Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cbi/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119205122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119205122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech,

Krmanova 14, 040 01 Košice, správca úpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o., sídlo: 197, 049 32 Kunová
Teplica, IČO: 36 193 810, zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47
238 836 proti žalovanému: Ridera Slovakia s.r.o., sídlo: Podzávoz 2303, 022 01 Čadca, IČO: 31 624
855, zastúpený Bukovinský & Chlipala, s.r.o., sídlo: Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918
098, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný nahradiť žalobca
vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným do elektronickej schránky súdu dňa 7.5.2019 o 16:41 hod.,
spracovaným podateľňou súdu dňa 10.5.2019, upraveným podaním doručeným súdu do elektronickej
schránky súdu dňa 25.7.2019 o 20:57 hod. domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu SMZ
Kunová Teplica, s.r.o., a to :
- bezhotovostná úhrada faktúry č. 241610109 vo výške 4.132,80 EUR, zo dňa 16.01.2017, je voči
konkurzným veriteľom úpadcu SMZ Kunová Teplica, s.r.o. právne neúčinný. Zároveň žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu SMZ Kunová Teplica,
s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 4.132,80 EUR a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30K/20/2017 zo dňa
4.5.2018 zverejneným v Obchodnom Vestníku č. 90/2018 zo dňa 11.05.2018 bol vyhlásený konkurz
na úpadcu, spoločnosť SMZ Kunová Teplica, s.r.o., IČO: 36 193 810 (ďalej len „Úpadca“) a do funkcie
správcu bol ustanovený predbežný správca JUDr. Ondrej Gajdošech, v zozname správcov MS SR pod

č. S 1283, so sídlom Krmanova 14, Košice.
Žalobca uviedol, že dňa 16.01.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 241610109
vo výške 4.132,80 EUR za dodávku materiálu, a to bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.
Poukázal na to, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu v zmysle ust. § 59 ZKR mal Úpadca
viacero nesplnených záväzkov po lehote splatnosti voči mnohým veriteľom (príkladmo uviedol veriteľa
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.; PROMET SLOVAKIA s.r.o. a PapikFerenc), ktorých
pohľadávky bol povinný uspokojovať podľa schváleného reštrukturalizačného plánu a ktorí si a s nimi

aj iní veritelia Úpadcu svoje pohľadávky riadne prihlásili do konkurzného konania vedeného na majetok
úpadcu, a nakoľko neboli popreté správcom a ani žiadnym iným prihláseným veriteľom, považujú sa
za zistené.Žalobca poukázal na to, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu Úpadca nevykonával
takmer žiadnu podnikateľskú činnosť a pri zachovaní odbornej starostlivosti si musel byť vedomý toho,
že príjem z ním vykonávanej činnosti nebude postačovať na plnenie reštrukturalizačného plánu ako aj

na uspokojovanie tzv. „nových pohľadávok“, t.j. pohľadávok ktoré vznikli po povolení reštrukturalizácie.
Napriek tomu úpadca nepodal bezodkladne návrh na vyhlásenie konkurzu a nepoužil majetok, ktorým v
tom čase disponoval, na kolektívne a pomerné uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov, ale
pristúpil k individuálnemu uspokojovaniu vybraných veriteľov (aj žalovaného).
Žalobca v žalobe uviedol skutkové okolnosti týkajúce sa preukázania úpadku Úpadcu v čase vykonania

odporovateľného úkonu s poukazom na predchádzajúce reštrukturalizačné konanie Úpadcu vedené
pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2R/1/2016, v ktorom bola Uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 22.02.2015, sp. zn. 2R/1/2016 zverejneným v Obchodnom Vestníku č.
39/2016 zo dňa 26.02.2016 povolená reštrukturalizácia dlžníka, t.č. Úpadcu. Zároveň poukázal aj na
zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúce sa lehôt na podanie
odporovacej žaloby.

