Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8118204700.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1.rade H.. A..

Z. J., X..: XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J.-X. Š., 2.rade Z. H., X..: XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J.-X.
Š. obaja právne zastúpení Mgr. Zuzana Nováková, advokátka, IČO: 37796305, so sídlom Slovenská 84,
080 01 Prešov proti žalovanej: H. Z., X..: XX.XX.XXXX, L. R. XXX/X, XXX XX F. právne zastúpená: JUDr.
Peter Ličák, IČO: 37943065, so sídlom Záhradná 19/468, 08212 Kapušany o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu žaloby urobenú právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní konanom dňa
20.01.2022 v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 47/2021 čo znamená, že žalobca 1. požaduje

zaplatenie istiny 302,38 € a žalobca 2. požaduje zaplatenie istiny 151,19 €.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1. sumu 302,38 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.05.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
IIa) Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1. náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2. sumu 151,19 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.05.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
IIIa) Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2. náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 27.04.2018 sa žalobcovia domáhajú na žalovanej vydania bezdôvodného
obohatenia za čas od 01.05.2016 do 30.04.2018.

1.1. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcela reg. „. Č..
XXX/X o výmere 302 m2, v k. ú. X. Š., zapísanej na LV č. XXXX a to žalobca v 1. rade v podiele 2/3 k
celku a žalobca v 2. rade v podiele 1/3 v pomere k celku. Časť tejto parcely v rozsahu 72 m2 užíva bez
právneho dôvodu žalovaný tým, že na nej stojí budova, ktorá slúži na prevádzkovanie podnikateľskej
činnosti. Ide o stavbu súp. č. XXXX, vedenú na LV č. XXXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná.
Parcela žalobcov, ktorá je zastavaná, má v reg. „C“ parc. č. XXXX, ku ktorej nie je LV založený.

2. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019 (č. l. 84 a nasl.).
V tomto podaní citovala § 1 ods. 1,2 zákona č. 504/2003 Z.z. V týchto ustanoveniach sa uvádza, že
ak sa uzatvára nájomná zmluva, ktorej predmetom je prenájom pozemku zastavaného stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991, tak sa takáto nájomná zmluva, teda aj výška nájomného riaditýmto zákonom. Žalovaná má teda za to, že vzhľadom na to, že jej stavba, ktorá sa nachádza na
pozemku žalobcov, je práve takouto stavbou, výška bezdôvodného obohatenia sa má vypočítať podľa
zákonač.504/2003Z.z.Nazákladeuvedenéhonesúhlasísvýškoubezdôvodnéhoobohateniaurčeného

v žalobe žalobcami.
Podľa jej názoru nie je podstatné pre posúdenie, či sa v konkrétnom prípade jedná o pozemok zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 to, či takáto stavba je na poľnohospodárske
účely využívaná aj v súčasnosti, resp. v rozhodujúcom období, pretože stačí, ak bola stavba na
poľnohospodárske účely postavená pred 24.06.1991 a je jedno na aké účely je využívaná teraz.

Zákonom č. 504/2003 Z.z. a reguláciou nájmu pozemku zastavaného stavbou na poľnohospodárske
účely do 24.06.1991 sledoval zákonodarca práve ochranu nadobúdateľov týchto stavieb (ktoré boli
postavené pred rokom 1991 bývalými poľnohospodárskymi družstvami, kde vzťahy k pozemku nie
sú vysporiadané - v čase, keď družstvo budovu stavalo, malo užívacie právo k týmto pozemkom, t.
j. nejednalo sa o čiernu stavbu) pred prehnanými a neoprávnenými nárokmi vlastníkov pozemkov,
keďže za vzniknutý stav nadobúdatelia týchto stavieb nenesú žiadnu vinu. Otázka, či subjekt, ktorý

spornú budovu v súčasnosti využíva, ju využíva na poľnohospodárske účely alebo nie, nie je
podstatná. Žalovaná však uvádza, že činnosť spoločnosti Agro MX, teda spoločnosti, ktorá budovu v
súčasnosti užíva, priamo súvisí s poľnohospodárstvom o čom svedčí už jej názov. Táto spoločnosť
sa zaoberá prenájmom, predajom a servisom poľnohospodárskej techniky a predajom náhradných
dielov na poľnohospodársku techniku ako aj obchodovaním s poľnohospodárskymi komoditami.

