Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200743
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7115200743.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 16.1.2020 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobkyne:

V. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G., G. XX, zastúpená advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, so sídlom
Vojenská 5, Košice, proti žalovaným: 1.rade: W. S., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXX, 2.rade: L.. A. S., D..
XX.XX.XXXX, N. N. XXX, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.1.2015 sa domáhala vypratania nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území G.-Z., R. D. U. Č.. XXXX ako A.. Č.. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX O., A.. Č.. XXX - W. Z. Z.. Č. XXXX, žalovanými, každého v spoluvlastníckom
podiele 1 . Požadovala aj náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh odôvodnila skutočnosťami, keď uviedla, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa
6.2.1997 ako vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G.-Z., R.Z. D. U. Č..
XXXX V. A.. Č.. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O. V. A.. Č.. XXX -
domu Z. Z.. Č. XXXX darovala predmetné nehnuteľnosti dcére L. S. vo výške spoluvlastníckeho podielu

1 k celku, druhej dcére W. S. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a jej manželovi v rovnakom
podiele spoluvlastníckeho podielu. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy bol Okresným
úradom Košice IV, katastrálnym odborom povolený pod č. S. XXXX/XX. Zároveň na LV v časti „C“ -
ťarchy v jej prospech bolo zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania pod číslom vkladu S.
- XXXX/XX.

3. Napriek vysokému veku sa dcéra o ňu nezaujíma, spolu nedokážu komunikovať, ani sa porozprávať.

V čase, keď žalovaní bývali v predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňu viackrát urážali, spôsobovali
problémy, nestarali sa o domácnosť, z ktorého dôvodu začal dom chátrať. S dcérou L. z vlastných
úspor museli priestory opravovať, zatekala strecha, vykonávali stavebné úpravy. So žalovanými mali
medzi sebou názorové nezhody, ktoré vyvrcholili v roku 2012, kedy po slovnej hádke žalovaný v 2.rade
žalobkyňu chytil za zápästia, čím jej spôsoboval bolesť. Žalovaní neustále narúšajú súkromie žalobkyne,
bez jej vedomia zbúrali kôlňu, uzamkli odpadkový kôš, polámali zámok, bezdôvodne jej nadávajú a robia
napriek. Aj keď odišli bývať na sídlisko, pravidelne každý týždeň vyberali poštu, keďže odmietli zmeniť

adresu na doručovanie podľa pobytu, kde sa zdržiavali. Vtedy ju urážali, dochádzalo k slovným stretom.
Rovnaké urážlivé správanie žalobkyňa postrehla aj u syna žalovaných. Žalovaný v 2.rade nasadil na
pozemku živý plot, ktorý natoľko narástol, že znehodnotil dlaždice popri dome, z ktorého dôvodu ho
oslovila, aby plot odstránil. Keď ho odstránila sama, žalovaný podal trestné oznámenie, neskôr bolavyzvaná na úhradu pokuty za škodu na majetku. Od novembra 2014 ju navštevujú častejšie, podľa jej
tvrdeniabúchajúdookien,kričianacelúulicu.Stalosaajto,žeprivolalipolicajnúhliadku,ajľudízdediny.
Konanie žalovaných považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, ktorým jej spôsobujú psychické

útrapy, neustále nervové vypätie a stres.

4. Po dôkladnom zvážení celej situácie žalobkyňa dospela k záveru, že zo strany žalovaných sa jedná o
sústavné, pretrvávajúce a dlhodobé porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom voči jej osobe, čím
jej vyjadrujú absolútny nevďak, ktorý pre intenzitu a sústavnosť priebehu pôsobenia možno kvalifikovať

ako hrubé porušenie dobrých mravov. V zmysle ust. § 630 OZ žalobkyňa preto odvolala svoj dar
žalovanýmadomáhalasajehovrátenia,ktorýmúkonomsaobnovilojejvlastníckeprávoknehnuteľnosti,
a z ktorého dôvodu žiadala o vypratanie nehnuteľností žalovanými. Poukazujúc na ust. § 630 OZ,
vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je zákonom presne stanovená, a
podľa ktorého darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, keď sa obdarovaný správa k nemu, alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah

z darovania zanikne momentom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Žalobkyňa žalovaných
opakovane vyzývala na vrátenie daru, naposledy listom zo dňa 7.10.2014, ktoré vrátenie je možné
považovať za špecifický spôsob odstúpenia od zmluvy.

5. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 27.2.2015 žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť, keďže tvrdenia

žalobkyne považovali za nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené. Potvrdili, že na základe
Darovacej zmluvy zo dňa 19.11.1996 od žalobkyne nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
na G. X.. Č..XX S. G., zapísaných na U. Č.. XXXX a to každý o veľkosti 1 z celku. Spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1 predmetných nehnuteľností nadobudla L. S. - druhá dcéra žalobkyne. Nehnuteľnosti
sú zaťažené vecným bremenom doživotného bývania v prospech žalobkyne, ktoré vecné bremeno je

zapísané v katastri nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach im žalobkyňa darovala
v čase, keď rodinný dom bol v pôvodnom stave - mal štyri izby, kúpeľňu, hodnota ktorého domu bola
určená znaleckým posudkom č. 151/96 zo dňa 28.9.1996 a bola vyčíslená v sume 832.176,-Sk, t.j.
27.623,18 €, ktorý znalecký posudok predložili. Rodinný dom kompletne prestavali a zrekonštruovali,
pričom celú rekonštrukciu domu aj financovali a to z pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa

9.4.1999, zo sporenia Prvej stavebnej sporiteľne oboch žalovaných, ako aj z vlastných úspor v celkovej
sume 700.000,-Sk. S plánovanou prestavbou a rekonštrukciou domu písomne súhlasila aj L. S. ako
podielový spoluvlastník. Pred prestavbou domu sa spoločne tak so žalobkyňou, ako aj Ivanou Vaškovou
dohodli na tom, ako bude dom rozdelený a kto bude ktorú časť domu obývať, na základe čoho sú nad
seboutrisamostatnébytysosamostatnýmivchodmi.Jednoizbovýbytnaprízemíjeobývanýžalobkyňou,

trojizbový byt na 1.poschodí bol určený pre L. S., pričom tieto byty majú spoločné vykurovanie, spoločný
prívod plynu, vody, aj elektriny. Druhé poschodie a podkrovie má 4 izby a bolo určené žalovaným,
má samostatné vykurovanie, samostatný prívod plynu, vody, a elektriny. Rekonštrukcia si vyžiadala
prístavbu, z ktorého dôvodu sa dom predĺžil o 4 metre smerom do dvora, aj nadstavbu - podkrovie.
Ovocné stromy (v počte 3 kusov) a hrozno (v počte 3 koreňov) bolo nutné odstrániť z dôvodu prestavby

a rekonštrukcie domu, z ktorého dôvodu bolo potrebné zbúrať aj kôlňu. Toto sa realizovalo s vedomým
žalobkyne, ako aj L. S., ktoré s tým súhlasili a voči tomu nikdy nenamietali.

6. Do domu sa nasťahovali 1.1.2000 a doposiaľ na tejto adrese majú trvalý pobyt. Po materiálnej stránke
sa o dom starali výlučne sami, platili odvoz smetia, poistenie domu, daň za dom a prislúchajúci pozemok,

zakúpili odpadkový kôš, starali sa o predzáhradku. Živý plot vyrúbala žalobkyňa, napriek ich ústnym a
písomným výzvam, aby od takéhoto konania upustila. Keďže tak neurobila, podali trestné oznámenie.
Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.12.2014 žalobkyňa
bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku, v ktorom rozhodnutí bola vyčíslená škoda
vo výške 174,60 €. Tvrdenie žalobkyne, že s dcérou L. realizovali a financovali opravu strechy žalovaní

považovali za nepravdivé, pre súd zavádzajúce, keďže vrchné poschodie a podkrovie obývali oni,
strecha bola nová a bez závad. Žalobkyňa s dcérou Ivanou sa finančne nepodieľali na prestavbe a
rekonštrukcii rodinného domu, žalobkyňa platí len poplatky súvisiace s časťou domu, ktorú obýva.

