Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 18, 2009

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7Cb/52/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608204926
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2009:4608204926.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. M.,

nar.XX.X.XXXX,. 2/ J. M., nar.X.X.XXXX,. obaja bytom M. R. č.XXX,. obaja zastúpení Mgr.I. K.,
advokátom so sídlom v N., Š. č.XX. proti odporcovi: F., s.r.o., XXX. XX. T., B. XXXX/X,. IČO XX. XXX.
XXX,. zastúpený JUDr.M. H., advokátkou so sídlom v P., B. X o vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere
č.71229 zo dňa 3.5.2007 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 3.5.2007 takto:

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č.71229 zo dňa 3.5.2007 uzavretá medzi navrhovateľmi ako dlžníkmi
a odporcom ako veriteľom j e n e p l a t n á v časti článku III. okrem príslušenstva úveru a to úroku z
úveru do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva

zo dňa 3.5.2007 uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom j e n e p l a t n á v časti článku VII.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.71229 ako aj
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva , ktoré s odporcom uzavreli dňa 3.5.2007 z dôvodu,
že tieto zmluvy sú absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obsahujú
neprimerané podmienky v ich neprospech a poukázali na výšku nákladov za spracovanie úveru ako aj
na neprimeranú výšku príslušenstva pohľadávky a z toho dôvodu považovali zmluvu o úvere v rozpore
s dobrými mravmi.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že zmluva o
úvere nenapĺňa pojmové znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy a pokiaľ by súd zmluvnú pokutu považoval
za neprimeranú, tak ju môže primerane znížiť a mal by postupovať pri rozhodovaní podľa §-u 264
Obchodného zákonníka a ak by nevyužil svoje moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute a k pokute
za omeškanie, tak by mohol určiť neplatnosť iba určitých častí úverovej zmluvy, ktoré je možné oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a štatutárneho zástupcu odporcu ako aj
oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami , pričom zistil, že účastníci dňa 3.5.2007 uzavreli
zmluvu o úvere č.71229 s poukazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa tejto zmluvyodporca navrhovateľom poskytol úver vo výške 260.000,- Sk za podmienok dohodnutých v zmluve.
V čl.II. zmluvy bolo dohodnuté, že istina úveru v sume 260.000,- Sk je splatná do 3 rokov odo dňa
podpisu zmluvy , teda do dňa 3.5.2010. Ak úver nebude možné splatiť finančnými prostriedkami, tak

tento bude splatný prevodom nehnuteľného majetku. V čl.III. bolo dojednané príslušenstvo úveru vo
výške 4% z celkovej sumy úveru mesačne s tým, že splátky príslušenstva nezahŕňajú splátky istiny.
Výška mesačnej splátky príslušenstva predstavovala 10.400,- Sk , z čoho 70% bol dohodnutý úrok z
úveru a 30% tvorilo náklady veriteľa za spracovanie úveru poskytnutého dlžníkom podľa zmluvy a jeho
zabezpečením. Zároveň bolo dohodnuté, že príslušenstvo v sume 10.400,- Sk za posledný mesiac

trvania pohľadávky , t.j. za čas od 3.4.2010 do 3.5.2010 je splatné spolu s celou istinou 260.000,- Sk
najneskôr do 3.5.2010. V prípade omeškania dlžníkov so splatením dohodnutej čiastky mesačného
príslušenstva pohľadávky alebo jej časti sa dlžníci zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,3% z
dlžnej sumy mesačného príslušenstva denne a okrem toho v prípade omeškania sa dlžníci zaviazali
za každých aj len začatých 7 dní omeškania zaplatiť veriteľovi naviac zmluvnú pokutu 700,- Sk Pokiaľ
by dlžníci neuhradili dve úplné platby splatného dohodnutého mesačného príslušenstva po sebe, alebo