Spoločnosť AGRO MX s.r.o. sa zaoberá aj zberom poľnohospodárskych plodín. Žalovaná má za to,
že poľnohospodársky účel uvedený v § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. je širším pojmom ako
poľnohospodárska výroba. Poľnohospodársky účel v sebe zahŕňa aj poľnohospodársku výrobu ako aj
ďalšie činnosti, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, napr. administratíva, oprava poľnohospodárskych
strojov a pod. Žalovaná ďalej uvádza, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z.

sa za poľnohospodársku činnosť považujú aj služby s ňou súvisiace. Podľa názoru žalovanej týmito
službami sú aj predaj poľnohospodárskej techniky, prenájom poľnohospodárskej techniky, servis k
poľnohospodárskej technike a pod., všetko činnosti, ktoré spoločnosť AGRO MX s.r.o. ako užívateľ
spornej budovy vykonáva. Pokiaľ ide o samotný pojem stavby na poľnohospodárske účely, žalovaný sa
odvoláva na vyjadrenie JUDr. Jaroslava Puškáča, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy Ministerstva

pôdohospodárstva, ktorý na otázku respondenta uverejnenú na fóre Ministerstva pôdohospodárstva SR
uviedol, že definícia stavby na poľnohospodárske účely je nepriamo uvedená vo vyhláške Ministerstva
ŽP č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na
výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Pojem stavby na poľnohospodárske účely sa nachádza vo viacerých

predpisoch. Definíciu nie je možné zužovať len na okruh uvedený vo vyhláške. Vo všeobecnosti sa
za takúto stavbu považuje objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou
(maštale, silážne jamy, sklady poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj
administratívna budova), pričom sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora.
Pokiaľ ide o identifikáciu predmetnej stavby ako administratívnej budovy na poľnohospodársky účel,

žalovaná poukazuje na rozhodnutie ONV v Prešove a záväzný posudok č. H II - 25/2786/65 o schválení
stavby a projektovej dokumentácie zo dňa 17.11.1965, ako aj rozhodnutie o prípustnosti stavby -
administratívna budova pre JRD č. 6921/65 odboru výstavy ONV v Prešove. V rámci štátneho majetku
Prešov bola sporná budova v roku 1985 pristavená k už existujúcej administratívnej budove ako budova
pre stravovanie, o čom žalovaná predkladá kolaudačné rozhodnutie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, ktoré boli predložené stranami
sporu a zistil nasledujúce:
3.1. Výzvou zo dňa 10.04.2018 (č. l. 6) žalobcovia vyzvali žalovanú na zaplatenie sumy 342,72 €, a
to najneskôr do 30.04.2018 z dôvodu, že bez právneho dôvodu budovou vo svojom vlastníctve užíva

neoprávnene pozemok vo vlastníctve žalobcov. Odoslanie výzvy bolo preukázané podacím lístkom.
3.2. Z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 4) súd zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi parcely KNE č. XXX/X vo výmere
302 m2, druh pozemku orná pôda a to žalobca v 1. rade v rozsahu 2/3 v pomere k celku a žalobca v
2. rade v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 8) vyplynulo, že na parcele KNC
č. XXXX je postavená administratívna budova súp. č. XXXX, druh stavby poľnohospodárska budova vo

výlučnom vlastníctve žalovanej.

4. Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2019 strany sporu zotrvali na svojej argumentácii. Žalobcovia
poukazujú na to, že žalovaná v rozhodujúcom období, ktoré je predmetom konania nevykonávala apodľa ich vedomostí ani v súčasnosti nevykonáva poľnohospodársku výrobu, pritom to, že nadobudla
vlastníctvo k administratívnej budove bývalého poľnohospodárskeho družstva - stravovacieho
zariadenia, v žiadnom prípade nemôže relevantne odôvodniť aplikáciu ustanovení zákona č. 504/2003

Z.z. Podľa žalobcov samotná skutočnosť, že predmetný pozemok bol zastavaný stavbou, ktorú
používalo poľnohospodárske družstvo ako jedáleň, resp. kancelárie do 24.06.1991, nie je relevantná.
Žalobcovia majú za to, že pokiaľ v rozhodnom období pozemok nebol využívaný poľnohospodárskym
podnikom, ani sa nejednalo o poľnohospodársku pôdu, nemožno režim zákona č. 504/2003 Z. z.
aplikovať.

5. Súd ďalej vykonal dôkaz kolaudačným rozhodnutím MNV v Prešove č. Y..XXXX/XX-XXX-H., ktorým
sa povoľuje užívanie stavby stravovacieho zariadenia. Stavba je určená pre stravovanie zamestnancov
štátneho majetku Prešov. V konaní je nesporné, že ide o budovu, ktorú neskôr odkúpil žalovaný, a ktorá
teda stojí na pozemku žalobcov.