7. V júni roku 2014 sa presťahovali do novostavby rodinného domu mimo Košíc, z ktorého dôvodu zrušili

odvoz smetia a odpadkový kôš uzamkli. Napriek tomu sa o dom a pozemok na G. ul. starali, kosili
trávnik, strihali plot a platili poplatky. V septembri 2014 žalobkyňa vymenila zámok vchodových dverí bez
toho, aby im to oznámila a poskytla nové kľúče, ktorým konaním tak obmedzila výkon ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti neprimeraným spôsobom.8. Dňa 31.10.2014 v nočných hodinách došlo k požiaru v novostavbe do takej miery, že tá musela byť
z dôvodu narušenia statiky zbúraná. Z uvedeného dôvodu dňa 1.11.2014 v dopoludňajších hodinách

žalovaná v 1.rade so synom F. doniesli do domu na G. X.. S. G. oblečenie, ktoré sa im podarilo pred
požiarom zachrániť. Po požiari sa ocitli v krízovej situácii, nemali miesto kde by veci uskladnili, a keďže
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, tieto mienili uložiť v ich časti domu. Žalobkyňa odmietla
odomknúť bránu, aj vchodové dvere, na výzvy žalovaných, ani prítomných susedov nereagovala, preto
sa syn F. pokúsil zámok otvoriť pomocou vŕtačky, k čomu však nedošlo, keďže žalobkyňa nakoniec dvere

odomkla. Počas vynášania vecí fyzicky napádala vnuka, syna žalovanej do takej miery, že bol následne
10 dní práceneschopný. Po takejto zlej skúsenosti sa žalovaní rozhodli, že odídu bývať do podnájmu,
ktorý im poskytli priatelia. Preto ešte v ten istý deň v poobedňajších hodinách sa do domu vrátili, a aby
predišli nepríjemnej situácii v kontakte so žalobkyňou, požiadali o pomoc kňaza z farnosti, ktorý situáciu
žalobkyni vysvetlil a veci z domu vyniesli. Odvtedy v dome na Kostolnej 17 v Košiciach neboli.

9. Dňa 7.2.2015 však do predmetnej nehnuteľnosti prišiel žalovaný v 2.rade so synom Radoslavom
z dôvodu kontroly vykurovania, kedy požiadali žalobkyňu na odomknutie dverí, keďže disponovali
právoplatným predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Košice I zo dňa 14.1.2015 o užívaní
rodinného domu. Vtedy však bolo nutné prizvať policajnú hliadku, ktorá žalobkyňu poučila o tom, že
svojimkonaním sadopúšťatrestnéhočinu.Žalovanížijúvusporiadanejspoločnejdomácnostisosvojimi

deťmi, žalovaná je zdravou vitálnou dôchodkyňou, raz mala vážny zdravotný problém a to v roku 2007,
v ktorom období jej žalovaná v 1.rade poskytla pomoc, zabezpečila hospitalizáciu, jej zdravotný stav
konzultovala s ošetrujúcimi lekármi, z ktorého dôvodu tvrdenie žalobkyne o tom, že neprejavujú o ňu
záujem, a že sa o ňu nestarajú, žalovaní považovali za neodôvodnené a zavádzajúce. Žalobkyňu nikdy
fyzicky nenapadali, vždy sa k nej snažili správať s úctou a rešpektom, jej správanie za posledné roky si

nevedia vysvetliť, nie je im známy dôvod zmeny v jej správaní, ani dôvod podania žaloby.

10. Vykonaným dokazovaným bol zistený stav:

11. Dňa 6.11.1995 bola uzatvorená Darovania zmluva, ktorú uzavreli V. G. ako darca a L.. A. S. V. W. S.

ako obdarovaní, podľa ktorej darca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území G. - Z.,
zapísaných na U. Č.. XXXX V. A. Č.. XXX, R. A. P. S. XXX O. V. A. Č.. XXX, dom súp. čísla XXXX, ako aj
kôlne, oplotenia, vonkajších úprav a trvalých porastov. Podľa bodu II darovacej zmluvy darca daruje časť
nehnuteľností uvedených v bode I zmluvy obdarovaným manželom A. S. V. O.I. W. S. do podielového
spoluvlastníctva, každému v pomere 1 k celku. Obdarovaní dar s vďakou prijali. Vklad darovacej zmluvy

bol Okresným úradom Košice IV, odborom katastrálnym povolený dňa 19.11.1996 pod č. V 11413/96.

12. O tom, že sa žalovaní na základe darovania stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý
v podiele 1 k celku svedčí aj predložený výpis z U. Č.. XXXX, P. G. L., obec G. - Z., katastrálne územie
Z. O. zo dňa 14.8.2014.

13. Žalovaní predložili súdu znalecký posudok č. 151/96 zo dňa 26.10.1996, ktorý vypracoval znalec
L.. U. D., znalec z odboru stavebníctvo - odvetvie oceňovanie nehnuteľností a oceňovanie stavebných
prác, objednávateľ ktorého posudku bol L.. A. S. a jeho predmetom bolo ocenenie nehnuteľností,
rodinného domu súp. Č. XXXX s príslušenstvom. Podľa záverov znaleckého posudku znalec uviedol

cenu nehnuteľností, t.j. rodinného domu, plotov, vedľajších stavieb, vonkajších úprav, pozemku a
trvalých porastov v celkovej hodnote 832.176,-Sk, čo bolo k dátumu vypracovania posudku. Súčasťou
znaleckého posudku je geometrický plán, stavebné povolenie zo dňa 18.6.1997 pre L.. A. S. a manželku
v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu, i kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.3.2001, ktorým
bola povolená nadstavba, prístavba a stavebné úpravy v rodinnom dome, čím vznikli dva nové bytové

jednotky na pozemku, A.. Č.. XXX D. G. X.. XX S. G..

14. Žalovaní predložili súdu aj listinné doklady preukazujúce zabezpečenie finančných prostriedkov,
ktoré vložili do rekonštrukcie nehnuteľnosti:

- Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru nenávratného príspevku zo dňa 9.4.1999 preukazujúcu
poskytnutie úveru 500.000,-Sk i nenávratného príspevku 150.000,-Sk
- potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 20.10.1997 o vyplatení finančných prostriedkov zo
zrušenej zmluvy vo výške 22.068,40 Sk- zrušenie zmluvy o stavebnom sporení č. 0179978 7 02 Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 26.6.1997,
na základe čoho žalovanému v 2.rade bola vyplatená čiastka 54.802,60 Sk
- na základe zrušenej zmluvy 0561656 5 01 podľa oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa

26.8.1997 bolo žalovanej v 1.rade vyplatená čiastka 16.645,90Sk
- žalovaní predložili aj Čestné prehlásenie Prvej stavebnej sporiteľne o tom, že štátnu prémiu použijú
na modernizáciu, rekonštrukciu a údržbu bytu, alebo domu, prístavby a prestavby rodinného domu so
vznikom samostatnej bytovej jednotky, ktoré čestné prehlásenie je dátované 26.11.1997.

