Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221010452.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného B. O. pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
4T/59/2021 zo dňa 03.11.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.04.2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/59/2021 zo dňa 03.11.2021 bol obžalovaný B. O.

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby sp.zn. 1Pv 19/21/1102 podanej
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

- najmenej od začiatku roku 2019 až do dňa 14.01.2021 v Bratislave v byte na 4. poschodí bytového
domu na P. ulici číslo XX, kde spoločne býval spolu s manželkou P. O. a ich spoločným maloletým synom

W. O., nar. XXXX, sa pravidelne a opakovane pod vplyvom alkoholu správal agresívne k manželke
P. O., a to i v prítomnosti maloletého syna W., pravidelne niekoľkokrát do týždňa vyvolával hádky a
žiarlivostné scény, poškodenej P. O. vulgárne nadávali že je „kurva cigánska, piča, tupec, pri hádkach
rozbíjal zariadenie bytu, taktiež poškodenej rozbil mobilný telefón a tiež televízor, opakovane na ňu
fyzicky útočil, tým spôsobom, že jej dal facku do oblasti tváre, následkom čoho jej hlava narazila do
obkladačiek na stenu v komore, udrel ju rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, vytrhol jej vlasy, dal jej tzv.

hlavičku do čela a udieral ju fackami, pričom konanie obvineného sa od marca roku 2020 vystupňovalo
tak, že obvinený vyvolával hádky pravidelne, od poškodenej vyžadoval, aby mu zabezpečovala kúpu
alkoholu, ktorý mu ona v snahe predísť jeho agresívnemu správaniu, zabezpečovala, poškodenú v čase
hádok zamykal v byte v snahe, aby byt nemohla opustiť a nepútala na seba pozornosť susedov, dňa
14.01.2021 v doobedňajších hodinách počas hádky udrel obvinený päsťou do chladničky, pričom hneď
vedľa stála poškodená, ktorá sa vyľakala, pričom týmto spôsobom konal dlhodobo, keď počas hádok

udieral do predmetov nachádzajúcich sa v byte a tieto rozbíjal, poškodenú pravidelne zastrašoval tým,
že ju svojím telom zatlačil do rohu v izbe a kričal na ňu „ty kurva ako sa to so mnou bavíš, pozeraj
sa mi do očí“ a podobne, zastal jej cestu, aby sa nemohla pohnúť, čím týmto konaním poškodenej P.
O. spôsoboval okrem fyzickej bolesti dlhodobo opakujúci sa stres, pocit bezmocnosti, strach a smútok
narušujúci jej pocit istoty a bezpečia,

pretože skutok nie je trestným činom.Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie v tým, že „podľa názoru súdu medzi poškodenou a
obžalovaným ide o manželstvo, kde dochádza k hádkam, verbálnym útokom a fyzickému kontaktu
na oboch stranách z rôznych vyššie uvedených príčin, pričom aj poškodená sama svojím správaním

(provokácie) prispela k prehnaným reakciám obžalovaného, zodpovedajúcim jeho stavu pod vplyvom
alkoholu, ktorý pil denne. Fyzické a psychické utrpenie, ako následok tohto trestného činu vyžadujúci
sa pre naplnenie znakov skutkovej podstaty nebolo u poškodenej podľa názoru súdu v tomto prípade
preukázané. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že poškodená netrpí syndrómom týranej osoby, aj keď toto
nie je znakom základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.“

Viac hodnotiacich úvah súd prvého stupňa neposkytol.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce proti výroku o vine (oslobodení), ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 24.11.2021. Prokurátor považuje rozsudok „za vydaný v rozpore so zákonom a zisteným skutkovým

stavom veci. Súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy a aj nesprávne rozhodol, keď
obžalovaného B. O. oslobodil spod obžaloby. „Svedok - poškodená P. O. v prípravnom konaní podrobne
popísala násilné konanie jej manžela B. O., ku ktorému dochádzalo vo výraznejšej miere v období od
začiatku januára 2019 (i predtým) v meste O. na P. XX, kde žila s obvineným a synom v spoločnej
domácnosti. V tomto období začal obvinený viac piť a šlo to dole vodou, pil najmä vodku, a to aj 7 del

denne a potom mu prepínalo. Vo svojej výpovedi opísala fyzické útoky obvineného na jej osobu, šlo o
facky, úder päsťou, hlavičku do čela. Dôvodom hádok bolo najmä to, že keď bol obvinený opitý, mal
paranoje, že ho podvádza alebo keď mu nechcela ísť kúpiť alkohol. Vtedy jej obvinený nadával a ona
v záujme toho, aby bol doma kľud, mu ten alkohol kúpiť šla. Na ošetrení v nemocnici bola jedenkrát,
keď ju obvinený udrel a ona sa udrela o stenu. Posledný pol rok sa hádali často, nadával jej, že je kurva