6. V rámci právnej argumentácie žalobcovia poukazovali na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
20C/32/2009 ako aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/184/2014 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/32/2016. Predmetom týchto rozsudkov boli rovnako spory medzi
osobami, ktoré sa sporia aj v prejednávanej veci. Predmetom sporov však bola iná majetková hodnota,
a to nie stavba postavená na parcele vo vlastníctve žalobcov č. 704/8 ale časť parcely vo výmere

230 m2, ktorá je zastavanou asfaltovou plochou a tvorí súčasť stavby - vnútrozávodné komunikácie
hospodárskeho dvora Nižná Šebastová. Ohľadom tejto otázky súdy v týchto rozsudkoch uviedli, že
nemožno postupovať podľa zákona 504/2003 Z.z. a určili výšku bezdôvodného obohatenia rovnajúcu
sa všeobecnému trhovému nájomnému za prípadný prenájom takejto plochy.

7. V rámci právnej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu č. k. II.ÚS
349/0936z20.01.2010,ďalejnarozhodnutieNSSRsp.zn.1Cdo/133/2009akoajnarozhodnutieNSsp.
zn. 1Cdo/44/2010, z ktorých vyplýva, že ak v občianskoprávnom konaní už bola právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku
posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Žalovaný zdôraznil, že v prípade konania

vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 29C/79/2009 a terajšieho konania sa jedná o identické prípady s
tým, že ako už bolo skôr citované, v rozsudku 29C/79/2009 bola predbežne vyriešená otázka, že sporná
budova je stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a platí pre ňu režim uvedený v zákone
č. 504/2003 Z. z.

8. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 11.06.2018 nasledujúco:

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 1 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 01.05.2018 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 0,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 01.05.2018 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 2. rade zamieta.
8.1. Okresný súd sa v odôvodnení stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej.
8.2. Rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením KS v PO sp. zn. 13Co/3/2020 zo dňa 02.09.2020.

KS v PO uviedol:
16. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu možno skonštatovať, že je
nepreskúmateľné. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetný pozemok vo
vlastníctve žalobcov je pozemkom zastavaným stavbou žalovanej na poľnohospodárske účely, a to

od dátumu 24.06.1991. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade určuje výšku
nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z. z. V rámci vykonaného dokazovania nedošlo k dostatočne
zistenému skutkovému stavu a napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Výška bezdôvodného obohatenia v danom prípade má vyjadrovať
takú peňažnú čiastku, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynakladať v danom čase pre dané miesto za

podobné alebo porovnateľné užívanie veci. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného pre určitý čas a pre
určité miesto závislá aj na účele a spôsobe užívania, mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na podstatu,
teda spôsob a rozsah faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil. K uvedenému
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/252/2007.Výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by žalobcom ako
vlastníknehnuteľnostimuselažalovanázaplatiť,akbyužívalanehnuteľnosťnazákladenájomnejzmluvy
a v danom prípade bola táto výška nájomného stanovená podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.,

ktorý sa však vzťahuje na pozemok uvedený v § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) tohto zákona, nie však
na pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely (§ 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona).
19. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., najmä druhej vety, s potrebou
zodpovedania a vo svojom odôvodnení premietnutia odpovede na otázku, či pozemok vo vlastníctve

žalobcov definovaný ako „pozemok na poľnohospodárske účely“ (§ 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003
Z.z.),slúžinapoľnohospodárskeúčely,resp.navykonávaniepoľnohospodárskejčinnostižalovanou(§7
ods.1zákonač.504/2003Z.z.).Zároveňrozhodnutiesúduprvejinštanciemáriadneozrejmiťskutkovéa
právne závery, ktoré sa v ňom budú nachádzať. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia bude súd
prvej inštancie povinný prihliadnuť aj na podstatu, teda spôsob a rozsah faktického užívania subjektom,
ktorý sa bezdôvodne obohatil.

