Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220246
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117220246.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,

nar. XX.X.XXXX, bytom: D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ A. G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. E. XXXX/
XX, XXX XX F., obaja právne zast. JUDr. Peter Rybár Advokátska kancelária, so sídlom: A. Kmeťa 11,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11,
010 11 Žilina, právne. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom: Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II./2015-27
zo dňa 30.04.2017.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2017 domáhali, aby súd
zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II./2015-27 zo dňa
30.04.2017. Uplatnili si náhradu trov konania.

Na odôvodnenie žaloby žalobcovia uviedli, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
zriadený Slovenskou bankovou asociáciou z.z.p.o. so sídlom Rajská I5/A, 811 08 Bratislava pred

rozhodcom Mgr. Beátou Dolákovou, PhD. v právnej veci žalobcov o určenie neplatnosti právneho úkonu
a o zaplatenie 867,92 eur s príslušenstvom vydal dňa 30.04.2017, sp. zn. II/2015-27 rozhodcovský
rozsudok, v ktorom žalobu žalobcov zamietol a zároveň žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 287.77,- eur, ktorých výška bola vyčíslená samostatným
rozhodcovským uznesením zo dňa 26.05.2017, a to do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.
Poukázali, že rozhodcovský súd sa predovšetkým zaoberal otázkou jeho právomoci konať a rozhodovať
vo veci samej. Rozhodcovský súd mal preukázané, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere medzi

žalobcami a žalovanou, t.j. dňa 12.12.2008 bol tento zmluvný vzťah spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Medzi
účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania nebola sporná skutočnosť, že žalobcovia prijali
návrh rozhodcovskej zmluvy predloženej žalovanou, podľa ktorej vzájomné spory medzi zmluvnými
stranami, ktoré by vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou
platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.

Rozhodcovskýsúdsavbodoch54-59rozsudkuvzhľadomktomu,žežalobapodanážalobcamivčasejej
podania bola určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/
CSP), zaoberal posúdením naliehavého právneho záujmu žalobcov. Podľa posúdenia rozhodcovského
súdu tým, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky pozániku úverového vzťahu medzi žalovaným a žalobcami, práva a právny stav žalobcov v čase podania
žaloby, ani v súčasnosti, nie sú žiadnym spôsobom ohrozené a nie je možný ani objektívny stav neistoty
žalobcov. Príslušný rozhodcovský súd teda konštatoval, že žalobcovia v priebehu konania neosvedčili

existenciu naliehavého právneho záujmu.
Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 79.665,41 eur
(2.400,000,- Sk) za účelom kúpy nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v dodatku k úverovej zmluve, ktorý
bol uzavretý medzi žalobcami a žalovaným pred čerpaním úveru. V dotknutej zmluve bola stanovená
platnosť revizibilnej úrokovej sadzby, pričom táto bola stanovená ako súčet úrokovej sadzby BRIBOR

(úroková sadzba denne vyhlasovaná Telerate Limited v hodnote fixácie tejto úrokovej sadzby na 12
mesiacov) + úrokové rozpätie banky (určené v čase uzavretia zmluvy 1,14 % p.a.).
Konaním žalovaného došlo podľa názoru žalobcov k neopodstatnenej, bezdôvodnej, protizákonnej a v
rozpore so zmluvnými podmienkami, zmene výšky úrokového rozpätia (z 1,14% na 2,64 % p.a.). Podľa
vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.05.2014, k zvýšeniu úrokového rozpätia došlo z dôvodu zmeny miery
rizikažalobcov(bod4.5úverovejzmluvy),ktorásamalaprejaviťakovýsledokpriebežnéhomonitoringua

následného interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru, ktoré banka skúma
u každého úverového klienta v rámci tzv. behaviorálneho scoringu. Zmluva o hypotekárnom úvere alebo
zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať podmienky závislé od objektívnych
skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo
iné náklady vyžadované od klienta (§ 75 ods. 4 písm. d/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení

neskorších predpisov). Uvedené ustanovenie (bod 4.5 úverovej zmluvy) však túto zákonnú požiadavku
nespĺňa. Nielen v úverovej zmluve, ale ani v žiadnej inej prílohe nie sú podmienky špecifikované
a nikde nie je stanovený výpočet rizika klienta, z čoho vyplýva, že žalobcovia nemohli vedieť, ani
predpokladať, aké okolnosti môžu znamenať splnenie podmienok pre jednostrannú zmenu úrokovej
sadzby žalovaným.