cigánska, piča, tupec. Schovával jej kľúče od bytu, aby nechodila na chodbu kričať. Čo sa týka rozbíjania
nábytku, uviedla, že obvinený ho rozbíjal veľakrát počas hádok, aby nemusel udrieť ju, tak ničil veci.
Políciu volala asi trikrát. Od obvineného už v minulosti viackrát odišla, ale nakoniec sa vždy vrátila. Z
manželovho správania má stresy, začne jej biť srdce, bolí ju žalúdok, kokce.

Vyššie uvádzané tvrdenia poškodená P. O. potvrdila v podstatnom rozsahu i na hlavnom pojednávaní
(vykonanom dňa 14.07.2021), keď uviedla, že obvinenému preskakovalo len, keď si vypil. Dôvodom
ich hádok bol alkohol. Obvinený zaútočil na poškodenú možno päťkrát, flisol jej len facku, päsťou
a hlavou do čela jej dal dávno, keď bol totálne na mol. Nikdy za triezva. Vlasy jej vytrhol len raz.
Žiarlivostné scény boli len vtedy, ak mal obvinený vypité. Tieto boli asi z lásky. Z kontextu celej

výpovedepoškodenejnahlavnompojednávanívyplynulasilnátendenciapoškodenejospravedlniť,resp.
bagatelizovaťkonanieobžalovanéhosúmyslomvytesniťnegatívneemócievyplývajúcezprechádzajúce
manželskéhospolužitiasobžalovaným.Vzhľadomnauvedenúskutočnosťbolanahlavnompojednávaní
prečítaná poškodenej jej výpoveď z prípravného konania. Po jej prečítaní poškodená uviedla, že raz
vyhľadala lekársku pomoc, keď na ňu obvinený zaútočil. Obvinený pil každý deň. Niekedy, aby nemusel

flisnúť jej, buchol do steny. Raz rozbil televízor a telefón. Policajti boli u nich, lebo ich volali susedia. Aj
im raz povedala, že nech ho zoberú, že je v podmienke. Suseda volala policajtov, lebo ich počula sa
hádať. Práve tejto susede sa sťažovala, že musí obvinenému kupovať slopanicu. Obvinený nerobil nič,
všetko bolo na nej. V byte ju zamkol, keď sa hádali a ona sa potom chcela ísť prejsť. On to spravil preto,
lebo sa o ňu bál, aby sa jej vonku niečo nestalo. Mobil jej rozbil preto, lebo jej pípal a ona mu nechcela

povedať, kto jej píše. Pri tomto výsluchu stres ako následok konania obvineného bagatelizovala, keď
uviedla, že ho pociťovala málokedy.

Práve výpoveď poškodenej P. O. z prípravného konania treba považovať za komplexnú, vierohodnú,
autentickú a korešpondujúcimi s ostatnými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi. Na zreteľ je

taktiež potrebné vziať skutočnosť, že poškodená svojou výpoveďou učinenou na hlavnom pojednávaní
dňa 14.07.2021 potvrdila všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa opakovaného násilného konania
obvineného voči jej osobe. K snahe poškodenej zľahčiť a najmä ospravedlniť konanie obžalovaného
sa vyjadrila tiež znalkyňa Q.. B. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2021, keď uviedla, že
táto snaha poškodenej je spôsobená čiastočne časovým odstupom od samotného spáchania skutku a

čiastočne osobnosťou poškodenej, ktorá za normu správania považuje normu skreslenú.“

„Osobnosť poškodenej P. O. znalkyňa opísala ako emočne nestabilnú, kontakt s realitou je u nej
však zachovaný, nebola u nej konštatovaná prítomnosť žiadnych vážnych psychických porúch, ktoréby narúšali jej schopnosť vnímať a interpretovať prežité udalosti. Čo sa týka psychiky poškodenej a
jej spôsobu prežívania konania zo strany svojho manžela, znalkyňa uviedla, že poškodená prežívala
konanie svojho manžela so smútkom a vzájomné konflikty prežívala ako dlhodobo sa opakujúci stres.