by neuhradili ku dňu splatnosti istiny úveru, čo i len časť istiny, stáva sa ihneď splatnou aj celá istina
úveru. Okrem toho bolo dohodnuté, že ak dlžníci porušia zmluvné povinnosti, stáva sa veriteľ definitívne
vlastníkom nehnuteľného majetku a je oprávnený s nehnuteľným majetkom plne vlastnícky disponovať.
V prípade, že dlžníci znemožnia veriteľovi disponovať s nehnuteľným majetkom a to podaním súdnej
žaloby, návrhu na predbežné opatrenie, zablokovanie nehnuteľnosti a pod. , tak sa zaväzujú dlžníci

zaplatiť veriteľovi počas celého trvania súdneho sporu resp. inej prekážky zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 0,3 % z celkovej dlžnej sumy úveru a jeho príslušenstva za každý deň trvania tohto sporu. Dlžníci
mali možnosť splatiť úver aj v celej výške ešte pred dňom jeho splatnosti , minimálne však po troch
mesiacoch od uzavretia zmluvy s tým, že povinnosť znášať dojednanú splátku mesačného príslušenstva
zostáva zachovaná pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodnú písomným dodatkom inak.

Zároveň účastníci dňa 3.5.2007 uzavreli aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a na základe
tejto zmluvy navrhovatelia previedli na odporcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č.246 pre kat.úz.M. R..

Navrhovatelia podľa zmluvy o úvere odporcovi riadne nezaplatili dohodnuté splátky vo výške 10.400,-
Sk mesačne, na čo im odporca listom zo dňa 12.9.2007 oznámil predčasnú splatnosť úveru a vyzval
ich na plnenie vo výške 599.500,- Sk do 19.9.2007 s tým, že po márnom uplynutí tejto lehoty nastanú
účinky definitívneho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech. Ďalším listom zo
dňa 29.11.2007 odporca upozornil navrhovateľov na neplnenie si záväzkov zo zmluvy o úvere a vyzval

ich , aby do 6.12.2007 nehnuteľnosť, ktorá je už jeho vlastníctvom, vypratali a odovzdali.

Dňa7.5.2008bolavnotárskejkanceláriiZ.K.spísanánotárskazápisnicač.N232/2008,NZ18847/2008,
NCRIs 18759/2008 o vyhlásení dlžníka o uznaní záväzku a to na základe zmluvy o úvere č.71229 zo
dňa 3.5.2007 uzavretej medzi účastníkmi s tým, že za navrhovateľov na základe splnomocnenia urobil

vyhlásenie M. K. a podľa tohto vyhlásenia navrhovatelia uznali notársku zápisnicu za exekučný titul na
zaplatenie istiny vo výške 260.000,- Sk, dohodnutých mesačných úrokov vo výške 10.400,- Sk s tým,
že celková výška úveru s dohodnutým navýšením je 634.400,- Sk.

Na základe uvedenej notárskej zápisnice si odporca pohľadávku voči navrhovateľom uplatnil v

exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr.M. S. pod sp.zn.EX/1034/2008 , pričom
súd povolil odklad exekúcie na dobu do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn.7Cb/52/2008 ako aj súdneho konania vedeného na O.s.Trenčín pod
sp.zn.39Cb/209/2008 , v ktorom sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.

Navrhovatelia sa v konaní tunajšieho súdu sp.zn.5C/276/2007 domáhali nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami v kat.úz.M. R. zapísanými na
LV č.246 a uznesením zo dňa 2.1.2008 bolo ich návrhu vyhovené a toto uznesenie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.15Cob/24/2008 zo dňa 27.3.2008.

