Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721202662
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5721202662.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSMT:2022:5721202662.8

15C/50/2021 -117
5721202662

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcov 1/: Ing. C. J., L..
XX.XX.XXXX, J. Q. XXXX/XX, XXX XX P., 2/ S. J., O. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Q. XXXX/XX, XXX XX
P., zastúpený obidvaja: JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Holubyho 51/9, 036 01 Martin,
IČO: 35 666 421 proti žalovanému: K. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXXX/XX, XXX XX P., X.: AK JUDr.
Silvia Tatarková, s. r. o. , so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 24.08.2021 domáhali vo vzťahu k žalovanému, aby súd
zriadil vecné bremeno na pozemkoch parc. reg. „C", parc. č. 2285/151 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 620 m2 a parc. č. 2285/229 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, zapísaných na B.
Č.. XXXX, kat. územie P. a na pozemku parc. reg. „C", parc. č. 2285/123 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 48 m2, nehnuteľnosť zapísaná na B. Č.. XXXX, T.. Ú. P., kde tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného a vecné bremeno by malo spočívať v práve cesty, prechodu peši,
prejazdu motorovými vozidlami, v prospech pozemkov vedených ako parc. reg. „C", parc. č. 2285/133
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1146 m2, parc. č. 2285/134 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 773 m2, parc. č. 2285/135 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, zapísaných na B.Č.. XXXX, T.. Ú. P., v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ a pozemkov evidovaných ako parc. reg. „C",
parc. č. 2285/11 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3708 m2, parc. č. 2285/143 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 449 m2, parc. č. 2285/144 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 989 m2, parc.

č. 2285/145 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2, parc. č. 2285/146 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 642 m2,
parc. č. 2285/147 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2, zapísaných na B. Č.. XXX, T.. Ú. P.,
v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Vecné bremeno by malo spočívať
v povinnosti vlastníka zaťažených pozemkov trpieť, aby vlastník nehnuteľností zapísaných na B. Č..

XXXX S. E. L. X. L. B. Č.. XXX, E. P. G. s právom prechodu a prejazdu, peši a všetkými druhmi
motorových vozidiel, s tým, že uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši
a všetkými druhmi motorových vozidiel prechádza aj na právnych nástupcov, vlastníkov nehnuteľností,
právazodpovedajúcezriadenémuvecnémubremenuvznikajúzápisomvkladudokatastranehnuteľností
Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru. Svoju žalobu odôvodnili pôvodne tým, že žalobca 1/ je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXXX, žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú výlučnými

vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 848, obidva B. G. T.. Ú. P.. Žalobcovia 1/ a 2/ predmetné
nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorá mala byť uzavretá 10.01.2005 a to od predávajúcej
správkyne konkurznej podstaty K. P. S..D.. I.. S. C., s tým, že v časti III. kúpnej zmluvy bolo riešené
právo cesty v prospech nadobúdateľov. Právny predchodca spoločnosť K. P. a následne po nadobudnutí
vlastníckeho práva aj žalobcovia 1/ a 2/ využívajú právo prechodu a prejazdu k svojich nehnuteľnostiam

po parcelách žalovaného, parc. č. 2285/151, 2285/229, kde však žalovaný umiestnil dopravnú značku
zakazujúcu vjazd s dodatkovou tabuľou len so súhlasom vlastníka pozemku. Prechod cez parcelu
parc. č. 2285/123 nie je možné, nakoľko žalovaný tento zastaval. Žalobcovia požiadali Okresný úrad
Martin, katastrálny odbor o vydanie listinného dokladu, z ktorého by bolo zrejmé, že parcela parc. č.
2285/123bolavedenáakozastavanáplochaanádvoriesvyužitímakopozemok,naktoromjepostavená

inžinierska stavba - cesta, komunikácie. Z výpisu B. Č.. XXXX, T.. Ú. P., jednoznačne vyplýva, že okrem
iných, aj parcela parc. č. 2285/123 je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia. Žalovaný teda svojvoľne zabránil žalobcom prechod a prejazd po parc.
č. 2285/123, písomný súhlas na právo cesty žalobcom doposiaľ neudelil. Z dôvodu právnej istoty preto
žalobcovia zaslali prostredníctvom svojho PZ žalovanému dňa 08.06.2021 návrh na uzavretie zmluvy o

bezodplatnom zriadení vecného bremena. Žalovaný však na návrh nereagoval. Z tohto dôvodu žiadajú,
aby súd zriadil vecné bremeno tak, ako žiadajú v petite žaloby, ale bezodplatne.

2. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2021 (č. l. 35 spisu) sa do konania vyjadroval žalovaný,
ktorý uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nie sú v nej uvedené skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zriadenie vecného bremena, kde na zriadenie vecného bremena je potrebné, aby boli
splnené kumulatívne splnenie niekoľkých podmienok podľa § 151 o) ods. 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ"). V prvom rade žalovaný uvádza, že nerozumie, prečo by malo dochádzať k zriadeniu
vecného bremena na parcele parc. č. 285/123, nakoľko parcela na základe grafického vyobrazenia
nezasahuje do ideálneho zriadenia vecného bremena prechodu pešo a motorovými vozidlami. V tomto

prípade by dochádzalo k neprimeranému rozsahu vecného bremena a tým aj neprimeraným zásahom
do vlastníckeho práva žalovaného. Skutočnosť, že by sa podľa žalobcov mala na uvedenej parcele
nachádzať cesta sama o sebe nezakladá skutočnosť, že je tu dôvod na zriadenie vecného bremena aj
na takejto parcele. Zásah súdu v podobe zriadenia vecného bremena má byť čo najmenší a preto nie
je dôvod na zaťaženie uvedenej parcely vecným bremenom. Žalobcovia ďalej argumentujú tým, že z

dôvodu právnej neistoty bol žalovanému zaslaný návrh na uzavretie zmluvy o bezodplatnom zriadení
vecného bremena, žalovaný túto informáciu popiera a s listinou sa oboznámil až z podanej žaloby.
Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že prílohou žaloby je aj podací lístok. Žalovaný takúto prílohu k žalobe
neeviduje a nikdy mu nebola doručená. Žalobcovia uvádzajú, že dospeli k záveru, že žalovaný koná
úmyselne s cieľom zamedziť prístup k žalobcom k ich nehnuteľnostiam. Toto tvrdenie žalovaných je

v rozpore so skutočným stavom, je to práve žalovaný, ktorý nielen so žalobcami, ale aj s ostatnými
vlastníkmi priľahlých parciel bol ochotný riešiť situáciu. Bol všetkým dotknutým vlastníkom odovzdaný
návrh zmluvy o zriadení vecného bremena spoločne s návrhom zmluvy o spolupráci. Všetci ostatní
vlastníci okrem žalobcov a C. J. C.. pravdepodobne syna žalobcov, si návrhy zmlúv od žalovaného
prevzali. Žalobcom bol rovnako takýto návrh doručovaný, pričom výslovne odmietli návrh prevziať a

prevzatie podpísať. Žalovaný doručoval vlastníkom okolitých nehnuteľností návrhy osobne a prevzatie
si nechal podpísať s dátumom, ku ktorému prevzatiu listín došlo. V prílohe súdu predkladá zoznam
vlastníkov, ktorých sa zriadenie vecného bremena dotýka s tým, že s väčšinou vlastníkov aj došlo k
podpísaniu zmlúv o zriadení vecného bremena. Nie je to teda žalovaný, ktorý by bránil vzniku vecnéhobremena, alebo právom prechodu. Žalobca možnosť uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena
mal, ale odmietol návrh čo i len prevziať. Žalovaný i naďalej žalobcom ponúka uzatvorenie zmluvy o
zriadení vecného bremena s práva prechodu spoločne s uzavretím zmluvy o spolupráci, ktorá zahŕňa

ročný príspevok na kompenzáciu nákladov žalovaného pri správe cesty. K podanej žalobe je nutné
uviesť, že žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena bezodplatne, čím by došlo k neúmerným
a znateľne výhodnejším podmienkam pre žalobcov, ako v prípade ostatných vlastníkov priľahlých
nehnuteľností. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že pri výške odmeny pri zriadení vecného bremena
a nákladov na údržbu a správu cesty pri určení vychádzal zo znaleckého posudku č. 204/2017, ktorý

priložil k spisu, kde vychádza ten výpočet ceny odmeny za zriadenie vecného bremena zohľadňuje
všeobecnú hodnotu na mernú jednotku za m2, ktorú znalec vyčísľuje na sumu 18,71 eur/m2. Zároveň
poukázal na to, že pokiaľ by žalobcovia nesúhlasili s takýmto zriadením vecného bremena, je ochotný
na účel prejazdu uzatvoriť so žalobcami nájomnú zmluvu. Zároveň poukázal na to, že žalobcovia
argumentujú, že v priloženej kúpnej zmluve zo dňa 10.01.2005 má byť zadefinované vecné bremeno
práva prechodu. Žalovaný upriamuje pozornosť na čl. 3 kúpnej zmluvy a jej osobitné dojednania, ktoré

jednoznačne časovo ohraničujú obdobie do jej predaja. Nie je teda podľa názoru žalovaného schodné,
aby sa na tomto základe žalobcovia domáhali zriadiť vecné bremeno. Toto právo prechodu im zaniklo
predajom uvedených nehnuteľností. Zo zmluvného vzťahu nevychádza zriadenie vecného bremena
práva prechodu v prospech žalobcov. Je zrejmé, že žalobcovia požadujú zriadenie vecného bremena
bezodplatne s tým, že žalovaný má za to, že žalobcovia ani nepreukázali nevyhnutnosť výkonu ich

vlastníckeho práva zriadenie vecného bremena k pozemkom žalovaného, nakoľko v zmysle ustanovenia
§ 151 o) ods. 3 OZ je možné ten prístup vlastníka k stavbe, ak nie je možné zabezpečiť inak prístup
vlastníkakstavbe,čovdanomprípadeužalobcovsanejednáojedinúprístupovúcestukichpozemkom.
V ďalšom žalovaný poukázal na judikatúru súdov v súvislosti s tým, že je možné zriadiť vecné bremeno
cesty podľa § 151 o) ods. 3 OZ len za náhradu.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.04.2021 (č. l. 82 spisu), kde vykonal dokazovanie aj
výsluchom žalobcu 1/, ktorý trval na tom, že nehnuteľností odkúpil od správkyne konkurznej podstaty
na základe kúpnej zmluvy z r. 2005 s tým, že žiadal, aby mal prístup k predmetným nehnuteľnostiam
a prípadne, aby bolo zriadené vecné bremeno. Bolo mu povedané zo strany správkyne konkurznej

podstaty, že zriadiť vecné bremeno v tomto štádiu nie je možné, lebo nie sú vysporiadané okolité
pozemky a on mal za to, že to bude riešiť, ale neriešila. Chcel povedať že do doby, kým to nekúpil
žalovaný, tak mal za to, že je to miestna komunikácia a mal po nej prístup. Žalobca 1/ uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby platil za zriadenie vecného bremena, podľa neho mal zriadené právo prechodu z
kúpnopredajnej zmluve, kde by to malo byť uvedené.

