ako príslušným cestným správnym orgánom v
zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona vyplýva, že dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, to
znamená vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ulici Bánovská cesta a vnútroareálovou účelovou
komunikáciou na ulici Kamenná. Zásobovanie areálu zostáva pôvodné z Bánovskej cesty.

14. Oznámením zo dňa 24.08.2020 prvostupňový správny orgán začal konanie o nepriznaní postavenia
účastníka konania.

15. Z podania žalobcu (označeného ako „Námietky“) učineného v administratívnom konaní dňa

09.09.2020 vyplýva, že z výpisu z katastrálnej mapy je zrejmé, že vjazd a výjazd k budúcej stavbe bude
realizovanýcezparcely,ktorésúvovlastníctvespoločnostiCarmeneres.r.o.Užlenztejtoskutočnostije
nevyhnutné uvažovať s touto spoločnosťou ako s účastníkom územného, ako aj stavebného konania. Z
uvedeného vyplýva, že spoločnosť Carmenere s. r. o. by mala byť účastníkom územného a stavebného
konania nielen z dôvodu vlastníctva susednej parcely, ale aj z dôvodu, že stavebným povolením sa

celkom určite a preukázateľne zasiahne do jej vlastníckych práv. Navyše spoločnosť Carmenere s. r. o.
realizovala prekrytie novým živicovým krytom na ulici Kamenná, ktoré doposiaľ nebolo vysporiadané.

16. Stavebné povolenie v prospech spoločnosti INVEST-K, s. r. o. vo vzťahu k stavbe „Nadstavba,
prístavba a stavebné úpravy čaromarketu KINEKUS_Žilina“ bolo vydané rozhodnutím zo dňa

09.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2021.

17. V zmysle listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. F. prislúcha vlastnícke právo žalobcovi ku CKN parcelám
č. 7022/17, 7022/29, 7022/30, 7022/42, 7022/103, 7022/105, 7022/106, 7022/107, 7022/109, 7022/127,
7023/2 a 7023/12.

18. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.19. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné
pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý

je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,

20. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná
stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom,
o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Primárne považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má
svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

23. Uvedená formulácia nachádza následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 SSP, v

zmysle ktorých v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť
podkladom pre ochranný zásah správneho súdu v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje
vyjadrenievkonkrétnomzásahudoprávazáujmovžalobcu;inakpovedané,niekaždéporušenieprávnej

normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom konaní
v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv. Zásah do
práv žalobcu je pritom správny súd oprávnený skúmať podľa stavu existujúceho ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to vyplýva z § 135 ods. 1 SSP (s výnimkami formulovanými v
odseku 2 tohto ustanovenia). Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie

je suplovať činnosť správnych orgánov a nie je inštanciou, na ktorú sa môže účastník konania obracať
s námietkami, ktoré v správnom konaní neprodukoval.

25. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že obsahom Žiadosti o informovanie zo dňa
10.07.2020 nebolo vymedzenie parciel, od ktorých vlastníctva žalobca odvodzuje svoje právo mať

postavenie účastníka stavebného konania (poukázal len na list vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je
v prospech žalobcu zapísaných 12 parciel). Až v Námietkach zo dňa 09.09.2020 proti Oznámeniu
stavebného úradu o začatí konania o nepriznanie postavenia účastníka konania svoje práva odvodzoval
od vlastníctva CKN parciel č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17,
k. ú F., pričom tvrdil, že cez parcely vo vlastníctve žalobcu bude realizovaný vjazd a výjazd k budúcej

stavbe. Argumentoval tiež, že na ulici Kamennej realizoval prekrytie novým živicovým krytom, ktoré
doposiaľnebolovysporiadané.Vodvolaníprotiprvostupňovémuadministratívnemurozhodnutiužalobca
produkoval totožné argumenty.

26. Z hľadiska súdnej praxe a vymedzenia definície pojmu „susedný pozemok“, treba uviesť, že v tejto

časti nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení žalovaného v
tom zmysle, že žalobca nemohol nadobudnúť postavenie účastníka konania, pretože parcely v jeho
vlastníctve nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania, v ktorom
sa žalobca domáhal svojho účastníctva.

27. Z ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že účastníkom stavebného konania sú
okrem iného osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté, pričom to, čo sa rozumie pod pojmom „susedný pozemok astavby na nich“, vymedzuje stavebný zákon v ustanovení § 139 ods. 2 písm. c) tak, že sa nimi rozumejú
pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto
zákona a stavby na týchto pozemkoch. Gramatický výklad uvedeného ustanovenia by mohol viesť k

záveru, že vlastník pozemku, ktorý sa nachádza napríklad vo veľmi malej vzdialenosti od pozemku, na
ktorom sa nachádzajú (alebo budú nachádzať) stavby prejednávané v stavebnom konaní, by sa len v
dôsledku existencie úzkeho pozemku polohou zasadeného medzi jeho parcelu a parcelu stavebníka
nemohol reálne domôcť svojho postavenia účastníka stavebného konania. V praxi takéto prípady nie sú
vylúčené a ako to vyplýva z obsahu spisu, je to aj prípad aktuálneho konania.