15. Žalovaní predložili súdu Vyhlásenie L. G. k plánovanému projektu zo dňa 11.4.1997, podľa ktorého
ako podielový spoluvlastník 1 nehnuteľností vedených na U. Č.. XXXX, A.. Č.. XXX zastavaná plocha
o výmere 224 m2 a domu súp. Č.. XXXX súhlasila s ich plánovanou prístavbou a nadstavbou, podľa
priloženej projektovej dokumentácie. Predložili aj Potvrdenie Mesta Košice zo dňa 16.2.2015 o tom, že
poplatok za komunálny odpad bol vedený na poplatníka L.. A. S., pričom od 1.7.2014 rodina S. býva na
adrese N. Č..XXX, kde platia za komunálne odpady a od toho času tieto poplatky na G. XX, G. uhrádza

V. G.. Predložili aj Poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb,
PotvrdenieMestaKošiceouhrádzanídaneznehnuteľnostizaparceluč.951,naktorejstojírodinnýdom,
aj fotodokumentáciu chodníka s príslušenstvom, porastami k rodinnému domu, Výzvu na upustenie od
protiprávneho konania zo dňa 8.8.2014, adresovanú žalobkyni V.I. G.ej, Rozhodnutie Okresného úradu
Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.12.2014, podľa ktorého bolo voči žalobkyni konanie

vo veci priestupku, ktorého sa dopustila 14.8.2014 tým, že vytrhala živý plot, čím mala úmyselne narušiť
občianske spolunažívanie schválnosťami, zastavené z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo nebol
priestupkom. Žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania uvedeného priestupku, za čo jej bola uložená
sankcia vo forme pokarhania, súčasne bola zaviazaná na znášanie trov konania vo výške 16,-€.

16. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2014 v konaní č.k. 37C/282/2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14.1.2015 bola uložená odporkyni, t.j. V. G. povinnosť umožniť navrhovateľom
v 1. a 2.rade, t.j. manželom Vargovým vstup na nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na U. Č.. XXXX,
Okresného úradu Košice, katastrálny odbor a to vstup na pozemok evidovaný ako A..Č.. XXX, zastavané
plochyanádvoriaovýmere224m2,akoajvstupdodomuZ..Č.. XXXX,postavenomnapozemku,A..Č..

XXX. Súčasne jej bola uložená povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností navrhovateľmi.
Navrhovateľom bola uložená povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu na súd
vo veci samej, ktorú povinnosť žalobcovia splnili, o čom svedčí podaná žaloba podľa § 80, písm. b) a c)
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice I, č.k. 40C/81/2015
(čl. 107 a nasl. spisu).

17. Žalovaný v 2.rade A. S. podal trestné oznámenie na žalobkyňu aj dňa 7.2.2015, o čom svedčí
potvrdenie z tohto dňa OO PZ Košice - Sever č. A.-XXX/OPP-Z.-XXXX, keďže napriek právoplatnému a
vykonateľnému predbežnému opatreniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2014 V. G. neumožnila
užívanie nehnuteľností tak, ako je uvedené v predbežnom opatrení oznamovateľovi. Uvedené trestné

oznámenie bolo odstúpené na OR PZ, odbor kriminálnej polície na ďalšiu realizáciu.

18. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I v konaní č. 40C/81/2015 je zrejmé, že uvedené konanie
o určenie podielového spoluvlastníctva bolo uznesením zo dňa 16.6.2016 prerušené do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 25C/16/2015.

19. Na návrh právnej zástupkyne bola vypočutá žalobkyňa V. G.. Tá potvrdila, že nehnuteľnosť na
G. X.. XX S. G. postavili s manželom za trvania manželstva, v nehnuteľnosti bývajú od začiatku
sedemdesiatych rokov. Po rozvode manželstva manžela vyplatila a stala sa výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností. V dome bývala s deťmi, má tri dcéry, pri starostlivosti ktorých jej pomáhali rodičia.

Darovaciu zmluvu, ktorá bola vkladovaná 19.11.1996 podľa jej tvrdenia spísala pod nátlakom dcéry W.,
druhú polovicu darovala dcére L., keď nadobudla plnoletosť. Dcéra W. sa v roku 1987 vydala, o dva
roky neskôr sa žalovaní odsťahovali do bytu na Ťahanovciach, vrátili sa v roku 2000. Medzitým došlo
k darovaniu nehnuteľnosti a k rekonštrukcii domu. Podľa tvrdenia žalobkyne dom rozdelili na návrh
žalovanej tak, že ona bude užívať spodnú časť, dcéra L. prvé poschodie a žalovaní druhé poschodie a

podkrovie. Žalovaní financovali rekonštrukciu domu, dcéra L. sa na rekonštrukcii finančne nepodieľala.
Potvrdila aj to, že nezhody medzi ňou, dcérou a zaťom nastali hneď potom, čo im nehnuteľnosť darovala,
od uzavretia zmluvy, uvádzala rôzne maličkosti, kvôli ktorým sa vzťahy narušili. Nakoniec potvrdila, že
nezhody boli kvôli všetkému, najmä potom, čo sa do domu nasťahovali. Žalovaným všetko čo urobilavadilo, zničili kvety, stromy, rekonštrukcia bola vykonaná neodborne, do jej časti nehnuteľnosti zateká.
Praktiky zo strany žalovaných pokračovali, stupňovali sa, z nehnuteľnosti sa odsťahovali v roku 2014,
keďže si postavili rodinný dom. Žalovaní dom na G. chceli predať, čo usúdila z toho, že niekto dom fotil.

Aj po odsťahovaní však do domu chodili, z ktorého dôvodu požiadala zaťa, (muža najstaršej dcéry),
aby zámok na vstupných dverách vymenil. Potom čo žalovaným vyhorel dom a chceli sa nasťahovať
späť, im návrat znemožnila a do domu ich pustiť nechcela. Keďže dcéra volala policajtov a videla, že
chceli zámok rozvŕtať, dvere otvorila. Žalovaní sa však v dome zdŕžali len jeden deň a od toho času v
dome neboli a nebývali. V prípade zrušenia darovacej zmluvy voči dcére L., takýto úkon nevykonala,

keďže tá jej poskytuje starostlivosť. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uvádzala bežné situácie preukazujúce
narušenie vzťahov medzi ňou a žalovanými, tí jej nadávali, v roku 2012 došlo aj k fyzickému napadnutiu
zo strany zaťa, políciu volali kedy si zmysleli.

20. Žalobkyňa písomne, podaním zo dňa 7.10.2014 vyzvala oboch žalovaných na vrátenie daru podľa
ust.§630OZzdôvodu,ževočinej,akoajčlenomjejrodinysadopustilikonania,ktorémožnokvalifikovať

ako hrubé porušenie dobrých mravov. Uviedla, že medzi ňou a žalovanými došlo k závažnému narušeniu
vzájomných vzťahov, ktoré začalo pred tromi rokmi, potom, čo sa žalovaní snažili dom predať, ktorý
postavili ešte rodičia žalobkyne. Uvedená skutočnosť sa odzrkadlila na psychickom zdraví starej mamy
do takej miery, že dostala cievnu mozgovú príhodu. Počas rok a pol bezvládneho ležania žalovaní sa o
starú mamu mali postarať, predovšetkým v čase, keď bývali v jednom dome. Ani raz neprejavili záujem

ju opatrovať napriek tomu, že žalovaná v 1.rade absolvovala ošetrovateľský kurz a mala vedomosť o
tom aká je náročná starostlivosť o chorého človeka. Túto starostlivosť ponechali na jej osobu, pričom
sama mala vysoký vek a zdravotné problémy. Toto konanie žalovaných vykazuje znaky neposkytnutia
pomoci, čo je v rozpore s porušením dobrých mravov. Žalovaní osočovali aj jej osobu v súvislosti so
starostlivosťou o starú mamu, následne ju krivo obvinili, že im ukradla vrece uterákov, ktoré správanie ju

veľmi ranilo a považovala ho za nevďak z ich strany. Podľa obsahu tejto výzvy v rodine došlo opakovane
k fyzickému násiliu, keď žalovaná v 1.rade napadla sestru L., vnučka kopala do žalobkyne, kedy ju
napadol aj žalovaný v 2.rade, keď chcela Ivanu chrániť. Za hrubé porušenie dobrých mravov považovala
aj urážky, ktoré jej adresovali, keď sa vyjadrovali tak, že je psychicky chorá. O celú nehnuteľnosť sa
žalobkyňa starala sama, zveľaďovala ju. Napriek tomu žalovaní nerešpektovali jej argumenty a proti jej

vôli vyrúbali kry, stromy, zbúrali kôlňu. Odsťahovali sa s argumentom, že v predmetnej nehnuteľnosti
už nemienia bývať. Nehnuteľnosť kedykoľvek navštevujú, čím narušujú jej súkromie. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalobkyňa mala za to, že bola splnená základná podmienka, za ktorej sa darca
môže domáhať vrátania daru, z ktorého dôvodu žalovaných vyzvala na jeho vrátenie.

