Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 25Cpr/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201136
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:1318201136.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Simonou Brngálovou v spore žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom

Bratislava, Bajkalská 19/A, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce zo dňa 11.12.2017, doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 žalovanou, je neplatné.

II. Súd u r č u j e, že pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovanou pracovnou zmluvou zo

dňa 15.02.2017 netrvá.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.12.2018, následne postúpenou
Okresnému súdu Piešťany dňa 22.07.2022 z dôvodu kauzálnej príslušnosti, domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, dané žalobcovi
dňa 14.12.2017 žalovanou, je neplatné. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.02.2017 uzatvoril ako zamestnávateľ na strane jednej a žalovaná
ako zamestnanec na strane druhej pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalovanej
u žalobcu a v zmysle ktorej vykonávala žalovaná u žalobcu prácu na pozícii pokladník/predavač,
s dohodnutým miestom výkonu práce F., a s dohodnutým nástupom do práce dňa 20.02.2017.
Žalovanej dňom nástupu do práce (20.02.2017) vznikol pracovný pomer u žalobcu. Keďže uvedený
pracovný pomer bol časovo ohraničený, a to dohodnutou dobou trvania pracovného pomeru (do

31.08.2017), dňa 15.08.2017 uzatvorili sporové strany dohodu o zmene pracovných podmienok, v
zmysle ktorej sa pôvodne dohodnutý čas trvania pracovného pomeru zmenil na dobu neurčitú. Žalobca
uviedol, že žalovaná dňa 21.11.2017 cca o 13:45 hod. opustila pracovisko s odôvodnením, že sa
ide najesť, keďže má prestávku v práci na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Žalovaná sa však
po skončení polhodinovej prestávky v práci na pracovisko nevrátila, pričom o svojom odchode z
pracoviska neinformovala žalobcu a ani svojich kolegov. Keďže žalovaná sa na pracovisko nevrátila
a jej nadriadení nemali vedomosť o tom, kde sa žalovaná nachádza, pokúšali sa ju skontaktovať

telefonicky a aj prostredníctvom sociálnej siete, avšak neúspešne. Žalovaná na telefonické hovory a
správy jej nadriadených nereagovala. Ďalej uviedol, že žalovaná sa pred svojím (svojvoľným) odchodom
z pracoviska neodhlásila z pokladne, museli ju odhlásiť zamestnanci filiálky v F., ktorí za prítomnosti
zamestnanca SBS vykonali aj dennú uzávierku pokladne. Po vykonaní tejto uzávierky a po prepočítanífinančnej hotovosti v pokladni bol zistený schodok (manko) na tejto pokladni vo výške 145,88 eura. V
nadväznosti na toto zistenie podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave dňa
22.11.2017 oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku, pričom toto priestupkové

konanie je vedené pod spis. zn. ORPZ-TT-OPP3-DU: 2960/217. Dňa 01.12.2017 žalovaná doručila
žalobcovi list zo dňa 28.11.2017 označený ako „Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru - dohodou
- zaslanie“, ktorým žalovaná žiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017.
Žalobca reagoval na tento list podaním zo dňa 04.12.2017, ktorým oznámil žalovanej, že jej návrh
dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2017 neakceptuje, v dôsledku čoho jej pracovný

pomer u žalobcu naďalej trvá. Žalobca takisto v tomto liste vyzval žalovanú na preukázanie dôvodov
jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci, a to pod hrozbou krátenia jej dovolenky. Žalovaná sa
odo dňa 01.12.2017 nedostavila do práce s tým, že svoju neprítomnosť v práci žiadnym spôsobom
neospravedlnila. Ďalej uviedol, že dňa 14.12.2017 mu bol doručený od žalovanej list zo dňa 11.12.2017,
ktorým mu oznámila, že pracovný pomer končí okamžite z dôvodu, že má dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie na pracovisku s odkazom na § 69 ods. 1 písm. c) Zákonník práce v znení neskorších

