Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2022

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711214993
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2022:8711214993.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu G. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Poprad,
Námestie svätého Egídia 3006/1116, IČO: 37 947 095, proti žalovanému JUDr. Lucia Kolníková, správca
konkurznej podstaty úpadcu M&M reality holding, a. s., so sídlom Bratislava, Gessayova 20, IČO: 44
598 181, so sídlom SKP Bratislava, K Železnej Studienke 9, IČO:L 46 372 121, v spore o zrušenie
tuzemského rozhodcovského rozsudku s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Bratislava, sp.
zn. 2054/11 dňa 26.10.2011 Mgr. Andrejom Gundelom.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom
Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. 2054/11 zo dňa 26.10.2011 Mgr. Andrejom Gundelom, ktorý
bol žalobcovi doručený dňa 28.10.2011, bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť úpadcovi M&M reality
holding, a.s. sumu 8.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 14.7.2011 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 1.082,85 eur.

Žalobca má za to, že predmetný rozsudok bol vydaný na základe absolútne nezisteného a neustáleného
skutkového stavu s použitím nepríslušných hmotno-právnych a procesno-právnych ustanovení, ktorý
predmetný rozsudok robí nezákonným s tým, že rozhodnutie vo veci samej je urobené v rozpore s
platným právnym poriadkom, ako aj v rozpore s existujúcim skutkovým stavom.
Žalobca namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy, boli použité
nesprávne ustanovenia hmotného práva pri rozhodovaní, a boli tiež porušené základné procesné

predpisy pre vedenie konania a rozhodovanie vo veci.
K priebehu rozhodcovského konania žalobca namietol, že napriek tomu, že po doručení žaloby podal
žalobnú odpoveď, rozhodca sa s jeho argumentáciou nijako nevysporiadal.
Podľa žalobcu hmotno-právne ustanovenia, o ktoré je opretá žaloba a následne vydaný rozsudok, sú v
rozpore s platnou právnou úpravou. Žaloba sa opiera o zmluvu zo dňa 23.3.2010, o poskytovaní služieb,
uzatvorenúmedzižalobcomažalovanýmnaposkytovanieslužieb,pričomzmluvaodkazujenaust.§261
Obch. zákonníka, avšak žalobca v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebol podnikateľom, napriek

tomu zmluva ho špecifikuje ako poskytovateľa oprávneného poskytovať služby v oblasti marketingových
služieb a marketingového poradenstva, reklamných služieb, administratívnych služieb organizačnej
hospodárskej povahy, vykonávať činnosť podnikateľských, finančných, organizačných a ekonomických
poradcov a sprostredkovávať obchody a služby, prípadne realitnú činnosť. V čase uzatvoreniapredmetnej zmluvy teda žalobca nemal vystavený živnostenský list a zmluvu ako sprostredkovateľ
mohol uzavrieť jedine podľa Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa mení aj charakter celého
zmluvného vzťahu, pretože v prípade zmluvy o poskytovaní služieb by nešlo o obchodno-právny vzťah,

ale o občiansko-právny vzťah, a zároveň z tohto titulu nie je možné akékoľvek sankcie uplatňovať z
dôvodu objektívnej zodpovednosti, ale len z dôvodu prípadnej subjektívnej zodpovednosti, pokiaľ by
bolo preukázané, že sa subjektívne dopustil porušenia určitých právnych predpisov, a že porušením
týchto predpisov vznikla buď nejaká škoda alebo nárok na zaplatenie zmluvných pokút.
K uzavretej zmluve žalobca ďalej uviedol, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 je

podľa jeho názoru neplatná, pretože táto jednak nebola podpísaná štatutárnymi zástupcami spoločnosti
oprávnenými na podpis a zároveň nebola v takomto znení podpísaná ani žalobcom a je toho názoru, že
pre potreby rozhodcovského konania bola zmluva upravená. Žiadal o predloženie originálu zmluvy.
Uviedol, že nie je pravdou, že by sa dopustil porušenia zmluvných povinností tým spôsobom, že mal
konať pre potreby iných realitných kancelárií, používať kontakty na klientov získaných u úpadcu, čo
mohlo mať negatívny dopad na realitný trh úpadcu a mohlo spôsobiť škodu na povesti. Poukázal