Rozsudkomtunajšiehosúduč.k.7Cb/52/2008-179zodňa3.3.2009bolonávrhunavrhovateľovvyhovené
v celom rozsahu a súd určil, že obe sporné zmluvy sú neplatné a zviazal odporcu na zaplatenie súdneho
poplatku v sume 199 eur ako aj náhrady trov konania navrhovateľom v sume 6.064,80 eur.Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k.15Cob/86/2009-210 zo dňa 24.6.2009
zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že primárnym predpokladom a

súčasne podmienkou na konanie o takej žalobe akú podali navrhovatelia je dôkazná povinnosť na ich
strane ohľadne preukázania existencie naliehavého právneho záujmu prejednať nimi podanú určovaciu
žalobu , pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyplýva, či
navrhovatelia preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu a bez jeho určenia alebo zistenia nie
je dôvod na ďalšie konanie vo veci. V prípade preukázania naliehavého právneho záujmu a ďalšieho

konania vo veci nebolo dôvodné považovať obidve zmluvy za paušálne absolútne neplatné, keďže v
konaní nebola preukázaná skutočnosť odôvodňujúca nedostatok slobody prejavu vôle navrhovateľov
pri uzatváraní oboch žalovaných zmlúv.

Na základe stanoviska súdu druhého stupňa navrhovatelia podaním zo dňa 4.9.2009 zdôvodnili svoj
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv s tým, že ak je zmluva o úvere neplatná v

nadväznosti na ňu by sa stal neplatným i ďalší žalovaný právny úkon a to zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva , čím by sa zmenilo právne postavenie navrhovateľov , ktorým by sa vrátilo postavenie
pôvodných vlastníkov dotknutých nehnuteľností a to zápisom na list vlastníctva. Okrem toho odporca
ešte listom zo dňa 29.11.2007 vyzval navrhovateľov, aby nehnuteľnosti vypratali a odovzdali. Podľa
ich názoru naliehavý právny záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu , pretože absolútna

neplatnosť je objektívna kategória a nastáva priamo zo zákona , pričom pôsobí od začiatku voči
každému, nepremlčuje sa, ani nezaniká a právne účinky nenastanú ani dodatočným schválením ani
odpadnutím prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať resp.musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Okrem toho si súd vyžiadal z peňažných ústavov správy ohľadom výšky úrokov miery pri poskytovaní
úveru fyzickým osobám dňa 3.5.2007 , pričom zo správy S. S. a.s. vyplýva, že výška úrokovej miery
podľa typu sadzby a podľa druhu úveru sa dňa 3.5.2007 pohybovala od 4,49 % do 9,45 % , podľa správy
V. a.s. sa sadzby spotrebných úverov pri bezúčelovej flexipôžičke pohybovali od 10,9 % a podľa správy
Č. a.s. pri spotrebiteľských úveroch pre fyzické osoby dňa 3.5.2007, ktoré boli poskytnuté na dobu 3

rokov bez uvedenia účelu, sa sadzby pohybovali na úrovni 13,8 %.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 3 ods.1) Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §-u 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľov na určení neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku je podaný
dôvodne i keď nie v celom rozsahu. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na
takomto rozhodnutí, tak súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1MCdo/1/2009

zo dňa 31.7.2009, ktorý rieši rovnaký právny spor a z ktorého vyplýva, že naliehavý právny záujem
navrhovateľov na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne
okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy oúvere má žalobca - spotrebiteľ , pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad
rámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsaodplaty
(úroky, poplatky) . Jeho postavenie sa stane istejšie a nebude vystavené sankciám za nezaplatenie

odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak
sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými
mravmi zavinil ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so
všeobecneuznávanýmnázorom,ktorývovzťahumedziľuďmiurčuje,akýmábyťobsahprávnehoúkonu
tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za

užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením §-u 39 OZ , teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou, je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva má vo vzťahu k zmluve o úvere akcesorickú povahu

a spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, pretože ak by súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu, tak správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom.

Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere ako aj zmluva o zabezpečení záväzku sú pre rozpor s dobrými
mravmi čiastočne neplatné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že

účastnícisivzmluveoúverevčlánkuIII.dohodlipríslušenstvoúveruvovýške4%zcelkovejsumyúveru
mesačne , teda zo sumy 260.000,- Sk a pokiaľ by navrhovatelia úver riadne splácali po dohodnutú dobu
3 rokov, tak by zaplatili príslušenstvo úveru v sume 374.400,- Sk a okrem toho by s poslednou splátkou
zaplatili aj istinu vo výške 260.000,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 634.400,- Sk. Okrem toho ročná
percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na výšku 64,08 %. Podľa zmluvy výška mesačnej splátky v

sume 10.400,- Sk , ktorá je vlastne len príslušenstvom istiny, predstavuje v rozsahu 70 % úroky z úveru
a v rozsahu 30 % náklady za spracovanie úveru bez toho, aby tieto náklady boli bližšie vyčíslené. Keďže
zmluva bola uzavretá dňa 3.5.2007, tak pri jej hodnotení nemohol súd použiť kogentné ustanovenia
limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch podľa §-u 3 ods.10 a 11 zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a rovnako na predmetný vzťah nedopadá ani ustanovenie §-u 53 ods.6

Občianskeho zákonníka účinné od 1.1.2008. Z vyžiadaných správ z peňažných ústavov vyplýva, že v
čase uzavretia zmluvy o úvere sa výška úrokovej miery pri takých úveroch ako je predmetom sporu,
pohybovala od 4,49 % až do 13,8 % ročne , avšak účastníci si dohodli príslušenstvo úveru vo výške
4 % mesačne, čo predstavuje 48 % ročne. Vzhľadom na uvedené je možné považovať príslušenstvo
úveru vo výške 48 % ročne za neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom a preto dohoda o

takomto príslušenstve je v zmysle §-u 39 OZ absolútne neplatná, nakoľko niekoľko násobne prevyšuje
úrokové miery poskytované peňažnými ústavmi. Súd preto považoval za primerané príslušenstvo úrok
z úveru do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru. Súd sa pri tejto úvahe riadil tým, že primeranosť
úroku treba odvíjať aj od výšky úveru a pri vyšších sumách úverov je zákonite primeraným nižší úrok.
Argument,žeúrokyneodporujúdobrýmmravom,pretožeprávnepredpisynestanovovalilimityažeúroky

boli vecou dohody sú nenáležité, pretože ak sa dohoda prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná
a súd je oprávnený vyvážiť zmluvné neprimeranosti. Keďže v zmluve náklady za spracovanie úveru
neboli žiadnym spôsobom vyčíslené, tak súd nemohol na ne prihliadať a stanovil ako príslušenstvo,
na ktoré má odporca nárok len úroky do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru. Okrem toho čl. III.
obsahuje ďalšie neprimerané ustanovenia a to o zmluvnej pokute 0,3 % z dlžnej sumy mesačného

príslušenstva denne pri omeškaní so zaplatením mesačného príslušenstva ako aj o zmluvnej pokute
vo výške 700,- Sk za každých aj len začatých 7 dní omeškania so splatením každej splatnej sumy
mesačného príslušenstva a ďalej zmluvnej pokuty z omeškania 0,3 % zo sumy istiny úveru alebo jeho
nesplatenej časti za každý deň omeškania ako aj zmluvnej pokuty 0,3 % denne z celkovej dlžnej sumy
úveru aj jeho príslušenstva v prípade podania súdnej žaloby zo strany dlžníkov a tieto ustanovenia

sú v rozpore s dobrými mravmi podľa §-u 3 OZ, keďže zmluvnú pokutu v zmysle §-u 244 OZ je síce
možno dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale nie takým spôsobom, ktorý odporuje
dobrým mravom hlavne pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty a keďže v čase uzatvárania zmluvy ešte
občiansky zákonník neobsahoval ustanovenie §-u 545 a/ o možnosti zníženia zmluvnej pokuty, tak v
tomto prípade súd nemohol pristúpiť k zníženiu zmluvnej pokuty, ale tieto sporné ustanovenia vzhľadom