právnych predpisov. Žalovaná však v liste dôvody jej bezprostredného ohrozenia života a zdravia
žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Keďže žalovaná nekonkretizovala dôvody, pre ktoré by jej život
alebo zdravie mali byť ohrozené, žalobca má za to, že tieto dôvody reálne neexistovali a že žalovaná
skončila pracovný pomer so žalobcom neplatne. Vzhľadom na to, že žalobca netrvá na ďalšom výkone
práce zo strany žalovanej (na jej ďalšom zamestnávaní), zanikol pracovný pomer žalovanej dohodou

podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce k 14.12.2017 (tzv. fikcia skončenia pracovného pomeru).
Prejav vôle žalobcu obsahujúci oznámenie o netrvaní na ďalšom zamestnávaní sa žalobca pokúšal
neúspešne doručiť žalovanej dňa 09.02.2018 a následne dňa 13.02.2018 prostredníctvom poštovej
prepravy. Dôvodil, že Zákonník práce oprávňuje zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer len
výnimočne, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 69 ods. 1 Zákonníka práce, pričom

tieto dôvody musia reálne existovať. V opačnom prípade nemôže zamestnanec so zamestnávateľom
platne skončiť pracovný pomer, keďže zamestnanec (a ani zamestnávateľ) nesmie inštitút okamžitého
skončenia pracovného pomeru zneužívať. S ohľadom na to, že žalovaná v oznámení o okamžitom
skončení pracovného pomeru dôvody jej bezprostredného ohrozenia života a zdravia nešpecifikovala
a ich existenciu žiadnym spôsobom nepreukázala, mal žalobca za to, že tieto dôvody neexistovali a

že žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom neplatne. Cieľom konania žalovanej bolo okamžité
rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom bez toho, aby na takéto konanie existovali zákonné
dôvody. Ak by aj žalobca pripustil, že život a zdravie žalovanej boli skutočne bezprostredne ohrozené
(čo absolútne popiera), žalovaná v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
11.12.2017 nekonkretizovala ani deň, kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru

dozvedela. Keďže zamestnanec môže svoje právo na okamžité skončenie pracovného pomeru využiť
v rámci mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, žalobca nemohol objektívne posúdiť ani to, či sa
právožalovanejnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru(ne)prekludovalo.Dôvodompodaniažaloby
bola skutočnosť, že ak by žalobca nepodal v lehote dvoch mesiacov odo dňa okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovanej, t. j. odo dňa 14.12.2017 žalobu o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, platila by nevyvrátiteľná právna domnienka, že pracovný pomer žalovanej bol
skončený platne a žalobca by bol povinný poskytnúť žalovanej peňažnú náhradu v sume jej priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

3. V priebehu konania, vo výroku III Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 61Cpr/3/2018-155 zo dňa

20. apríla 2020 rozhodol, že pripúšťa zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa
11.12.2017 doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 žalovanou je neplatné. Súd určuje, že pracovný pomer
založený medzi žalobcom a žalovanou pracovnou zmluvou zo dňa 15.02.2017 netrvá. Súd priznáva
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.“

4. Okresný súd Bratislava III vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej,
avšak ani napriek tomu sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu a ďalšie písomnosti v zmysle ustanovení
CSP. Súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Žaloba
sa tak podľa § 116 ods. 2 CSP považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, aj keď

sa žalovaný o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd v zmysle § 116 ods. 3 CSP žalovanému doručuje
na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.5. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nevyjadrila a preto neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné a to
aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého
spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného

sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a požiadavka nespornosti skutkových tvrdení je
splnená tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrí.

6. Súd spor rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 CSP z dôvodu, že
žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie

pojednávania. Predvolanie bolo žalovanej doručené na adresu evidovanú v registri obyvateľov s tým,
že zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinami - dohodou o zmene
pracovných podmienok zo dňa 15.08.2017, odpoveďou žalobcu na list žalovanej zo dňa 07.02.2018,
žiadosťou o skončenie pracovného pomeru - stanovisko žalobcu zo dňa 04.12.2017, list žalovanej zo

dňa 11.12.2017, potvrdenie o oznámení č. ORPZ-TT-OPP3- zo dňa 22.11.2017, pracovnou zmluvou
zo dňa 15.02.2017, hárok o sledovaní zásielky RE085610645SK, žiadosť žalovanej o ukončenie
pracovného pomeru - dohodou zo dňa 28.11.2017, rozhodnutím Okresného úradu Trnava sp. č. OU-
TT-OVVS2-2017/039288 zo dňa 06.04.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení
zásielky zo dňa 07.02.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení zásielky zo dňa