Pociťovala smútok a bezmocnosť situáciu riešiť. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch
vyjadrených vo svojom znaleckom posudku. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný krátko po
spáchaní trestnej činnosti, pričom znalkyňa vychádzala z aktuálneho stavu veci a poškodenú v rámci
nariadeného znaleckého skúmania osobne vyšetrovala, čím dospela k záverom vyjadreným znaleckom
posudku, na ktorých aj znalkyňa následne naviac na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrvala.“

Preto postoj súdu, ktorý vzal do úvahy ako rozhodujúcu a vierohodnú výpoveď poškodenej P. O.
učinenú na hlavnom pojednávaní, bez prihliadnutia na celkom zrejmú tendenciu poškodenej (z hľadiska
plynutia času) konanie obvineného bagatelizovať, považuje prokurátor za nesprávny. Za relevantnú
a hodnovernú výpoveď mal súd považovať výpoveď poškodenej vykonanú na hlavnom pojednávaní
v súvahe s jej výpoveďou učinenou v rámci prípravného konania. Na tieto podstatné skutočnosti

súd žiadnym spôsobom nepoukázal, nereagoval na ne, resp. ich pri hodnotení dôkazov nezohľadnil.
S názorom súdu o tzv. konfliktnom manželstve obžalovaného B. O. a poškodenej P. O. nemožno
nesúhlasiť, avšak zo zisteného skutkového stavu je celkom zrejmé, že hranice bežnej a akceptovateľnej
miery konfliktnosti spolužitia obžalovaného a poškodenej boli v danom prípade zásadne prekročené, o
čom svedčí i dokazovaním preukázaná existencia fyzických útokov obžalovaného voči poškodenej ako i

otvorená agresivita obžalovaného voči veciam a pravidelne sa opakujúce verbálne útoky na poškodenú,
potencované najmä konštatovanou kompletnou závislosťou obžalovaného na návykových látkach, a to
alkohole a heroíne. Prokurátor poukazuje aj na predchádzajúce právoplatné odsúdenie obžalovaného
B. O., ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. sp. zn. 0T/27/2019
zo dňa 20.01.2019, právoplatným dňom 20.01.2019, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
spáchaný voči svojej manželke P. O., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky do 21.01.2021. Zároveň mu
bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok a v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Uvedená skutočnosť
nebola žiadnym spôsobom zohľadnená pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Možno teda konštatovať, že skutok, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného konania, nie je
prvým násilným skutkom (trestným činom) obžalovaného spáchaným na poškodenej P. O.. Súd vzal

bezvýhradne, bez vyslovenia akejkoľvek pochybnosti, do úvahy výpoveď obžalovaného B. O., ktorého
aktuálny stav mentálnej úrovne bol znalkyňou Q.. B. W. vyhodnotený ako stav s výrazne narušenou
funkciou pamäte, ktorá je na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, nakoľko u obžalovaného ide o
generalizovanúfunkčnúporuchuCNSsvýraznevystupňovanýmpoškodenímpamäte.Taktiežobsahové
vyhodnotenie výpovedí svedkov Q. F., U. F., X. U. a Y. G. učinených v rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní zo strany súdu, považuje prokurátor za zľahčené. Svedok Q. F. uviedol, že nebol svedkom
fyzickéhoútokunapoškodenú,avšakpotvrdil,žehádkyuobžalovanéhobolinajmenejdvakrátdotýždňa.
Volal na nich políciu, ktorá to riešila dohovorom. Tiež bol svedkom toho, že poškodená kričala o pomoc.
Svedok X. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená O. sa mu sťažovala, že B. je iný, keď si
vypije. On sám vie o tom, že má problém, ktorý sa volá alkoholizmus. Istý čas mu zabezpečoval nákupy

a pravidelne od neho obžalovaný požadoval, aby mu kúpil alkohol. Svedkyňa U. F. v podstate potvrdila
skutočnosti uvádzané svedkom F..

Súdom akceptovanú bagatelizáciu konania obžalovaného zo strany poškodenej na hlavnom
pojednávaní v spojitosti s jednostranným zohľadnením osobnostnej stránky poškodenej, ktorá je

podľa znalkyne Q.. B. W. nestabilná so sklonom k impulzívnemu správaniu, bez zohľadnenia
ďalších vykonaných dôkazov, považuje prokurátor za nesprávny spôsob vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu veci. Súd opomenul vyhodnotiť v kontexte posudzovaného konania obžalovaného
jeho osobnostnú stránku. Táto je podľa znalkyne Q.. B. W. alkoholicky depravovaná, pričom dlhodobým
nefungovaním v pracovných, záujmových návykoch a nerozvíjaním sociálnych vzťahov v kombinácii

so škodlivým užívaním alkoholu sa narušili u obvineného exekutívne funkcie ako kontrola impulzov,
emočná kontrola, sebamonitorovanie a ďalšie. Spúšťačom neprimeraných reakcií u obvineného je
nadužívanie alkoholu s oslabením rozhodovacích a vôľových mechanizmov v kombinácii s alkoholickoucharakteropatiou.Schopnosťobvinenéhoovládaťbrzdiacemechanizmy,pokiaľideonásilné,impulzívne
konanie je narušená pod vplyvom alkoholu.

