Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120281055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120281055.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov: 1/ O.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ Z. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 3/ M. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, všetci právne

zastúpení: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071,
proti žalovanej: L.. O. G., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX S. nad L. XXX, štátna občianka Slovenskej
republiky,právnezastúpená:JUDr.MartinLandl,advokátsosídlomRázusova47/7825,98401Lučenec,
o zaplatenie 45.095 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 8C/36/2020-142 zo dňa 08.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/36/2020-142 zo dňa 08.11.2021 z r u

š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/ a 3/ o zaplatenie sumy 45.095 Eur spolu
s úrokom z omeškania od 08.04.2020 do zaplatenia zamietol (výrok I.).
Žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania (výrok I.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby im žalovaná zaplatila
sumu 45.095 Eur s prísl. V žalobe tvrdili, že dňa 02.05.2019 zomrela ich právna predchodkyňa -
ich poručiteľka. Ich poručiteľka od januára 2017 do svojej smrti zasielala veľké finančné obnosy
spolu v sume 45.095 Eur na žalovanej. Žalobcovia majú za to, že o všetky finančné prostriedky sa

obohatila žalovaná, nakoľko žalovaná neposkytovala žiadne liečiteľské služby ich právnej predchodkyni,
preto žiadali dlžnú sumu vrátiť. Žalobcovia popierali tvrdenia žalovanej v trestnom konaní, že finančné
prostriedky jej boli poukazované titulom vrátenia pôžičky, ich právna predchodkyňa nikdy nebola
odkázaná na pôžičky od cudzích ľudí, navyše v takých vysokých sumách. Žiadna zmluva o poskytnutie
zdravotnej starostlivosti a ani zmluva o pôžičke medzi ich právnou predchodkyňou a žalovanou
nebola nikdy uzavretá a finančné prostriedky, ktoré boli zasielané na účet žalovanej boli bezdôvodným

obohatením, plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, tvrdila, že sa na úkor žalobcov neobohatila, keďže z jej strany
išlo o občiansku výpomoc v tom, že právnej predchodkyni žalobcov na základe ústnej zmluvy požičala
finančné prostriedky vo výške 15.000 Eur, ktoré jej v rôznych výškach splátok vrátila poručiteľka v plnej
výške. Zvyšnú sumu požičal právnej predchodkyni žalobcov p. H. D. a jemu požičané sumy vracala

právna predchodkyňa žalobcov v splátkach na účet žalovanej. Tieto sumy žalovaná p. D. osobne
odovzdala, keďže ju o to požiadal. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania platieb zo dňa 31.01.2017,31.03.2017, 23.05.2017, 30.05.2017, 25.07.2017, 21.09.2017, 13.11.2017, 02.01.2018 a 09.01.2018.
Namietala tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pretože nepreukázali, že z dedičského
rozhodnutiapoporučiteľkevyplýva,žezmluvaopôžičkebybolasúčasťoumajetkuporučiteľky,zožaloby

nevyplýva, na akom právnom základe žalobcovia žiadajú vrátenie finančných prostriedkov.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že právna predchodkyňa žalobcov
(matka žalobcov 1/ a 2/ a manželka žalobcu 3/ zomrela dňa 02.05.2019. Dedičské konanie bolo
vedené Okresným súdom v Čadci pod sp.zn. 5D/64/2019-139 Dnot 268/2019 a dňa 23.06.2020

bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uznesením, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2020 a vykonateľnosť dňa 27.06.2020. Dedičmi zo zákona v I.
dedičskej skupine v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli žalobca 3/ (manžel) a deti
(žalobcovia 1/ a 2/).

5. Okresný súd pred preskúmaním uplatňovaného nároku skúmal aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorú

odvodzovali v súlade s § § 460 Občianskeho zákonníka.

6. Okresný súd dospel k záveru, že „žalobcovia nezdedili pohľadávku poručiteľky voči žalovanej,
ani to, že existovala ku dňu jej smrti“. Uvedený záver okresný súd odôvodnil tak že „Žalobca
1/ už dňa 30.05.2019 urobil trestné oznámenie na NAKA, trestné stíhanie bolo vedené Okresným

riaditeľstvom PZ v Čadci a uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019 dňa 31.01.2020
zastavené, proti uzneseniu podal žalobca 1/ sťažnosť a o nej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry
v Čadci uznesením č.k. Pv 463/19/5502-15 dňa 19.02.2020. Čiže po doručení tohto uznesenia sa
žalobca dozvedel a tiež aj ďalší žalobcovia, že skutok kvôli ktorému podal návrh na začatie trestného
stíhania nie je trestným činom. V tej dobe už bolo vedené dedičské konanie po poručiteľke pod sp.zn.

5D/64/2019-139 Dnot 268/ 2019 a až dňa 23.06.2020 bolo skončené schválením dohody o vyporiadaní
dedičstva. V tomto uznesení nie je uvedená pohľadávka poručiteľky (predmet tohto sporu) a preto
notár ako súdny komisár o nej pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dedičstva
poručiteľky nerozhodol, neurčil, ktorý z dedičov ju nadobudol. Okresný súd z týchto dôvodov dospel k
záveru, že v súčasnosti nie sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby a žalobu pre

tento nedostatok zamietol“, preto nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcami - výsluch strán, ani
svedka p. Y. a nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania práva.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1
CSP podali odvolanie žalobcovia, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP, navrhli
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

9. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Došlo k porušeniu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti), v
dôsledku čoho strana sporu nemôže uplatniť svoje práva. Poukázali na to, že prvé a zároveň jediné
pojednávanie vo veci trvalo len 15 minút (hoci v zápisnici je uvedených 35 minút), na úvod súd
nechal predniesť strany svoje vyjadrenia, k veci zaujal predbežný právny názor, následne upustil od

vykonávania ďalších dôkazov a vyzval strany sporu na vyjadrenie sa v záverečnej reči. Súd celú vec
vybavil neprimerane rýchlo, tvrdo a jednostranne, čím došlo aj k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Došlo
tak k nesprávnemu procesnému postupu, k odmietnutiu spravodlivosti.

10. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcichskutočností,nevykonalniminavrhnutédôkazy,vyslovilsvojpredbežnýprávnynázor,ktorý
aj následne preniesol do rozsudku a odmietol sa celou vecou ďalej zaoberať, nevykonal výsluch strán
ani svedka p. D. a nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania práva, čo považujú za dôvod na
odvolanie podľa § 365 ods. l písm. e) CSP.

11. V odvolaní odvolatelia namietali tiež nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú vecne aktívne legitimovaní. Podľa odvolateľov súd nesprávne
aplikoval ust. § 460 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa. Už v prvoinštančnom konaní uviedli, že sa v tomto prípade jedná onerozlučné spoločenstvo podľa § 78 CSP, a teda žalobu boli oprávnení podať žalobcovia v 1. až 3. rade
spoločne ako aktívne vecne legitimovaní dedičia, nakoľko sú univerzálni právni nástupcovia v zmysle
§ 460 OZ po poručiteľke. Základom právnej úpravy dedenia je univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom

je, že dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou
poručiteľa. Univerzálna sukcesia predstavuje vstup do všetkých práv a povinností svojho právneho
predchodcu. Na základe univerzálnej sukcesie sa stali ako právni nástupcovia po poručiteľke vlastníkmi
celého jej majetku a majetkových práva, teda aj vlastníkmi pohľadávky. Majú za to, že ako dedičia po
poručiteľke sú aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie zdedenej pohľadávky (nároku z bezdôvodného

obohatenia) ešte pred skončením samotného dedičského konania. Ako dedičia poručiteľky boli už za
trvania dedičského konania vlastníkmi celého jej majetku, a teda aj spornej pohľadávky poručiteľky voči
žalovanej vo výške 45.095 Eur s prísl., pohľadávka nezanikla. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
by išlo v prípade, ak by ako dedičia odmietli nadobudnúť majetok po poručiteľke. Súd mal nesprávny
právny názor, že žalobcovia nezdedili pohľadávku poručiteľky voči žalovanej a pohľadávka neexistovala
ku dňu jej smrti. Žalobcami všetky predpoklady pre nadobudnutie dedičstva boli splnené, a to: smrť

fyzickej osoby - poručiteľa, existencia majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti, spôsobilosť fyzickej alebo
právnickej osoby mať práva a povinnosti, existencia právneho dôvodu dedenia. Žalobcovia zdedili
pohľadávku poručiteľky voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Majetok poručiteľky nemusí
byť prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní tak, aby mohol byť predmetom už začatého súdneho
konania, takáto vada konania je odstrániteľnou vadou konania, na ktorej odstránenie ich mal súd vyzvať.

Nie je povinnosťou prejednať pohľadávku, ktorá by mala patriť do dedičstva najskôr v dedičskom konaní
a až následne ju žalovať pred súdom, pretože dedičské konania sa mnohokrát naťahujú niekoľko rokov,
kým sa dedičia dohodnú a tým by došlo k premlčaniu pohľadávok. Práve kvôli premlčaniu pohľadávku
v tomto konaní zažalovali skôr, ako prebehlo samotné prejednanie dedičstva. Návrh na zaplatenie
žalovanej sumy podali dňa 08. 04. 2020, teda skôr, ako bolo skončené dedičské konanie po poručiteľke

(zomrelej dňa 02. 05. 2019). V čase podania žaloby prebiehalo dedičské konanie po poručiteľke,
žalobcovia boli vlastníkmi celého majetku, ako jej právni nástupcovia, preto nebola porušená základná
podmienka na pokračovanie v tomto konaní. Súd mal vzhľadom na to pristúpiť k prejednaniu veci a k
vykonaniu dôkazov, ktoré navrhli v konaní. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2393/2000,
podľa ktorého jediný dedič je aj pred skončením konania o dedičstve vecne legitimovaný na uplatnenie

nároku na náhradu škody, ktorý na neho prešiel smrťou poručiteľa, a teda analogicky možno uplatniť
aj nárok z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2563/1999,
podľa ktorého: „dedičstvo sa podľa § 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa. Ak je dedičov viac, ako je
tomu v tejto veci, je tu medzi smrťou poručiteľa a právoplatnosťou rozhodnutia štátneho notárstva o
potvrdení nadobudnutia dedičstva obdobie, kedy všetci dedičia sú len potencionálnymi nadobúdateľmi

vecí patriacich do dedičstva, nie je však mysliteľné, že by v tomto období veci po poručiteľovi nepatrili
nikomu, a že by ich správa patrila štátnemu notárstvu“. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cz 50/1991 (R
30/1993): „Rozhodnutie štátneho notárstva o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku porušiteľa na toho-
ktorého z dedičov, má iba deklaratórnu povahu, ktorým sa iba deklaruje, že dedičia nadobudli dedičstvo
smrťou poručiteľa“. Poukázali tiež na uznesenie NS SR sp. zn. 8 Cdo/94/2018 zo dňa 16.5.2019 a sp.

zn. 5 MCdo 15/2007, ktorých vyplýva, že: „ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného
rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov
tykajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným
osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a
povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods.

2 OSP (v súčasnosti § 78 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo
dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou
ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom
konaní nebol tento majetok predmetom dedičstva a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych

úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú
postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 78 CSP).

12. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že podali na OS Čadca dňa 24. 11. 2021 návrh na dodatočné
prejednanie dedičstva po poručiteľke, v ktorom navrhli predediť predmetnú pohľadávku, čím odstránili

odstrániteľnú vadu, na odstránenie, ktorej ich bol súd povinný vyzvať.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Súd
prvej inštancie sa správne dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov. Žalobcovia podalinávrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva až po vydaní meritórneho rozhodnutia súdom prvej
inštancie, a tým sami uznávajú, že pohľadávku je potrebné najprv prejednať v dedičskom konaní. V
prejednávanom spore pohľadávka v čase smrti poručiteľky vôbec neexistovala, pričom dedič môže

pohľadávku vymáhať len za predpokladu, že táto pohľadávka bola súčasťou dedičského konania.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na dôvodoch odvolania. To, že pohľadávka
nebola zdedená, ešte neznamená, že pohľadávka neexistuje a nie je možné ju žalovať. Návrh na
dodatočné prejednanie dedičstva podali z opatrnosti vzhľadom na právny názor súdu prvej inštancie.

Predmetná pohľadávka vznikla už za života poručiteľky. V prípade, že by žalobu nepodali, došlo by
k premlčaniu nároku. Rovnako tak, ako pred skončením dedičského konania, tak aj po skončení
dedičského konania sú všetci aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, a to aj v prípade, keď
pohľadávka nebola v pôvodnom dedičskom konaní prededená, pretože iný názor je v rozpore s
elementárnou, ako aj právnou logikou.

15.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP),vzhľadomnaodvolaniežalobcovpreskúmalvecvrozsahu
podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej
inštancie v súlade s § 389 pís. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcami na zaplatenie sumy 45.095 Eur s príslušenstvom,
titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná sa na úkor ich právnej
predchodkyne bezdôvodne obohatila a oni sa stali po smrti poručiteľky na základe univerzálnej sukcesie
aktívne legitimovaní v spore. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,
pretože nepreukázali, že z dedičského rozhodnutia po poručiteľke vyplýva, že uplatnená pohľadávka

by bola súčasťou majetku poručiteľky, uviedla tiež, že na úkor poručiteľky sa bezdôvodne neobohatila,
poručiteľka jej plnila na základe zmluvy o pôžičke, zároveň vzniesla námietku premlčania.

17. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku žalobcov okresný skúmal primárne vecnú legitimáciu
účastníkov a dospel k záveru, že žalobcovia nie sú v spore aktívne vecne legitimovaní, z dôvodu,

že „nezdedili pohľadávku poručiteľky voči žalovanej, ani to, že existovala ku dňu jej smrti“, čo súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že už pred schválením dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke
žalobcovia vedeli o nároku uplatnenom v tomto konaní. V uznesení o schválení dohody o vyporiadaní
dedičstva však nie je uvedená pohľadávka poručiteľky (predmet tohto sporu) a preto notár ako súdny
komisár o nej pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dedičstva poručiteľky

nerozhodol, neurčil, ktorý z dedičov ju nadobudol. Okresný súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že v
súčasnostiniesúžalobcoviaaktívnevecnelegitimovanínapodaniežalobyažalobupretentonedostatok
zamietol.

18. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie ich aktívnej legitimácie.

19. Odvolací súd preskúmal záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov
v konaní.

20. Ako súd prvej inštancie správne uviedol vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, ktoré

odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve
ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým
subjektívnym právom. Skúmaním vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
žaloby. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné.

21. Žalobcovia tvrdia, že poručiteľka, ktorej dedičmi sú mala voči žalovanej pohľadávku z titulu
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorúsiakouniverzálnynástupcoviapoporučiteľkeuplatňujúvtomtokonaní.

22. V konaní nebolo sporné, že dedičmi po poručiteľke sú žalobcovia (deti a manžel poručiteľky),
dedičia dedičstvo neodmietli, tiež že v dedičskom konaní po poručiteľke žalobcov bola uznesením súduschválená dohoda o vyporiadaní dedičstva. V tomto uznesení nie je uvedená pohľadávka poručiteľky
(predmet tohto sporu).

23. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo tvoria
majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli alebo ktorých
prechod na iné osoby sa neuskutočňuje podľa dedičského práva. Medzi aktíva dedičstva patria okrem
iného aj pohľadávky poručiteľa s výnimkou tých, ktoré jeho smrťou zanikajú. Pre zistenie poručiteľovho
majetku je zásadne rozhodný skutkový stav, aký tu bol v dobe smrti poručiteľa.

24. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú dedičia v čase od
smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva po ňom právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za
spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a
nerozdielne. V spore majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Teda až do

vyporiadania dedičstva ohľadom tej-ktorej veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
spore títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (z uvedeného vychádza aj rozhodnutie
NS SR 8Cdo/94/2018, 5Mcdo 15/2007, 4 Cdo 120/2009, NS ČR sp. zn. 33 Odo 1277/2004). Ich dedičský
podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú. Uvedené platí
aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o

ktorú ide v súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom),
vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok prejednaný, sú všetci
dedičia až do vyporiada dedičstva ohľadne tejto veci považovaní za vlastníkov tejto veci.

25. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že v konaní uplatňujú pohľadávku - aktívum dedičstva, ktorú mala

poručiteľka voči žalovanej, a ktorú žalobcovia nadobudli na základe univerzálnej sukcesie ako dedičia,
treba otázku aktívnej legitimácie žalobcov vyhodnotiť tak, že v danej veci sú žalobcovia (všetci dedičia
poručiteľky) voči žalovanej aktívne legitimovaní. Samotné rozhodnutie v dedičskom konaní nespôsobuje
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie dedičov, pretože za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní
nebol majetok prejednaný, až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia

považovaní za vlastníka tejto veci. Podstatné je, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tej-ktorej veci
z dedičstva treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci, títo majú v konaní postavenie
nerozlučných spoločníkov. V danej veci sa tiež rieši otázka okruhu dedičstva, konania sa tak musia
zúčastniť všetci dedičia, v prípade, že tomu tak nie je, je daný nedostatok vecnej legitimácie (NS SR
8Cdo/94/2018). Z obsahu spisu vyplýva, že ako žalobcovia sa v konaní zúčastňujú všetci dedičia.

26. V súlade s § 211 CSP, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, ďalší poručiteľov majetok, súd vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.
Právoplatným skončením konania o dedičstvo sa považuje dedičstvo za vyporiadané, môžu však nastať
prípady, keď sa aj po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok, či už z dôvodu,

že o nich dedičia nevedeli, alebo si mysleli, že ich netreba nahlásiť a pod. Samotné neprejednanie
aktíva v dedičskom konaní nespôsobuje zánik pohľadávky a nastáva situácia opísaná vyššie, t. j. až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tej-ktorej veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov.

27.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilvec,keďdospelkzáveru,

že v súčasnosti nie sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby a žalobu pre tento
nedostatok zamietol.

28. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1, písm. c) CSP, z dôvodu,
že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcov

nevykonal navrhované dôkazy na zistenie rozhodného skutkového stavu, pričom nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom. V súlade s § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, vykoná dôkazy potrebné pre zistenie

rozhodných skutočností, zistený skutkový stav právne posúdi. Rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220
ods. 2, 3 CSP. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodní tento odklon.30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobcovia v odvolacom konaní uviedli, že podali na Okresný
súd Čadca návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej O. O. B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX,
v ktorom žiadajú o dodatočné prejednanie predmetnej uplatnenej pohľadávky.

31. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).