Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/94/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218807
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117218807.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. Š., H.. XX.X.XXXX, bytom toho
času s matkou, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Rožňava, dieťa rodičov:
matka: P. Š. T., H.. X.X.XXXX, bytom XX G. U. M., G. S., H., XXXX, B., zast. JUDr. Martina Vnenčáková,
advokátka so sídlom Čučmianska dlhá 7, Rožňava a otec: P.. Q. Š., H.. X.XX.XXXX, bytom XX G. U.
M., G. S., H., XXXX, B., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová ml., advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice,
v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e návrat mal. U. Š., H.. XX.X.XXXX do miesta obvyklého pobytu do Austrálie.

II. Matka je p o v i n n á zabezpečiť navrátenie maloletého dieťaťa do troch dní do právoplatnosti
uznesenia.

III. V prípade, že matka v súlade s výrokom II. tohto uznesenia maloleté dieťa nevráti do Austrálie, je p
o v i n n á odovzdať maloleté dieťa otcovi po uplynutí tejto lehoty.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ/otec návrhom doručeným súdu dňa 7.7.2017 žiadal matku P. Š. T., H.. X.X.XXXX, aby
navrátila mal. U. Š., H.. XX.X.XXXX do krajiny jeho obvyklého pobytu v Austrálii v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. V prípade, že matka maloleté dieťa v tejto lehote do Austrálie nenavráti je otec
P.. Q. Š., H.. X.XX.XXXX oprávnený maloleté dieťa prevziať na území Slovenska za účelom jeho vrátenia
do krajiny jeho obvyklého pobytu v Austrálii. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 26.7.2017. S
návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 31.7.2017 na základe zistených skutočností navrhol nariadiť návrat maloletého do krajiny
obvyklého pobytu, kde je daná právomoc súdu, prípadne konať v opatrovníckej veci maloletého.

4. Mal. U. Š., H.. XX.X.XXXX N. L. v Austrálii, pochádza z manželstva, ktoré uzavreli rodičia dieťaťa
dňa 11.10.2014. Manželstvo doposiaľ právne trvá. Ďalšie deti ani inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
Matka má z predchádzajúceho vzťahu plnoletú dcéru G. T., H.. X.X.XXXX.

5. Otec uviedol, že má jedinú sestru, ktorá po skončení vysokej školy na Slovensku vycestovala v roku
2000 študovať do Austrálie. Na Vianoce 2002 spolu s matkou odcestoval na mesiac so sestrou do
Austrálie. Veľmi sa mu tam páčilo, už v minulosti plánoval cestovať do Austrálie, ale po skončení vysokej
školy začal na Slovensku podnikať a plány zmenil. Po návrate z návštevy sestry sa rozhodol, že pôjde

do Austrálie a v januári 2003 si začal vybavovať víza. V tom čase sa s matkou U. stretával asi rok a pol,
bola slobodnou matkou s malým dieťaťom. Kvôli jeho odchodu vzťah ukončili, hoci ostali v kontakte a
on sa plánoval na Slovensko vrátiť.

6. Udelili mu študentské víza na dva roky a dňa 22.7.2003 pricestoval so sestrou do Austrálie. V Austrálii
začal študovať najprv angličtinu, neskôr kurzy biznis, počítače a pod., lebo jeho vzdelanie dosiahnuté
na Vysokej škole poľnohospodárstva v Nitre mu v miestnych podmienkach nebolo možné uznať. Popri
štúdiu pracoval, čo je v Austrálii bežné. Pracovných ponúk bolo dostatok a sú dobre platené v porovnaní
so slovenskými pomermi. Páčilo sa mu tam, začal uvažovať o tom, že v Austrálii ostane natrvalo, preto
si víza predĺžil o ďalšie dva roky.

7. Postupom času nadviazal vzťah so slovenkou majúcou trvalý pobyt v Austrálii. Chceli začať spolu
žiť, preto priateľka kúpila byt. Požiadal o partnerské víza, pre ktoré treba žiť spolu ako pár aspoň jeden
rok, mať spoločné bývanie a účet, uzatvorenie manželstva nie je podmienkou. Najskôr získal dočasné
partnerské víza na dva roky a následne po preukázaní ďalšieho trvania vzťahu vrátane svedectiev
mu boli udelené trvalé partnerské víza, na základe ktorých získal trvalý pobyt (trvalú rezidentúru) na
päť rokov, ktoré je možné predĺžiť. Následne splnil podmienky pre udelenie štátneho občianstva a to
absolvovať test, trvalo žiť na území Austrálie aspoň štyri roky a zložiť sľub. Udelené mu bolo v roku 2010
s čím je spojené volebné právo a vydanie austrálskeho cestovného pasu.

8. V roku 2011 sa s priateľkou rozišli, musel sa vysťahovať z jej bytu, preto rok žil v prenájme, čo bolo
veľmi drahé, preto si v roku 2012 vzal pôžičku a kúpil si dom. Na Slovensko cestoval každý druhý rok.
Pri každej návšteve sa stretol s matkou dieťaťa lebo udržiavali kontakt aj keď obaja mali vzťahy.

9. V roku 2013 bol opäť na návšteve Slovenska. Stretol sa s matkou dieťaťa, ktorá mu povedala, že
aj ona ukončila dlhodobejší vzťah, preto sa začali počas jeho šesťtýždňovej dovolenky intenzívnejšie
stretávať. Sťažovala sa, že ako predavačka v hračkárstve má dlhé zmeny a málo zarobí. Navrhol jej,
nech spolu s dcérou G. pricestuje na študentské víza do Austrálie, že jej poskytne pomoc, ubytovanie
a stravu, ale finančne ju podporovať nevie, s čím súhlasila a dňa 14.2.2014 spolu s dcérou pricestovala
za ním do Austrálie. Začali spolu žiť ako partneri, dcéra začala chodiť do školy, matka dieťaťa najprv na
kurz angličtiny a neskôr do zamestnania v pekárni. Prvé mesiace spolužitia sa viac spoznávali, problémy
vznikali kvôli rôznym predstavám na chod domácnosti, hospodárenia ako aj pre správanie sa dcéry
matky, ktorá bola v zložitom teenagerskom veku.