4. Čo sa týka žalovaného, ten v rámci výsluchu poukázal na to, že parcela parc. č. 2285/123 bola
pravdepodobne veľká parcela s tým, že keď ju kupoval, nebolo tam uvedené, že ide o cestu, žalobca 1/
mal prístup popod budovu, ktorá je vedľa pri tej parcele. Tá budova sa však odpredala a G. C. zriadil na
parcele parc. č. 2285/229 dočasný prístup, dočasnú cestu, kde Mesto investovalo nejaké prostriedky s

tým, že v areáli malo prenajaté priestory, aby sa k nim dostalo. Bola to dovtedy dočasná cesta. Keďže
sa žalovaný potrebuje k svojej hale dostať, chcel ten pozemok nechať na tú cestu, aby bola prístupová
cesta cez parcelu parc. č. 2285/229. Čo sa týka parcely č. 2285/151 mala to byť parcela, ktorá bola
vytvorená pánom C., ktorý odpredal k hale G. C. pozemok, kde kedysi bola cesta a tým, aby sprístupnil
prejazd k halám, ako je G.. G. S. G.. J., aby sa tam dalo chodiť a spravil teda tú parcelu parc. č. 2285/151.

Uvedené žalovaný od pána C. kúpil za účelom odčlenenia parciel parc. č. 2285/263, 262, 266, ktoré si
nechal žalovaný ako súkromný pozemok pri hale a ďalších približne 2400 m2 slúži na príjazd k budovám.
Žalovaný nikdy nezakázal žalobcom tadiaľ chodiť a osadil značky kvôli ľuďom, čo tam nemajú, čo robiť.
Toznamenážežalobcovianiesúvžiadnomprípadeobmedzení,čosatýkapríjazdukichhalám.Zároveň
poukázal na to, že čo sa týka zriadenia vecného bremena na parcele parc. č. 2285/123, nie je tam vôbec

vytvorená cesta a nie je dôvod na jej vytvorenie, nakoľko ide o oplotený pozemok.
Na uvedené reagoval zástupca žalobcov na predmetnom pojednávaní, ktorý uviedol, že vychádzal zo
staršejsnímkyaztohtodôvoduberiežalobuvčastitýkajúcejsazriadeniavecnéhobremenanapozemku
parc. č. 2285/123 späť. S uvedeným vyslovil súhlas aj žalovaný.

5.Vrámcivykonávaniadôkazovokremvýsluchovstránsporusúdvykonalajobhliadkunamiestesamom
dňa 13.06.2022. Z obhliadky súd zistil, že pred nehnuteľnosťami žalobcov je prístupová cesta, kde
išlo o parc. č. 2285/124, kde teda tvrdil žalobca, že bolo zriadené vecné bremeno právom prechodu
podľa kúpnej zmluvy s tým, že prístupová cesta na tejto parcele č. 2285/124 končí. Nasleduje parcelažalovaného, t. j. parc. č. 2285/151 a pokračuje ďalej ako prístupová cesta vo vlastníctve žalovaného na
ďalšiu parcelu, ktorá je časťou prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcu a to parc. č. 2285/229, tá je
až po tabuľu a pred tabuľou už ide o mestské vlastníctvo. Zároveň z obhliadky súd zistil, že žalovaný v

rámci obhliadky súdu poukazoval na ďalšiu možnú prístupovú cestu pre žalobcova to na parcelu, ktorá
sa napája na parcelu parc. č. 2285/124 z pravej strany s tým, že túto cestu využíva firma Ferea, s.r. o..
ide o parcelu parc. č. 2285/125. Vlastníkom je spoločnosť Ferea s.r.o. Táto spoločnosť je vlastníkom aj
parcely parc. č. 2285/124, to je vlastne časť prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a podľa žalovaného
je možné, že táto parcela 124, 125 ide až ku vstupu firmy Ferea, kde vlastne sa prechádza po parcele

parc. č. 2285/125 až ku bráne a za bránou už ide o mestský pozemok. Podľa žalovaného to môže
byť jedna z prístupových ciest k nehnuteľnostiam žalobcov, nakoľko by bol možný takýto prístup po
tej parcele parc. č. 2285/125, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Ferea s.r.o., nakoľko časť prístupovej
cesty, ktorú využívajú žalobcovia je po parcele parc. č. 2285/124 tak isto vo vlastníctvo spoločnosti
Ferea s.r.o. Žalobca 1/ uviedol, že nikdy nemal prístup po tejto ceste a vlastník ani nie je ochotný zriadiť
vecné bremeno vo forme práva prechodu k jeho nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že tá parcela parc.