28. Správny súd dospel k záveru, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je riešiteľná jedine
za použitia teleologického výkladu pravidla vyjadreného v ustanovení § 139 ods. 2 písm. c) stavebného
zákona, a to v kontexte písmena d) tohto ustanovenia, keďže obe tieto pravidlá vychádzajú z nutnosti
účastivadministratívnomkonanítejosoby,ktorejpostaveniemôžebyťvdôsledkuvydanéhostavebného
povolenia (či územného rozhodnutia) dotknuté. Za daných okolností potom gramatický výklad pravidla

vymedzujúceho pojem „susedný pozemok“ neobstojí, pretože zmysel tejto normy nenachádza svoj
materiálny obsah a skôr môže znamenať porušenie elementárnych procesných práv osoby, ktorej sa
zásah orgánu verejnej správny bezprostredne týka (články 46 ods. 2, 47 ods. 3 Ústavy SR).

29. Na základe týchto úvah potom správny súd považoval výklad žalovaného správneho orgánu, ktorý

za účastníkov konania považoval len tých vlastníkov susedných pozemkov, ktorí majú spoločnú hranicu
s pozemkom stavebníka, za nesprávny. Takýto záver vo svojom dôsledku poškodzuje oprávnené záujmy
vlastníkov susedných pozemkov, ktorí síce spoločnú hranicu s pozemkom stavebníka nemajú, ale z
hľadiska vzdialenosti hraničných línií s touto hranicou nepriamo súvisia. Definíciou použitou žalovaným
dochádza k zredukovaniu ochrany len na vlastníkov hraničiacich pozemkov, pričom prestali byť chránení

vlastníci susedných pozemkov, ktorí síce môžu byť dotknutí na svojich právach, ale sú vylúčení z
územného, ako aj stavebného konania, a tým i vylúčení z práva umožňujúceho im napadnúť územné/
stavebné rozhodnutie na nezávislom súde po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v rámci
administratívneho konania.

30. Na účely posúdenia statusu žalobcu ako účastníka stavebného konania sa správny súd oboznámil
s obsahom katastrálnej mapy dostupnej na stránke www.zbgis.skgeodesy.sk, z ktorej je zjavné, že
CKN parcely č. 7023/2, 7023/12 a 7022/17 vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v blízkosti pozemkov,
ktoré sú predmetom stavebného konania vedeného na základe návrhu spoločnosti INVEST-K, s.r.o. Z
mapy navyše vyplýva, že CKN parcelu č. 7023/12 vo vlastníctve žalobcu oddeľuje od CKN parcely č.

7028/27 (na ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom stavebného konania) len úzky pás
pozemku vo vlastníctve spoločnosti INVEST-K, s.r.o. (konkrétne CKN parcela č. 7023/10). Daný stav
preto správny súd vyhodnotil v duchu vyššie formulovaných princípov teleologického výkladu, keďže
postavenie žalobcu ako vlastníka susedného pozemku je za týchto okolností celkom zjavné.

31. Správny súd považoval za potrebné akcentovať skutočnosť, že z citovaného ustanovenia § 59 ods.
1 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania v zmysle
daného ustanovenia je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to existencia vlastníckeho
alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a súčasne
možnosť, že tieto práva budú stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje

stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov
konania (obdobne Ústavný súd SR III. ÚS 752/2017-19). Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu
účastníka stavebného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť,
či povolením stavby dôjde k reálnemu zásahu do týchto práv. Z citovaného ustanovenia § 59 ods. 1 písm.
b) stavebného zákona je totiž zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita -

možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti, nie je teda potrebné skúmať a
zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto
práv (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp/20/2012). Podstatou účastníctva v administratívnom
konaní je totiž zabezpečenie možnosti uplatňovať procesné práva, ktorých reálny základ nemôže
posudzovať správny súd v konaní týkajúcom sa otázky priznania/nepriznania postavenia účastníka v

konaní.

32. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných aobkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov.

33. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.

34. V zmysle uvedených ustanovení správny súd uvádza, že nevidel dôvod osobitne skúmať argumenty

žalobcu týkajúce sa vybudovania „cestného krytu“, pretože pokiaľ je tento súčasťou miestnej cesty,
nemá osobitný vlastnícky režim (§ 1 ods. 3, § 3d ods. 3 cestného zákona) a prípadné investície
naň vynaložené nie sú pre administratívne konanie relevantné. Z podaní žalobcu prezentovaných v
administratívnom konaní nevyplýva bližšia špecifikácia toho, či úprava cesty sa týkala len miestnej cesty
alebo aj komunikácie, ktorá takýto charakter nemá.

35. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP vyplýva, že pre rozhodnutie správneho súdu
je relevantný stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca učinil predmetom
správneho súdneho konania aj ďalšie pozemky, ktoré neboli predmetom posudzovania v správnom
konaní a žalobca na ne odkázal až v podanej správnej žalobe. Konkrétne poukazoval na cestný kryt
vybudovaný na C-KN parcelách č. 7023/2, E-KN č. 9021/1, E-KN č. 3993, E-KN č. 3992, E-KN č.

3976/201 a C-KN č. 7001/4. Išlo o okolnosti, ktoré neboli predmetom správneho konania, a preto
argumenty s nimi spojené správny súd posúdil ako neopodstatnené.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.