07.02.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení zásielky zo dňa 07.02.2018, 2 x kópia
obálky s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 15.02.2017 žalobca ako zamestnávateľ
a žalovaná ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na pozíciu pokladník/ predavač, s miestom
výkonupráceF.,snástupomdozamestnaniadňa20.02.2017,pričomtentodeňbolzároveňdňomvzniku
pracovnéhopomeru.Dňa15.08.2017uzatvorilisporovéstranydohoduozmene pracovnýchpodmienok,

v zmysle ktorej sa pôvodne dohodnutý čas trvania pracovného pomeru zmenil na dobu neurčitú. Dňa
21.11.2017 žalovaná opustila pracovisko zamestnávateľa s odôvodnením obednej prestávky a viac sa
na pracovisko nevrátila. O svojom odchode z pracoviska žalobcu neinformovala, ani svojich kolegov. Po
vykonaní dennej uzávierky pokladne a prepočítaní finančnej hotovosti bol zistený schodok (manko) vo
výške 145,88 eura. V nadväznosti na toto zistenie podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného

zboru v Trnave dňa 22.11.2017 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku.

8.Zlistužalovanejzodňa28.11.2017,doručenémužalobcovidňa01.12.2017,označenéhoako„Žiadosť
o ukončenie pracovného pomeru - dohodou - zaslanie“ vyplýva, že žalovaná požiadala o ukončenie
pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017.

9. Z listu žalobcu zo dňa 04.12.2017 vyplýva, že žalobca návrh dohody o skončení pracovného pomeru
ku dňu 30.11.2017 neakceptoval a oznámil žalovanej, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň
vyzval žalovanú na oznámenie dôvodov všetkých absencií v práci od 01.12.2017 a aby ich podložila
relevantnými dokladmi, v opačnom prípade bude žalobca považovať absencie za neospravedlnené.

10. Z listu žalovanej zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že žalovaná z dôvodu obavy o svoj život a zdravie na
pracovisku požiadala o zrušenie pracovného pomeru okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce a uviedla, že zotrvanie v pracovnom pomere berie ako osobné nebezpečenstvo voči jej osobe za
skutky, ktoré nespáchala.

11. Z listu žalobcu zo dňa 07.02.2018 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že okamžité skončenie
pracovného pomeru z jej strany dňa 11.12.2017 považuje za neplatné a zároveň jej oznámil, že netrvá na
ďalšom zamestnávaní žalovanej a považuje pracovný pomer ku dňu 14.12.2017 za skončený dohodou
v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.

12.Podľa§69ods.1zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce(ďalejlenZákonníkpráce),zamestnanec
môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať
prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa
predloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,b)zamestnávateľmunevyplatilmzdu,náhradu

mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne
ohrozený jeho život alebo zdravie.13. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehotejednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedel.

14. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

15. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

16. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ
so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný

pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.

17. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranný právny úkon,
ktorým zamestnanec môže okamžite skončiť svoj pracovný pomer. Na skončenie pracovného pomeru
takýmto spôsobom musí však mať zamestnanec niektorý zo zákonných dôvodov, ktoré sú v tomto
ustanovení zákona taxatívne uvedené. Jedným z takých dôvodov je aj bezprostredné ohrozenie života
alebo zdravia zamestnanca, pri ktorom je zamestnanec oprávnený skončiť svoj pracovný pomer v

prípade, ak v súvislosti s vykonávanou prácou alebo s pokynom zamestnávateľa sa vytvorí taká situácia
na pracovisku, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom je však
potrebné bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života zamestnanca. Právnym základom uplatnenia
tohto osobitného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je pokyn
zamestnávateľa, aby zamestnanec vykonal, resp. vykonával určité pracovné úlohy v rozpore s predpismi

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. stav na pracovisku, ktorý je v rozpore s
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tento dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnanca má chrániť zamestnanca v prípade, ak je jeho život a
zdravie bezprostredne ohrozené. V tomto prípade by malo ísť o vážne ohrozenie života a zdravia
zamestnanca, keď nie je možné postupovať tak, že si zamestnanec vopred vyžiada lekársky posudok.