na to, že úpadca konkrétne porušenia nijako nešpecifikoval a bez podrobnej špecifikácie nebolo
možné sa kvalifikovane brániť. Pokiaľ k takému porušeniu zmluvných podmienok došlo, je potrebné
tieto podmienky skúmať, zistiť, stabilizovať, špecifikovať a na základe prípadného zistenia porušenia
zmluvných podmienok potom rozhodnúť, či došlo k vzniku určitej škody alebo zásahu do práv úpadcu
a či zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve na základe subjektívnych podmienok a povinností nie je

neprimeraná vo vzťahu k existujúcemu zmluvnému vzťahu a k existujúcim finančným tokom, ktoré
prebehli reálne z daného zmluvného vzťahu.
Žalobca má za to, že nemohol spôsobiť škodu ani konať spôsobom, ktorý špecifikoval úpadca, nakoľko
podľa čl. II bod 2.1 zmluvy o poskytovaní služieb je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že žalobca
ako poskytovateľ môže vykonávať činnosť len na základe pokynov, v mene úpadcu a na účet úpadcu.

Podľa čl. II bod 2.2 bol žalobca povinný konať vyslovene len na základe pokynov, čím nemalo dôjsť k
naplneniu akýchsi všeobecných porušení, ktoré boli v žalobe rozhodcovskému súdu uvedené, pretože
celá činnosť žalobcu bola realizovaná na základe pokynov úpadcu spôsobom, ktorý si úpadca žiadal a
želal, takže naplniť porušenia špecifikované v žalobe rozhodcovskému súdu nemohol naplniť. Nemohol
spôsobiť úpadcovi žiadne škody, pretože ako poskytovateľ mal právo v súlade s pokynmi úpadcu

sprostredkovávať len možnosť uzatvárania kúpnych zmlúv, nájomných a iných zmlúv, reálne takéto
zmluvy nikdy uzatvárať nemohol. Nemal právo prijímať hotovosť, žiadne platby, zálohy či iné peňažné
plnenia, reálne nemohol nikdy spôsobiť či už únik informácií, spôsobiť škody neoprávnenými platbami
alebo inými tokmi. Reálne tak nikdy nemohol spôsobiť akýsi finančný problémový tok v neprospech
úpadcu. Poukázal na dohody a zmluvné podmienky, ktoré špecifikujú jeho nároky na odmenu a na

možnosť fakturácie, z ktorých je zrejmé, že pre potreby fakturácie je potrebné predložiť živnostenské
oprávnenie, takéto živnostenské oprávnenie žalobca v čase podpisu zmluvy a prvé živnostenské
oprávnenie bolo vydané OÚ Stará Ľubovňa, odbor živnostenského podnikania v Starej Ľubovni dňa
27.10.2010, č. OŽP-4-/2010/03710-2. Z tohto vyplýva, že až ku dňu 15.11.2010 mal žalobca vykonávať
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb.

Čo sa týka dohodnutej exkluzivity podľa čl. V Zmluvy o poskytovaní služieb, ako poskytovateľ sa mal
žalobca zaviazať po skončení spolupráce vykonávať na základe tejto zmluvy činnosť tak, že nesmie
využívať kontakty, okruh klientov, nehnuteľností, informácie ani iné výhody, s ktorými stretol, alebo ku
ktorým sa dostal v priebehu trvania zmluvy ani nadviazať spoluprácu či uzatvárať pracovný či obdobný
pomer so zamestnancami a spolupracovníkmi alebo vykonávať obdobnú činnosť na vlastný alebo cudzí