9. Okresný súd Prešov teda vec znovu prejednal a dospel k odlišným skutkovým a právnym záverom
ako v prvom rozsudku.
Podľa § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v období, ktoré je

predmetom žaloby
(1) Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na
podnájom.
(2) Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť

tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný
pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté.
9.1. Z § 1 ods.1 je zrejmé, že zákon č. 504/2003 Z.z. sa vzťahuje na nájomné zmluvy o nájme
pozemku na poľnohospodársky účel. Pozemok (definuje sa aký pozemok môže byť prenajatý na

poľnohospodársky účel) je aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991.
Na takýto pozemok sa však zákon č. 504/2003 Z.z. vzťahuje iba vtedy ak ide o pozemok užívaný na
poľnohospodárske účely. Samotný pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna
1991,taksámosebenevediekpoužitiuprávnehorežimuzákonač.504/2003Z.z.,aleabykjehoaplikácii
došlo je nevyhnutné, aby bol užívaný na poľnohospodárske účely. Aby teda pozemok zastavaný stavbou

na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 spadal pod režim zákona č. 504/2003 Z.z., má súd za
to, že musí ísť o stavbu na poľnohospodárske účely v užšom zmysle (stajňa, silo a pod. a nie napr.
administratívna budova), teda takú, ktorá je stavbou na poľnohospodárske účely prima facie a ktorá na
tieto účely aj slúži.
O tom, že pozemok (vrátane pozemku pod stavbou) musí byť reálne užívaný na poľnohospodárske

účely svedčia aj nasledujúce ustanovenia zákona:
§ 2 - Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky.
§ 4 - Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí
ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka.
§ 7 ods.1 - Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti

pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a
nájomcu ustanoveniami § 1 až 6 , ak nie je v tejto časti
ustanovené inak.
§ 9 ods.1 - Nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi.
§10ods.1-Navznikzmluvyonájmepozemkunapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovanípodnikusa
vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej
1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
9.2. Záver uvedený v bode 11.1. je podporený aj samotnou žalovanou prezentovanou odpoveďou E.. J.,

v ktorej sa uvádza - ak sa objekt, stavba využíva viacerými spôsobmi, smerodajný je prevažujúci spôsob
využívania. Aj z uvedeného je zrejmé, že nepostačuje určenie stavby ako poľnohospodárskej ale nutné
je jej využívanie na poľnohospodárske účely.9.3. Ďalším argumentom pre neaplikáciu zákona č. 504/2003 Z.z. na prejednávanú vec je znenie §
10 ods.1 - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je

najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Tu uvedená
výška nájomného sa nevzťahuje na nájom pozemku na poľnohospodárske účely všeobecne ale iba
na zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. V prejednávanej
veci žalovaná nie je podnikateľkou a neprevádzkuje podnik s poľnohospodárskou činnosťou. Aplikáciu
citovaného ustanovenia nemožno rozširovať na činnosť vykonávanú nájomcom alebo podnájomcom

stavby, pretože takáto aplikácia by závisela na náhode, čo nie je prípustné.
9.4. Aj keby hypoteticky zákon č. 504/2003 Z.z. vrátane jeho § 10 ods.1 na prejednávanú vec dopadal,
neznamenalobytopovinnúvýškunájomného1%zpoľnohospodárskejpôdy.Totonájomnéjenájomným
minimálnym a nevylučuje teda nájomné trhové.
9.5. Na základe vyššie uvedeného má teda súd za to, že výšku bezdôvodného obohatenia nemožno
posudzovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a žalobcom patrí bezdôvodné obohatenie vo výške

nájomného, ktoré by museli platiť za prenájom pozemku za účelom postavenia stavby na ňom.

10. Súd dáva za pravdu žalovanej v tom, že KS v PO v uznesení sp. zn. 13Co/3/2020 zo dňa 02.09.2020
cituje zákon č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2018, pričom však predmetom konania je
čas od 01.05.2016 do 30.04.2018. Uvedená nesprávnosť však v poradí druhý rozsudok OS Prešov

neovplyvnila.

11. Súd však nesúhlasí so žalovanou, že rozhodujúce právne otázky boli už záväzne vyriešené
rozsudkom OS Prešov sp. zn. 29C/79/2009 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 18Co/13/2016
a poukazuje na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 3Cdo/115/2016 - Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade,
ak súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť
nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku,
ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení
rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. 2 MCdo 2/2014 z 30. októbra 2014). Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho
rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak
by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej
otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou
v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom

priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej
otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte
súdomnebolovydané,pretožebytýmdochádzalokobmedzeniusubjektívnehohmotnéhoprávažalobcu
a jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné
posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku

riešenú vo výroku rozhodnutia, t.j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných
otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci
záväzné (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2804/2012 z 12. júna
2014 a sp. zn. 32 Cdo 4004/2014 z 3. decembra 2013).
NS ČR sp. zn. 32Cdo/4004/2011 - Pro soudy je výrok pravomocného rozsudku v jiných než statusových