Zákonník práce oprávňuje zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to z
dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 69 ods. 1 Zákonníka práce, pričom tieto dôvody musia reálne
existovať. V opačnom prípade nemôže zamestnanec so zamestnávateľom platne skončiť pracovný
pomer, keďže zamestnanec (a ani zamestnávateľ) nesmie inštitút okamžitého skončenia pracovného
pomeru zneužívať.

22. V konaní nebolo sporným, že procesné strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná
ako zamestnanec vykonávala pre žalobcu ako zamestnávateľa prácu na pozícii pokladník/ predavač.
Vzhľadom na pasivitu žalovanej v predmetnom konaní taktiež súd nepovažoval za sporné, že dňa
14.12.2017 bol žalobcovi zo strany žalovanej doručený list, ktorým žalovaná oznámila žalobcovi, že

pracovný pomer končí okamžite z dôvodu obavy o svoj život a zdravie na pracovisku. Spornými ostali
dôvodyaichexistenciapreokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzostranyžalovanejato,čiokamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bolo uskutočnené platne alebo neplatne.23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovanou ako zamestnancom dňa 15.02.2017 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na pozíciu
pokladník/ predavač, s miestom výkonu práce F. a s nástupom do zamestnania dňa 20.02.2017, pričom

tento deň bol zároveň dňom vzniku pracovného pomeru. Dňa 15.08.2017 uzatvorili sporové strany
dohoduozmene pracovnýchpodmienok,vzmyslektorejsapôvodnedohodnutýčastrvaniapracovného
pomeru zmenil na dobu neurčitú. Dňa 21.11.2017 žalovaná opustila pracovisko zamestnávateľa s
odôvodnením obednej prestávky a viac sa na pracovisko nevrátila. O svojom odchode z pracoviska
žalobcu neinformovala, ani svojich kolegov. Po vykonaní dennej uzávierky pokladne a prepočítaní

finančnej hotovosti bol zistený schodok (manko) vo výške 145,88 eura. V nadväznosti na toto zistenie
podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave dňa 22.11.2017 trestné oznámenie
o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku. Následne žalovaná listom zo dňa 28.11.2017
požiadala žalobcu o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017. Žalobca návrh dohody
o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2017 neakceptoval a oznámil žalovanej, že jej pracovný
pomer naďalej trvá. Zároveň vyzval žalovanú na oznámenie dôvodov všetkých absencií v práci od

01.12.2017 a aby ich podložila relevantnými dokladmi, v opačnom prípade bude žalobca považovať
absencie za neospravedlnené. Žalovaná v liste zo dňa 11.12.2017, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie
na pracovisku požiadala o zrušenie pracovného pomeru okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce a uviedla, že zotrvanie v pracovnom pomere berie ako osobné nebezpečenstvo voči jej osobe za
skutky, ktoré nespáchala. Žalobca následne listom zo dňa 07.02.2018 oznámil žalovanej, že okamžité

skončenie pracovného pomeru z jej strany dňa 11.12.2017 považuje za neplatné a zároveň jej oznámil,
že netrvá na jej ďalšom zamestnávaní a považuje pracovný pomer ku dňu 14.12.2017 za skončený
dohodou v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval za nesporné, že sporové strany

uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec vykonávala pre žalobcu ako
zamestnávateľa prácu na pozícii pokladník/ predavač. Vzhľadom na pasivitu žalovanej v predmetnom
konaní, súd z hmotnoprávneho hľadiska považoval predmetný úkon žalovanej (okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. c) CSP) za úkon ktorý nie je v súlade so zákonom.
Žalovaná nepreukázala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a taktiež bola počas celého

konania pasívna, nerozporovala žalobcom tvrdené skutočnosti a preto súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)