účet, a to po dobu 2 rokov odo dňa ukončenia spolupráce podľa zmluvy alebo v okruhu pôsobnosti
úpadcu.
Žalobca má za to, že touto zmluvou si úpadca vyčlenil veľa neprimeraných práv, avšak v zmluve
nikde nie je špecifikovaný tzv. okruh pôsobnosti úpadcu. Vzhľadom na to, že predmetný pojem nie je
špecifikovaný, má žalobca za to, že je neplatný, neurčitý a logicky ani právne nevyložiteľný, pretože

okruh pôsobnosti úpadcu môže byť chápaný tak teritoriálne, ako aj právne, resp. s poukázaním na
výkon oblasti, ktoré úpadca vykonáva, avšak tento okruh pôsobnosti, aj napriek tomu, že iné pojmy
si úpadca v čl. I. definície pojmov vysporiadal, tento veľmi vážny a závažný pojem špecifikovaný nie
je, a teda ide o pojem dohodnutý všeobecne, neurčito, a mal by byť v zmysle platných právnych
predpisov s poukázaním na § 35 a násl. Obč. zákona neplatný pre jeho neurčitosť, nepreskúmateľnosť a

nepoužiteľnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť je žalobca toho názoru, že zmluvná pokuta uplatňovaná
zo strany úpadcu je uplatňovaná bez právneho dôvodu, pretože nakoľko žiadnym spôsobom konkrétne
porušenie povinnosti zo strany žalobcu nebolo preukázané. Poukázal na čl. IX bod 9.1 zmluvy, kde je
špecifikované, že zmluvné strany si pre prípad podstatného porušenia zásadných ustanovení zmluvydohodli zmluvnú pokutu vo výške 8.300,- eur splatnú do 14 dní od doručenia výzvy zmluvnej strany
na jej úhradu s tým, že zmluvné strany dojednávajú pre porušenie podstatných zásad najmä body
špecifikované v bode 9.1 a, b, c, d, zmluvy o poskytovaní služieb.

Poukázal ďalej na rozhodcovské konanie s tým, že nie je pravdivé tvrdenie úpadcu, že žalobca od
1.1.2010 vykonáva činnosť pre spoločnosť MTD, s.r.o., ktorou by sa žalobca mal dopustiť porušenia
svojich povinností, či dokonca záväzkov. Poprel, že by vytváral s bývalými spolupracovníkmi úpadcu
alebo s kýmkoľvek niekým realitnú kanceláriu a používal nejaké kontakty úpadcu.
Podľa žalobcu konkurenčná a rozhodcovská doložka nie sú účinné ani platné, na zmluvnú pokutu

úpadcovi nevznikol dôvodný nárok. Tvrdenia úpadcu v rozhodcovskom konaní považuje žalobca za
mylné, argumentácia rozhodcovského súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia je chybná a nesprávna.
Za mylné považuje žalobca tiež tvrdenia úpadcu, ktoré prijal a osvojil si rozhodcovský súd v rozhodnutí
za svoje, keď uvádzal v žalobe nejakú lehotu na neposkytovanie realitných služieb po dobu 2 rokov.
Žalobca neuznal ani základ nároku, a teda nie je daný ani nárok na nejaký úrok z omeškania, nakoľko
do omeškania s plnením sa žalobca nedostal. V čase podania žaloby žalobca vykonával len činnosti

súvisiace so sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb. Predmetom činnosti žalobcu nie je
realitná činnosť.
Vzniesol i námietku premlčania uplatneného nároku úpadcu.
Namietol platnosť rozhodcovskej doložky a uviedol, že zmluva, na ktorú poukazoval v rozhodcovskom
konaní úpadca, je neplatná v časti rozhodcovskej doložky a zmluvnej pokuty, nemôže vyvolať tam

uvedené následky. Podľa žalobcu ju úpadca nepodpísal v súlade so zápisom v obchodnom registri,
chýba podpis druhého člena predstavenstva, a teda nemohla spôsobiť ním žiadané účinky. Právomoc
rozhodcovského súdu tak nebola daná a rozhodcovský súd o veci rozhodol v rozpore s právnym a
skutkovým stavom preukázaným v konaní, keďže jeho tvrdenie v odôvodnení, či závere nevyplývajú
ani z obsahu zmluvy a ani z obsahu rozhodcovského spisu. Poverenie a ani splnomocnenie nie je a

nebolo súčasťou zmluvy a nebolo ani ku skončeniu dokazovania v konaní pred rozhodcovským súdom
súčasťou rozhodcovského spisu. Rozhodnutie je tak nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
ale aj svojvoľné a aktom bezprávia, keďže neakceptovalo ani vlastné normy rozhodcovského súdu -
vlastný Rokovací poriadok a vlastný Štatút, a je teda nesprávne a najmä nezákonné.
Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského

rozsudku. Tunajší súd uznesením č.k. 20C/201/2011-36 zo dňa 20.12.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.1.2012 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2054/11
vydaného dňa 26.10.2011 Rozhodcovským súdom V Bratislave, a to až do právoplatného skončenia
predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovi bola daná možnosť, teda bol vyzvaný na
vyjadrenie v rozhodcovskom konaní v lehote 20 dní a túto lehotu nevyužil. Pokiaľ chce žalobca namietať
aj nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie je kontradiktórne, žalobca sa k nemu
nevyjadril. Žalobca sa tak snaží suplovať svoju pasivitu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca
namieta,žezmluvanebolapodpísanáoprávnenouosobou,žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žezmluvu

podpísal X. U., člen predstavenstva a zákonný zástupca za realitnú činnosť žalovaného, ktorý tieto
úkony bežne vykonával a bol splnomocnený predstavenstvom spoločnosti na toto konanie a zároveň to
vykonával aj z pozície zamestnanca. V rámci obchodného vedenia spoločnosti bol oprávnený uzatvárať
tieto zmluvy s odkazom na § 15 Obchodného zákonníka, § 20 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná
o námietku žalobcu teda, že nemal podnikateľskú činnosť alebo či bol alebo nebol oprávnený uzatvoriť

zmluvu, na platnosť zmluvy to nemá vplyv. Zmluva je typová zmluva Obchodného zákonníka, riadi sa
Obchodnýmzákonníkomčimaltedapodnikateľskúčinnosťaleboživnosťnejakýmspôsobomvykonával,
to nie je podstatné.
Pokiaľ žalobca namieta, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a súd tento názor prijal, žalovaný to
rešpektuje, avšak má za to, že zmluva neobsahuje neprijateľné či neprimerané zmluvné podmienky,

resp. zmluvné pokuty. Nejedná sa o úverovú zmluvu, ale jedná sa o pracovný vzťah resp. nejakú formu
pracovnéhovzťahu,ktorúžalobcavykonávalpreúpadcu,atedaajzmluvastýmitourčitýmináležitosťami
neštandardná zmluva, kde je ošetrená odplata, výkon činnosti atď. a tak isto konkurenčná doložka,
ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Je to v podstate bežná konkurenčná doložka v tomto
type realitných kancelárii, kedy žalobca teda z pozície zamestnanca má kontakt, prístup ku klientom, k

maklérom atď., a teda, aby sa nestalo, že prejde ku konkurencii a nejaké to získané know-how využíva.
Pokiaľ žalobca namieta, že nebola spôsobená žiadna škoda to ani nie je predmetom tohto konania a
vlastne zmluvná pokuta slúži konkrétne v tejto zmluve na náhradu škody, ale slúži výlučne na porušenie
zmluvnej povinnosti a to vykonávať činnosť pre iného realitného makléra. Žalovaná má za to, že aj vrozhodcovskom konaní je preukázané, že žalobca v čase do dvoch rokov po ukončení zmluvy vykonával
realitnú činnosť, akým spôsobom nie je podstatné, lebo v zmluve je definovaný široký predmet činností,
teda hľadať záujemcov, uzatvárať zmluvy, atď. Podľa žalovanej pri tomto type činností nie je možné

činnosť špecificky konkretizovať z dôvodu voľnosti maklérov a v podstate akákoľvek činnosť smerujúca k
uzatvoreniu zmluvy k nehnuteľnosti, čiže nájomné zmluvy, záložné atď. sa považuje za realitnú činnosť.
Zmluva bola vypovedaná v roku 2012, bola to zmluva na dobu neurčitú a konkurenčná doložka bola
uzavretá na dva roky po ukončení zmluvy. Nebola poskytnutá žiadna výhoda v rámci konkurenčnej
doložky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