Podmienky, na základe ktorých pristúpil žalovaný k zmene úrokovej sadzby poskytnutého úveru, teda
nezávisia od objektívnych skutočností, ale od subjektívneho hodnotenia žalovaného, pričom takto
hodnotené okolnosti sú nepreskúmateľné, neodôvodnené a neboli žalobcom vopred známe. Na strane
žalobcov ako spotrebiteľov nedošlo k zmenám v ich správaní, ktoré by vyvolali zmenu miery rizika,
napríklad k omeškaniu s plnením platieb, zvýšeniu miery zadĺženia, strate bonity, príjmov či zvýšenie

výdavkov.
V zmysle § 53 ods. 4 písm. i/ OZ nie je možné stotožniť sa s tvrdením rozhodcovského súdu o absencii
naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 137 písm. c/
CSP, do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. 80 písm. c/ O.s.p.). Žalobcovia poukázali, že v
danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho

záujmu nespočíva na žalobcoch, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcov ako spotrebiteľov
na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.
zn: 17Co/l62/2016). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali aj na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní (v skratke SRK), ktorý ustanovuje, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť
dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý
právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Logickým výkladom tohto ustanovenia
možno rovnako ustáliť, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona a nie je potrebné ho zo

strany spotrebiteľa preukazovať. Žalobcovia v postavení spotrebiteľov majú zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle §3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách), z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je v
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany

(rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn.: 17Co/162/2016).
Rovnako sa nemožno stotožniť s právnym názorom rozhodcovského súdu, že zánikom spotrebiteľského
zmluvného vzťahu stráca pre spotrebiteľa význam dovolanie sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, ktorou bol daný spotrebiteľský vzťah založený. Predmetný úverový vzťah síce
zanikol splnením, avšak nároky žalobcov proti žalovanému odvodené od uplatňovania neprijateľnej

zmluvnej podmienky trvajú naďalej aj napriek tomu, že žalovaný svojím protiprávnym konaním
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky prakticky donútil žalobcov k predčasnému splateniu
predmetného úveru, resp. jeho refinancovaniu od inej banky. Toto tvrdenie vyplýva aj z rozhodovacej
praxe súdov (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn.: llCo/471/2015 z 28.06.2016).Na základe vyššie uvedeného žalobcovia majú, že rozhodcovský súd svoje prijaté právne závery
v odôvodnení dotknutého rozsudku, súvisiace s problematikou naliehavého právneho záujmu,
nedostatočne vysvetlil a navyše aj nesprávne právne posúdil a naliehavý právny záujem zo strany

žalobcov bol preukázaný.
V ďalších bodoch (61-62) rozhodcovský súd veľmi stručne s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov konštatoval, že individuálny
spotrebiteľ nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich spotrebiteľských

práv. V tomto prípade rozhodcovský súd si iba osvojil argumentáciu žalovaného bez toho, aby výstižne
a dostatočne odôvodnil svoje právne závery. Žalovaný v podstate v každom svojom podaní nachádzal
nové dôvody, ktoré majú podľa jeho právneho názoru odôvodňovať zamietnutie podaného žalobného
návrhu, čo len svedčí o nejednoznačností, účelovosti a zmätočnosti obrany žalovaného. Slovenská
republika je v zmysle jej úniových záväzkov, najmä článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, povinná
zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú mieru ochrany jeho práv, „aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa“. Účinnú ochranu v tomto zmysle možno dosiahnuť, len ak má súd právomoc
zhodnotiť neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti.
Hoci si žalobcovia okrem uplatnenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky neuplatnili žiadne iné nároky
okrem finančného zadosťučinenia, ani takého určenie neplatnosti zmluvnej podmienky po ukončení

zmluvného vzťahu nie je v rozpore so zákonom a bez naliehavého právneho záujmu. Zároveň na
základe vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa môžu domáhať vydania určitých nárokov
voči žalovanému, pričom nemožno opomenúť, že zánik právneho vzťahu bol priamym následkom
uplatnenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné,