21. Podľa žalovanej v 1.rade rodinný dom stavali rodičia, ako rodina riadne fungovali. Rodičia sa však v
roku 1980 rozviedli, v roku 1985 sa najstaršia dcéra vydala a zo spoločnej domácnosti odišla. V tom čase
mama vyplácala otca z BSM a stala sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. V roku 1987 sa vydala aj
ona, šesť rokov s manželom chodili, bolo to obdobie kedy v dome nebol chlap, všetky práce robil priateľ
a jeho otec. Cca po roku, roku a pol dostali byt na Ťahanovciach, kde sa odsťahovali. Túžili po rodinnom

dome, obzerali sa po pozemku mimo Košíc. O tom, že chcú stavať mama vedela, bola aj na obhliadke
pozemkov. Ako 54 ročná odišla do dôchodku, v tom čase v dome bývala len s najmladšou dcérou L., tá
bola stredoškoláčkou. Dom bol v havarijnom stave, aj keď mali tri toalety, ani jedna nefungovala. Bol to
30-ročný dom, ktorý nepoznal chlapskú ruku. Na naliehanie mamy, tá od nich žiadala, aby zostali bývať
v dome, keďže najmladšia sestra bola na strednej škole a staršia sestra stavala rodinný dom v Barci, sa

dohodli na tom, že ona s manželom a mladšou sestrou budú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
staršiadcéraJanadostanerodičovskýdomvMoravanoch.ZuvedenéhodôvoduboldomnaG.darovaný
jej, manželovi a mladšej sestre L., keď dovŕšila osemnásty rok veku. Dom potreboval rekonštrukciu,
mama peniaze nemala. Samozrejme, že situáciu v rodine konzultovali, nik nič nenamietal. K darovaniu
došlo bez akéhokoľvek nátlaku a k spísaniu darovacej zmluvy na notárskom úrade, na mamu nikto

netlačil, bolo to na jej podnet. S rekonštrukciou začali cca po dvoch rokoch, kedy mali možnosť získať
príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania, i zo stavebného sporenia, čo bolo v roku 1999. Predtým
došlo k schváleniu projektu domu, ten bol dobrý, keďže pozostával z troch samostatných bytov, každý
mal svoje súkromie. Pokiaľ išlo o financovanie rekonštrukcie nehnuteľnosti, žalovaná potvrdila, že
stavebné práce, materiál, sanitu, tieto v celej časti nehnuteľnosti financovali sami. Žalobkyňa so sestrou

zaplatili rekonštrukciu vody, kúrenia, plynu, elektrofikáciu svojich bytov a tri okná. Keďže rekonštrukciu
robili svojpomocne, robila sa dlho, v roku 1999 rekonštrukciu ukončili. K jej priebehu, i narušeniu vzťahov
žalovaná uviedla niekoľko okolností. Pokiaľ sa rekonštruoval dom v časti, kde mala bývať mama a
sestra, bolo všetko v poriadku. Mame vytvorili slušné bývanie, byt bol vynovený, vrátane sestrinhobytu. K narušeniu vzťahov došlo vtedy, keď začali rekonštruovať ich časť domu. Rekonštrukcia sa
musela skolaudovať do určitého obdobia, minuli sa peniaze, takže sa sťahovali do nedokončeného bytu,
počas zimných prázdnin. Nemali vchodové dvere, ani kuchynskú linku. Od začiatku boli nezhody, mame

sa nepáčilo, že deti pozerajú televíziu cez jej anténu, aj keď nemala dokončenú kuchyňu, nikdy im
nedoniesla jedlo, nepozvala na večeru. Sestrin a svoj byt uzamkla, do tejto časti prístup nemali. Mladšia
sestra sa po rekonštrukcii vydala, v dome nebývala. Keďže sa vzťahy medzi jej rodinou a mamou začali
vyostrovať, navrhli, aby sa dom predal a peniaze rozdelili s tým, že každý si zabezpečí vlastné bývanie.
Mama s tým súhlasila, sestra nie. Z uvedeného dôvodu oslovili realitnú kanceláriu, ktorá stanovila cenu

nehnuteľnosti. Tá bola určená sumou 6.000.000,-Sk. Z polovice ceny žalovaní boli ochotní mame dať
navyše 1.000.000,-Sk, jej reakcia bola však taká „čo si za 4.000.000,-Sk kúpi“. Starí rodičia zomreli za
nezávideniahodných okolností, podľa žalovanej žaloba bola podaná z iniciatívy sestry L., ktorá chce
prísť bývať do domu na Kalvárii so štrnástimi izbami. Rekonštrukcia domu si vyžiadala prístavbu, čím sa
zmenšil dvor. Keď mali finančné problémy, žalobkyňu to nezaujímalo. Po nasťahovaní ako tak fungovali,
babička vedela vzťahy urovnať. Nezhody vznikali z banálnych vecí, mamka robila naschvály, preto došlo

k tomu, že sa celé roky vzájomne vyhýbali. Uviedla niekoľko príkladov, keď ráno zakopla o kachličku na
chodníku s tým, že popoludní ju manžel prilepí, mama kachličku schovala, v spodnej časti uskladňovala
smetie, zvyšky stravy, zemiaky, kde bol neskutočný zápach, keď prichádzali domov, mama sa so sestrou
skryla v dome, kde žili s tým, že ju budú byť. Šlo o neprimerané správanie, ktoré sa vystupňovalo
po smrti babičky. Tá v januári 2011 v kostole dostala mozgovú príhodu, čo jej nikto nepovedal. Po

návrate z nemocnice bola ležiacou pacientkou. Umiestnili ju v dolnej časti domu, starala sa o ňu, bolo
to však len 3-4 dni, keď jej mama zamedzila k nej prístup, zavolala cudziu osobu. Veľmi sa jej to dotklo,
keďže s babičkou si boli veľmi blízke. Aj keď bola uzamknutá a nemala k nej prístup, naposledy si
zakývali cez okno. Keď to mama zistila, posunula posteľ do inej časti izby. S mamou sa v podstate nikdy
nehádali, skôr s manželom ustupovali. Mame sa vždy niečo nepáčilo, boli to malichernosti, v ktorých sa

vyžívala. Aj po smrti babičky sa obchádzali, keďže každý kontakt bol konfliktom, nemala síl to zmeniť,
aj keď sa o to pokúšala. V júni 2014 sa odsťahovali do rodinného domu, ktorý si postavili. Aj následne
sa však o nehnuteľnosť na G. chceli starať, manžel strihal živý plot, ten mama so sestrou vytrhali,
vykopali. Vtedy podali trestné oznámenie, nie však preto, že chceli vymáhať škodu, ale preto, aby s
takýmtokonanímprestali.Žalobkyňabolauznanávinnou,dostalapokutu14,-€,akeďženezaplatilatrovy

konania, príslušný úrad podal návrh na exekúciu, ktorý jej siahol na dôchodok. Žalovaná je policajtom
v štátnej službe. Jedného dňa na pracovisku ju navštívili mama so sestrou, urobili neskutočný výstup,
pretože mali za to, že exekúciu podala ona. Dožadovali sa prijatia u nadriadeného, ten im nakoniec
ozrejmil, že exekúcia nebola ňou podaná.