č. 2285/151 bola zriadená ako náhrada za 153, po ktorej mal žalobca 1/ prístup.
Pri tejto obhliadke žalovaný namietol nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žalobcovia odvodzujú
svoje právo z údajnej kúpnej zmluvy s tým, že na základe tejto kúpnej zmluvy mohol brázdiť na tej
ceste do odpredaja, avšak bolo to riešené úplne inak a tá cesta je v ohradenom areáli, t. z. že žalobca
1/ sa vyjadril, že tadiaľ mal právo prístupu, nikdy neprichádzal po ceste, ktorú k dnešnému dňu mu

umožnil užívať žalovaný a nemôže sa toho ani práva dovolávať, aj čo sa týka kúpnej zmluvy uzavretej so
správkyňou, bolo tam jasne zadefinované, že tieto veci musel už riešiť s novými vlastníkmi, čo žalobca 1/
odmieta. Ďalší prístup, na ktorý poukazoval žalovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcov, by mohlo
ísť aj cez parcelu parc. č. 2285/97, 2285/96, tieto sú vo vlastníctve 4Unitran s. r. o. a ktorí majú vstup
a bolo by možné aj napájať sa aj na parcelu žalobcov s tým, že žalobca uvádza, že komunikoval s

vlastníkom a ten uviedol, že nie je možné zriadiť vecné bremeno.

6. Podaním doručeným súdu 26.07.2022 ( č. l. 105) žalobcovia v spojení s prednesom na pojednávaní,
ktorésakonalodňa15.08.2022,zmeniližalobu,ktoráspočívalavzmenenovýchskutočností.Žalobcovia
uviedli, že dňa 10.01.2005 uzavreli so správkyňou konkurznej podstaty D. K. P. S.. D.. kúpnu zmluvu na

nehnuteľnosti, opísané v čl. 1 žaloby. Tieto nehnuteľnosti nerušene užívajú až doposiaľ, t. j. viac ako 17
rokov. Od kúpy nehnuteľnosti dobromyseľne, nerušene a bez akýchkoľvek obmedzení využívajú právo
prechodu a prejazdu cez parcely parc. č. 2285/151 a 2285/129. Uvedené parcely boli spoločnosťou K. P.
S.. D.. dlhodobo využívané ako prístupová cesta k objektom spoločnosti. Na základe vyššie uvedeného,
vedomí si, že im právo patrí odo dňa nadobudnutia nehnuteľností parcely parc. č. 2285/151 a 2285/229

do vlastníctva žalovaného dobromyseľne a nepretržite už takmer 12 rokov využívajú právo prechodu a
prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez uvedené pozemky. Sú presvedčení, že pri využívaní
práva cesty nekonajú bezprávne. Poukázali na ustanovenie § 151 o) ods. 1 OZ, podľa ktoré právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním) ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Z tohto dôvodu žiadajú, aby súd vydržaním zriadil vecné bremeno na pozemkoch

parc. č. 2285/151, parc. č. 2285/229, zapísané na B. Č.. XXXX a na pozemkoch parc. č. 2285/123,
zapísanénaB.Č..XXXXvsúčasnostivovýlučnomvlastníctvežalovanéhovcelomrozsahu,spočívajúce
v práve cesty prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami. V ostatnej časti zostáva petit žaloby
nezmenený.

7. Na túto zmenu žaloby pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.08.2022 ( č. l. 110) reagoval aj žalovaný,
ktorý uviedol, že sa nejedná o kvalifikované podanie zmeny žaloby, nespĺňa to podstatné náležitosti s
tým, že nie sú splnené základné požiadavky z hľadiska takéhoto podania a z tohto dôvodu navrhuje
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov k úhrade trov konania, ktoré vznikli žalovanému
v celom rozsahu.

Žalobcovia navrhli na pojednávaní vo veci vypočuť správkyňu konkurznej podstaty S. C.. Súd považoval
tento návrh na doplnenie dokazovania na nadbytočný, nehospodárny, nakoľko do konania bola doložená
kúpna zmluva, ktorá otázku prístupovej cesty rieši v čl. III. kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon a
žalobcovia s uvedeným vyslovili súhlas. Súd preto tento dôkaz nevykonal.

8. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP") žalobca môže počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo sa uplatňuje
iné právo.Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Súd posúdil predmetnú zmenu žaloby ako zmenu, ktorou žalobcovia žiadajú, aby
súd zriadil vecné bremeno na pozemkoch žalovaného vydržaním, t. z. že ide o podstatnú zmenu

rozhodujúcich skutočností tvrdených v pôvodnej žalobe.

9. Súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.08.2022 ( č. l. 110) uznesením pripustil zmenu žaloby,
týkajúcu sa zmeny rozhodujúcich skutočností nadobudnutia vecného bremena ( vydržaním).

10. Po zmene žaloby, ktorú súd pripustil, sa žalobcovia domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno
vydržaním na pozemkoch žalovaného.
Podľa § 151 o ods. 1 Občianskeho zákonníka( ďalej len „OZ"), podľa ktorého vecné bremená vznikajú
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

11. Podľa § 134 OZ je zrejmé, že okrem vlastníckeho práva je možné vydržať aj vecné bremeno,

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu OZ v § 151 o ods. 1 ustanovuje, že vecné bremeno
(právo zodpovedajúce vecnému bremenu) možno nadobudnúť jeho výkonom (vydržaním) pričom sa
ustanovenie § 134 OZ použije obdobne. Predpokladmi pre vydržanie vecného bremena sú rovnaké,
ako pri vydržaní vlastníckeho práva, to je predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a
vydržacia doba.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec,
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Predmetom vydržania môže byť len také právo, ktoré môže byť vecným bremenom, čiže musí
to právo, ktoré je spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Subjektom vydržania
môžu byť fyzické osoby, alebo právnické osoby vrátane štátu. Oprávnená držba, čiže tak ako pri
vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa jeho presvedčenie, že mu
vec patrí, ako vlastníkovi, tak pri vydržaní právo zodpovedajúce vecnému bremenu je predpokladom

dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva, jeho presvedčenie, že oprávnene (a to stanovenú dobu)
vykonáva oprávnene právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú a oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že ním vykonávané právo k
cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo, alebo na neho prešlo. Hoci sa tak v skutočnosti nestalo.

V praxi to bude spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ
práva nevie alebo z domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. Posúdenie,
či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho
hľadiska, osobného presvedčenia, subjektu tvrdiaceho vydržanie, je potrebné brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú mu možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal, alebo nemohol mať po celú vydržiavaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
takéto právo patrí. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena je existencia právneho
dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie, so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé
byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť,

že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
(prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného
práva. Podľa názoru súdu zistený skutkový stav neopodstatňoval záver, že žalobcovia 1/ a 2/ vydržali
právo vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. O takýto prípad
nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy. V

tejto súvislosti treba jednoznačne uviesť, že parcely, ktoré žiadali žalobcovia, aby zriadil na nich súd
vecné bremeno titulom ich vydržania, nakoľko ich mali využívať dobromyseľne a nepretržite takmer 12
rokov, t. j. právo prechodu a prejazdu, zodpovedajúce vecnému bremenu cez uvedené pozemky, čo ide
o pozemky parc. reg. „C" parc. č. 2285/151, 2285/229 a 2285/123, nadobudol jednoznačne do výlučnéhovlastníctva žalovaný a o ich užívaní nikdy nebola uzavretá nejaká dohoda, z ktorej by žalobcovia mohli
vyvodzovať, že sa ňou zriaďuje vecné bremeno. Žalobcovia v konaní preukázali len tú skutočnosť, že
nehnuteľnosti konkrétne išlo len o nehnuteľnosť a to parcelu reg. „C" parc. č. 2285/11 o výmere 3708

m2 spolu so stavbou súp. č. 1221, čiže len jednu z týchto nehnuteľností nadobudli na základe kúpnej
zmluvy so správkyňou konkurznej podstaty a to na základe kúpnej zmluvy teda nadobudli predmetnú
parcelu spolu so stavbou a čo sa týka ostatných dojednaní, tak v čl. III. bol len dohodnutý určitý osobný
záväzok predávajúceho, že prístup k nehnuteľnosti je možný po prístupovej ceste, ale po prístupovej
ceste parc. č. 2285/124 a 2285/123, prechádzajúcej popod budovu súp. č. 1213 do jej predaja, čiže bolo

to ohraničením aj tento osobný záväzok, aj cez parc. č. 2512 a parc. č. 2285/153 s tým, že na parc.
č. 2285/124 je zriadené vecné bremeno práva prechodu autom a peši v celom rozsahu. Čiže nebola
preukázaná žiadna dohoda, z ktorej by mohli vyvodzovať žalobcovia, že bolo zriadené vecné bremeno a
to vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Rovnako
aj z výsluchu žalovaného bolo preukázané, že čo sa týka tvrdenia žalobcov, že majú užívať parcelu parc.
č. 2285/229, tak táto bola vytvorená v r. 2018 ako prechod, ktorý tam v súčasnosti je, to znamená, že

žalobcovia ju nemohli využívať tak, ako tvrdia a parcela parc. č. 2285/151 bola vytvorená v r. 2020 na
prechod. Dovtedy to bolo zarastené stromami a kríkmi, čo sa vyčistilo a spojazdnilo v r. 2018. Parcela
parc. č. 2285/123 nemá nič spoločné s prechodom. Na základe uvedeného súd bol toho názoru, že nie
sú splnené podmienky a predpoklady pre vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle
ustanovenia § 151 o ods. 1 OZ.

13. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR 4Cbo287/2006 a 5Cdo/254/2009, kde NS SR
vysvetlil,žemedzizákladnéokolnosti,ktorébudúsvedčiťooprávnenostidržbyvecipatríajokolnosti,ako
vec (držiteľ) nadobudol čím svedčí nadobúdací titul. Čiže jediným z viacerých predpokladov vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva (napr.

za účelom prechodu, alebo prejazdu) je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná
ako oprávnený z vecného bremena. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu
presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému
bremenu.

14. Keďže teda žalobcovia trvali na tom pri zmene žaloby, ktorú súd pripustil, že im vzniklo vecné
bremeno na pozemkoch žalovaného vydržaním, súd musel na základe zisteného skutkového stavu
predmetnúžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.Preúplnosťsúduvádza,žeajsamotnížalobcovia1/a2/si
uvedomovali, že nebolo zriadené vecné bremeno na pozemkoch v súvislosti s odkúpením nehnuteľností
od správkyne konkurznej podstaty, nakoľko žalobca 1/ v rámci svojej výpovede uviedol, že na základe

kúpnej zmluvy v r. 2005 žiadal, aby mohol mať prístup k predmetným nehnuteľnostiam a prípadne, aby
bolo zriadené vecné bremeno s tým, že bolo mu povedané zo strany správkyne konkurznej podstaty, že
zriadiť vecné bremeno v tomto štádiu nie je možné, lebo nie sú vysporiadané okolité pozemky s tým, že
on mal za to, že sa to bude riešiť, ale sa to neriešilo. Aj z toho je zrejmé, že vedel, že nie je možné tam
zriadiť vecné bremeno, že nie sú vysporiadané okolité pozemky, t. z. nepreukázal svoju dobromyseľnosť

a to, že v dobrej viere, že patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci a žalovanému,

keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP bude súd po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej rozhodovať o výške priznanej náhrady trov konania.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin dňa 14.09.2022

JUDr. Miriam Štillová
sudkyňa

r o z h o d o l :