3. Na preukázanie svojich tvrdených skutkových okolností žalobca k žalobe doložil listinné dôkazy:
zálohová faktúra č. 241610109 vystavená žalovaným na sumu 4.132,80 EUR ako záloha na dodávku
koksu s uvedením splatnosti 05.12.2016; výpis z účtu Úpadcu, z ktorého je zrejmé, že dňa 16.01.2017 z
účtu Úpadcu odišla pre žalovaného platba vo výške 4.132,80 EUR s uvedeným S. XXXXXXXX; prihlášky

pohľadávok, ktorými si veritelia Úpadcu prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania vedeného
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30K/20/2017.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Nenamietal žalobcom tvrdenú skutkovú
okolnosť vystavenia zálohovej faktúry a jej zaplatenia (suma 4.132,80 EUR) Úpadcom. Poukázal na

to, že žalobca označil za odporovateľný právny úkon zálohovú platbu úpadcu v prospech žalovaného
za dodanie koksu (uhlia) v januári 2017. Poukázal na to, že Úpadca vykonáva podnikateľskú činnosť
(strojárenský závod a zlievareň - odlievanie kovov......), pre ktorú potrebuje aj tzv. zlievarenský koks,
ktorý objednával aj od žalovaného. Žalovaný je spoločnosťou, ktorá obchodovala s úpadcom ešte
pred vyhlásením konkurzu a tiež v období pred konaním reštrukturalizácie Úpadcu. Vzhľadom na

existujúce obchodnoprávne vzťahy v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a Úpadcu,
žalovaný poukázal na to, že danú predfakturáciu a jej úhradu považuje za bežný úkon podnikateľa,
Úpadcu, v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s §114 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Zároveň dôrazne odmietol skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že
daný úkon možno považovať za zvýhodňujúci v zmysle ust. § 59 ZKR, pretože daný úkon nespĺňa

požiadavku neodôvodnenosti (odôvodnenosť daného úkonu vyplýva z podnikateľskej činnosti Úpadcu,
účelu dodaného tovaru /koksu/, ktorý bol daným úkonom uhradený). Poukázal aj na to, že v období
úhrady predfaktúry (odporovateľný právny úkon v zmysle žaloby) Úpadca bol po reštrukturalizácii a
pohľadávka žalovaného by podľa žalovaného bola tzv. prednostná pohľadávka, na ktorú nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu.

5. K svojim vyjadreniam doložil listinné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností:
Potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní Úpadcu.

6.Žalobcavpísomnejreplikereagovalnaskutkovéokolnostižalovaného;poukázalnareštrukturalizačné

konanie Úpadcu a ust. § 114 ZKR a bežnú podnikateľskú činnosť Úpadcu, pričom poukázal na to,
že po skončení reštrukturalizácie rozlišovanie bežných právnych úkonov, či už v pozitívnom alebo
negatívnomvymedzení,nemážiadneopodstatnenieapreposúdenieodporovateľnostiprávnychúkonov
úpadcu je úplne irelevantné. Uviedol, že výpočet v § 59 ZKR je podľa jeho názoru len demonštratívny
a odporovateľnosti právnych úkonov sa možno domáhať aj za predpokladu, že daný právny úkon

zvýhodňujeniektoréhozveriteľovoprotiostatným.Mázato,žepriposudzovaníprávnychúkonovdlžníka
je potrebné urobiť test, ktorý vyplýva z právnej teórie, v zmysle ktorej odporovateľnosť predpokladá, že
právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho
právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená ani len
čiastočne. Ak takémuto testu podrobí daný právny úkon tak zistí, že v prípade jeho nevykonania

by bolo na uspokojenie veriteľov použitých o 4.132,80 EUR viac. Zároveň poukázal na správanie
žalovaného, ktoré predchádzalo danému právnemu úkonu a spočívalo v to, že žalovaný dodanie tovaru,
koksu, podmienil zaplatením predfaktúry v celom rozsahu. Takýto postup žalobca považuje za rozpor s
princípom kolektívneho uspokojovania pohľadávok veriteľov dlžníka.7. Žalovaný v písomnej duplike zotrval na svojich skutkových tvrdeniach týkajúcich sa bežného právneho
úkonu Úpadcu v rámci jeho hlavnej podnikateľskej činnosti a negatívnej skúsenosti žalovaného