22. K ďalšej udalosti došlo v lete roku 2014, keď syn s priateľkou chceli v dome prespať. Ráno pri
odchode ich babička zastavila a hrozne vynadala. Po takomto incidente ju nenapadlo nič iné len zájsť
na faru a požiadať o pomoc. Jeden z farárov prisľúbil, že sa pokúsi s mamou porozprávať, potvrdil, že
sa veľmi zmenila. Dňa 31.10.2014 dom v Beniakovciach im vyhorel a zhorel tak, že musel byť zbúraný.
Zachránili len šatstvo, ktoré v rýchlosti nahádzali do vriec. Nemali kam ísť, chceli sa vrátiť do domu na

G.. Takí špinaví, unavení prišli do domu, všetci susedia o situácii vedeli. Mama ich do domu nepustila,
keďže predtým vymenila zámok na dverách. Nepomohli prosby susedov. Mama otvorila až vtedy, keď
syn chcel vŕtačkou rozvŕtať zámok. Susedia im pomohli povynášať veci, mama však po celý čas, čo syn
veci vynášal, ho poriskom bila po zadnej časti chrbta, zátylku. Keďže mu bolo zle, bol na lekárskom
ošetrení a desať dní práceneschopný. Návrh na priestupkové konanie podal lekár, aj v tomto prípade

bola matka uznaná vinnou z priestupku. Keď videla ako sa správa, usúdila, že v dome bývať nemôžu.
Vtedy poprosila desať miništrantov, aby im v ten istý deň všetky veci z bytu vynosili. Kým nezmontovali
nový dom, čo bolo desať mesiacov, bývali u známych.

23. Žalovaná v 1.rade sa vyjadrila aj k incidentu zo 4.1.2016 na Hlavnej ul. v Košiciach. Cca o 16:00

hod. vychádzala z kostola, stretla sa s mamou a sestrou a jej synmi. Vtedy na ňu mama so sestrou
fyzicky zaútočili, mama jej vykrútila ruku, sestra poškriabala na líci. Požiadala o pomoc rehoľnú sestru,
podarilo sa jej ujsť. Bola v hroznom šoku, zavolala právnu zástupkyňu žalobkyne JUDr. Hencovskú,
prijala ju koncipientka. Keď videla v akom je stave, doškriabaná, sama naliehala, aby šla na lekárske
ošetrenie a podala trestné oznámenie. Žalovaná žiadala len o to, aby mame a sestre dohovorila.

Odvtedy sa stretávajú len na súdnych pojednávaniach. Predbežným opatrením súdu bola žalobkyni
uložená povinnosť dovoliť im užívanie priestorov v dome, napriek tomu žalobkyňa manželovi vstup do
nehnuteľnosti zamedzila, musel volať príslušníkov polície. Žalovaná potvrdila vážne narušenie vzťahov
so žalobkyňou, podľa jej tvrdenia k tomuto došlo konaním a pričinením matky.24. Žalovaný v 2.rade potvrdil skutočnosti uvádzané manželkou aj to, že vždy mali sen mať vlastný dom,
o čom žalobkyňa vedela, niektoré pozemky boli obzerať spolu. Vtedy im navrhla, bola to jej ponuka,

aby prerobili dom a bývali spolu. Samozrejme, že nechceli investovať do cudzieho majetku, preto s
rekonštrukciou začali až potom, čo došlo k darovaniu polovice nehnuteľnosti. Pri darovaní nebol žiaden
nátlak, celú rekonštrukciu realizovali zo svojich peňazí, bola možnosť získať príspevok od štátu vo výške
650.000,-Sk s podmienkou ukončiť rekonštrukciu do dvoch rokov a dom skolaudovať. S rekonštrukciou
začali v roku 1997. Bolo samozrejmosťou aj to, ako bude dom zrekonštruovaný. Prízemie bolo bytom

žalobkyne, byt na I.poschodí švagrinin druhé poschodie a podkrovie malo byť zrekonštruované pre jeho
rodinu. V Trebišove odobrili projekt, o žiadnej nevedomosti zo strany žalobkyne nemôžu byť žiadne
pochybnosti. Prvý konflikt nastal vtedy, keď začali rekonštruovať svoju časť nehnuteľnosti a potrebovali
uvoľniť a vypratať izbu, kedy narazili na nesúhlas žalobkyne. Dom skolaudovali tak, že nebol dokončený,
keďže sa peniaze minuli. Pokiaľ robili na spoločnom, bolo všetko v poriadku, správanie žalobkyne sa
stupňovalo, keď začali prerábať ich časť nehnuteľnosti. Pokiaľ žili starí rodičia, tí to ako tak urovnali.

Ďalší problém nastal v roku 2010, keď vedľajší dom bol v exekúcii, vtedy uvažovali o predaji domu.
Svokra súhlasila, problém bol so švagrinou, nakoniec od predaja upustili. Pri každej nezhode oni boli
tí, ktorí ustúpili, vzájomne sa obchádzali. Vzhľadom na neúnosnú situáciu sa rozhodli, že si postavia
vlastný dom, ten začali stavať v roku 2012. Podľa názoru žalovaného najväčší problém je ten, že svokra,
i švagriná si myslia, že tým, že sa odsťahovali zaniklo ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Aj keď

sa odsťahovali v júni 2014, o nehnuteľnosť ako spoluvlastníci sa starali. Keď však prišli, zo strany
svokry došlo k neprimeranému správaniu „Čo ty tu chceš? Ty už tu nebývaš!“ Kríky, ktoré zasadil,
napriek upozorneniu vytrhala, po výmene zámku im odmietla vydať kľúče od brány. Na vlastný byt musel
klopať, aby mu niekto otvoril. Potom, čo im vyhorel dom, rozhodli sa ísť do vlastného bytu. Sám pri
incidente, kedy žalobkyňa ako matka nechcela pustiť dcéru do domu nebol, nakoniec bývali u známych.

Naposledy bol v byte v roku 2015, medzitým však došlo k ďalším skutočnostiam, ktoré nemohol nechať
len tak. Keď došlo k rekonštrukcii plynu, žalobkyňa požiadala robotníkov, aby odmontovali schránku,
nedávali plynomer, keďže tam už nebývame, následne musel situáciu s plynármi riešiť a plynomer znovu
namontovať. Doposiaľ uhrádzajú za svoju časť nehnuteľnosti poplatky za všetky média, daň s tým, že
pre správanie žalobkyne ju užívať nemôžu. Žalovaný jediné riešenie videl v predaji nehnuteľnosti, k

odrátaniu toho, čo do nehnuteľnosti vložili a zvyšok kúpnej ceny si navzájom rozdelili. Takéto riešenie
ponúkol žalobkyni v roku 2010, vtedy bol ochotný jej dať 1.000.000,-Sk navyše, s čím nesúhlasila. Do
rekonštrukcie domu investovali cca 2.000.000,-Sk, niekoľko rokov do bytu nemá prístup, nevie v akom
je stave.

25. Dňa 6.2.1997 medzi žalobkyňou ako darkyňou, Ivanou Krochtovou ako obdarovanou a žalovanými
v 1. a 2.rade ako vedľajšími účastníkmi bola uzatvorená Darovacia zmluva, ktorou darca daroval
spoluvlastnícky ideálny podiel nehnuteľností uvedených v bode I, t.j. A. Č.. XXX, R. A. P. S.O. XXX O.,
A. Č.. XXX W. Z.. Č.. XXXX, V. V. G., P., S. Ú. V. H. A. W. L. G. do podielového spoluvlastníctva v pomere
1 k celku. Darovacia zmluva bola Okresným úradom Košice IV, odborom katastrálnym vkladovaná dňa

5.3.1997 pod č. S. XXXX/XX.