věcech závazný potud, pokud posuzuje jako předběžnou otázku mezi účastníky právní vztahy, které
byly pravomocně vyřešeny soudním rozhodnutím. Z toho však nelze dovozovat, že pro soud je závazné
řešeníkterékolivzotázek,jimižsesoud(popř.jinýorgán)muselpropotřebysvéhorozhodnutívypořádat.
Ustanovení § 135 odst. 2 o. s. ř. je třeba v případě, že půjde o rozhodnutí soudu, vykládat v souvislosti
s ustanovením § 159a o. s. ř.; posouzení předběžné otázky jiným soudem je tudíž pro soud závazné

tehdy, když byla tato předběžná otázka řešena ve výroku rozhodnutí. Řešení otázky, která nebyla přímo
předmětem sporu v jiném řízení a o níž proto jiný soud nerozhodoval ve výroku, nýbrž se s ní (jako s
otázkou předběžnou) pro účely svého rozhodnutí vypořádal toliko v odůvodnění svého rozhodnutí, pro
soud v jiném řízení závazné není.

12. Podľa Občianskeho zákonníka
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

13. V prejednávanej veci je nesporné, že vlastníctvom stavby na cudzom pozemku dochádza k
vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor vlastníka(ov) pozemku. Obdobně lze posuzovat případy
užívání stavby na cizím pozemku bez právního důvodu. K obohacení vlastníka stavby dochází už ze
samotného titulu vlastnického práva, které zakládá jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí
jeho rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám nebo ji bezplatně či úplatně přenechá jinému. Proto je
správnýzávěr,žepovinnostposkytovatnáhraduvlastníkupozemku,naněmžstojístavba,stíhávlastníka

stavby bez ohledu na to, jakým způsobem své vlastnické právo realizuje. Ze stejných důvodů není
podstatné ani to, zda užívání stavby přináší zisk, případně komu - NS ČR sp. zn. 33 Odo 1405/2005.
Výši bezdůvodného obohacení spočívajícího v užívání nemovitosti bez právního důvodu lze určit
peněžitou částkou, která odpovídá částkám vynakládaným obvykle v daném místě a čase na užívání
obdobných nemovitostí, zpravidla formou nájmu (tj. nájemné, které se vytváří na trhu s nájmy a je dáno

stavem místní a časové nabídky a poptávky) - NS ČR 32 Cdo 4189/2014.

14. Žalobcovia predložili súdu ZP č. 47/2021 vypracovaný Ing. Pavlom Maťufkom. Z toho ZP vyplynulo,
že všeobecná hodnota nájmu za posudzované obdobie bola nasledujúca: rok 2016 - 2,977 €/m2/rok,
rok 2017 - 3,197 €/m2/rok, rok 2018 - 3,376 €/m2/rok. Výška bezdôvodného obohatenia tak je za čas

O 01.05.2016 - 31.12.2016 = 2,977 x 72m2/366 (počet dní v roku) x 245 (počet dní obdobia) = 143,48 €,
O 01.01.2017 - 31.12.2017 = 3,197 x 72m2 = 230,18 €,
O 01.01.2018 - 30.04.2018 = 3,376 x 72m2/365 (počet dní v roku) x 120 (počet dní obdobia) = 79,91 €,
spolu 453,57 € a z toho žalobca 1. (2/3) = 302,38 € a žalobca 2. (1/3) = 151,19 €.

15. Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca požadoval úroky z omeškania od 01.05.2018 v súlade s výzvou na plnenie vykonanou podľa

§ 563 OZ. Základná úroková sadzba ECB bola k tomuto dňu vo výške 0,00%, čo predstavuje právo na
úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

17. O rozšírení žaloby rozhodol súd podľa § 142 ods.1 C.s.p.

18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.18.1. Konanie o určenie výšky bezdôvodného obohatenia je konaním, v ktorom výška plnenia závisí
od znaleckého posudku a úvahy súdu. V takýchto konaniach treba stále vychádzať z toho, že úspech
žalobcu je daný úspechom v základe nároku.

18.2.Vzákladenárokuboližalobcoviaplneúspešní,pretomajúnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%.

19. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke zaujatosti, súd uvádza, že má rovnako neutrálny postoj
k obom stranám sporu a ich právnym zástupcom. Žalovanou vytýkaný postup považuje súd za súladný

s C.s.p., keďže žalobcov iba procesne poučil o dôkaznom bremene vo vzťahu k výške ich nároku pri
zohľadnení nespornosti jeho základu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.