získanej v rámci vzájomných obchodnoprávnych vzťahov s Úpadcom a Úpadcovej reštrukturalizácie, či
následného správania sa žalovaného voči Úpadcovi (až po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny dodanie
tovaru, koksu). Opakovane poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie
skutkovejpodstatyodporovateľnostiprávnehoúkonuvzmysleust.§59ZKR-zvýhodňujúcehoprávneho
úkonu. Opakovane uviedol, že v danom prípade išlo o úhradu kúpnej ceny za objednaný tovar, ktorej

splatnosť nastala v 12/2016 a úhrada bola zrealizovaná v 01/2017. V závere poukázal aj na ust. § 61
ZKR, ktorý by sa podľa neho analogicky mohol aplikovať aj na daný právny úkon a teda, že odporovať
nemožno bežným právnym úkonom dlžníka, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich
mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz.

8. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.10.2020. Za účelom zistenia

skutkového stavu veci vykonal dokazovanie, pričom v zmysle procesných ustanovení (§ 149 a nasl.
v spojení s ust. § 185 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“)
nevykonával dokazovanie tých skutkových okolností, ktoré strany sporu nepopreli, resp. o ktorých
vyhlásili, že ich nepovažujú za sporné a tiež tých, ktoré súd nepovažoval za sporné.

9.Vzhľadomnaskutkovétvrdeniaobochstránsporuaichvzájomnénepopretie,skutočnostisúduznáme
z jeho činnosti, súd za nesporné považuje tieto skutkové tvrdenia strán sporu:
a) existencia reštrukturalizačného konania Úpadcu vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod
sp. zn. 2R/1/2016, ktoré bolo ukončené Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.8.2016,
sp. zn. 2R/1/2016 uverejneného v Obchodnom Vestníku č. 163/2016 dňa 23.08.2016 potvrdením

reštrukturalizačného plánu dlžníka (t.č. Úpadcu);
b) existencia konkurzného konania Úpadcu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
30K/20/2017 a z neho pre spor podstatné skutkové okolnosti:
b1) Uznesenie o začatí konkurzného konania Úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 7/2018
zo dňa 10.1.2018;

b2) Uznesenie o vyhlásení konkurzu Úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 90/2018 dňa
11.5.2018.
c) úhrada zálohovej faktúry č. 241610109 vo výške 4.132,80 EUR Úpadcom dňa 16.1. 2017
(bezhotovostne) vystavenej žalovaným;
d) dodanie a prevzatie tovaru špecifikovaného vo faktúre Úpadcom.

10. Spornou otázkou medzi stranami sporu je otázka, či daný úkon (bezhotovostná úhrada faktúry č.
241610109) je odporovateľným právnym úkonom v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“).

11. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že bezhotovostnú úhradu faktúry č. 241610109 považuje
za ukracujúci právny úkon v zmysle ust. 59 ods. 1ZKR, nakoľko ňou došlo k prednostnej úhrade
faktúry žalovaného v plnom rozsahu a tým boli ukrátení ostatní veritelia, ktorí taktiež dodali Úpadcovi
plnenie a faktúry im neboli riadne zaplatené. Poukázal na to, že veriteľmi, ktorí si prihlásili svoje
pohľadávky sú zväčša taktiež subjekty, ktoré Úpadcovi taktiež rovnako ako žalovaný dodávali tovary

alebo poskytovali služby potrebné na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že k úpadok
dlžníka je zrejmý z účtovných závierok ku dňu 31.12., z ktorých vyplýva, že vlastné imanie úpadcu bol
v zápornej hodnote, čo je podľa jeho názoru dostatočným dôkazom o úpadku dlžníka (t.č. Úpadcu) v
čase vykonania napadnutého úkonu. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preukázaných v
písomných podaniach navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle jeho žalobného

petitu.

12. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s právnym základom uplatneným v žalobe
a nesúhlasí ani s hodnotením skutkových okolností, za ktorých došlo k úhrade danej faktúry zo strany
úpadcu. Poukázal na to, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že úpadca v danom čase, kedy vykonal

úhradu mohol byť v úpadku a tiež poukázal aj na to, že ani táto samotná skutočnosť bez ďalšieho
neznamená, že všetky úkony, ktoré v tomto čase úpadca činil sú odporovateľné, resp. že sú splnené
zákonné podmienky ich úspešného odporovania. Opakovane uviedol, že tento konkrétny právny úkon je
jednoznačný v tom, že ide o súčasť bežného obchodného styku, ktorého jediným a základným účelombolo udržanie podnikateľskej činnosti úpadcu a poukázal na viacročnú spoluprácu medzi žalovaným a
úpadcom a tiež aj na to, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti postupoval s odbornou
starostlivosťou pri ďalšej spolupráci po úspešne prebehnutom ozdravnom procese Úpadcu ( spolupráca

aj po reštrukturalizácii). Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

13. Zo žalobcom predložených prihlášok pohľadávok veriteľov, súd zistil, že do konkurzného konania
Úpadcu si prihlásili pohľadávky viacerí veritelia.

14. Súd vlastnou činnosťou, oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom do obdobných
spisov (napr. v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cbi/3/2019, kde strane žalobcu je totožná a stranou
žalovaného je iný veriteľ Úpadcu, konkrétne spoločnosť PROMET SLOVAKIA, s.r.o.), zistil, že žalobca
doložil Úpadcovu riadnu účtovnú závierku za rok 2016. Súd zistil, že Úpadca v riadnej účtovnej závierke
za rok 2016 (k 31.12.2016) uviedol v časti PASÍVA vlastné imanie v zápornej hodnote (-290.686), pričom
oproti predchádzajúcemu bezprostrednému obdobiu (k 31.12.2015) došlo k zmenšeniu jeho hodnoty (k

31.12.2015 bola záporná hodnota vlastného imania Úpadcu -981.582), čo sa odrazilo aj na celkovom
výsledku hospodárenia Úpadcu VÝKAZ ZISKOV A STRÁT s kladným výsledkom hospodárenia Úpadcu
oproti zápornému za predchádzajúce obdobie.

15. Na vykonané dokazovanie súd aplikoval tieto zákonné hmotnoprávne ustanovenia:

V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak súd zistí,
že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom stanovené náležitosti, rozhodne o začatí konkurzného
konania.

V zmysle ust. § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za
vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu
sa dlžník stáva úpadcom.

V zmysle ust. 57 ods. 1, 2, 3 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči

veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca odporuje podľa tohto zákona. Právo odporovať právnemu
úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Odporovať podľa
tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku

vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa ust. § 59 ods. 3, ods. 4 ZKR, Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho

právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 60 ods. 2, ods. 3 ZKR, Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s

dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.V zmysle ust. § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR, Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú ti, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu: ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej

majetkovej hodnoty. tomu. voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa ust. § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“,
kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo

alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v

súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

16. V zmysle ust. § 191 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného
dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. V zmysle ust. § 216 ods. 1 v spojení s ust. § 217 ods. 1 CSP, Súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

18. Súd najprv skúmal, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. § 57 ods.

2 ZKR, a to do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, čiže či bolo podaná do 12.05.2018 (vrátane).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola žalobcom na súd doručená dňa
07.05.2018 (pozri odsek 1. odôvodnenia) a teda žaloba bola podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej
lehote.

19. Súd ďalej skúmal, či žalobou určený odporovaný právny úkon bol vykonaný v období jedného
roka pred začatím konkurzného konania. Z vykonaného dokazovania (pozri odsek 2. opis skutkových
okolností žaloby a odsek 9. nepopreté a nesporné skutkové okolnosti) mal preukázané, že
bezhotovostná platba bola z účtu Úpadcu odpísaná dňa 16.1.2017 a teda najskôr v uvedený deň mohla
byť pripísaná na účet žalovaného a Uznesenie o začatí konkurzného konanie nadobudlo právoplatnosť

dňa 11.1.2018 a teda ide o úkon Úpadcu urobený v období jedného roka pred začatím konkurzného
konania.