26. Svedkyňa L. S., spoluvlastníčka nehnuteľností bola vypočutá v konaní. Je najmladšou dcérou
žalobkyne. Medzi ňou a žalovanou v 1.rade je veľký vekový rozdiel, mala pocit, že ju vychovávala
ako matka. Keď mala 9 rokov sestra sa vydala, v tom čase bolo všetko v poriadku. Podľa jej tvrdenia

mama sa vedela postarať o dom tak po finančnej, ako aj technickej stránke, pokiaľ bol väčší problém
zavolala firmu. Tvrdila, že po odsťahovaní sestra Dana sa do domu vždy chcela vrátiť, na základe jej
iniciatívy bola spísaná darovacia zmluva v roku 1996 a po dosiahnutí plnoletosti aj darovacia zmluva,
ktorou bola prepísaná polovica nehnuteľnosti na jej osobu. Do januára roku 2000 kedy sa žalovaní do
domu nasťahovali riadne fungovali. S rekonštrukciou nehnuteľnosti súhlasila, pretože nemala finančné

prostriedky a žalovaní tvrdili, že ju zabezpečia výlučne sami. Na tejto sa podieľala celá rodina. Zo svojich
peňazí investovala do interiéru svojej časti nehnuteľnosti, rekonštrukciu financovala aj mama, ktorá si
peniaze požičala. Od leta roku 2018 v dome býva, obýva 1.poschodie, mama suterén, ostatné časti
nehnuteľnosti sú uzamknuté. Svedkyňa potvrdila, že vzťahy sa narušili potom, čo sa žalovaní do domu
nasťahovali, v tom čase nebol dokončený. Sestra obvinila matku, že jej ukradla uteráky, mama už vtedy

chcela podať žalobu na vrátenie daru. K vážnejšiemu narušeniu vzťahov došlo v roku 2010 - 2011, keď
žalovaní chceli predať svoju časť nehnuteľnosti, nakoniec k tomu súhlas nedali a k predaju nedošlo.
Vzťahy sa od roku 2000 zhoršovali, došlo k fyzickým útokom, o tom, že stavajú dom vedela. Vzťahy sa
vyostrovali pri bežných situáciach, žalobkyňa bola obmedzovaná pokiaľ ide o dvor a záhradu, bez jejsúhlasu žalovaní vytrhali kvety, nasadili trávu, za 14 rokov to bolo veľa vecí, pre ktoré vznikali hádky. So
žalovanými sa stretáva len v prípade výsluchov, pri podaní trestných oznámení. Svedkyňa sa vyjadrila
aj k incidentu v septembri 2011 a k fyzickému násiliu zo strany zaťa a vnučky voči žalobkyni. Napokon

poprela akýkoľvek incident a konflikt v januári 2016.

27. Na návrh žalovaných bol vypočutý svedok Vaško, je zaťom žalobkyne, s dcérou L. sa spoznali v roku
2001 v tom istom roku sa aj brali. V tom čase rekonštrukcia domu bola ukončená, v dome nebývali, k
svokre chodili na návštevu. Svedok mal vedomosť o tom ako nehnuteľnosť bola rozdelená, že žalovaní v

dome bývali, niektoré práce neboli dokončené. Od začiatku vzťahy medzi svokrou a žalovanými neboli v
poriadku, sám s nimi problém nemal, medzi nimi cítil napätie. Boli to rôzne dôvody, svokra sa sťažovala,
žesaoňunestarajú,nerobianákupy.Situáciasaodroku2001stupňovala,vzťahysavyostrili,vdôsledku
ktorej situácie žalovaní chceli dom predať. Bol to následok toho, že v jednom dome nevedeli spolu
fungovať. K predaju z dôvodu manželkinho nesúhlasu nakoniec nedošlo. Bol svedkom toho, keď pri
vyostrení situácie švagriná dala manželke facku. V predmetnom dome nebýval, je farárom, mal niekoľko

farností, manželka sa minulého roku do domu nasťahovala, keďže dostal dekrét a odišiel k Popradu, kde
pre rodinu neboli vyhovujúce bytové podmienky. Navyše najstarší syn začal navštevovať strednú školu v
Prešove, takže bolo výhodnejšie bývanie v Košiciach. Potvrdil aj to, že žalovaní v dome nebývajú, keďže
v dôsledku narušených vzťahov si postavili rodinný dom, z ktorého dôvodu do domu nechodia. Podľa
jeho názoru vzhľadom na dlhopretrvávajúce zlé vzťahy sa situácia medzi stranami sporu urovnať nedá.

28. Svedok Eštok je známym žalobkyne, pomáhal pri stavebných prácach na dome pred rekonštrukciou,
aj po nej. Podľa jeho tvrdenia teta sa starala, varila, nielen pre seba, ale pre všetkých. Pozná celú
rodinu žalobkyne, potvrdil, že postrehol narušenie vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými, čo bolo po
rekonštrukcii domu, v súčasnosti žalovaní v dome nebývajú. Nakoniec sa vyjadril k incidentu v roku

2001, keď žalovaný v 2.rade mu bránil pri vykonávaní prác, kedy došlo k určitému fyzickému stretu so
žalobkyňou, čo považoval za prejav násilia.

29. Podľa ust. § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

30. Žalovaní v priebehu konania, na pojednávaní dňa 11.10.2019 voči uplatnenému nároku žalobkyne
vzniesli námietku premlčania, vzhľadom na správanie sa žalobkyne a vykonané dokazovanie.

31. Odvolanie darovania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je výnimkou zo zásady

neodvolateľnosti darovania. Darovanie sa uskutočňuje na základe zmluvnej viazanosti strán a
jednostranné zrušenie zmluvných záväzkov má vždy výnimočnú povahu. Právo darcu odvolať darovanie
vznikne vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a toto správanie
obdarovaného smeruje voči darcovi, alebo členom jeho rodiny. Darca uplatňuje právo na vrátenie
daru jednostranným adresovaným právnym úkonom (odvolaním darovania). Právo odvolať darovanie je

majetkovým právom a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od okamihu
splnenia predpokladov stanovených v hypotéze § 630 OZ. K nevhodnému správaniu obdarovaného
môže dôjsť aj v značnom časovom odstupe po uskutočnení darovania, čo však nie je z hľadiska
premlčania práva na odvolanie darovania rozhodujúce. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je
rozhodujúci okamih hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré môžu spočívať v jednorazovom porušení

alebo pretrvávajúcom stave.

32. Predpokladom uplatnenia § 630 OZ je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje
dobre mravy. Podľa súdnej praxe, hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity, alebo ich sústavne porušovanie (R88/1998), takže kvantita aj kvalita nevhodného správania

sú rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri
určitejperiodicitestávarelevantným.Právnyúkonodvolaniadarovanianevyžadujepreplatnosťpísomnú
formu, možno ho uskutočniť aj ústne, vhodnosť písomnej formy je pri nehnuteľnostiach. Pokiaľ ide o
vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené podmienky na
vrátenie daru (R38/1992).

33. Podľa ust. § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.34. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou, kratšou, či dlhšou premlčacou dobou. Tá je podľa
vyššie citovaného ustanovenia určená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo - objektívne posudzované vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne

deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio
nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. subjektívneho, alebo objektívneho, tak oprávnený
subjekt neurobil.

36.Premlčaniepodľa§100ods.1OZdefinujemeakouplynutiečasuustanovenéhovzákone(premlčacej
doby) na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný

subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má
za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať. Funkciou premlčania je
uľahčiťobranupovinnéhosubjektuprotiprávam,ktorétrvalidlho,apretomožnopredpokladať,žezanikli.