„V zmysle § 208 Trestného zákona je týranie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Pojem „syndróm týranej osoby“ nemožno stotožňovať s pojmom „ťažké príkorie“, nakoľko ide o dva
odlišné pojmy, pričom v bežnej praxi dochádza k ich zamieňaniu a stotožňovaniu. Pojem „syndróm
týrania blízkej osoby“ je nepochybne pojmom používaným len v teórii a bežnej praxi v oblasti odboru

psychológie, pričom vyhodnotenie otázky, či poškodená P. O. pociťovala konanie obžalovaného B.
O., popisované v obžalobe i rozsudku, ako ťažké príkorie, je nepochybne právnou otázkou, ktorú má
vyhodnotiť práve súd.“

„Konanie obžalovaného B. O. je potrebné vyhodnocovať komplexne z pohľadu jeho charakteru ako
konanie vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, trvalosti útokov (pravidelné opakovanie

verbálnych, násilných agresívnych útokov voči veciam i fyzických útokov voči poškodenej v čase opitosti
obžalovaného, kedy strácal schopnosť ovládať brzdiace mechanizmy svojho násilného správania sa),
intenzity útokov vo vzťahu k osobe poškodenej P. O. (pravidelne opakujúce sa útoky, o čom svedčí
tiež znalkyňou Q.. B. W. konštatovaná dlhodobá a opakujúca sa stresová reakcia poškodenej na
konanie obžalovaného), pričom súd sa mal na hlavnom pojednávaní okrem iného aj zaoberať mierou

závažnosti konania obžalovaného a v spojení s týmto aj zisťovať, či poškodená P. O. subjektívne
pociťovala správanie obžalovaného ako príkorie, resp. ťažké príkorie, čím sa však súd v danom prípade
dôsledne nezaoberal. Som toho názoru, že konanie obžalovaného B. O., zohľadňujúc jeho osobnostný
profil, popisované v obžalobe i rozsudku, rozhodne dosahuje takú mieru intenzity najmä psychického
utrpenia smerujúceho voči poškodenej P. O., aby bolo možné ho považovať za týranie v zmysle §

208 Trestného zákona.“ Na margo uvedeného poukazuje prokurátor ešte aj na záver znalkyne Q..
B. W. vyjadrený v bode 6/ vypracovaného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa deklarovala, že
poškodená pociťovala smútok a bezmocnosť situáciu riešiť, destabilizovala sa v týchto situáciách už
tak jej emočne nestabilná osobnosť, ktorá ospravedlňovala správanie obžalovaného v súvislosti s jeho
abúzom alkoholu. Zastávala rolu záchrankyne manželstva s pozitívnymi i negatívnymi dôsledkami.“

Zhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností prokurátor k záveru že súd sa pri vyhodnocovaní
zabezpečených a vykonaných dôkazov žiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadal so
všetkými zákonne zabezpečenými dôkazmi a v spojení s týmito vo vzťahu ku skutku aj nesprávne
rozhodol, keď obžalovaného B. O. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby

pre skutok posudzovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Súd tak nesprávnym vyhodnotením zabezpečených dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým i právnym záverom. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný, ktorému bolo odvolanie v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, nevyužil svoje
právo vyjadriť sa k nemu ani prostredníctvom obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.
1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3

Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je

nepreskúmateľný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby
napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 03.06.2021 obžalobu na B. O. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a ) Trestného zákona na totožnom skutkovom
základe, aký je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.07.2021 obžalovaný B. O. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie.

Vypočul obžalovaného, svedkov P. O. Y. G., Q. F. a X. U., podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku
prečítal svedecké výpovede V. Z. a X. Q., vypočul znalkyňu z odboru psychológia Q.. B. W., podľa §
268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, a
znalecký posudok z odvetvia klinická psychológia detí a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné
dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že jeho správanie k poškodenej nevybočovalo z bežnej normy.
Vyskytli si konflikty a hádky, pri ktorých na seba navzájom zvyšovali hlas, obžalovaný sa agresívne
správal iba pár krát. Na poškodenú nezaútočil, radšej do niečoho buchol alebo niečo hodil, avšak
poškodené veci boli do týždňa nové. Niekedy mu ušla ruka za tých 16 rokov spolužitia, avšak na druhý

deň už robili manželské veci. Poškodenú sotil preto, aby mu úplne nedoškriabala oči. Rukou zovretou v
päsť ju neudrel. Vlasy jej nevytrhol, skôr jej plzli. Jediný raz zamkol dvere a nepustil ju von, ona išla do
postele, a bolo vybavené. Policajné hliadky boli u nich 2 - 3 krát, ale išlo o omyl. Popíjali alkohol spolu,
kupovala ho poškodená.