na rozpor s dobrými mravmi považoval v celom rozsahu za neplatné. Okrem toho podľa názoru súdu je v
čl. III. Zmluvy o úvere neplatná aj podmienka, že veriteľ sa stane definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti,
ktoré poskytli dlžníci na zabezpečenie svojho záväzku podľa osobitnej zmluvy o zabezpečení záväzku
v prípade, ak dlžníci nesplnia ktorúkoľvek časť svojho záväzku , pretože táto tzv. prepadná klauzula jeneprijateľná a odporuje účelu ustanovenia §-u 553 OZ v znení pred 1.1.2008 a je v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že ustanovenia čl.III. Zmluvy o úvere sú pre rozpor s
dobrými mravmi absolútne neplatné okrem dohodnutého úroku do výšky 25 % ročne z celkovej sumy

poskytnutého úveru , pričom podľa názoru súdu v tomto prípade bolo možné rozhodnúť len o neplatnosti
časti právneho úkonu , ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu.

V prípade zmluvy o zabezpečení záväzku súd považoval za neplatný čl.VII. tejto zmluvy , ktorý upravuje
definitívny prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa v prípade porušenia zmluvných

povinností alebo ak veriteľ vyhlási úver za okamžite splatný alebo ak dlžníci meškajú s dvomi po
sebe idúcimi splátkami príslušenstva s tým, že prevodom vlastníckeho práva na veriteľa zaniká nárok
dlžníkov na vrátenie už uhradenej časti zabezpečeného záväzku , nakoľko síce zabezpečovací prevod
práva je určený na zabezpečenie pohľadávky a platí to aj pri zmluvách uzavretých pred 1.1.2008, teda
pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu, avšak akékoľvek dohody do 31.12.2007 uzavreté v rámci
zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorých sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá

prevedenéprávouzavretépredsplatnosťouzabezpečenejpohľadávky,súneplatnéprerozporsdobrými
mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/67/2008,
ktorý sa podrobne zaoberá ustanoveniami zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku ako aj s
čiastočnou neplatnosťou týchto zmlúv. Okrem toho je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi
aj ustanovenie čl.VII. týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 20 % z aktuálneho zostatku poskytnutého

úveru pre prípad, že dlžníci sa odmietli vysťahovať z nehnuteľnosti a taktiež aj ďalšie ustanovenia, ktoré
s tým súvisia a obsahovo nadväzujú na úvodnú časť čl.VII. ohľadom definitívneho prechodu vlastníckeho
práva , pretože pokiaľ je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná úvodná časť čl.VII. , tak v tom prípade
sú neplatné aj ďalšie dohodnuté podmienky nadväzujúce na túto úvodnú časť a preto súd rozhodol tak,
že čl.VII. zmluvy o zabezpečení záväzku je neplatný.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že určil, ktoré časti sporných zmlúv sú neplatné a to v takom
rozsahu,akojeuvedenévovýrokovejčastirozsudkustým,ževozvyškunávrhakonedôvodnýzamietol,
nakoľko navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti oboch zmlúv v celom rozsahu.

Vzhľadom k tomu, že uznesením zo dňa 21.9.2008 (č.l.64) súd priznal navrhovateľom oslobodenie od
súdnychpoplatkov,takpodľa§-u2ods.2Zákonač.71/1992Zb.zaviazalnazaplateniesúdnehopoplatku
za podaný návrh v pomernej časti odporcu a to v sume 99,50 eur , keďže boli predmetom konania dva
návrhy o neplatnosť právnych úkonov a v tom prípade mal súdny poplatok predstavovať sumu 199 eur ,
avšak odporca bol v konaní neúspešný iba v časti a to približne v polovici a preto ho aj súd zaviazal na

zaplatenie súdneho poplatku iba v polovici.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, pretože ako navrhovatelia tak aj odporca mali vo veci úspech iba čiastočný , ktorý
nie je možné vyjadriť vzhľadom na povahu sporu percentuálne alebo zlomkom a preto súd mal za to, že

obe strany boli v súdnom konaní úspešné resp. neúspešné v rovnakom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova-
žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .