Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 19, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117010420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.:
XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.5.2021, sp. zn. 9T/11/2017, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.9.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - D.,
E. A. XXXXX/XXB

podľa § 285 písmena f) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 9.3.2017, pod sp. zn. 2Pv
244/16/2207, pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že
v období od apríla 2013 až doposiaľ, si v meste F. ani na inom mieste na území Slovenskej republiky, ako
otec mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. E., nar. XX.XX.XXXX, s výnimkou obdobia od 28.05.2013
do 26.11.2013, kedy sa nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, pravidelne a v

plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah
ktorej rozsah mu bol určený
- na mal. D. E. naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/158/2011 zo
dňa11.01.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa09.03.2012tak,žemámesačneprispievaťnavýživu
mal. D. sumou 30 % zo sumy životného minima, ktorý bol následne zmenený rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 10P/106/2014 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/51/2015 zo dňa 23.09.2015 tak, že sa

obvinenému zvýšila vyživovacia povinnosť na syna na sumu 60 eur mesačne, ktoré je povinný platiť
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. E.,
- na mal. G. E. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/268/2008 zo dňa
10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009, tak, že má mesačne prispievať na výživu
dcéry sumou 100, - €, mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. E.,
čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom na obe deti vo výške najmenej 6.131,60 €,
pričom obvinený sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.2T/76/2011 zo dňa 20.06.2011 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2012, za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
nakoľko trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom zo dňa 25.5.2021, sp. zn. 9T/11/2017 uznal obžalovaného
A. B. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2019, na tom
skutkovom základe, že

v období od apríla 2013 až do 25.05.2021 si v meste Hlohovec ani na inom mieste na území Slovenskej
republiky, ako otec mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. E., nar. XX.XX.XXXX, s výnimkou obdobia
od 28.05.2013 do 26.11.2013, kedy sa nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
pravidelne a v plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu, ktorá mu vyplýva zo zákona
o rodine a rozsah ktorej rozsah mu bol určený

- na mal. D. E. naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/158/2011 zo
dňa11.01.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa09.03.2012tak,žemámesačneprispievaťnavýživu
mal. D. sumou 30 % zo sumy životného minima, ktorý bol následne zmenený rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 10P/106/2014 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/51/2015 zo dňa 23.09.2015 tak, že sa

obvinenému zvýšila vyživovacia povinnosť na syna na sumu 60 eur mesačne, ktoré je povinný platiť
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. E.,
- na mal. G. E. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/268/2008 zo dňa
10.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009, tak, že má mesačne prispievať na výživu
dcéry sumou 100, - €, mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. E.,

čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom na obe deti vo výške 6.857,47 €,
pričom obvinený sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
2T/76/2011 zo dňa 20.06.2011 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2012, za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to mu súd uložil podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2019, s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie a obžalovaný si

ponechal lehotu na podanie odvolania.
Obžalovaný následne v zákonom stanovenej lehote odvolanie podal. Toto odôvodnil osobitným podaním
nasledovne (skrátene):
Žiada o prihliadnutie na okolnosti skutku a snahu o nápravu, nakoľko navrhovateľka uviedla súd do
omylu v tej časti výpovede, že obžalovaný neprejavoval záujem o stretávanie sa s deťmi, v ktorom

mu nikdy nebránila. Svedkyňa však zablokovala všetky dostupné sociálne siete voči obžalovanému,
teda obžalovaný nemal možnosť sa s deťmi alebo navrhovateľkou akýmkoľvek spôsobom spojiť, zistiť,
kde sa v tom čase deti a ich matka nachádzajú a nemal teda možnosť nijakým spôsobom sa s nimi
kontaktovať. Obžalovanému sa raz podarilo prostredníctvom svojej partnerky stretnúť sa s matkou
detí, kedy si prevzala finančné prostriedky vo výške 7.500 Eur ako doplatenie výživného pred notárom

a tento notárom overený dokument súdu predložili na pojednávaní. Na danom pojednávaní chcel
obžalovaný doplatiť aj zvyšný dlh, ale keďže sa matka nedostavila, tento úkon nemohol zrealizovať. Po
danom stretnutí si matka opätovne zablokovala telefónne číslo aj sociálne siete partnerky obžalovaného
a nekomunikovala s nikým.
Obžalovaný sa intenzívne snaží o nápravu svojich skutkov, doplatenie dlžného výživného, toho času je

zamestnaný vo firme Benalex, s.r.o., čo vie doložil pracovnou zmluvou. Obžalovaný naďalej nevie pobyt
matky a detí a preto žiada súd o poskytnutie adresy matky, kam má výživné poslať a taktiež posielať
pravidelné finančné prostriedky na maloleté deti.
Správaním matky mu bolo znemožnené platiť včas a v plnej výške súdom stanovené výživné. Taktiež
je ochotný dlžné výživné vyplatiť v plnej výške priamo na pojednávaní k rukám matky a tým si svoju

povinnosť splniť. Taktiež žiadal súd písomnou formou o možnosť splátkového kalendára na zvyšný dlhspolu so stanoveným výživným na maloleté deti, čím by svoju povinnosť vedel splniť a mohol riadne
plniť nariadenie súdu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry
a obžalovaný. Na tomto verejnom zasadnutí bolo doplnené dokazovanie oboznámením ústrižku šekovej
poukážky – podací lístok, odosielateľ A. B., adresát H. E., suma 6.860 Eur, dátum 29.10.2021 a list
matky dieťaťa, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný jej vyplatil sumu 6.860 Eur a neplatenie výživného
nemá na maloletého žiadne nepriaznivé následky.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že zaplatením
plnej výšky výživného došlo k zániku trestnosti, preto navrhla obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.
Obžalovaný požiadal o zrušenie rozsudku a oslobodenie jeho osoby z dôvodu, že zaplatil výživné.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie
obžalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v celom rozsahu. Keďže

boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol sám a obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku.
Z doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí (bod 6 tohto uznesenia) vyplynulo, že dlžné výživné
obžalovaný zaplatil za žalované obdobie v plnej výške (nakoľko prokurátor voči prvostupňovémurozsudku nepodal odvolanie, možno v rámci žalovaného skutku zohľadniť dobu páchania trestného činu
a výšku nezaplateného výživného iba do dňa rozhodnutia prvostupňového súdu).
Vzhľadom na preukázané zaplatenie zameškaného výživného zo strany obžalovaného, pred tým ako

sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, pri rozhodovaní o vine obžalovaného sa odvolací súd
riadil osobitným prípadom účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého
trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak
trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa
súd odobral na záverečnú poradu, keď splnenie týchto citovaných zákonných podmienok mal odvolací

súd za preukázané na podklade výsledkov dokazovania doplneného na verejnom zasadnutí. Za tohto
stavu, keďže zanikla trestnosť stíhaného trestného činu, odvolací súd obžalovaného spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodil.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.