Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5022200260.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne - spravodajkyne), v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava,
P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:

Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom
Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti: iProperty Žilina s.r.o., so sídlom Sládkovičova
6, 010 01 Žilina, IČO: 50 535 463, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo
spisu OU-ZA-OVBP2-2022/011721-002 zo dňa 21.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 09.05.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.5.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OVBP2-2022/011721-02 zo dňa 21.02.2022, ktorým
žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Žilina č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo
dňa 30.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový
správny orgán ako príslušný orgán podľa § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe

pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 117 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodol, že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka
správneho konania podľa ust. § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona v územnom konaní vedenom na
stavebnom úrade pod č.s.: 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom sa rozhoduje o umiestnení stavby „Polyfunkčný

objekt Kuzmányho ulica, Žilina“, líniová stavba na pozemku register „C“ parc. č. 426, 427/1, 427/2, 427/3,
427/4 so zabezpečením 20 ks parkovacích miest na pozemku register „C“ parc. č. 6684/2 v katastrálnom
území F..

2. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej.
3. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil

tým, že rozhodnutia (najmä prvostupňové) hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku ďalej žalobcaoprel o § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého: ,,Ak možno so zreteľom na
všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia
životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom

pre odklad opatrení, ktoré majú možnosť poškodeniu zabrániť.“
Žalobca v ďalšom argumentoval tým, že konštatovanie ohrozenia vôd prvostupňovým orgánom a
žalovaným, podľa ktorého uložením vodopriepustnej dlažby by sa umožnilo odtekaniu ropných látok
priamo do pôdy pod dlažbou, čo nie je ekologicky prijateľné riešenie, predstavuje nebezpečenstvo
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia. Vzhľadom na absenciu primárneho

posúdenia podľa vodného zákona existuje nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia, a teda je
dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalobcauvádza,nakoľkovpráveživotnéhoprostrediasauplatňujezásadapreventívnejopatrnostipodľa
§ 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorej pochybnosť o tom, či je stavba zasahujúca
alebo ohrozujúca životné prostredie, nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia aj
tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe.

Ďalším dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4
Aarhuskeho dohovoru, nakoľko práve uložením odkladného účinku sa zabezpečuje otvorenosť všetkým
možnostiam; ak sa totiž odkladný účinok žalobe neprizná, prípadnou realizáciou sa poprie toto právo
verejnosti.
Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia súdnou cestou

vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v
prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle
ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade veci
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa
síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no

toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, pričom
takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Včasnosť
súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom
požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo viechach životného prostredia
vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuskeho dohovoru.

Záverom žalobca konštatuje, že vzhľadom na absenciu posúdenia vplyvu na vody, a to aj napriek snahe
žalobcu o jeho vykonanie v rámci konania, nebolo zistené, či činnosť nebude mať vplyv na túto časť
životného prostredia, a teda nie je zistené, či životné prostredie nebude ohrozené alebo poškodené. Je
preto v súlade s princípom prevencie a princípom predbežnej opatrnosti konštatovať, že hrozí závažná
ujma na životnom prostredí a sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.08.2022. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať
správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP žalovaný navrhol, aby správny súd podľa §
188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko predmetom
súdneho prieskumu nie je rozhodnutie o základnej veci týkajúcej sa umiestnenia navrhovanej stavby,

ale len právo navrhovateľovi, aby podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, a teda nie oprávnenie
aj stavbu uskutočniť.
Žalovaný zastáva názor, že nejde o rozhodnutie, ktoré by podľa žalobcu malo spôsobiť závažnú ujmu
na životnom prostredí, ochrany ktorého vstupom do územného konania sa domáha a zároveň v tejto
časti žalobného návrhu žalobca podľa žalovaného neuviedol žiadne konkrétne dôvody a neosvedčil, že

okamžitým výkonom mu ako dotknutej verejnosti hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Ďalší účastník konania sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny

súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto

„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti

odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym

orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

9. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.
iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu

13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa
ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na
priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu
na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom
sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a

skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie
správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma
bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá
závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na životnom prostredí v

zmysle § 185 písm. a) SSP.

10. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý
výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí (bod 5. správnej
žaloby), avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť,

správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká
(konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie.
Žalobcom uvedený dôvod - hrozba vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí je len všeobecnýmtvrdením bez žiaducej konkretizácie v zmysle uvedeného. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s
ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia
zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť

považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca konkrétne poukazuje
len na to, že správne orgány konštatovali ohrozenia vôd ako aj na absenciu primárneho posúdenia podľa
vodného zákona.

11. Žalobca teda odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou hrozbou

na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o umiestnení stavby bez zistenia
všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, najmä bez posúdenia vplyvu na vody. Podľa
názoru správneho súdu okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho
nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v tvrdeniach žalobcu, ktorými
odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby
medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy

alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.

Správny súd k argumentácii žalobcu uvádza, že v danom prípade je predmetom súdneho prieskumu
rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka územného konania žalobcovi v zmysle § 34 ods. 1
a 2 zákona stavebného zákona, a teda vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia žalobca

nedosiahne pozastavením účinkov napadnutého rozhodnutia také právne následky, aké očakáva, resp.
odvrátením hrozby, ktorých tento návrh odôvodňuje.
Predmetom súdneho prieskumu je totiž rozhodnutie o procesnom postavení žalobcu v predmetnom
územnom konaní, a nie prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o povolení stavby a
jej príslušenstva, až vydaním ktorého uvedené následky týkajúce sa životného prostredia môžu nastať.

Praktickým dopadom priznania odkladného účinku v predmetnej veci by bola povinnosť žalovaného
konať so žalobcom ako s účastníkom územného konania, teda hroziaca ujma je na strane žalobcu ako
subjektu práv a povinností, nie prioritne na životnom prostredí.

12. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, ako bol formulovaný, podľa § 185 SSP vyhovieť, preto
správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.

13. V nadväznosti na označenie mesta Žilina ako ďalšieho účastníka konania v rade 2/ v správnej žalobe
správny súd podotýka, že v súlade so zásadou iura novit curia nie je označením ďalšieho účastníka v

správnej žalobe viazaný.

14. Podľa § 32 ods. 3 SSP, ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi

administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c) ktorých za účastníkov označuje zákon.

Podľa § 34 stavebného zákona:
1/ Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na

územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
2/ V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom
pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.

3/ Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

15. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v „čiastkovom“ konaní - konaní o nepriznaní postavenia
účastníka územného konania začatého na základe oznámenia mesta Žilina - Stavebného úradu č.

s. : 5966/2021-171063/2021-SÚ-AD zo dňa 15.10.2021, a to v rámci územného konania, ktoré začalo
oznámením mesta Žilina - Stavebného úradu č. 5966/2021-154959/2021-SÚ-AD zo dňa 21.07.2021
na návrh iProperty Žilina s.r.o. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručované iProperty Žilina
s.r.o. (ako navrhovateľovi v územnom konaní) a mestu Žilina ako prvostupňovému správnemu orgánu(stavebnému úradu), a to len na vedomie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru správneho
súdu nie je dôvod konať s mestom Žilina ako s ďalším účastníkom konania, keďže nemal postavenie
účastníka konania v administratívnom konaní.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)