Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23Csp/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119214337
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7119214337.5

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti
žalovanému: M. T., F.. X.X.XXXX, F. T.: P. - D., o zaplatenie 2.164,64 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.164,64 EUR s príslušenstvom, titulom nesplatenia poskytnutej pôžičky. Súčasne požadoval
náhradu trov konania.

2. Šetrením súd zistil, že žalovaný M. T., F.. X.X.XXXX, v priebehu konania dňa 18.4.2021 zomrel
a dedičské konanie po žalovanom sa skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 22D/449/2021 zo dňa
29.10.2021, kedy súd konanie zastavil v súlade s ust. § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
nakoľko poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.

3. Podľa ust. § 188 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného mimosporového poriadku, ak poručiteľ

zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných
nákladovspojenýchspohrebomporučiteľa,môžehosúdvydaťtomu,ktosapostaralopohreb,akonanie
o dedičstve zastaviť.

4. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej
podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.8.Podľaust.§7ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaspôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak

zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti
možno usúdiť, že už nežije.

9. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku),

príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná
subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

10. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie

zastaví.

11. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V
občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje

Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12.Podľaust.§156Civilnéhosporovéhoporiadkukonaniesazačínadoručenímžalobyalebodoručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

13. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.
Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.

14. Podľa ust. § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní
pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu

pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

15. Podľa ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

16. Na základe uvedeného zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je
vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom
obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko.

17. Judikatúra zastáva stabilný názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť
poručiteľa,resp.poručiteľzanechallenmajetoknepatrnejhodnotyazároveňneboloanivprebiehajúcom
sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu
samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je
potrebnékonaniezastaviťpodľa§63ods.1CSP,keďžezpovahyveciniejemožnévkonanípokračovať,

ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu
k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa § 470 OZ.

18. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 166/2017 zo dňa 28.6.2017, ak dedičské
konanie po žalovanom bolo zastavené pre nemajetnosť a nebolo preukázané, že by poručiteľ disponoval

iným majetkom (nebolo v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok,
ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza
do úvahy právne nástupníctvo inej osoby - niektorého z dedičov), je potrebné konanie zastaviť podľa
§ 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, pretože neexistujú právninástupcovia zomrelej strany. Prvostupňový súd uznesením nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom,
t.j. nezastavil konanie, ale naopak, rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky, odvolací súd za použitia článku 4 ods. 1 CSP v spojitosti s

ust. § 389 ods. 2 a § 365 ods. 2 uvedené uznesenie zrušil. Zároveň odvolací súd aplikujúc ust. § 63
ods. 1 CSP, konanie zastavil.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu (procesnej podmienky konania) a vyššie citovaných
ustanovení zákona, súd konanie zastavil, nakoľko žalovaný po začatí konania dňa 18.4.2021 zomrel

a keďže nedošlo k prechodu dlhov na dedičov v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niet
právneho nástupcu s ktorým by bolo možné pokračovať v konaní.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd videl
dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že žalovaný v priebehu konania zomrel a nedošlo k

prechodu dlhov na dedičov. Z uvedeného dôvodu nemožno na rozhodnutie o trovách konania aplikovať
inštitút zavinenia zastavenia konania a napriek skutočnosti, že žalobca zastavenie konania nezavinil,
niet subjektu, ktorý by súd k náhrade trov konania zaviazal.

21. Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363
Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienokb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.