Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200693
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3618200693.4

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: Obec Veľké Uherce, so sídlom Veľké Uherce 360, IČO: 00
311 294, právne zastúpeného JUDr. Daša Taschová, advokátka so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1,
proti žalovanému: CONFIRMO LTD, so sídlom Warnford Court, 29 Throgmorton Street, Londýn, Veľká
Británia, EC2N 2AT zastúpeného Mgr. Helenou Morozovou, advokátkou, so sídlom Olšanská 2643/1a,
Praha , Česká republika o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2018 sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom

finančných prostriedkov vo výške 19.475,68 €, ktoré sú v úschove Okresného súdu Partizánske, č. k.
3Tp/23/2017 je Obec Veľké Uherce.
(2) Tunajší súd uznesením zo dňa 19.10.2018 č.k. 6C/28/2018-18 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci
konať a konanie zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovaný je zahraničná právnická osoba so sídlom
vo Veľkej Británii. Na konanie majú preto v súlade s nariadením č. 1215/2012 (Brusel I. bis) právomoc
súdy Veľkej Británie.

(3) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, podľa ktorého bolo potrebné právomoc posudzovať
podľa článku 7 ods. 2 alebo ods. 3 Nariadenia (nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, na náhradu
škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom), alebo si ju mal založiť podľa
čl. 26 ods. 1 Nariadenia. Poukázal aj na to, že v trestnom konaní bol odkázaný s uplatnením nároku
na civilný proces.
(4) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že súhlasí s

napadnutým uznesením, s jeho závermi sa stotožňuje a považuje ho za správne. Poukázal na to, že v
posudzovanej veci nejde o žiaden z prípadov podľa čl. 7 Nariadenia a žalovaný má sídlo v Londýne.
(5) Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 29.08.2019 č.k. 27Co/136/2018-75 napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
(6) Krajský súd zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, keď
neaplikoval správne čl. 28 bod 1 Nariadenia. Mal najskôr doručiť žalobu žalovanému a umožniť mu

zúčastniť sa na konaní, čím by bola založená právomoc na konanie. Podmienkou právomoci súdu iného
členského štátu je neúčasť žalovaného na konaní. Na tú (resp. na neochotu podrobiť sa právomoci
súdu iného členského štátu) možno usudzovať len vtedy, ak sa žalovanému vytvoria podmienky, aby sa
dozvedel o žalobe a o konaní. Ak súd dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej právomoci, musí
žalobu doručiť žalovanému s výzvou na vyjadrenie a musí mu umožniť pripraviť sa na pojednávanie a
uplatniť jeho práva.

(7) Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie doručiť žalovanému žalobu a vyzvať ho na vyjadrenie k nej
v stanovenej lehote. Až v prípade, ak sa nebude konania zúčastňovať, má súd posúdiť svoju právomocpodľa nariadenia Brusel I bis, pričom sa bude zaoberať námietkami a argumentmi žalobcu v odvolaní
ohľadom osobitnej právomoci súdu SR.
(8)Súcviazanýrozhodnutímodvolaciehosúdubolažalobadoručenádňa25.11.2019právnejzástupkyni

žalovaného. Súd ju zároveň uznesením vyzval, aby sa žalovaný vyjadril v určenej lehote k žalobe,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
(9) Žalovaný sa k žalobe až doteraz nijako nevyjadril, konania sa po doručení žaloby žiadnym spôsobom
nezúčastnil.

(10) Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
(11) Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(12) Podľa čl. 63 bod 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra

2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie č. 1215/2012“ alebo „Nariadenie Brusel I. bis“) na účely tohto nariadenia má obchodná
spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v
mieste,kdemá:a)registrovanésídlo;b)ústrediealeboc)hlavnémiestopodnikateľskejčinnosti.Naúčely
Cypru, Írska a Spojeného kráľovstva sa pod „sídlom“ rozumie „registered office“, alebo pri jeho absencii

„place of incorporation“ (miesto registrácie), alebo pri jeho absencii miesto, podľa ktorého právneho
poriadku došlo k „formation“ (založeniu).
(13) Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

(14) Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto
kapitoly.
(15) Podľa čl. 7 bod 2 a 3 Nariadenia č. 1215/2012 Osobu s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať v inom členskom štáte: vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch

podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok; vo veciach
občianskoprávnych nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s
trestným činom na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho
poriadku právomoc konať v občianskych veciach.
(16) Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia 1215/2012 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto

nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.
(17) Podľa čl. 28 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že

nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
(18) Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva a žalovaným v danom spore je zahraničná
právnická osoba so sídlom (registered office) v Londýne v Spojenom kráľovstve. V danej veci ide o
občianskoprávny spor s cudzím prvkom, preto je potrebné v prvom rade skúmať, či je daná právomoc
súdov Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť daný spor. Nakoľko obe strany sporu majú v zmysle

čl. 63 bod 1 a 2 Nariadenia č. 1215/2012 bydlisko v štátoch, ktoré sa pre účely aplikácie nariadenia
považujú za členské štáty EÚ (na Veľkú Britániu sa v súčasnosti vzťahuje prechodné obdobie podľa
čl. 126 a čl. 127 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ
a EURATOM-u, počas ktorého sa aplikuje citované nariadenie bez ohľadu na vystúpenie z EÚ), na
posúdenie právomoci bolo nevyhnutné aplikovať Nariadenie Brusel I. bis, ktoré má v zmysle čl. 7 ods.

2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR.
(19) Podľa všeobecných ustanovení o právomoci, t.j. podľa čl. 4 bod 1, čl. 5 bod 1 Nariadenia č.
1215/2012 je daná na konanie právomoc súdu toho členského štátu, na ktorého území má bydlisko
osoba, proti ktorej žaloba smeruje (t.j. právomoc podľa bydliska žalovaného), ak nie je v nariadení
uvedené inak. Ustanovenie čl. 5 bod 1 Nariadenie č. 1215/2012 určuje výnimku, podľa ktorej možno

osoby s bydliskom na území členského štátu žalovať aj na súdoch iného členského štátu, ale len na
základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly, ktoré upravujú: oddiel II - osobitná právomoc,
oddiel III - právomoc vo veciach poistenia, oddiel IV- právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, oddiel
V-právomocvoveciachindividuálnychpracovnýchzmlúv,oddielVI-výlučnúprávomoc,oddielVII-voľbuprávomoci. Ani jedno z týchto ustanovení sa na danú vec nevzťahuje, preto právomoc súdu Slovenskej
republiky nie je možné určiť podľa ustanovení týchto oddielov (oddielov II až VII), teda treba aplikovať
všeobecné ustanovenia o právomoci, a to čl. 4 bod 1 nariadenia a určiť právomoc súdu toho členského

štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo). V danom prípade má žalovaný, ktorý je zahraničnou
právnickou osobou so sídlom v Londýne, bydlisko v Londýne, a nie je daná právomoc slovenských súdov
na prejednanie a rozhodnutie daného sporu.
(20)Súdsaosobitnezaoberaltvrdeniamižalobcuvodvolaní,najmänámietkou,žeprávomocjepotrebné
posúdiť podľa článku 7 ods. 2 alebo ods. 3 Nariadenia Brusel I. bis. Túto námietku súd posúdil ako

nedôvodnú. Predmetom konania tak, ako ho určil žalobca svojou žalobou, totiž nie je ani mimozmluvná
zodpovednosť, ani nárok na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu. Predmetom konania
je určenie vecného práva. To, čo je predmetom konania určuje v sporovom konaní výlučne žalobca vo
svojej žalobe. Ten sa nedomáha žalobou určenia zodpovednosti žalovaného, respektíve plnenia z titulu
jeho zodpovednosti (nedomáha sa plnenia vôbec, domáha sa určenia právnej skutočnosti - vlastníckeho
práva). Na aplikáciu čl. 7 ods. 2 Nariadenia Brusel I. bis teda dôvod nie je. Rovnako tak nie je dôvod ani

na aplikáciu čl. 7 ods. 3 Nariadenia Brusel I. bis, pretože žalobca sa nedomáha ani nároku na náhradu
škody(nežiadaodžalovanéhopeňažnéplnenie,žiadalenurčenievlastníctva,napokonaninetvrdí,žeby
mu žalovaný mal spôsobiť škodu). Takisto sa nedomáha ani navrátenia do pôvodného stavu (napríklad
vydania veci /domáha sa len určenia vlastníckeho práva/).
(21) Žalobca poukazuje, že Veľká Británia nie je štátom, ku ktorému by nárok žalobcu na náhradu škody

mal akúkoľvek väzbu. Súd však musí poukázať na to, že žalobca sa v tomto konaní nedomáha náhrady
škody. Jeho tvrdenie o nedostatku väzby Veľkej Británie k nároku na náhradu škody je teda v tomto
spore irelevantné.
(22) Právomoc napokon nebolo možné založiť ani na čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I. bis. Žalovaný sa
totižpodoručenížalobykonanianezúčastnil.Naopak,zjehovyjadreniakodvolaniunačíslelistu65spisu

(ktoré bolo ale krajskému súdu doručené až po rozhodnutí o zrušení odvolaním napadnutého uznesenia)
vyplýva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku právomoci slovenského súdu
na konanie. Žalovaný teda namieta nedostatok právomoci tunajšieho súdu na konanie.
(23) Z uvedených dôvodov súd aj po doplnení procesného postupu v súlade s rozhodnutím odvolacieho
súdu dospel k rovnakému záveru, a to že nemá právomoc na konanie a preto je potrebné konanie podľa

§ 9 CSP zastaviť.
(24) Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
(25) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
(26) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Keďže žalobca procesne
zavinilzastaveniekonaniatým,žepodalžalobu,hocitunajšísúdnemánakonanieprávomoc,súdpriznal
nárok na náhradu trov konania protistrane. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
(27) K argumentom žalobcu, že bol v trestnom konaní upozornený, že si má nárok na zaistené peňažné
prostriedky uplatniť v civilnom procese súd uvádza, že toto upozornenie nezakladá právomoc tunajšieho
súdu na konanie o podanej žalobe. Nedostatok právomoci tunajšieho súdu nebráni žalobcovi domáhať
sa rovnakých práv na súde toho štátu, ktorý právomoc má, prípadne mu nebráni podať ani iný typ žaloby

alebo návrhu na začatie konania, pri ktorom by prípadne mohli mať právomoc na konanie slovenské
súdy.
(28) Súd, súc si vedomý, že ide nad rámec posudzovania tohto sporu, v záujme spravodlivého a
definitívneho usporiadania sporných právnych vzťahov, dáva žalobcovi do pozornosti ustanovenie § 333
až § 359 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), osobitne § 359

CMP, keďže z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobca by mohol v skutočnosti mať záujem o vydanie
peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa v osobitnej súdnej úschove, pričom spôsobilým procesným
prostriedkombyvtakomprípadebolinýnávrhakožaloba,atonávrhnazačatiemimosporovéhokonania
o vydanie veci z úschovy, kde nie je vylúčené ani prejudiciálne posudzovanie vlastníckeho práva (v
konaní o prípadných námietkach podľa § 340 ods. 2 CMP) a právomoc by v takom prípade bola daná

podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia Brusel I. bis.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.