Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/23/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200148

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4022200148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: A.. S. D., bytom E. - G.
D., I. XXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2633-2/2022-BA zo dňa 08. 02. 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.

Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobkyňa sa domáhala v konaní preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 2633-2/2022-
BA zo dňa 08. 02. 2022, ktorým žalovaná zamietla jej odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 13261/2021-NR-DvN zo dňa 19. 11. 2021, ktorým
podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Žalobkyňa v odvolaní upresnila svoj druh pobytu vo Švajčiarsku, ktorý bol vždy len prechodný a
bol viazaný na vykonávané zamestnanie. Zdôraznila sezónnosť svojich zamestnaní vo Švajčiarsku
a poukázala na svoj vzťah k mestu Nitra, ku svojej rodine i Slovenskej republike. V katastrálnom
území Horné Krškany vlastní a nechala zrekonštruovať nehnuteľnosť. V súčasnosti je tehotná a svoju
budúcnosť spája už len so Slovenskou republikou. Keďže si hľadá prácu na Slovensku, nemohla o dávku
v nezamestnanosti požiadať vo Švajčiarsku. K odvolaniu priložila doklady súvisiace s vlastníctvom a
rekonštrukciounehnuteľnosti,rodinnéfotografie,tehotenskýpreukazainé.Žiadalaoindividuálnyprístup
a kladné vybavenie svojho odvolania.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázala na to, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý vyžaduje, aby žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred
zaradenímdoevidencieuchádzačovozamestnaniebolapoistenávnezamestnanostinajmenejdvaroky.V zmysle § 104 ods. 1 zákona poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných
štyrochrokochpredzaradenímdoevidencieuchádzačovozamestnaniebolpoistenývnezamestnanosti
najmenej dva roky.

Podľa § 104 ods. 4 zákona, do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v
nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu
vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

Podľa Čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie') príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom
rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,

ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb
poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia
a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

V zmysle Čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
• doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne
predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne

predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

V zmysle Čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete
odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá

má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

Podľa Čl. 1 písm. f/ základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa Čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania základného nariadenia sa určuje centrum záujmov dotknutej osoby na základe
celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré

môžu obsahovať:
a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov,
b/ situáciu dotknutej osoby, vrátane:
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa zvyčajne
takáto činnosť vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy,

ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb,
iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
iv/ v prípade študentov zdroj ich príjmov,
v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná,
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

V zmysle Čl. 10 základného nariadenia, pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani
nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

Žalobkyňa žiadosťou doručenou žalovanej dňa 08. 10. 2021 si požiadala o dávku v nezamestnanosti ku
dňu jej zaradenia do evidencie uchádzačov dňom 04. 10. 2021.V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, t. j. od 04. 10. 2017 do 03. 10. 2021, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v
nezamestnanosti,ktorúbyjejbolomožnézohľadniťnaúčelyvznikunárokunadávkuvnezamestnanosti.

V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia
v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie.

Žalobkyňa predložila žalovanej formuláre U1 zo dňa 27. 10. 2018 a PDU1 vystavený dňa 10. 11. 2021,

v ktorých boli potvrdené údaje o zamestnaní žalobkyne

v bode 2.1.1 - poistené zamestnanie

· od 29. novembra 2017 do 22. apríla 2018
· od 30. novembra 2016 do 23. apríla 2017

· od 7. júna 2016 do 16. októbra 2016
· od 1. decembra 2015 do 24. apríla 2016
· od 5. júna 2017 do 15. októbra 2017
· od 1. júla 2021 do 3. októbra 2021
· od 23. novembra 2020 do 30. júna 2021

· od 1. júna 2020 do 20. novembra 2020
· od 7. decembra 2019 do 20. apríla 2020
· od 7. júna 2019 do 31. októbra 2019
· od 19. novembra 2018 do 22. apríla 2019

v bode 5.1 - poberanie dávok v nezamestnanosti
· od 21. apríla 2020 do 31. mája 2020

V dávkovom konaní preukázala žalobkyňa v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, preto bola žalovaná povinná posúdiť, či je

možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61
základného nariadenia.

V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia

voľného obchodu, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná
osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady
uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba
počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území

členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho združenia voľného obchodu, zachovala bydlisko
na území Slovenskej republiky /v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho
nariadenia/.

Bydlisko a centrum záujmov žalobkyne bolo posúdené komplexne, v nasledovnej štruktúre podľa článku

11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia :
a) dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobkyňa sa na území
Švajčiarska zdržiavala od roku 2009, na Slovensko sa pravidelne vracala
b) situácia žalobkyne vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto

činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - v
posudzovanom období i pred ním je zrejmá orientácia žalobkyne na švajčiarsky pracovný trh. Podľa
osvedčených údajov vo formulári PDU1 /bod 5.1/zo dňa 10. novembra 2021, žalobkyňa v období od 21.
apríla 2020 do 31. mája 2020 poberala zo švajčiarskeho sociálneho systému dávky v nezamestnanosti.
Vzhľadom na celkovú dĺžku vykonávanej práce vo Švajčiarsku i poberanie dávky v nezamestnanosti

na tomto území možno jej pracovnú situáciu vo Švajčiarsku hodnotiť ako stabilizovanú, s prioritnou a
pretrvávajúcou orientáciou na švajčiarsky pracovný trh od roku 2011;
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobkyňa je vydatá, na Slovensku zanechala v
posudzovanom období ostatných rodinných príslušníkov;-vykonávanieakejkoľveknezárobkovejčinnosti-žalobkynizostalozachovanéčlenstvovknižnicivNitre,
ako aj permanentka na športovú činnosť (plaváreň), vo Švajčiarsku vykonávanie nezárobkovej činnosti
preukázané nebolo;

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobkyňa počas vykonávania zárobkovej
činnosti vo Švajčiarsku bývala v spoločnej domácnosti so svojim partnerom (terajším manželom). V
zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Na Slovensku je vlastníkom rodinného domu, kde
má od septembra 2020 udelené stavebné povolenie na rekonštrukciu, ako na to poukazuje aj v žalobe.
Žalovaná zotrváva na tom, že v posudzovanom období bola bytová situácia žalobkyne stabilizovaná v

štáte jej zamestnania, kde bývala v spoločnej domácnosti s najbližšou osobou;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobkyňa počas
vykonávania zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku podliehala švajčiarskym právnym predpisom, preto za
štát bydliska na daňové účely je potrebné považovať štát zamestnania - teda Švajčiarsko.

Aplikáciou kritérií uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia dospela žalovaná k záveru, že

celková dĺžka pobytu cca 10 rokov, stabilná pracovná situácia vo Švajčiarsku, prioritná orientácia
žalobkyne na švajčiarsky pracovný trh od roku 2011, poberanie dávok v nezamestnanosti zo
švajčiarskeho sociálneho systému, primeraná bytová situácia v zahraničí a daňová povinnosť na území
Švajčiarska, vyhodnotené intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti, žalobkyňou uvádzané ako väzby k
Slovensku. Žalovaná akceptuje aj väzby žalobkyne na Slovensku, počas výkonu zárobkovej činnosti vo

Švajčiarsku sa však žalobkyňa v danom čase dlhodobo zdržiavala, bývala spoločne s najbližšou osobou,
trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Švajčiarska. Všetky
tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania
práve na území Švajčiarska. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde
osoba zvyčajne býva. Po vykonanom dokazovaný dospela žalovaná k záveru, že počas dlhodobého

vykonávania zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku žalobkyňa zvyčajne bývala vo Švajčiarsku, a to v
spoločnej domácnosti so svojou najbližšou osobou, terajším manželom.

Viaceré žalobné námietky (prechodný charakter ubytovania vo Švajčiarsku, sezónnosť zamestnaní tam
vykonávaných,zachovanýtrvalýpobytžalobkynenaSlovensku,rekonštrukcianehnuteľnosti,pravidelné

návraty na Slovensko atď.) sa prekrývajú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaná vysporiadala
v preskúmavanom rozhodnutí. V tomto kontexte preto len poukazuje na jeho odôvodnenie.

Žalovaná akceptuje väzby navrhovateľky na Slovensku, po jej návrate na Slovensko v roku 2021 sa jej
centrum záujmov a bydlisko prenieslo naspäť na Slovensko, kde žije vo vlastnej nehnuteľnosti spoločne

s manželom. Na účely nároku na dávku v nezamestnanosti je však rozhodujúce obdobie posledných
štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak ako ho definuje ustanovenie
§ 104 ods. 1 zákona. V tomto období podľa záverov dokazovania prevažovali väzby žalobkyne na území
Švajčiarska, kde pracovala a žila spoločne s terajším manželom. Tiež je v tejto súvislosti namieste dať
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 21. októbra 2018, kde v

bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: „ ... otázka bydliska je koncipovaná
ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i
trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie
je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán
raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba

zvyčajne býva (čl. 1, písm. j/ základného nariadenia)“.

Záverom toho vyjadrenia dáva žalovaná do pozornosti (zhodne ako v preskúmavanom rozhodnutí), že
doby poistenia v nezamestnanosti, dosiahnuté žalobkyňou podľa švajčiarskych právnych predpisov, už
raz preukázateľne boli švajčiarskou inštitúciou zhodnotené pri priznaní dávky v nezamestnanosti podľa

švajčiarskych právnych predpisov. Opätovné zhodnotenie tých istých dôb poistenia aj podľa slovenských
právnych predpisov nielenže nemá právny základ, ale je priamo vylúčené so zreteľom na znenie článku
10 základného nariadenia v spojení s § 104 ods. 4 zákona. Navyše, priznaním dávky v nezamestnanosti
podľa švajčiarskych právnych predpisov v roku 2020 uznania švajčiarska inštitúcia svoju príslušnosť na
výplatu dávky (v zmysle druhej vety ustanovenia čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia poskytuje

dávky v nezamestnanosti inštitúcia bydliska).

Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné
a úplné. Nakoľko žalobkyňa nemala v posudzovanom období zachované bydlisko (v zmysle definícietohto pojmu v čl. 1 písm. j) základného nariadenia) na území Slovenskej republiky a bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa
slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území

Švajčiarska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného
nariadenia. Ďalším dôvodom odopretia nároku na dávku v nezamestnanosti je predchádzajúce priznanie
dávky v nezamestnanosti švajčiarskou inštitúciou a nemožnosť opätovného zhodnotenia tých istých dôb
poistenia v nezamestnanosti.

Žalovaná rozporuje aj samotný žalobný návrh, ktorý je nezrozumiteľný, zmätočný a viacnásobne
označuje subjekt (Slovenská poisťovňa) iný ako žalovaná.

II.

4. Možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného
zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v
nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania,
lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti.

Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba
bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň, aby tento štát niesol
bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

Žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti vo Švajčiarsku v období od 21. 04. 2020 do 31. 05. 2020.

Duplicitné zhodnotenie týchto dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých vo Švajčiarsku aj na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov nie je na základe
čl. 10 základného Nariadenia v spojení s § 104 ods. 4 zákona možné. Dosiahnuté doby poistenia v
nezamestnanostipodľašvajčiarskychprávnychpredpisovpred21.04.2020,nemôžužalobkynizakladať
nárok na dávku v nezamestnanosti vo Švajčiarsku a duplicitne aj na Slovensku.

V žalobe žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia žalovanej sa opierajú o zjavnú lož a že jej centrom záujmu
bolo Švajčiarsko. Poukázala na to, že podporu v nezamestnanosti vo Švajčiarsku poberala počas
pandemickej situácie núdzového stavu 40 dní, kedy bola v karanténe. Od r. 2013 vo Švajčiarsku
nikdy nepoberala podporu v nezamestnanosti, aj keby to bolo pre ňu výhodnejšie. Vždy sa vracala

na Slovensko k svojej rodine, kde doopatrovala svoju matku. Vo Švajčiarsku pracovala sezónne na
dobu určitú, počas sezónneho pracovného pomeru a bývala v štúdiách poskytnutých zamestnávateľom.
Rozhodnutie považuje za diskriminujúce, pretože je občianka Slovenskej republiky, s trvalým pobytom
na území SR, je tehotná. Na Slovensku navštevuje i lekárov a chce pracovať na Slovensku. Žiadala
rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

5. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov podľa § 199
a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2
SSP a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Po oboznámení sa administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto skutočnosti :

6. Žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 04. 10. 2021.

Žiadosťou zo dňa 08. 10. 2021, ktorú doručila Sociálnej poisťovni, pobočke Nitra žalobkyňa žiadala o

priznanie dávky v nezamestnanosti. V posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, t.j. v období od 04. 10. 2017 do 03. 10. 2021 nepreukázala na území Slovenskej republiky,
doby poistenia v nezamestnanosti. Zo spisového materiálu je preukázané, že žalobkyňa pracovala
v posudzovanom období na území iného členského štátu EÚ, resp. Európskeho združenia voľného
obchodu - Švajčiarska. Z vystaveného formuláru U1 zo dňa 27. 04. 2018 vyplýva, že bola poistená v

zamestnaní od 01. 12. 2015 do 24. 04. 2016, od 30. 11. 2016 do 23. 04. 2017, od 05. 06. 2017 do 15.
10. 2017, od 29. 11. 2017 do 22. 04. 2018.Dňa 11. 11. 2021 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený formulár PDU1, ktorý osvedčila
príslušná švajčiarska inštitúcia dňa 10. 11. 2021 a boli osvedčené údaje poistenia zamestnania od 19.
11. 2018 do 22. 04. 2019, od 07. 06. 2019 do 31. 10. 2019, od 07. 12. 2019 do 20. 04. 2020, od 01. 06.

2020 do 20. 11. 2020, od 23. 11. 2020 do 30. 06. 2021, od 01. 07. 2021 do 03. 10. 2021.

7. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2021 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok
na dávku v nezamestnanosti z vyššie uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti ukončil dobu poistenia v

nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom
členskom štáte Európskeho združenia voľného obchodu nebolo bydlisko žalobkyne na území SR, čl.
65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, sa na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb
poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.

8. Druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2022 žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi,
že sú správne a zákonné.

9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku
v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

10. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

11. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie) nariadenia osoby, na ktoré
sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne
predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

12. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne

predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,

vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

13. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.

a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

14. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na

ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie,
ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska
osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrumzáujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich
s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

- dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov
- situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb

- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
- v prípade študentov zdroja ich príjmov;
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

16. Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu,
sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

17. Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobkyňa pracovala od roku 2015 pracovala vo Švajčiarsku

s menšími prestávkami, čo však podľa formulárov, ktoré boli pripojené v administratívnom spise, nie je
možné považovať za sezónne zamestnanie. Ako bolo preukázané, v posledných štyroch rokoch bola
žalobkyňa sociálne poistená jedine z titulu výkonu zamestnania vo Švajčiarsku. Pretože bezprostredne
pred uplatnením nároku na dávku nebol poistený v nezamestnanosti na Slovensku, nespĺňa podmienky
na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona.

18. Počas výkonu zamestnania vo Švajčiarsku žalobkyňa bývala vo Švajčiarsku, spoločne so súčasným
manželom. Síce pravidelne navštevovala rodinných príbuzných na Slovensku, alebo bydlisko v zmysle
definície základného nariadenia mala v danom čase vo Švajčiarsku. Bydlisko je teda miesto, kde osoba
zvyčajne býva.

18. Pri skúmaní požiadavky na zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku počas jej zamestnania
vo Švajčiarsku správne orgány správne brali do úvahy kritéria uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia.

Bolo zistené a preukázané, že žalobkyňa vykonávala prácu jedine vo Švajčiarsku a z toho je zrejmé,
že orientovala na prácu vo Švajčiarsku, ktorú možno označiť za stabilnú, keďže tam odvádzala dane
a platila poistné.

19. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a okolností na posúdenie centra záujmov

žalobkyne správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa mala vytvorené silnejšie väzby k bydlisku vo
Švajčiarsku.

Vzhľadom na záver administratívnych orgánov, že žalobkyňa mala vytvorený centrum záujmov vo
Švajčiarsku, považuje správny súd za správny.

Okrem toho treba zdôrazniť, že pri zisťovaní centra záujmov správne orgány môžu brať na zreteľ len
skutočnosti, ktoré existovali v čase výkonu zárobkovej činnosti v štáte posledného zamestnania. Na
ďalšie skutočnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa, ktoré nastali aj potom ako ukončila zamestnanie v
zahraničí, správne orgány neprihliadali a neprihliadol na ne ani správny súd.

20. Argumentácia žalobkyňa, že sa vrátila na Slovensko natrvalo a chce si založila rodinu a očakáva
narodenie dieťaťa, je pre preskúmavanú vec irelevantné.

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny sú dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia

správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu boli vydané v súlade so zákonmi a
medzinárodnými právnymi predpismi, nakoľko orgány verejnej správy náležite právne posúdili a riadne
zistili skutkový stav, a preto správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.22. Nakoľko v konaní úspešná žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, správny súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).