4. Z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 2054/11 zo dňa 26.10.2011
vydaného prostredníctvom rozhodcu Mgr. Andreja Gundela súd zistil, že žalobcovi bola uložená

povinnosť zaplatiť úpadcovi čiastku vo výške 8.300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo
dňa 14.7.2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žaloba
v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 8.300,- eur odo dňa 23.1.2011 až
do 13.7.2011 bola rozhodcom zamietnutá a žalobcovi bola uložená povinnosť náhrady trov konania. V
rozsudku rozhodca uviedol, že dňa 27. 9. 2011 bol do sídla Rozhodcovského súdu v Bratislave doručený

žalobný návrh vo veci M&M reality holding, a. s. verzus G. M. na zaplatenie 8.300,- eur s príslušenstvom.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava a postupom podľa § 8 ods. 4 Rokovacieho poriadku
RozhodcovskéhosúduvBratislavebolustanovenýzarozhodcuMgr.AndrejGundel,ktorýrozhodcovskú
doložku preskúmal, posúdil ju ako platnú, a funkciu prijal. Zjednaná rozhodcovská zmluva (doložka)
zakladá právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy o

poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva“),
konkrétne v článku 11.4. Rozhodcovský súd zároveň konštatuje, že žaloba sa týka majetkového sporu
v zmysle § 1 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, a jej prejednanie pred rozhodcovským
súdom je prípustné.
K popisu skutkového stavu rozhodca uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady čiastky

vo výške 8.300,- eur s príslušenstvom, a to z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty zjednanej za porušenie
zmluvných povinností žalovaného pri výkone činnosti pre žalobcu resp. po jej ukončení, sprostredkovaní
predaja nehnuteľností na základe Zmluvy. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.3.2010 Zmluvu, v ktorej
sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal vykonávať výhradne pre žalobcu úkony k vyhľadávaniu vhodných
záujemcov o kúpu, predaj, nájom a iné transakcie týkajúce sa nehnuteľností a uzatvárať s nimi príslušné

zmluvy. Uvedenú činnosť vykonával pre žalobcu do dňa 31.12.2010, kedy sám požiadal o ukončenie
zmluvy. Dňa 1.1.2011 žalovaný začal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť MTD, s. r.
o., pričom na webovej stránke tejto spoločnosti žalovaný profiluje ako maklér a ponúka nehnuteľnosti,
ktoré nabral počas fungovania pre spoločnosť žalobcu. Žalovaný napriek tomu, že sa zaviazal v Zmluve
tak neučiniť, vytvoril realitnú kanceláriu s bývalými spolupracovníkmi žalobcu (N. E., G. Z., G. O.) a na

počiatku svojej činnosti používala kontakty klientov získaných u žalobcu, či týmito spolupracovníkmi.
Keďže uvedeným konaním vytvára žalovaný konkurenciu v zmysle § 672 Obchodného zákonníka a
platne dohodnutej konkurenčnej doložky v Zmluve (článok V, bod 5.3), žalovaný sa domáhal pre tento
prípad dohodnutej sankcie a dňa 19.1.2011 vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný do dnešného dňa svoj dlh, a to ani napriek výzve neuhradil ani len čiastočne, domáha

sa žalobca svojho nároku v konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovskýsúdzaslalžalovanémuvýzvukžalobnejodpovedipodľa§11ods.5RP.Zásielkasvýzvou
a s priloženou žalobou bola v súlade s § 14 ods. 3 RP zaslaná žalovanému do vlastných rúk na adresu
jeho bydliska. Iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa. Žalovanému bolo doručené do vlastných
rúk dňa 29.9.2011 a odo dňa doručenia mu začala plynúť dvadsaťdňová lehota na doručenie žalobnej

odpovede. V stanovenej lehote žalovaný nedoručil rozhodcovskému súdu svoju žalobnú odpoveď,
vzhľadom k čomu môže byť podľa ustanovenia § 11 ods. 5 RP rozhodnuté bez nariadenia ústneho
pojednávania. Rozhodcovský súd tak pristupuje k rozhodnutiu vo veci na základe písomných podkladov
založených v spise, ktoré počtom i obsahom považuje za dostatočné.
Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu vzal rozhodca do úvahy skutkový stav, ktorý bol zistený