či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky.
V závere rozhodnutia rozhodcovský súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali, aká ujma im v súvislosti
so zánikom právneho vzťahu vznikla a z akého dôvodu by im malo prináležať finančné zadosťučinenie.
Žalobcovia pritom už v žalobnom návrhu zo dňa 30.06.2015 poukazovali na skutočnosť, že v dôsledku
jednostrannej zmeny výšky úrokového rozpätia žalovaným by zotrvaním žalobcov v zmluvnom vzťahu

so žalovaným vznikala každý mesiac škoda, ktorá by spočívala v reálnom úbytku na majetku. Uvedené
by sa negatívne prejavovalo nielen na zmenšení majetku žalobcov, ale nepriamo i na ich životnej úrovni,
nakoľko zmena úrokového rozpätia z 1,14% na 2,64% p. a. by predstavovala navýšenie splátky úveru
o cca 60- eur mesačne.
Nakoľko žalovaným stanovený úrok spôsobil značné navýšenie mesačnej splátky žalobcom, títo

boli nútení podpísať úverovú zmluvu so spoločnosťou mBank za účelom refinancovania predošlého
úveru poskytnutého žalovaným. Žalovaný úrokovú sadzbu zmenil (zvýšil) svojvoľne, podľa vlastného
uváženia a k svojmu prospechu. Takýto právny úkon žalovaného je absolútne neplatný a konaním
žalovaného došlo k závažnému porušeniu predpisov spotrebiteľského práva a k vzniku ujmy na strane
žalobcov. Možnosť jednostranne zvýšiť úrokovú sadzbu z dôvodu zmeny rizikovosti klienta bez úplne

a jasne vymedzených pravidiel je netransparentné a jednostranne výhodné pre žalovaného a výrazne
poškodzujúce práva žalobcov. Žiadne oprávnenie veriteľa, v tomto prípade žalovaného, nie je tak široké,
aby sa mohol správať svojvoľne a podľa vlastného uváženia meniť zmluvné ustanovenia, ktorými je
aj dohoda o určení výšky úrokov. Pre ospravedlnenie takéhoto správania, teda jednostrannej zmeny
zmluvných podmienok, nie je postačujúce to, že žalobcovia majú možnosť v určitej lehote vrátiť všetky

prostriedky a takýmto účinkom zabrániť.
V podaní žalobcov zo dňa 14.10.2016 došlo k úprave petitu žalobného návrhu a žalobcovia si
uplatnili nárok na peňažné plnenie vo výške 3.983,- eur ako finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s tvrdeným porušením práva. Pre
priznanie finančného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Takto uplatnená

výška je primeraná s poukazom na skutočnosť, že žalovaný uplatnil práva z neprijateľnej podmienky,
pričom takéto uplatnenie viedlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcami, teda žalovaný svojím
konaním na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve prakticky donútil
žalobcov k predčasnému splateniu dotknutého úveru, pričom žalobcovia utrpeli ujmu tým, že na jej
prekonanie museli vynaložiť ďalšie náklady. Takto uplatnená výška teda predstavuje 5% zo sumy úveru

poskytnutého žalobcom zo strany žalovaného na podklade dotknutej úverovej zmluvy. V nadväznosti na
vyššie uvedené je ujma, ktorá žalobcom vznikla, v súvislosti so zánikom právneho vzťahu založeného
zmluvou o úvere a uplatnenie finančného zadosťučinenia je v konaní za bezpečne a nesporne
preukázané. Žalobcovia považujú za preukázané, že pre takýto postup žalovaného neexistuje spôsobvýpočtu a ani posudzovanie kritérií rizík a vytvára sa tak svojvôľa pre žalovaného. Z tohto dôvodu aj
naďalej dotknuté ustanovenie bodu 4.5 Zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/717/08 zo dňa 12.12.2008,
uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobcovia ďalej uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.: 18C/341/2013 zo dňa 03.07.2015,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn.: 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, právoplatným
dňa 9.04.2016, bolo vyslovené, že ustanovenie, ktoré umožňuje žalovanej meniť úrokovú sadzbu
v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je
neplatné.

Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcovianavrhli,abyOkresnýsúdŽilinadotknutýrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn.: 11/2015-27 zo dňa 30.04.2017 zrušil a
priznal žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril zo dňa 11.09.2017 (č.l. 23), v ktorom uviedol, že žalobcovia

nijako nezdôvodňujú, prečo mal súd dospieť v konaní k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu
v zmysle dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tento dôvod špecifikujú len všeobecne, pričom
opomínajú, že dôvodom na zamietnutie žaloby bolo nepreukázanie právneho záujmu na požadovanom
určení. Žalobcovia žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku nekonkretizujú a žalovaný
je toho názoru, že rozhodcovský súd sa riadne vysporiadal so všetkými ustanoveniami na ochranu

spotrebiteľa. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je len subjektívny nesúhlas žalobcov
s právnym posúdením veci rozhodcovským súdom. Žalovaný má za to, že rozhodcovský súd rozhodol
správne, nakoľko žalobcovia v konaní preukázali splatenie úveru ešte pred podaním žaloby na
rozhodcovskýsúd,ktorýurčilnedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenívýlučne
z dôvodu, že pred podaním žaloby došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, a teda nebola daná ani

aktívna vecná legitimácia žalobcov. Ak právo riadne zaniklo, tak zanikol aj predpoklad uplatnenia práva
v zmysle § 3 ods. 5 ZoOS. Žalobcovia následne argumentujú tvrdeniami, ktoré sa týkajú meritórneho
posúdenia sporu, ktorým sa rozhodcovský súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vôbec
nezaoberal. Žalovaný ďalej poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobcov, ktorí nerozlišujú medzi úrokovou
sadzbou a úrokovým rozpätím.

Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrili dňa 27.10.2017 (replika), v ktorom uviedli,
že podľa ich názoru konkrétne poukázali na rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli k nesprávnemu
zisteniu skutkového stavu a ktoré ostali rozhodcovským súdom nepovšimnuté. Spotrebiteľ má právo,

aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to
v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich
z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky
za neprijateľnú. Pre spotrebiteľa nemôže stratiť význam dovolania sa neprijateľnej zmluvnej podmienky
za neprijateľnú. Úverový vzťah síce zanikol, avšak nároky žalobcov trvajú naďalej, nakoľko žalovaný

prakticky donútil žalobcov k predčasnému splateniu úveru jeho refinancovaním od inej banky. Čo sa
týka úrokovej sadzby, tú žalovaný svojvoľne zvýšil podľa vlastného uváženia k svojmu prospechu. Pre
ospravedlnenietakéhotosprávania,tedajednostrannejzmenyzmluvnýchpodmienok,niejepostačujúce
to, že žalobcovia majú možnosť v určitej lehote vrátiť všetky prostriedky a takýmto účinkom zabrániť.

Žalovanýsakvyjadreniužalobcuzodňa27.10.2017písomnevyjadrildňa05.12.2017(duplika),vktorom
uviedol, že žalobcovia sa vo svojich vyjadreniach nevyjadrujú k vadám rozhodcovského rozsudku, ktoré
vytkli, ale ku skutkovým a právnym otázkam, ktoré mali byť predmetom skutkových tvrdení v konaní
pred samotným rozhodcovským súdom, nakoľko konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá

povahu opravného prostriedku. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že predmetný rozsudok nemá
vady, aj keď žalobcovia poukazujú na jednotlivé rozhodnutia krajských súdov, ktoré určili neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienokajpozánikuprávnehovzťahu,nejdeoustálenúrozhodovaciupraxsúdovanaviac
predmetný rozsudok, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia, nie je právoplatný. V danom prípade, po zániku
právneho vzťahu nejde o odstraňovanie konkrétnej spornosti uplatňovaného práva. Žalobcovia si vo

svojom vyjadrení vysvetľujú jednotlivé ustanovenia nesprávne, nakoľko podľa zmluvy o úvere nemá
žalovaný povinnosť ponúkať žalobcom úrokovú sadzbu, ale je oprávnený zmeniť úrokovú sadzbu.Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcov
a právny zástupca žalovaného.

Právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. K dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku uviedol, že s poukazom na zákon o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní
a to § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) rozhodcovský rozsudok nie je náležite odôvodnený. S poukazom
aj na nález Ústavného súdu SR III. 162/2011 platia pre odôvodnenie rozhodcovských rozsudkov

rovnakékritériá,akoprerozhodnutiavšeobecnýchsúdov.Predmetnýrozhodcovskýrozsudoksanijakým
spôsobom nevysporiadal s tvrdenými skutočnosťami v samotnom návrhu, v podstate zostal len v rovine
namietania samotného naliehavého právneho záujmu, pričom už bližšie nevysvetlil dôvody takéhoto
svojho záveru.

Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, mal za to, že napadnutý
rozhodcovský rozsudok je v celom rozsahu správny a zotrval na podaných vyjadreniach. Zdôraznil, že
k splateniu úveru podľa zmluvy o úvere medzi žalovaným a žalobcami došlo ešte pred podaním žaloby
10.01.2014, čo medzi stranami nie je sporné. Teda v čase podania žaloby na rozhodcovský súd už tu

žiadne právo nebolo, z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Poukázal na skutočnosť, že pôvodne bola
dohodnutá úroková sadzba v zmluve o úvere vo výške 6,01 %. Následne po uplynutí fixácie žalovaný
ponúkol žalobcom novú úrokovú sadzbu vo výške 4,79 %, tzn. v nižšej výške. Žalobcovia mali možnosť
upraviť nanovo fixáciu, ani túto úrokovú sadzbu nevyužili, v dôsledku čoho využili ďalšie ustanovenie
zmluvy o úvere a úver predčasne splatili bez dodatočného poplatku. Žalobcovia neboli nijako ukrátení

na svojich právach, nevznikla im žiadna škoda, neboli nijakým spôsobom znevýhodnení, naopak, využili
ustanovenia zmluvy a tento úver bez poplatku predčasne splatili, čím znevýhodnili žalovaného.

Právny zástupca žalobcov uviedol, že žalovaný pristúpil k zvýšeniu úrokového rozpätia z 1,14 % na 2,64

%, čo následne spôsobilo zvýšenie samotného úroku pre žalobcov, čo aj bolo žalobcom oznámené.
Mesačne to spôsobilo nárast splátky o 60,- eur.

Právny zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči opakovane poukázal, že žalobcovia podaním Stálemu

rozhodcovskému súdu zo dňa 14.10.2016 upravili petit svojho návrhu tak, že sa domáhali určenia, že
danéustanoveniezmluvyjeneprijateľnázmluvnápodmienkaaabsolútneneplatná,akoajsamostatného
ďalšieho nároku, o ktorom procesnom návrhu však nebolo rozhodcovským súdom rozhodnuté, aj keď sa
veľmi stručne rozhodcovský súd o tomto zmieňuje v odôvodnení. Žalobcovia sú toho názoru, že došlo
aj k takejto procesnej vade. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú teda dané a navrhli, aby

súd ich žalobe vyhovel.

V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného zotrval na dovtedajšej argumentácii. Uviedol, že
má za to, že žalobcovia bezdôvodne rozširujú dôvody podanej žaloby.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Strany dňa 12.12.2008 uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. 02/07/717/08 (č.l. 67), na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 2.400.000,- Sk (79.665,41 eur) s lehotou splatnosti 30 rokovodo dňa podpisu zmluvy o úvere. Poskytnutý úver sa žalobcovia zaviazali vrátiť a zaplatiť príslušenstvo
za dohodnutých podmienok. Ku zmluve o úvere bol uzavretý aj dodatok pred prvým čerpaním úveru.

Podľa článku 4. bodu 4.4.1. zmluvy o úvere bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 6,01 % p.a.
a podľa bodu X.X.X.X. zmluvy úrokové rozpätie je vo výške 1,14 % p.a..
Podľa čl. 4.5 zmluvy banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4
úverovej zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť
predovšetkým so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny

miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so
skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve.

Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II./2015-27 zo dňa
30.04.2017 (č.l. 6) v právnej veci žalobcov v rade 1/ a 2/ proti žalovanému, o zaplatenie 867,92 €,

súd zistil, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 30.06.2015, podanou na rozhodcovský súd dňa 03.07.2015,
domáhali proti žalovanému určenia, že právny úkon žalovaného, ktorým jednostranne zvýšil úverové
rozpätie splácaných splátok, je absolútne neplatný právny úkon a teda voči žalobcom právne neúčinný,
ako aj zaplatenia sumy vo výške 867,92 eur a náhrady trov konania. (Poznámka súdu: na rozsudku je
nesprávne uvedený dátum vydania rozsudku 30.4.2015, medzi stranami však nebolo sporné, že správny

dátum vydania rozsudku je 30.4.2017).
Z rozsudku súd ďalej zistil (ods. 38. rozsudku), že žalobcovia podaním zo dňa 14.10.2016 – „Úprava
petitu“ navrhli, aby rozhodcovský súd určil, že ustanovenia bodu 4.5 Zmluvy o poskytnutí úveru č.
02/717/08 zo dňa 12.12.2008 v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu
podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta

môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre
posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy
v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby
je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve.“ je neprijateľná zmluvná
podmienka a je absolútne neplatná. Zároveň sa domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 3.983,- eur

ako finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..
Rozhodcovský súd uvedeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na trovy konania
v plnom rozsahu.
Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti
aneprijateľnostizmluvnejpodmienkypozánikuúverovéhovzťahumedzižalovanýmažalobcami,pričom

práva a právny stav žalobcov v čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania nie sú žiadnym spôsobom
ohrozené a nie je možný ani objektívny stav neistoty žalobcov. Navyše, podľa názoru rozhodcovského
súdu, žalobcovia neosvedčili existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom
určení. Podľa názoru rozhodcovského súdu individuálny spotrebiteľ nemôže mať naliehavý právny
záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby

sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vykonaným dokazovaním
rozhodcovský súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, aká ujma im v súvislosti so zánikom
právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere vznikla a z akého dôvodu by im malo prináležať finančné
zadosťučinenie.
Tvrdenia žalobcov, že žalovaný svojím konaním donútil žalobcov k predčasnému splateniu úveru,

pričom žalobcovia utrpeli ujmu tým, že na jej prekonanie museli vynaložiť ďalšie náklady, považoval
rozhodcovský súd za nedôvodné a irelevantné (odsek 63. rozsudku).

Zákonné ustanovenia:

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Súd v konaní o

žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť
rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o

oprave rozhodcovského rozsudku.
Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby
podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku..

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa
rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní

vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci
vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobca môže
so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia dokazovania v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní..

Podľa § 39 ods. 1, ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
Stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok
a) ak rozhoduje vo veci samej,
b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu
uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského
rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý
nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto
časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak tento zákon
neustanovuje inak, stály rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským
uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského rozhodcovského konania, o zmene
alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení

spotrebiteľského rozhodcovského konania, o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj
o veciach, ktoré sa týkajú vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 39 až 42.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská

zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka:
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa§53ods.10Občianskehozákonníka neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a zrušil rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II./2015-27 zo dňa 30.04.2017.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2008 medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom,
je vzťahom občianskoprávnym. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra
vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súd je
tohto názoru, že žalobcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia a z tohto dôvodu má predmetná úverová
zmluva charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, ako bolo aj nesporné, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa
12.12.2008 (ods. 21. rozhodcovského rozsudku).
Súd mal tiež preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov od doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobcom (§ 46 od.s 1 zákona č. 335/2014 Z.z.), a to vzhľadom na dátum

vydania rozhodcovského rozsudku 30.4.2017 a doručenie žaloby súdu dňa 7.7.2017.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k názoru, že predpoklady pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku sú splnené podľa ust. § 45 ods. 1 písm. g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z.z..

Súd sa zaoberal prioritne žalobcami namietaným nesprávnym konštatovaním rozhodcovského súdu
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvnej podmienkyzakotvenej v čl. 4.5. Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2008. Túto námietku žalobcov súd vyhodnotil ako
dôvodnú.

Právny záver rozhodcovského súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov, ktorý záver
rozhodcovský súd odôvodnil tým, že sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky po zániku úverového vzťahu medzi stranami sporu v rozhodcovskom konaní a ich
práva nie sú preto žiadnym spôsobom ohrozené, nie je správny. Zánikom spotrebiteľského zmluvného

vzťahu nemôže stratiť pre spotrebiteľa význam dovolať sa neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorou bol daný spotrebiteľský vzťah založený. Predmetný úverový vzťah síce zanikol splnením,
avšak nároky žalobcov voči žalovanému, odvodené od uplatnenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
žalovaným, trvajú naďalej.

Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky zakotvenej v čl. 4.5. Zmluvy o úvere zo dňa

12.12.2008, ktorého určenia sa žalobcovia v rozhodcovskom konaní domáhali, súd sa bližšie touto
otázkou nezaoberal, keďže súdu je z úradnej činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn.18C/341/2013zodňa03.07.2015,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduŽilinasp.zn.7Co/563/2015
zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 19.04.2016, bolo určené, že ustanovenie čl. 4.6. zmluvy o úvere
(totožné s obsahom článku 4.5. Zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/717/08 zo dňa 12.12.2008), ktorá bola

posudzovaná v konaniach sp. zn. 18C/341/2013 a sp. zn. 7Co/563/2015, je neprijateľnou podmienkou,
a preto je neplatné.

Rozhodcovský súd uvedené nezohľadnil a nepostupoval v súlade s ust. § 298 ods. 2 CSP, podľa ktorého
aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch

súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Pred účinnosťou CSP túto problematiku upravoval § 153 ods. 3 a 4 O.s.p..

Rozhodcovský súd takto postupoval v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych

predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm.
i/ zákona č. 335/2014 Z.z.).

Rozhodcovský súd zároveň týmto postupom – neaplikovaním príslušnej právnej normy - ustanovenia
§ 298 ods. 2 CSP na prejednávaný prípad aj nesprávne právne posúdil uplatnený nárok na určenie

neplatnosti zmluvnej podmienky článku 4.5. Zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/717/08 zo dňa 12.12.2008
z dôvodu jej neprijateľnosti (§ 45 ods. 1 písm. l/ zákona č. 335/2014 Z.z.).

Na základe takéhoto právneho posúdenia následne nebol ani správne, dostatočným spôsobom

zistený skutkový stav a vyhodnotené predložené dôkazy, týkajúce sa uplatneného nároku na finančné
zadosťučinenie (§ 45 ods. 1 písm. g/, zákona č. 335/2014 Z.z.).

Následne po vykonaní právneho záveru podľa ust. § 298 ods. 2 CSP mal rozhodcovský súd skúmať,

či zánik právneho vzťahu medzi stranami bol skutočne priamym následkom uplatnenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky, či žalovaný týmto protiprávnym konaním na základe neprijateľnej podmienky
donútil žalobcov k predčasnému splateniu predmetného úveru, resp. jeho refinancovaniu do inej banky
a či tak následne utrpeli žalobcovia ujmu a vznikol im preto nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktoré si žalobcovia v rozhodcovskom konaní uplatnili nárok.

Pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nie sú stanovené
žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie jeho výšky je primeranosť a súd túto stanoví na
základe vlastnej úvahy v konkrétnom prejednávanom prípade. Preto predčasným a nesprávnym bol ajzáver rozhodcovského súdu vyslovený v ods. 63. na str. 12 rozsudku, odôvodňujúci zamietnutie žaloby
v časti uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie vo výške 3.983 €.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že rozhodcovský súd nepostupoval ani procesne správne, v súlade
s ust. § 43 ods. 2 zákona o SRK, upravujúcim postup rozhodcovského súdu po doručení podania
žalobcov obsahujúceho zmenu žaloby, keď o návrhu žalobcov zo dňa 14.10.2016 (oboznámeného
v ods. 38. rozhodcovského rozsudku) nerozhodol rozhodcovským uznesením. O návrhu žalobcov na
pripustenie zmeny žaloby tak v rozhodcovskom konaní rozhodnuté nebolo.

Uvedené vyplýva aj zo záhlavia rozsudku, v ktorom sa prejednávaná právna vec vymedzuje len
slovami „o zaplatenie 862,92 €“, na dôvažok je aj neúplne vymedzený predmet konania neuvedením
nároku „o určenie absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu žalovaného“, ako sa ho pôvodne
žalobcovia žalobou podanou na rozhodcovský súd domáhali (pred učinením procesného podania zo
dňa 14.10.2016).

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodcovský rozsudok z dôvodov
uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z.z.. v celom rozsahu zrušil. V ďalšom
konaní bude rozhodcovský súd postupovať podľa ust § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z..

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobcovia
boli v konaní plne úspešní, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto majú voči žalovanému
ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §

262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.