37. Podľa judikatúry všeobecne za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať porušenie
značnej intenzity, alebo porušovanie, ktoré možno označiť ako sústavné. Napríklad môže ísť o fyzické
násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Ako sústavné je podľa judikatúry
možné považovať najmenej trikrát opakované porušenie dobrých mravov. Hoci kvalifikovanie správania
obdarovaného je treba posudzovať podľa objektívnych morálnych pravidiel, vrátane hodnotenia podľa

objektívnych hľadísk, toto porušenie však nemožno posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý
je tu v danom mieste a čase a aj so zreteľom na vzájomné správanie darcu a obdarovaného v
ich vzájomnom vzťahu. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i
správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená,

že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia
dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva,
alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie
je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V kladnom
prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu

obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k
správaniu sa samotného darcu (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/108/2007).

38. Trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ pre uplatnenie práva na vrátenie daru v prípade,

keď k hrubému porušeniu dobrých mravov, zakladajúcemu právo na vrátenie daru, došlo sústavným
(opakovaným) porušovaním dobrých mravov, začína plynúť od okamihu, keď správanie obdarovaného
dosiahlo intenzity správania hrubo porušujúceho dobré mravy a naplnilo tak znaky uvedené v § 630 OZ,
teda od okamihu, keď sa právo darcu mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Ak je úvaha
o naplnenie dôvodov pre vrátenie daru podľa citovaného ustanovenia zákona založená na dlhodobom,

sústavnom, porušovaní dobrých mravov, potom pre začiatok plynutia premlčacej doby nemôže byť
rozhodné, či a ako dlho trvali podmienky pre uplatnenie práva, pretože premlčacia doba začala plynúť
dňom kedy (prvýkrát) boli naplnené zákonné podmienky pre začiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto
podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné (rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 33Cdo 3776/2012).

39. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Darovacou zmluvou zo dňa 6.11.1996 žalobkyňa V.
G. ako darkyňa darovala žalovaným v 1. a 2.rade ako obdarovaným nehnuteľnosti zapísané D. U. Č..
XXXX V. H. A..Č.. XXX, zastavanú plochu o výmere XXX O. V. A..Č.. XXX, W. Z.. Č.. XXXX, ako aj kôlňu,
oplotenia vrátane vonkajších úprav a trvalých porastov každému v podiele 1 k celku s tým, že obdarovaní
tento dar s vďakou prijali. Darovacia zmluva bola vkladovaná Okresným úradom Košice IV, odborom

katastrálnym dňa 19.11.1996 pod č. V 11413/96. Druhú polovicu nehnuteľnosti žalobkyňa darovala
Darovacou zmluvou zo dňa 6.2.1997 dcére L. G., ktorá darovacia zmluva bola rovnako vkladovaná
Okresným úradom Košice IV, odborom katastrálnym 5.3.1997 pod č. S. XXXX/XX. Z predloženého U.
Č.. XXXX zo dňa 14.8.2014 je zrejmé, časti „C“ ťarchy LV, že bolo zriadené vecné bremeno, právodoživotného bývania pre V. G. A. Č.. S. - XXXX/XX. Uvedená skutočnosť bola dohodnutá Darovacou
zmluvou zo dňa 6.2.1997 - bod V, podľa ktorého žalovaní ako vedľajší účastníci spolu s obdarovanou,
ako aj darkyňou po vzájomnej dohode zriadili vecné bremeno práva doživotného bývania v dome na G.

XX v G. v prospech V. G..

40. Žalobkyňa písomnou výzvou zo dňa 7.10.2014 vyzvala žalovaných na vrátenie daru z dôvodu, že
voči jej osobe a členom jej rodiny sa dopustili konania, ktoré kvalifikovala ako hrubé porušenie dobrých
mravov, ktoré porušenia v uvedenej výzve aj konkretizovala. Podľa jej tvrdenia k závažnému porušeniu

vzájomných vzťahov začalo pred tromi rokmi v čase keď žila stará mama žalovanej, keď sa snažili predať
dom, ktorý postavili jej rodičia. Zmienila sa o krivom obvinení voči jej osobe, aj o fyzickom násilí, čo
považovala za dôvod na vrátenie daru.

41. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní započali s rekonštrukciou nehnuteľnosti na
G. X.. XX S. G.Š. na základe projektu, ktorý bol spoluvlastníkmi aj žalobkyňou schválený. Podľa

projektu a zhodných výpovedí dom rozdelili tak, že prízemie mala obývať žalobkyňa, prvé poschodie
spoluvlastníčka L. G., druhé poschodie a podkrovie rodina žalovaných. O tom v akom stave bola
nehnuteľnosť pred započatím rekonštrukcie žalovaní predložili znalecký posudok č. 151/96 zo dňa
26.10.1996, podľa ktorého hodnota nehnuteľností pred rekonštrukciou predstavovala 832.176,-Sk.
Žalovaní predložili listinné doklady a v podstate medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť,

že žalovaní investovali do rekonštrukcie nemalé finančné prostriedky, žalobkyňa uhrádzala okrem
stavebných prác, finančné prostriedky do bytu, ktorý obývala, obdobne dcéra L. G.. Žalovaní tak
predložili listinné doklady preukazujúce možnosť získania nenávratného príspevku vo výške 650.000,-
Sk, finančné prostriedky získali aj zrušením zmlúv o stavebnom sporení. L. G. ako spoluvlastníčka
nehnuteľnosti súhlasila s plánovanou prístavbou a nadstavbou podľa projektovej dokumentácie, o čom

svedčí jej vyhlásenie zo dňa 11.4.1997.

42.Preukázanéboloajto,žeRozhodnutímOkresnéhoúraduKošice,odborvšeobecnejvnútornejsprávy
zo dňa 5.12.2014 bola žalobkyňa V. G. uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50
ods.1priestupkovéhokonania,ktoréhosadopustiladňa14.8.2014tým,ževytrhalaživýplotnapozemku

domu na ul. G. XX S. G., čím úmyselne spôsobila škodu na majetku vo výške 174,60€ poškodeného L..
A. S. zničením veci z takéhoto majetku, za čo jej bola uložená sankcia, pokarhanie a povinnosť nahradiť
trovy konania.

43. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2014 bola žalobkyni uložená povinnosť umožniť

žalovaným vstup na nehnuteľností evidované na U. Č.. XXXX a to vstup na pozemok, A.. Č.. XXX
zastavané plochy a nádvoria o S. XXX O., ako aj vstup do W. Z.. Č.. XXXX, postaveného na pozemku,
A.. Č.. XXX, súčasne jej bola uložená povinnosť strpieť užívanie uvedených nehnuteľností. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2015. Keďže žalobkyňa nerešpektovala rozhodnutie súdu,
Ž. L.. A. S. dňa 7.2.2015 podal voči žalobkyni ústne oznámenie, keďže napriek právoplatnému a

vykonateľnému predbežnému opatreniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2014 neumožňuje
užívanie nehnuteľností oznamovateľovi, o čom svedčí potvrdenie P. A. G. - Z. Č.. A.-XXX/OPP-Z.-XXXX.

44. Výsluchom strán sporu i vypočutím svedkov bolo preukázané a všetkými potvrdené, že medzi
stranami sporu sú narušené vzťahy do takej miery, že žalobkyňa a žalovaní nebývajú v spoločnej

domácnosti, od roku 2000 nekomunikujú, vzájomne sa vyhýbajú, niekoľko rokov sa stretávajú len na
súdnych pojednávaniach, alebo pri podaní trestných oznámení. Žalobkyňa potvrdila, že k narušeniu
vzájomných vzťahov došlo od uzavretia darovacej zmluvy, hlavne od nasťahovania sa žalovaných
do nehnuteľnosti v roku 2000, po vykonaní rekonštrukcie rodinného domu, pričom uviedla celý rad
situácií, kedy a ako k narušeniu vzťahov došlo, výsledkom čoho mal byť predaj nehnuteľnosti, k

čomu nakoniec pre nesúhlas spoluvlastníčky nedošlo. Aj žalovaní potvrdili vážne a sústavné narušenie
vzťahov so žalobkyňou, ku ktorému došlo už počas rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú museli ukončiť v
roku 1999. Pokiaľ rekonštruovali dom v časti, ktorú obývala žalobkyňa a sestra žalovanej v 1.rade bolo
všetko v poriadku, k vyostreniu vzťahov došlo vtedy, keď začali rekonštruovať ich časť nehnuteľnosti.
Rekonštrukcia musela byť ukončená do určitého obdobia, takže sa sťahovali do nedokončeného

bytu, počas zimných prázdnin, keď nemali vchodové dvere, kuchynskú linku, a v ktorom smere im
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepomohla. Strany sporu potvrdili aj to, že z dôvodu vyostrených
nezhôd, nehnuteľnosť v roku 2007, resp. 2008 mienili predať, žalovaní boli ochotní žalobkyni poskytnúť
1.000.000,-Sk navyše, s čím nesúhlasila a k predaju nehnuteľnosti nedošlo. Žalovaní nakoniec usúdili,že v dôsledku takejto situácie v predmetnom dome spolu so žalobkyňou bývať nemôžu, z ktorého
dôvodu začali so stavbou rodinného domu v N., kde doposiaľ bývajú. Dňa 31.10.2014 však došlo k
tomu, že im dom vyhorel tak, že musel byť zbúraný, kedy sa chceli vrátiť do bytu na Kalvárii. Vtedy ich

žalobkyňa do domu nepustila, keďže predtým vymenila zámok, kľúče im neposkytla. Nepomohli prosby
susedov. Vzhľadom na správanie žalobkyne, keďže tá spôsobila vnukovi zdravotné problémy, žalovaní
usúdili,žezatakýchtookolnostívdomebývaťnemôžuavtenistýdeňsaznehnuteľnostiajodsťahovalia
bývali u známych, kým nezmontovali dom nový. Uvedené skutočnosti potvrdil aj žalovaný v 2.rade, keď v
roku 2010 v dôsledku vyhrotených vzťahov uvažovali o predaji domu, vážne narušenie vzťahov potvrdila

aj svedkyňa S., keď z dôvodu neznesiteľných, vzťahov žalovaní chceli predať nehnuteľnosť. Od roku
2000 došlo k mnohým, sústavným, tak ústnym ako aj fyzickým stretom a útokom medzi stranami sporu,
pre ktoré vznikali hádky. Nakoniec svedkyňa uviedla incident v septembri 2011, keď došlo k fyzickému
násiliu zo strany žalovaného v 2.rade, ako aj jeho dcéry voči žalobkyni. Narušenie vzťahov potvrdil aj
svedok S., zať žalobkyne, podľa ktorého sa situácia medzi nimi v roku 2001 vyostrila natoľko, že žalovaní
chceli nehnuteľnosť predať a bol to následok toho, že v jednom dome fungovať nevedeli. Aj on bol

svedkom vyostrenia situácie medzi žalovanou v 1.rade a jeho manželkou. Žalovaní v dome nebývajú,
keďže v dôsledku narušených vzťahov si postavili rodinný dom, z ktorého dôvodu do domu nechodia.

45. Tak ako predpokladá ust. § 630 OZ, hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie
značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie, takže kvantita a kvalita nevhodného správania sú

rovnocennými ukazovateľmi. V danom prípade bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanými
došlo k vyhroteným situáciám od roku 2000, ktorá skutočnosť bola medzi nimi nesporná, a ktoré
skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami. Pre uplatnenie práva na vrátenie daru platí
trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa právo darcu mohlo vykonať po prvý
raz podaním žaloby na súd. Podľa judikatúry, ak je úvaha o naplnenie dôvodu na vrátenie daru podľa

ustanovenia § 630 OZ založená na dlhodobom, sústavnom porušovaní dobrých mravov, potom pre
začiatok plynutia premlčacej doby nemôže byť rozhodné či a ako dlho trvali podmienky pre uplatnenie
práva, pretože premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy prvýkrát, boli naplnené zákonné podmienky
pre začiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné.

46. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že vzhľadom na správanie sa žalovaných žalobkyňa
mala a mohla uplatniť právo na vrátenie daru v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od roku
2000, keďže tak ako tvrdila a tieto skutočnosti boli potvrdené a preukázané žalovanými, i svedeckými
výpoveďami svedkov S., S. L. I., od tohto obdobia došlo k vážnemu a sústavnému narušeniu vzťahov,
resp. od roku 2007, 2008, resp. 2010, kedy v dôsledku neznesiteľných a vyhrotených vzťahov malo

dôjsť k predaju nehnuteľnosti, čo bolo opäť potvrdené a nesporné medzi stranami sporu. V takomto
prípade premlčacia lehota uplynula najneskôr v roku 2003, resp. 2013 a keďže žaloba na súd bola
podaná 13.1.2015, nárok žalobkyne je premlčaný, z ktorého dôvodu, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaných, premlčané právo žalobkyni priznať nemožno.

47. Súd však pri posudzovaní správania sa žalovaných bral do úvahy a hodnotil aj správanie sa samotnej
žalobkyne a posudzoval, či práve jej správanie nebolo príčinou nevhodného správania sa žalovaných.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že v čase, keď žalovaným vyhorel dom v Beniakovciach a tí
sa chceli vrátiť do domu na Kostolnej ul. v Košiciach, teda do svojho bytu, tento vstup im znemožnila.
Znemožnila im to napriek tomu, že žalovaní boli spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v

1, znemožnila im to napriek tomu, že Okresný súd Košice I v konaní č.k. 37C/282/2014 uznesením
zo dňa 12.12.2014, právoplatným 14.1.2015 uložil žalobkyni povinnosť umožniť žalovaným vstup
do nehnuteľnosti, ktorej boli spoluvlastníkmi a rovnako jej bola uložená povinnosť strpieť užívanie
nehnuteľnosti žalovanými, čiže napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie, na základe ktorého
boli oprávnení užívať nehnuteľnosť, znemožnila im užívanie bytu aj napriek tomu, že investovali

nemalé finančné prostriedky do rekonštrukcie celej nehnuteľnosti. O správaní žalobkyne preukazuje aj
potvrdenie Obvodného oddelenie PZ Košice-Sever zo dňa 7.2.2015, keď žalovaný v 2.rade podal na
žalobkyňu ústne oznámenie, keďže napriek právoplatnému a vykonateľnému predbežnému opatreniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2014 im neumožnila užívanie nehnuteľnosti. O jej správaní
svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.12.2014,

ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa priestupkového zákona, za čo jej
bolo uložené pokarhanie a uložená povinnosť nahradiť trovy konania. V súlade s ustálenou judikatúrou
súd posúdil, že aj a hlavne správanie žalobkyne bolo príčinou nevhodného správania obdarovaných,
z ktorého dôvodu sa žalobkyňa nemohla úspešne domáhať vrátenia daru, keďže následnú reakciuobdarovaných nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z uvedených dôvodov a to z
dôvodu premlčania nároku žalobkyne, v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných,
i z dôvodu posúdenia princípu vzájomnosti, pri ktorom súd vzal zreteľ na správanie sa žalobkyne ako

darkyne, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na vrátenie
daru, žalobkyňa ako darkyňa sa nemôže domáhať vypratania nehnuteľnosti žalovanými, z ktorého
dôvodu bol jej žalobný návrh ako nedôvodný zamietnutý.

48. Záverom súd odôvodňuje, že ďalšie návrhy navrhnuté právnym zástupcom žalobkyne a to obhliadku

nehnuteľnosti ako aj výsluch svedkyne U. nepripustil vzhľadom už na vykonané dôkazy, ktoré dôkazy
súd považoval za právne irelevantné pre posúdenie a rozhodnutie veci.

49. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

51. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého žalovaní ako úspešná strana
sporu by mali nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaní však náhradu trov konania v konaní

neuplatnili a nepožadovali, z ktorého dôvodu im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.