10. Matka v júni 2014 otehotnela a trvala na tom, aby sa zosobášili, lebo nechce byť dvojnásobnou
slobodnou matkou s čím súhlasil a dňa 11.10.2014 v Austrálii uzavreli manželstvo. Začali manželke
vybavovať partnerské víza a boli jej udelené dočasné partnerské víza.

11. Dňa 24.4.2015 sa v Austrálii narodil mal. U., ktorý má austrálske občianstvo. Maloletý žije v Austrálii,
ktorá je krajinou jeho obvyklého pobytu. Je rovnako prihlásený k zdravotnému poisteniu. Syn bol sedem
mesiacov kojený a to v starostlivosti matky kým otec bol zamestnaný. Na konci roka 2015 matka nastúpila
späť do práce v pekárni spočiatku na dva dni v týždni od 14:00 hod. do 24:00 hod.. Neskôr pracovala
aj nadčas. O syna sa starali tak, že matka pred odchodom do práce na 14:00 hod. uložila U. spať,
bola pri ňom G.. O 16:00 hodine po práci prišiel domov a o dieťa sa staral, teda ho nakŕmil, prebalil,
išli von sa hrať. Večer ho nakŕmil, okúpal, uložil spať. So synom má výborný vzťah. U. má dva roky,
reaguje na slovenčinu i angličtinu. Doma s ním hovoria po slovensky. Otec je zamestnaný na plný úväzok
ako inštalatér vzduchotechniky. Maloletý bol zapísaný v poradovníku na škôlku, ktorú pred odchodom
na Slovensko schválili na tri dni, ale pre dovolenku na Slovensku to odriekli až do návratu naspäť do
Austrálie.

12. Manželské spolužitie rodičov nebolo posledné tri mesiace harmonické, hádali sa najmä pre chod
domácnosti a hospodárenie. G. sa od nich odsťahovala ku priateľovi, ktorý je čech študujúci v Austrálii.
Krízu však nepovažoval za neriešiteľnú lebo každý problém sa dá riešiť o čo sa stále usiluje. Po
vzájomnej dohode sa s manželkou, U. a G. rovnako ako minulý rok dňa 26.5.2017 pricestovali na šesť -
týždňovú dovolenku na Slovensku. Manželka, syn a on mali kúpené spiatočné letenky na deň 5.7.2017.
G. sa mala do Austrálie vrátiť v septembri 2017. Rodičia si vybavili v práci dovolenku.

13. Po príchode na Slovensko pár dní strávili u manželkinej matky v E., potom išli do Košíc, kde má
matka byt na ulici C. č. XX a jeho matka býva tiež v E. na B. Č.. X. Čas ako rodina trávili striedavo v
E. a v E.. Dňa 4.6.2017 mal U. krstiny v E. a dňa 18.6.2017 boli na krstinách sestrinej dcéry, ktorá v
rovnakom čase ako oni prišli tiež so svojou rodinou z Austrálie na dovolenku na Slovensko.

14. Dňa 18.6.2017 pri kontrole emailov zistil, že manželka ako aj dcéra majú schválené trvalé víza, teda
trvalý pobyt v Austrálii, ktorý nemožno jednostranným úkonom zrušiť.

15. Dňa 19.6.2017 mali spolu s rodinou jeho sestry ísť na výlet do Tatralandie, ale s manželkou sa
pohádali a nešli nikam. Hádka vyústila k tomu, že ho manželka vyhodila z bytu na C. V., preto sa
pobalil a odišiel ku svojej mame na B. V.. Na ďalší deň sa dožadoval stretnutia so synom, čo mu
odmietla a rovnako odmietla aj stretnutie jeho matky s vnukom a odišla do E., kam za nimi prišiel lebo
chcel vidieť maloletého syna a chcel ho vziať na plánovanú oslavu 70-tych narodenín jeho matky dňa
22.6.2007. Manželka odmietla na oslavu ísť, nedala mu ani syna. Dňa 23.6.2017 opäť prišiel za synom
do Kobeliarova a prespal tam do 26.6.2017, počas čoho sa snažil urovnať vzťahy medzi nimi. Dňa
26.6.2017 manželka, syn, svokra a manželkina sestra boli na výlete v Aquacity Poprad, mal pocit, že sa
atmosféra v rodine zlepšuje. Večer sa vrátili do E.. V nasledujúci deň 27.6.2017 s manželkou a synom
išli k lekárovi do Prešova na objednané stretnutie, po ktorom sa vrátili do Košíc a zobrala syna k svojej
mame, kde s ním bol bez manželky tri noci. Dňa 29.6.2017 sa dohodli, že do Auparku, ale manželka to
odmietla pokiaľ jej nevydá cestovný pas syna. Vzala dieťa a povedala, že mu ho umožní vidieť až keď
jej dá pas, čo odmietol. O dva dni sa dohodli na stretnutí v Optime, pri ktorom bola okrem manželky a
syna aj jej matka a synovec. Opäť mu odmietla dať syna čo i len na ruky, kým jej nedá pas dieťaťa, čo
nespravil, preto odišla s matkou do E. a odvtedy syna nevidel.

16. Dňa 5.7.2017 mali naplánovaný odlet domov do Austrálie. Sestra, ktorá sa medzičasom vrátila
do Austrálie mu dňa 4.7.2017 telefonovala, že letecká spoločnosť pre zlú politickú situáciu v Katare
posunula let o deň skôr, čo mu aj emailom oznámila, ale on to nevedel, lebo email mu bol doručený
do spamu a teda, že majú odletieť o pár hodín z Budapešti. Z tohto dôvodu preložil letenky na deň
6.7.2017, čo hneď oznámil matke, ktorá mu odpovedala, že ona sa do Austrálie nevráti a syna mu nedá,
s čím rozhodne nesúhlasí a trvá na návrate syna domov do Austrálie do krajiny jeho obvyklého pobytu.
Zároveň mu oznámila, že podala návrh na súd o zverenie U. do jej osobnej starostlivosti. Z dôvodu, že
5.7.2017 bol na Slovensku štátny sa k návrhu matky dopracoval až 6.7.2017.

17. S ohľadom na vývoj udalostí si myslí, že matka si únos dieťaťa na Slovensko vopred už v Austrálii
pripravovala, o čom svedčí to, že si pred odchodom začala prostredníctvom svojej sestry na Slovensku
vybavovať vydanie sobášneho listu a rodného listu syna Osobitnou matrikou v Bratislave. V decembri
2016 vybrala z účtu 10.000 USD, vo februári 2017 na jej naliehanie previedol na účet prídavky na dieťa
vo výške 4.812,37 USD, ktoré matka dňa 14.6.2017 v sume 5.000 USD z účtu vybrala. To znamená,
že má dostatok finančných prostriedkov na život na Slovensku. Aj v týchto dňoch podala návrh na súd,
napriek tomu, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať v opatrovníckej veci maloletého dieťaťa.

18. Vzhľadom na situáciu posunul odlet na deň 25.7.2017, čo matke oznámil, ale odmietla sa vrátiť ako
aj vydať syna. Dlhšie na Slovensku ostať nemôže, lebo by prišiel o zamestnanie. Následne by nebol
schopný splácať pôžičku a prišiel by aj o dom.

19. Pre maloletého je prirodzené prostredie v Austrálii, ktoré dôverne pozná, kde býva, pozná okolie, má
svojich kamarátov a rodinu, má tam zabezpečené všetky životné potreby. Jeho aktuálne premiestnenie
na Slovensko nepochybne spôsobuje diskomfort a zmätenie, lebo ide o neznáme prostredie s cudzími
ľuďmi. Zároveň bol narušený prirodzený bazálny vzťah medzi dieťaťom a ním ako jeho otcom, od
ktorého bol odtrhnutý. Dieťa je na neho citovo naviazané a je vo veku, v ktorom je starostlivosť otca
nenahraditeľná. V súčasnosti mu je bránené v kontakte s ním aj keď o neho neustále prejavuje záujem.
Nemá prístup k dieťaťu, nevie ako sa má. Je toho názoru, že skutočným motívom konania matky je jej
snaha ostať na Slovensku, lebo s ním už ďalej nechce žiť, na čo zneužíva dieťa, ktoré jej slúži ako zbraň.
Týmto jednostranným zavrhnutiahodným konaním matky sú hrubo popierané práva dieťaťa ako aj jeho
ako otca. Vytrhnutie dieťaťa z jediného prostredia, ktoré dôverne pozná a ktoré pre neho predstavuje
jedinú istotu v jeho živote, kde sa cíti bezpečne mu nepochybne spôsobí ujmu.

20. Otec uvádza, že odňatím dieťaťa z miesta jeho obvyklého pobytu v Austrálii a odmietnutím jeho
návratu späť bola naplnená neoprávnenosť konania v zmysle Haagskeho dohovoru zo dňa 25.10.1980
a Dohovoru o právomoci v rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských
práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa a preto konanie musí byť považované za závažné vo
všetkých svojich bodoch aplikovateľné v každom signatárskom štáte.

21. Matka uviedla, že nekonala v rozpore s Dohovorom o občianskych aspektoch medzinárodných
únosov detí a nenaplnila podmienky na podanie návrhu podľa tohto Dohovoru. Matka konala a koná
výlučne v záujme maloletého dieťa a to s plnou vedomosťou na strane otca maloletého o jej zámeroch.
Mal. U. má ako austrálske, tak aj slovenské občianstvo a jeho prirodzené prostredie a vývoj je prijateľné
práve prostredie, kde sa nachádza jeho matka a to s ohľadom na jeho útly vek ako aj na výlučnú
naviazanosť na osobu matky, prípadne staršej sestry G., ktorá je tiež toho času na Slovensku spolu s
maloletým. Matka nikdy nemala záujem o odňatie maloletého z krajiny jeho obvyklého pobytu, sama
má záujem o vrátenie sa do Austrálii a to v januári 2018, o čom má otec maloletého dieťaťa vedomosť.
Otec maloletého ich životnú situáciu vykreslil účelovo, zámerne neuvádzal rozhodné skutočnosti. Otec
maloletého žiadal matku, aby sa spoločne s ním presťahovali do Austrálie, pretože plánoval s ňou
spolužitie. Už v roku 2009 ju prvýkrát volal za ním do Austrálie, dokonca následne žiadal, aby ukončila
svoj partnerský vzťah na Slovensku a prišla za ním do Austrálie. Sprvoti nesúhlasil, aby jej dcéra G.
vycestovala tiež, avšak keď matka odmietla odísť bez dcéry, pozýval vtedy k sebe do ich budúcej
spoločnej domácnosti aj vtedy 16-ročnú G.. Už pred príchodom do Austrálie ju manžel presvedčil, že na
jej a dcérino školné, keďže sa mohli prisťahovať iba na študentské víza, požičia finančné prostriedky.
Vravel, že hneď to splatí, keďže príjmy bude mať minimálne 2.000,- dolárov mesačne. Hneď ako súhlasila
odovzdal jej debetnú kartu nech si z nej vyberie hotovosť, ktorú bude splácať spolu s príslušnými úrokmi
a poplatkami. Už do Austrálie rodičia maloletého odchádzali ako pár a matku maloletého k odchodu
presviedčal práve otec dieťaťa, ktorý ju tak ako píše sústavne aj po rozpade ich vzťahu v roku 2002
vyhľadával. Po presťahovaní sa matky maloletého do Austrálie otec požadoval od nej, aby si sama
hradila svoje výdavky a zároveň žiadal, aby si tieto výdavky uhrádzala aj dcéra G.. Samozrejme očakával
rýchlu úhradu dlhu na debetnej karte. Správanie sa otca maloletého sa k matke podstatne zmenilo po
príchode do Austrálie, čo však spočiatku pripisovala novému prostredie a potrebe si zvyknúť na spoločnú
domácnosť. Po narodení maloletého zostala matka maloletého bez akéhokoľvek príjmu a aj v tom čase
od nej otec vyžadoval úhrady za stravu, energie, úhradu na debetnú kartu, pričom on zadržiaval aj
rodinné prídavky na maloletého a manželka sa stala bez prostriedkov a bez znalosti cudzieho jazyka
otrokom v jeho vlastnom dome. Bola nútená v útlom veku maloletého sa zamestnať na dve pracovné
zmeny v týždni, tak ako popisuje otec maloletého. V čase keď nebola doma jej dcéra G. sa sťažovala
na vyhrotené vzťahy s otcom maloletého, ktorý od nej požadoval, aby sa starala o maloletého aj v
čase keď už bol otec doma. Nezhody medzi dcérou G. a otcom maloletého vyústili natoľko, že jej určil
konkrétny termín do kedy sa musí z jeho domu vysťahovať. Takéto jeho správanie voči dcére matky ešte
prehlbovalo psychické utrpenie, ktoré matke maloletého spôsoboval. Útrapy boli tak závažné a matka
maloletého nevidela z nich iné východisko ako rozvod s otcom dieťaťa.
Nezhody medzi účastníkmi konania sú dlhodobé a otec maloletého spôsoboval matke dlhodobé
psychické útrapy, ktoré ju doviedli až k presvedčeniu o trvalom rozvrate ich manželstva v novembri
v roku 2016. Túto skutočnosť oznámila manželovi, ktorý rozvrat ich manželstva neakceptoval, vybavil
psychologické poradenstvo v odbore partnerských vzťahov, pričom však vedel, že matka nerozumie
dobre po anglicky a tak sedenie bolo zamerané iba na názor otca, na ich spolužitie. Po tomto sedení
matka dieťaťa tak trvala na rozvode manželstva, pretože spôsob správania aký k nej otec maloletého
zaujal po uzavretí manželstva niesol podľa nej známky psychického týrania. Otec maloletého ju finančne
vykorisťoval, nútil ju splácať dlhy, platby za spoločné bývanie, obdobne sa správal aj k jej dcére, ktorú
nakoniec zo spoločnej domácnosti vyhodil. Matka maloletého napriek tomu, že bola bez príjmu počas
obdobia starostlivosti o maloletého, musela uhrádzať svoju stravu, energie, ošatenie ako aj náklady na
stravu a ošatenie maloletého a to aj napriek tomu, že poberali prídavky na maloleté dieťa od štátu,
ktoré by mohli tieto životné náklady na rodinu pokryť. Otec maloletého neprispieval na jej potreby ako
manželky vôbec a obdobne odmietal prispievať na potreby maloletého ako ani neposkytol plnenie z
detských prídavkov, ktoré boli zasielané na jeho účet.

22. Matka maloletého nemohla v Austrálii vybavovať bežné záležitosti z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, čím ju otec maloletého nepriamo nútil podriaďovať sa jeho želaniam, keďže bola na neho
doslova odkázaná. Keďže matka maloletého aj napriek návšteve manželskej poradne prejavila záujem
o rozvod, sám otec maloletého dieťaťa navrhol, že ju už nebude k sebe finančne pripútavať ako gesto,

že to myslí vážne, súhlasil, aby disponovala s prostriedkami detských dávok, ktoré v uvedenom období
v celosti previedol na účet, z ktorých mohla matka maloletého disponovať. Obdobne to je z finančnými
prostriedkami v objeme 10.000,- dolárov. Následne sa o záchranu ich manželstva pokúsili. K úplnému
rozvratu vzťahov došlo až ku 19.6.2017 po vážnej hádke účastníkov konania, kedy otec maloletého
odišiel z bytu matky v Košiciach. Po tomto dni však otec má možnosť neobmedzeného styku s maloletým,
čo vyplýva aj z jeho návrhu, keďže je mu umožnené u rodičov matky prespávať za účelom styku s
dieťaťom.

23. Matka maloletého sa nepripravovala na žiaden únos mal. U.. Má záujem iba o dlhšie zotrvanie so
svojou rodinou na území SR ako pôvodne plánovala a hlavne sa nechce vrátiť do spoločnej domácnosti
s otcom maloletého dieťaťa, preto potrebuje určitý čas na to, aby si zariadila nové bývanie v Austrálii,
keďže spolužitie s otcom maloletého už odmieta.

24. Otec maloletého bol o jej zámeroch informovaný, keďže jeho názory na rozpor vzťahu boli rozdielne,
ako aj na povinnosť matky maloletého vrátiť sa s otcom do Austrálie. Matka konflikty ďalej nevyostrovala,
iba opakovane žiadala, aby jej umožnil zostať na Slovensku dlhšie.

25. Matka maloletého sa do Austrálie v januári 2018 vráti spolu s maloletým, pričom si už na uvedený účel
zabezpečila letenku, avšak nechce sa vrátiť do spoločnej domácnosti s otcom. Vybavovanie sobášneho
listu ako aj rodného listu syna Osobitnou matrikou v Bratislave bolo nevyhnutné pre plánovaný krst
maloletého, ktorý sa dňa 3.6.2017 uskutočnil v evanjelickom kostole v E., kde sa zúčastnil otec
maloletého spolu s rodinou z jeho strany.

26. Matka tento svoj zámer oznamovala otcovi. Opakovane a naposledy bola pri ich vzájomnom
rozhovore jej matka so synovcom.

27. Prvotne otec maloletého vyjadril nesúhlas, avšak nakoniec sa s takýmto návrhom podľa matky
zmieril. Ďalej nežiadal, aby s ním odcestoval späť a tiež jej ani neoznámil dátum odletu lietadla a to
napriek tomu, že o čase odletu mal vedomosť od 26.6.2017.

28. Matka tiež poukazuje na skutočnosť, že má dve deti a jej plnoletá dcéra G. pracuje v Austrálii, kde
sa chce vrátiť a kde má v súčasnosti aj podľa otca trvalé víza. Nie je namieste tvrdenie otca, že má ísť
o únos dieťaťa z krajiny obvyklého pobytu. Ak by sa však súd naďalej zaoberal návrhom, žiada matka
maloletého dieťaťa, aby došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie na
zistenie sociálnych väzieb maloletého na rodičov a zistenie, či by navrhovaným rozhodnutím nedošlo k
porušeniu záujmov maloletého dieťaťa, poukazujúc na čl. 6 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Maloletý
má iba dva roky. Jeho prirodzeným prostredím je prostredie, kde sa zdržiava jeho matka. Maloletý
nehovorí po anglicky, keďže jeho materinským jazykom je slovenčina, preto v Austrálii nemá zatiaľ ani
maloletých priateľov. Naopak hovorí po slovensky, preto je mu aj počas tohto pobytu na Slovensku
jednoduchšie nadväzovať vzťahy s rovesníkmi, čo mu je u rodičov matky umožnené. Pokiaľ by otec
docielil jeho premiestnenie na územie Austrálie bez matky maloletého, tento by sa práve v tejto krajine
ocitol s osobou, na ktorú je maloletý citovo naviazaný v prostredí, kde sa komunikuje jazykom, ktorý
zatiaľ nehovorí, ani mu nerozumie, aj keď je prirodzene zámerom oboch rodičov, aby maloletý v
budúcnosti komunikoval aj v angličtine, avšak hlavne bez matky, na ktorej dennú osobnú starostlivosť
bol doteraz odkázaný. Otec nezmyselne argumentuje vytrhnutím z doterajšieho prostredia v Austrálii
akousi ujmou, ktorú by mal maloletý v tejto súvislosti pociťovať, pričom poukazuje na to, že na Slovensko
prišiel práve so svojou rodinou za so svojimi rodičmi a do krajiny, kde každý komunikuje jazykom,
ktorému maloletý rozumie. V spoločnej domácnosti sa s otcom maloletého rodičia sústavne hádali. Otec
maloletého prichádzal domov z práce vo večerných hodinách a vyvolával hádky tak, že sa maloletý
na ne dokonca budil. Teraz je určite v prijateľnejšom prostredí pre jeho zdravý vývin ako tomu bolo v
spoločnej domácnosti rodičov v Austrálii.

29. Matka uvádza, že obaja rodičia ako aj maloletý sú štátnymi občanmi SR, sú tu prihlásení na trvalý
pobyt a tak ako v Austrálii aj na území SR majú vhodné materiálne podmienky pre výchovu maloletého
ak nie lepšie. Zároveň sa na území SR nachádza celá rodina maloletého, či z otcovej, či z matkinej
strany, ponechať ho v tomto prostredí niekoľko mesiacov dlhšie je len v záujme maloletého a jeho
prehlbovania rodinných väzieb. Matka maloletého poukazuje na to, že otec používa tento návrh ako
prostriedok nátlaku na ňu, o maloletého sa v Austrálii otec osobne nestaral, jeho výchovu zabezpečovala

takmer výlučne matka. Matka má za to, že otec vyslovil súhlas s jej zotrvaním na území SR spolu
s maloletým synom. Tento následne v hneve odvolal, avšak opakovane medzi rodičmi prebiehajú
rozhovory o zotrvaní maloletého na území SR iniciované otcom a to aj napriek podanému návrhu.

30. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 7.7.2017 sa vykonalo sociálne zisťovania na
základe návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého dieťaťa do jej
osobnej starostlivosti na adrese E. XXX, kde sa údajne mala zdržiavať s dieťaťom. V čase sociálneho
zisťovania boli na uvedenej adrese prítomný otec matky maloletého, matka maloletého a mal. U., ktorý
v tom čase pozeral rozprávky v obývačke. Bývajú v priestrannom mnohoizbovom rodinnom dome,
ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov zo strany matky. Matka s maloletým užívajú samostatnú izbu na
poschodí, ktorá je kompletne zariadená nábytkom, manželskou posteľou a postieľkou pre maloletého.
K dispozícii majú vlastnú kúpeľňu, spoločnú obývačku a spoločnú kuchyňu. V dome majú zabezpečené
všetky potreby. Stravu zabezpečuje matka zo strany matky. Pokiaľ matka žila v Austrálii aj s maloletým
všetky nákupy, stravu, ošatenie realizovala a hradila z vlastného účtu, z vlastných financií. Uviedla, že
otec maloletého jej preplácal len časť financií, pretože nemal záujem sa podieľať na chode domácnosti.
Matkine peniaze, ktoré zarobila v pekárni jej zdržiaval na spoločnom účet. Matka uviedla, že ju manžel
psychicky týral a bral ako slúžku v domácnosti, nedovoľoval jej stretávať sa s rodinou na Slovensku a
manželkinu plnoletú dcéru vyhodil z domu. Matka musela vždy vykonávať všetko podľa pokynov otca,
keď to nesplnila, tak vznikol konflikt. Mal. U. sa venoval málo, nakoľko šesť dní trávil v zamestnaní.
Manžel poberá aj finančné príspevky vo výške 200,- dolárov na maloletého do zahraničia. Matka tento
príspevok poberať nemôže, nakoľko nemá austrálske občianstvo. Uviedla, že otec maloletého úmyselne
zadržiava pas maloletého a vyjadruje sa tak, že dieťa vezme do Austrálie a malého nikdy neuvidí.
Matka ďalej uviedla, že otec sa o maloletého nedokáže postarať, nakoľko pracuje šesť dní v týždni a
po práci ešte v garáži. Keď žili v Austrálii starostlivosť o maloletého zabezpečovala výhradne matka. Na
Slovensko pricestovali spoločne na šesťtýždňovú dovolenku, stanovený odchod mali na 6.7.2017, ale
matka uviedla, že na Slovensku chce zotrvať ešte pol roka, s otcom maloletého sa aj dohodla a žiadala
ho o písomný súhlas. Po príchode na Slovensko otec dieťaťa bol proti tomu, aby dieťa ostalo ešte pol
roka s matkou na Slovensku. Nemal výhrady voči tomu, aby tu zostala ona, ale trval na tom, že sa so
synom vráti späť do Austrálie. Matka maloletého zvažuje podanie návrhu na rozvod manželstva. Súhlas
otca pre zotrvanie na Slovensku nemá.

31. Matka bola zamestnaná v pekárni v Austrálii, kde pracuje na zmeny s priemerným zárobkom 400,-
dolárov týždenne. Nemá austrálske občianstvo. Zatiaľ sa v krajine zdržiavala na základe víz. Otec
maloletého sa v zahraničí zdržiava dlhšie, má aj austrálske občianstvo a je zamestnaný na plný úväzok
s priemerným zárobkom 1.000,- dolárov za týždeň. Prešetrením pomerov sa preukázalo, že matka
zabezpečuje starostlivosť o dieťa na dobrej úrovni. Dňa 18.7.2017 úrad telefonicky kontaktoval otec
maloletého dieťaťa za účelom oznámenia skutočnosti, že už tretí týždeň nevidel svojho syna, pretože
matka mu neumožňuje stretnutie s maloletým. Otec uviedol, že matka sa úmyselne zatajuje, že sa
na uvedenej adrese pri rodičoch z jej strany nezdržiava. Otec ju opakovane telefonicky kontaktoval,
ale nedvíhala telefón, dokonca matka z matkinej strany mu oznámila, že matka maloletého odišla.
Naposledy keď bol otec navštíviť maloletého si všimla, že na ruke má zranenia a matka mu nechcela
vysvetliť ako k zraneniu došlo. Otec uviedol, že keď prišiel navštíviť mal. U. na adrese jeho aktuálneho
pobytu E. Č.. XXX nechceli ho pustiť do domácnosti a ani mu umožniť stretnutie so synom. Otec chcel
syna vziať do Košíc, kde sa aktuálne zdržiaval aj k svojim rodičom. Opakovane sa pokúšal s matkou
maloletého o vzájomnú dohodu ale matka nemal o dohodu ohľadom dieťaťa záujem. Otcovi maloletého
poskytli sociálne poradenstvo a vysvetlili mu, že má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka
maloletého, nakoľko sú ešte stále manželia a práva a povinnosti voči dieťaťu upravené neboli.

32. Kolízny opatrovník uviedol, že Okresný súd Rožňava konanie o návrhu matky o nariadenie
neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 7P/200/2017 zo dňa 11.7.2017 zastavil z dôvodu, že nie je
daná právomoc súdov SR vec prejednať a rozhodnúť.

33. Mal. U. je veselé, živé dieťa, na ktoré je potrebné neustále dohliadať a prítomnosť zamestnancov
úradu počas šetrenia reagoval spontánne, bez strachu, dokonca sa pýtal na ruky. Začal rozprávať,
reaguje na prihováranie, rozumie a aj reaguje. Dieťa v jeho veku potrebuje pri sebe blízku osobu a nemá
problém sa adaptovať na nové prostredie. Potrebuje pokojnú a bezpečnú atmosféru, stabilitu. Vzhľadom
na vek dieťaťa nie je schopné vyjadriť svoj názor a pochopiť prejednávanú vec, teda jeho návrh do krajiny
obvyklého pobytu. Je nesporné, že má vytvorené veľmi silné citové vzťahy s obidvoma rodičmi, čo sa

preukázalo aj pri návštevách otca, kedy ho dieťa vyhľadávalo. Na jeho starostlivosti sa podieľali pred
príchodom na dovolenku obaja rodičia a to aj otec samostatne v čase kedy bola matka v zamestnaní.

34. Kolízny opatrovník poukazuje na to, že je jednoznačne preukázané, že matka nemá súhlas otca
na ďalšie zotrvanie na Slovensku, rodičia sa na tom nedokázali dohodnúť a nedošlo k zmieru. Je tiež
preukázaná skutočnosť, že krajinou obvyklého pobytu je Austrália. Opatrovnícke právo vo vzťahu k
dieťaťu vykonávali v Austrálii rodičia spoločne a matka nepredložila dôkazy o tom, že návrat by dieťa
vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Poukázala na
narušený manželský vzťah a skutočnosť, že zvažuje podanie návrhu na rozvod manželstva. Vek a stupeň
rozumovej vyspelosti dieťaťa mu neumožňuje vyjadriť svoj názor. Dieťa si vyžaduje prítomnosť blízkych
vzťahových osôb, ktorými sú obaja rodičia, pokojné a bezpečné prostredie a za tohto predpokladu sa
dokáže adaptovať na nové situácie.

35. Kolízny opatrovník na základe zistených skutočností navrhol, aby Okresný súd Košice I nariadil
návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.

36. Z pripojeného sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev MV SR osobitná matrika Bratislava
vo zväzku X., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX je zapísané uzavretie manželstva rodičov
maloletého dieťaťa dňa XX.XX.XXXX.

37. Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení MV SR osobitná matrika Bratislava, zväzok
X., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX je zapísané narodenie mal. U. Š., M. XX.X.XXXX.
Otec v rodnom liste zapísaný P.. Q. Š., H.. X.XX.XXXX a matka P. Š. T., H.. X.X.XXXX.

38. Otec na pojednávaní dňa 2.8.2017 zotrval na skutočnostiach uvedených v návrhu prostredníctvom
právnej zástupkyne.

39. Matka na pojednávaní dňa 2.8.2017 zotrvala na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k návrhu.
Uviedla, že s maloletým dieťaťom sa mieni vrátiť do Austrálie v januári 2018. Potvrdila, že písomný
súhlas od otca, aby mohla ostať na území SR nemá. K dohode medzi nimi nedošlo.

40. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

41. Podľa článku 1, písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je
publikované oboznámením Ministerstvo zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskou
konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v
platnosť 1.2.2001 ( ďalej len Dohovor ). Predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí
neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

42. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:
a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním,
b/ v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke
právo uvedené v písmene a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia
súdu, alebo právneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

43. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

44. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy
informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu
obvyklého pobytu dieťaťa.

45. Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občiansko-právnych aspektoch, medzinárodných únosov detí
( ďalej len Haagsky dohovor ), ktorými sú viazané všetky členské štáty sa aj naďalej uplatňuje medzi
členskými štátmi.

46. Predmetom tohto konania je návrh otca na navrátenie maloletého dieťaťa z dôvodu jeho
neoprávneného premiestnenia z Austrálie na územie Slovenskej republiky, preto súd právny vzťah
medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Českej a
slovenskej federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlasným dohovorom
dňa 15.6.2000. Z citovanej právnej úpravy týkajúci sa predmetu konania vyplýva základný cieľ
predmetného dohovoru a to zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa protiprávne premiestneného alebo
zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa sa považuje za
protiprávne vtedy ak k nim dôjde k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktorá má osoba, inštitúcia
alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním.

47. Podľa článku 13 písm. b) Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný
alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná
právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že
návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

48. Podľa uvedeného článku súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by bolo dieťa vystavené fyzickej alebo
duševnej ujme alebo ak by sa dostalo do neznesiteľnej situácie..

49. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa
nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Nariadenie posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Preto súd dá dieťaťu možnosť vyjadriť sa v
konaní, ak to s ohľadom na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa nepovažuje za nevhodné.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa bol
v Austrálii. Rodičia mal. dieťaťa sú manželmi. Rodičia žijú v spoločnej domácnosti, na územie SR prišli z
dôvodu plánovanej dovolenky. Po pricestovaní na SR a po dovolenke sa mali spoločne vrátiť do Austrálie
dňa 6.7.2017, resp. 25.7.2017, čo už matka odmietla. Matka spolu s mal. dieťaťom sa doposiaľ nachádza
na území SR. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konanie nedošlo k dohode ohľadne vycestovania
maloletého dieťaťa mimo územia Austrálie a dohoda rodičov nebola nahradená ani súhlasom súdu,
je tunajší súd toho názoru, že matka neoprávnene premiestnila a zadržiava maloleté dieťa na území
Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že maloleté dieťa patrí pod jurisdikciu
súdov v Austrálii a žiadny súd na území Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať. Takéto
premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ktoré je porušením opatrovníckeho práva podľa právneho
poriadku členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom. Opatrovnícke právo sa
vykonáva spoločne vtedy, ak jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o
mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Z tohto vyplýva,
že premiestnenie dieťaťa z jedného členského štátu do iného bez súhlasu dotknutej osoby je podľa
nariadenia únosom dieťaťa. V danom prípade je súd toho názoru, že ide o otázku, o ktorej mali rozhodnúť
obaja rodičia dohodou a pokiaľ dohoda medzi rodičmi nebola možná, bolo potrebné rozhodnutie a súhlas
príslušného súdu v Austrálii. Takéto konanie matky, preto súd považuje za neoprávnené zadržiavanie
maloletého dieťaťa.

51. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom
návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roku od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd
nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná
niektorá z výnimiek uvedených v citovanom článku 13, prípadne článku 20 Dohovoru podľa článku 12
a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v
konaní ak to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

52. Keďže otec podal svoj návrh v lehote jedného roka po premiestnení maloletého dieťaťa z Austrálie
na Slovensko, bola splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie súdu o navrátenie maloletého dieťaťa
do miesta jeho obvyklého pobytu. Súd uvádza, že maloleté dieťa bolo neoprávnene premiestnené a
zadržiavané na území SR od 6.7.2017. Súhlas otca t.j. dohoda rodičov s pobytom na území SR nie je a
takisto nebola nahradená ani súhlasom súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach pri výkone
rodičovskej zodpovednosti rozhodne súd. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že o podstatných veciach
týkajúcich sa maloletých detí musia rozhodovať rodičia spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne
súd. V danom prípade by mal rozhodovať príslušný súd v Austrálii, nakoľko maloleté dieťa patrí pod
jurisdikciu ich súdov. Z uvedeného vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sama nemohla rozhodnúť o tak
podstatnej záležitosti ako je premiestnenie maloletého dieťaťa z územia Austrálie na územie Slovenska
a potrebovala k tomu súhlas druhého rodiča. V konaní nebolo preukázané, že by otec so zmenou a
zotrvaním na území SR dieťaťa súhlasil, ani že by matka požiadala príslušný súd o súhlas v Austrálii.

53. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd nepristúpil k výsluchu mal. U. N., nakoľko tento má dva roky.
Z uvedeného dôvodu preto súd v konaní s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti nepovažoval jeho
výsluch za vhodný. Ohľadom nevypočutia maloletého a zistenia jeho vôle súd zdôrazňuje, že maloletý vo
veku dvoch rokov nie je schopný chápať zmysel konania o navrátenie do krajiny jeho obvyklého pobytu
ani samotný význam pojmu obvyklý pobyt. Návratové konanie prebieha súbežne na dvoch úrovniach
medzinárodnej a vnútroštátnej, v dôsledku čoho sa na neho vzťahuje režim medzinárodných právnych
predpisov, ktorému dvojročné dieťa vzhľadom na svoj vek a vývojový stupeň nie je schopné porozumieť,
preto nebolo v jeho záujme, aby bol v predmetnej veci vypočuté, nakoľko by tým bol vystavený neúmernej
psychickej záťaži.

54. Návrhy matky na doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko z doposiaľ predložených dôkazov
mal skutkový stav dostatočne preukázaný. Navrhované dokazovanie výsluchom svedkov sa týkalo
preukázania vzťahu medzi rodičmi dieťaťa, čo nie je predmetom tohto konania.

55. Matka v priebehu konania uviedla, že na územie SR sa vrátila z dôvodu psychického a fyzického
násilia zo strany otca. V priebehu konania však žiadnymi listinnými a inými dôkazmi nepreukázala, že
by zo strany otca došlo k fyzickému alebo k psychickému násiliu. Z toho dôvodu súd neaplikoval čl. 13,
písm. d) Dohovoru, ktorý je tak reštriktívny a súdy by o jeho aplikácii mali uvažovať iba vo výnimočných
prípadoch. V danom prípade rozhodnutím o návrate maloletého dieťaťa toto by nebolo vystavené fyzickej
a duševnej ujme, prípadne, že by bol privedený do inej neznesiteľnej situácii. Matka si musela byť
vedomá, že svojim konaním zasiahne do života nielen maloletého dieťaťa ale aj otca dieťaťa. Bolo preto
potrebné sa prispôsobiť podmienkam života v zahraničí. Matka si musela byť vedomá následkov svojho
konania. Pokiaľ životné podmienky na územie Austrálie nevyhovovali jej, resp. dieťaťu, mala požiadať
súd o udelenie súhlasu s vycestovaním. Matka mala takto dostatok času pokiaľ chcela uvedenú situáciu
riešiť. Neospravedlňuje ju ani tá skutočnosť, že nemala dostatok finančných prostriedkov, obaja rodičia
majú tak práva ako aj povinnosti.

56. Vyhodnotiac obsah vykonaného dokazovania, správu kolízneho opatrovníka, osobnú starostlivosť
rodičov o dieťa, postoje rodičov k veci, súd dospel k záveru, že v danej veci nie je možné aplikovať článok
13, písm. b) Dohovoru ako výnimku. Maloletému dieťaťu na území Austrálie bola poskytnutá primeraná
starostlivosť. Je pochopiteľné, že v Austrálii rodičia nemajú blízku rodinu keďže obaja pochádzajú zo
Slovenska, avšak námietky matky týkajúce sa rodinných príslušníkov a prostredia na území SR v danom
prípade neobstoja. Matka si uvedených skutočností musela byť vedomá už v roku 2014 keď do Austrálie
vycestovala spolu aj s dcérou. Pri rozhodovaní o nariadení návratu súd takisto posudzoval aj vzťah
matky a otca detí. V priebehu konania neboli predložené listinné doklady, ktoré by svedčili o násilníckom
správaní otca k matke maloletého dieťaťa. Súd chce taktiež poznamenať, že vo výroku nebol nariadený
návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu bez prítomnosti matky. Práve naopak, súd rešpektuje
jeho väzbu na matku, ktorá ho má do Austrálie vrátiť. Nakoniec matka uviedla, že zvažuje návrh na
rozvod manželstva v Austrálii. Matkine konanie možno vyhodnotiť ako vysoko účelové, nakoľko si musí
byť vedomá, že takýmto konaním porušila rodičovské práva otca a viaceré právne predpisy oboch
zainteresovaných štátov. Je nutné poukázať na fakt, že ak dôjde k rozpadu vzťahu rodičov, nedochádza
tým automaticky aj k rozpadu vzťahu rodiča s dieťaťom.

57. Na záver súd konštatuje, že vychádzajúc zo znenia dohovorov, doposiaľ vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je územie Austrália.
Slovenská republika ako jeden zo signatárov Dohovoru, ktorý má prednosť pred právnym poriadkom
SR, je Dohovorom viazané. Napriek tomu súd zodpovedne zvažoval všetky možné dôsledky návratu
maloletého dieťaťa a je toho presvedčenia, že maloleté dieťa bolo matkou neoprávnene premiestnené
a zdržiavané na územie SR.

58. Slovenská republika je stranou Dohovoru od 1.1.2002 oznámenie MZVSR č. 344/2002 Zb., ktorého
zmluvnou stranou sa podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 406/2003 Z.z. zo dňa
1.8.2003 stala Austrália. Podľa článku 5 tohto Dohovoru právomoc prijímať opatrenie na ochranu dieťaťa
alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý
pobyt v čase začatia konania.

59. Pokiaľ ide o určenie obvyklého pobytu dieťaťa súd vychádzal z článku 3 Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2011 Z.z.
(ďalej len Dohovor), keď mal v konaní preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo z manželstva rodičov v
Austrálii a od narodenia žili spolu v Austrálii. Maloleté dieťa má aj austrálske štátne občianstvo, pričom
maloletý mal navštevovať po návrate zo Slovenska predškolské zariadenie. Do plánovanej dovolenky
rodičia spolu s dieťaťom žili v spoločnej domácnosti. Z uvedeného má súd preukázané, že maloleté
dieťa nadobudlo obvyklý pobyt na území Austrálie. Súd má jednoznačne za preukázané, že mal. U. Š.
nadobudol svoj obvyklý pobyt v Austrálii, kde prežil väčšinu svojho života.

60. Z vykonaného dokazovania má ďalej preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu po jeho narodení nadobudli obaja rodičia a do odchodu na plánovanú dovolenku na Slovensko
spoločne vykonávali v spoločnej domácnosti v Austrálii.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že k neoprávnenému premiestneniu a jeho
zadržiavaniu na území SR matkou v zmysle Dohovoru skutočne došlo.

61. Súd uložil matke zabezpečiť navrátenie maloletého dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia z
dôvodu, že Dohovor akcentuje čo najrýchlejšie odstránenie protiprávneho stavu. Zároveň neboli zistené
žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné zvýhodňovať matku maloletých detí ako osobu povinnú. V
prípade, že matka nevráti maloleté dieťa do Austrálie v stanovenej lehote, je povinná odovzdať maloleté
dieťa otcovi po uplynutí lehoty.

62. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ust. § 370 ods. 2 CMP, podľa tejto časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.