Poškodená P. Boboková na hlavnom pojednávaní popísala konanie obžalovaného v inkriminovanom
období v súlade s obsahom skutkovej vety obžaloby a so svojou výpoveďou z prípravného konania.
Konkrétne vypovedala o fyzickom násilí obžalovaného proti nej a veciam v domácnosti, zamykanie v
byte, žiarlivostné scény, urážky, vyhrážky a nadávky. Konanie obžalovaného odôvodňovala tým, že ho
vždy vyprovokovala, inak je dobrý človek.

Odvolací súd dospel k záveru, že hoci súd prvého stupňa vyčerpal dostupné dôkazné prostriedky,
z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zistiteľné, na akých dôkazoch staval svoje skutkové závery,
tzn. ktoré skutkové okolnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, a už vôbec nie je jasné, prečo
skutok uvedený v obžalobe nepovažoval za trestný čin. Možno len dedukovať zo súdom ustáleného

oslobodzovacieho dôvodu, že mal zrejme zato, že skutok sa stal. Súd prvého stupňa vôbec nepristúpil k
úvahám, či preukázané konanie napĺňa alebo nenapĺňa formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, a či sú dané všeobecné znaky trestného činu - napr. zavinenie, ale svoje uvažovanie
zminimalizoval na stotožnenie sa s tvrdením poškodenej, že ona obžalovaného provokovala. A teda
zrejme podľa súdu prvého stupňa údajnou provokáciou poškodenej trvajúcou cca 2 roky sa dlhodobé

fyzické a psychické násilie obžalovaného stáva ospravedlniteľným do takej miery, že nie je trestným
činom. Uvedené je však len hypotézou odvolacieho súdu, pretože súd prvého stupňa žiadne svoje
myšlienkové pochody ohľadom základných otázok trestnej zodpovednosti obžalovaného v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol.

Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa
stal, bol následne povinný zamerať svoju pozornosť na to, či z vykonaných dôkazov bez rozumných
pochybností vyplýva, že došlo k naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu.

Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity rozhodnutia
súdu. Problematika odôvodňovania súdnych rozhodnutí bola predmetom rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Právo na riadne, logické, racionálne a
presvedčivé rozhodnutie je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ľudských právach a základných slobodách. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
„rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené.“ (Garcia Ruiz
v. Španielsko) alebo „národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých

založili svoje rozhodnutia.“ (Hadjianastassiou v. Grécko). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje
rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V
obdobnom duchu sa nesie aj judikatúra Ústavného súdu SR, napr. III. ÚS 311/07, podľa ktorého „takýto
postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou
každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je

arbitrárny.“ Ústavný súd tiež konštatoval, že „podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne
vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne
normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je
však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého
procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012).

Chýbajúce vecné odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo dôvodom, prečo odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil. Keďže odvolací súd nemohol bez
vykonania ďalších dôkazov právne posúdiť zistený skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa z
vyčerpávajúceho a zákonného dokazovania inak ako súd prvého stupňa, prejednal vec na neverejnom
zasadnutí, a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť hlavné pojednávanie, a pred novým rozhodnutím vo veci sa
dôsledne vysporiadať s tým, či z vykonaných dôkazov vyplývajú nepochybné závery o skutku, či tento
zodpovedá alebo nezodpovedá formálnym znakom skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a
zverenejosobypodľa§208ods.1písm.a)Trestnéhozákona,čijedanézavinenie,aknie,prečo,akáno,

prečo, a po zodpovedaní týchto otázok, prípadne po vykonaní dôkazov, ktorých potreba vyplynie, vo veci
zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Pri rozhodovaní vo veci je potrebné zohľadniť zákonné predpoklady
vzniku trestnej zodpovednosti a abstrahovať od hodnotenia konania obžalovaného poškodenou. Toto
treba hodnotiť objektívne a racionálne a na základe dôkazov, nie na základe pocitov, ktoré poškodená
prezentovala na hlavnom pojednávaní. V neposlednom rade je súd prvého stupňa povinný odôvodniť

svoje rozhodnutie v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, tzn. konkretizovať svoje úvahy, ktorými sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, uviesť, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázanéskutočnostipodľapríslušnýchustanovenízákonavotázkevinyatrestu,tiežjepotrebnériadne
odôvodniť aj všetky ďalšie prípadné výroky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.