na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami a skonštatoval, že žalobca
a žalovaný platne uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb dňa 23.3.2010. Po ukončení spolupráce
zo strany žalovaného Výpoveďou zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 22.12.2010, žalovaný na
základe svojho živnostenského oprávnenia začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v spolupráciso spoločnosťou MTD s. r. o. a inými bývalými spolupracovníkmi žalobcu. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v dobe po ukončení činnosti pre žalobcu inzeroval a
naďalej inzeruje na realitných serveroch v sieti internet viaceré nehnuteľnosti. Na týchto realitných

serveroch používa žalovaný kontaktný e-mail: [email protected] a prezentuje sa buď ako realitný maklér alebo
ako kontaktná osoba pre realitnú kanceláriu MTD s. r. o. Rozhodca došiel k presvedčeniu, že žalovaný
realitnú činnosť skutočne vykonáva. Pokiaľ ide o právny základ nároku žalobcu, je založený na
ustanovení čl. IX. Bod 9.1 písm. d): Zmluvné strany si pre prípad podstatného porušenia zásadných
ustanovení tejto Zmluvy Poskytovateľom dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 8.300 eur, ktorá je

splatná do 14 dní od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu....podstatným porušením zásadných
ustanovení tejto Zmluvy sa rozumie porušenie povinností súvisiacich, resp. nastupujúcich pri ukončení
poskytovania služieb....". Povinnosti žalovanej po skončení spolupráce so žalobcom sú stanovené v čl.
V bod 5.3 Zmluvy: „Poskytovateľ sa zaväzuje, že po skončení spolupráce na vlastný alebo cudzí účet a
to po dobu dvoch rokov ...". nesmie vykonávať obdobnú činnosť Pokiaľ teda žalovaný vykonáva realitnú
činnosť ako na svoj, tak na cudzí účet, došlo teda k porušeniu povinnosti stanovenej v Zmluve, ktoré má

za následok vznik práva žalobcu na zmluvnú pokutu. Túto si účastníci zjednali vo výške 8.300,- eur so
splatnosťou do 14 dni od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu. Rozhodcovský súd považuje
nároknazmluvnúpokutuzaoprávnený,keďževkonanívyšlonajavo,žekporušeniupovinnostizostrany
žalovaného došlo. Základom pre priznanie nároku je Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010
a ďalšie dokumenty, ktoré sú súčasťou spisu. Napriek výzve konajúceho súdu, Rozhodcovský súd v

Bratislave spis vedený pod sp. zn. 2054/11 k nahliadnutiu nepredložil.

5. Z výpisu z obchodného registra úpadcu M&M reality holding, a.s. súd zistil, že v období od 07.05.2009
do 14.12.2020 konať v mene spoločnosti sú oprávnení dvaja členovia predstavenstva, z toho jeden musí
byt' predseda alebo podpredseda predstavenstva.

6. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 súd zistil, že za úpadcu bol v záhlaví zmluvy
označený ako konajúci D. V., D., predseda predstavenstva, M.. D. G., podpredseda predstavenstva a M..
N.. X. U., člen predstavenstva. Žalobca je v zmluve identifikovaný rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu.

Podľa čl. IX bod. 9.1 Zmluvné strany si týmto pre prípad podstatného porušenia zásadných ustanovení
tejto zmluvy poskytovateľom dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 8.300,- € (slovom osemtisíctristo
Eur), ktorá je splatná do 14 dni od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu. Uhradením zmluvnej
pokuty zostáva právo na náhradu škody nedotknuté. Zmluvné strany dojednávajú, že podstatným
porušením zásadných ustanovení tejto Zmluvy sa rozumie:

a) porušenie povinnosti mlčanlivosti;
b) porušenie povinnosti exkluzívneho výkonu činností podl'a tejto Zmluvy;
c) neoprávnená dispozícia s dátami a informáciami (klientskymi či internými v rámci M & M REALITY)
a porušenie bodov 8.6. a 8.7. tohto článku;
d) porušenie povinností súvisiacich, resp. nastupujúcich pri ukončení poskytovania Služieb (t.j.

hlavne ponuka, alebo poskytovanie služieb Klientom M & M REALITY, ponuka, alebo spolupráca zo
zamestnancami či spolupracovníkmi M & M REALITY, ponuka, alebo spolupráca v činnostiach, ktoré boli
predmetom Zmluvy na určenom území pôsobnosti a voči okruhu Klientov na vlastný, alebo cudzí účet,
či iné obdobné konanie majúce alebo spôsobilé mať negativny vplyv na realitný trh M & M REALITY); a
e) iné obdobne hrubé a závažné porušenia vyplývajúce z tejto Zmluvy.

Podľa čl. IX bod 9.2 poskytovateľ v tejto súvislosti berie na vedomie a vyslovene uznáva, že skutočnosti,
ktoré môžu byť postihované zmluvnou pokutou uvedenou v predchádzajúcom bode tejto Zmluvy, ktoré
vznikli v dobe jej trvania môžu byť zistené až po prípadnom skončení platnosti Zmluvy, takže účinnosť
tohto článku tejto Zmluvy trvá aj po ukončení platnosti tejto Zmluvy.
Podľa čl. XI bod 11.4 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z

právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie
jedinémurozhodcoviRozhodcovskéhosúduvBratislave,sosídlomvBratislave,Ventúrska14(zriadenie
uverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2005). Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení
možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002
Z. z., o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje podľa zákona č. 244/2002

Z.z.orozhodcovskomkonaníapodľaRokovaciehoporiadkuaPoplatkovéhoporiadkuRozhodcovského
súdu v Bratislave, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku a na internetových stránkach http://
www.rsvb.sk. Zmluvné strany sa zaväzujú splniť všetky povinnosti im uložené v rozhodcovskom
rozsudku v lehotách v ňom uvedenom. Zmluvné strany vyslovene súhlasia s tým, že strana, v ktorejprospech bude rozhodnuté pri akomkoľvek rozhodcovskom konaní, vynesenom na základe tejto Zmluvy,
má vždy právo na úhradu všetkých svojich nákladov Zmluvnou stranou. Strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnuté, vrátane všetkých poplatkov na rozhodcovské konanie, akýchkoľvek zvláštnych nákladov

súdu a všetkých trov a vlastných výdavkov Zmluvnej strany, v ktorej prospech bolo rozhodnuté (vrátane
všetkých nákladov právneho zastúpenia vo výške vynaložených nákladov). Rozhodca rozhodne v
súlade s touto dohodou strán o úhrade nákladov Zmluvnej strane v jej prospech bolo rozhodnuté a
povinnosť úhrady všetkých takých platieb tejto strane, v prospech ktorej bolo rozhodnuté, bude zahrnutá
v rozhodcovskom rozsudku.

Za úpadcu je zmluva podpísaná jediným podpisom, podľa vyjadrenia žalovanej sa jedná o podpis Ing.
N.. X. U., ktorý bol k 23.3.2010 členom predstavenstva úpadcu. Podpis predsedu alebo podpredsedu
predstavenstva tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra absentuje.

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 26.10.2011,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

9. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

10. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.14. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

19. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za

neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

20. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

21. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti,
ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach
spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného
zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým

tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

22. V súvislosti s posudzovaním platnosti či neplatnosti právnych úkonov, predovšetkým zmlúv, je
potrebné dôsledne rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu, jeho účinnosťou a nakoniec aj
účinkami.

Právny úkon je platný od toho momentu, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy,
teda v súlade s platným právom. Zmluva je teda platná od jej uzavretia (vzniku), pokiaľ boli splnené
všetky zákonom stanovené náležitosti tohto dvojstranného právneho úkonu vrátane jeho formy a ďalej,
ak sa taký právny úkon, ak je to potrebné, dostal do dispozičnej sféry toho, komu bol adresovaný.

23. Bez potreby ďalšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku správne a oprávnene, v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 26.10.2011, podľa ktorého účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Spôsob konania za úpadcu, akciovú spoločnosť, je zrejmý zo zápisu v obchodnom registri, pričom
z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v období od 07.05.2009 do 14.12.2020 konať v mene
spoločnosti sú oprávnení dvaja členovia predstavenstva, z toho jeden musí byt' predseda alebo
podpredseda predstavenstva.

24. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy i dohody o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú
formu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak zmluva nie je opatrená podpismi konajúcich strán, spôsobuje to
absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol
urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani

dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnejpovinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom
a pod.).

25. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 ako absolútne
neplatný právny úkon s odôvodnením podporeným aj judikatúrou NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Co
96/1995.....„žeabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastávabezďalšiehopriamozozákona(exlege),
v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol urobený“. Platí teda,
že právny úkon existuje, ale jeho právne účinky nenastanú. Pokiaľ teda ust. § 544 ods. 2 Občianskeho

zákonníka aj ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré vyžadujú formálnu
náležitosť zmluvy písomnú formu, potom ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje ako
dôsledok nedodržania formy vyžadovanej zákonom, neplatnosť právneho úkonu.

26. Nemožno uvažovať o prílišnom formalizme pri výklade právnych noriem, nakoľko súd má za to, že
preferenciavýkladuvprospechplatnostiprávnehoúkonujemožnálenzapredpokladu,aksadávykladať

právny úkon tak v prospech jeho platnosti, ako aj v prospech jeho neplatnosti. Súd pri posudzovaní
platnosti zmluvy o poskytovaní služieb musí uvedenú zmluvu podrobiť výkladovým pravidlám podľa
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak zákonodarca stanovil pre platnosť rozhodcovskej zmluvy v
zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. písomnú formu, nie je možné, pri posúdení platnosti takejto
zmluvy, absenciu tejto podmienky vyhodnotiť inak ako v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Obdobný záver potom platí pre
dohodu o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje
zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu a na takýto úkon sa hľadí, ako keby nebol
urobený.

27. Žalovaný síce tvrdil, že M.. N.. U. bol splnomocnený konať a podpisovať za úpadcu samostatne,
avšak toto tvrdenie v konaní nebolo preukázané. Dôkazné bremeno pritom v tomto smere zaťažuje
žalobcu v rozhodcovskom konaní, t.j. úpadcu. V rozhodcovskom konaní mal preukázať platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Napriek tomu, že rozhodca v rozhodcovskom konaní konštatoval právomoc
vo veci konať, z odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by sa otázkou

platnosti zmluvy po formálnej stránke zaoberal. Skonštatoval existenciu rozhodcovskej doložky, ako
súčasť zmluvy o poskytovaní služieb, avšak formálnu platnosť samotnej zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 23.3.2010 neposudzoval. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že v čase uzatvorenia, či podpisu
zmluvy dňa 23.3.2010 bola konkrétna osoba poverená konaním za úpadcu inak, než o tom svedčí
zápis v obchodnom registri, rozhodcovská doložka je neplatnou, t.j. spôsobuje nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu a zároveň materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho
nezáväznosť. Ak by aj súd pripustil právomoc rozhodcovského súdu konať o nároku úpadcu voči
žalobcovi, obdobne je písomná forma úkonu prepísaná pre platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute
podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa opätovne vyžaduje písomná forma úkonu a bremeno
preukázania uzavretia tejto dohody opätovne zaťažuje žalobcu v rozhodcovskom konaní, t.j. úpadcu.

28. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech
v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak

plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať
v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných
princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi
názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

29. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné

rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a aj nižšie trovy konania.Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej
činnosti rozhodcovských súdov, pretože rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou na
príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní

zákonnosti.
Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu
pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a
tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).

30. Tieto zásady v prípade navrhovateľa však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie
rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný
podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy).
Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo

rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak,
subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces.
Danou právnou normou v čase vydania napadnutého nálezu Občiansky súdny poriadok (obdobne napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).

31. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný rozhodcom
Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. XXXX/XX zo dňa 26.10.2011 D.. Andrejom Gundelom, vyššie
uvedené kritériá neakceptoval, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný.
Podľa názoru súdu je takýto postup neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných

aplikačných pravidiel odoprel ochranu stranám sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za
preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušil.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal

ich náhradu v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.