20. Súd poukazuje na to, že nie každý úkon dlžníka urobený v zákonnom stanovených prekluzívnych
lehotách je odporovateľný právny úkon, ale je potrebné skúmať, či konkrétny právny úkon spĺňa znaky

uvedené v ust. § 57 ZKR (všeobecná podstata odporovateľnosti právneho úkonu) a následne uvedené
v osobitných podstatách odporovateľných právnych úkonoch; v danom prípade v ust. § 59 ZKR -
zvýhodňujúci právny úkon.21. Pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie
uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa, pretože nie každý
úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľa (zhodne vo svojich vyjadreniach uviedli aj strany sporu).

22. Súd poukazuje na to, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
existencie úpadku dlžníka v čase vykonania právneho úkonu (dňa 16.1.2017 dlžník, t.č. Úpadca zadal
príkaz na bezhotovostnú platbu), pretože v danom období Úpadca plnil svoj reštrukturalizačný „ozdravný
´“ plán (cca 5 mesiacov po schválení reštrukturalizačného plánu súdom).

23.Zvykonanéhodokazovaniamásúdpreukázané,žedlžník,t.č.Úpadcabezhotovostnúúhradufaktúry
č. 24610109 vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný úkon tak ako
to vyplýva zo samotnej podstaty ustanovení Obchodného zákonníka týkajúceho sa zmluvných vzťahov
medzi podnikateľmi, konkrétne ustanovenia o kúpnej zmluve. Súd má za to, že vo všeobecnosti samotná
úhradazáväzku(zaplateniekúpnejceny)zvýhodnenieveriteľa(§59ods.1ZKR)aukrátenieuspokojenia

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR) nezakladá. Dlžník je povinný si
plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia konkurzného konania. Samotné platby zo strany dlžníka v
jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nemôžeme paušalizovať
ako odporovateľné právne úkony, pretože je potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu,
či došlo v danom prípade naozaj k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

24. Súd taktiež musí posudzovať každý žalobou určený odporovateľný právny úkon individuálne, a v
danom prípade aj z pohľadu, či ním vôbec došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a teda nemožnosti plniť
prihlásené pohľadávky veriteľov dlžníka. Skutočnosť, že sa jedná o neodôvodnené zvýhodnenie musí
vyplývať z konkrétnych okolností plnenia. Plnenie zo strany dlžníka, t.č. Úpadcu formou bezhotovostnej

platby ako zálohy za tovar, materiál, ktorý následne Úpadca použil pre výkon svojej podnikateľskej
činnosti, bolo podľa súdu dôvodné a vyslovene predávajúcim vymienené ako reakcia na predchádzajúce
obdobie podnikateľskej fázy Úpadcu (reštrukturalizačné konanie). Súd v danej veci poukazuje na to,
že žalovaný po prijatí platby (zálohy) nebol veriteľom úpadcu, ale de facto jeho dlžníkom a bol povinný
dodať Úpadcovi tovar. Teda zo strany žalovaného bolo poskytnuté plnenie do majetku dlžníka, t.č.

Úpadcu a Úpadcov majetok sa nijako nezmenšil. Súd poukazuje na to, že predmetným právnym úkonom
nedošlo k zmenšeniu majetku Úpadcu (za zaplatenú kúpnu cenu dostal tovar v danej hodnote) a teda
má za to, že žalobca aj napriek testu odporovateľnosti (pozri odsek 6.) neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že Úpadca daným právnym úkonom zvýhodnil žalovaného
oproti iným veriteľom. Súd poukazuje aj na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

naplnenie znakov odporovateľnosti daného úkonu spočívajúce v splatnosti danej pohľadávky (splatnosť
nenastala vyhlásením konkurzu) a existenciu úpadku dlžníka v čase vykonania daného právneho úkonu,
či zmenšenie majetku dlžníka tak, že v dôsledku tohto právneho úkonu sú ukrátení ostatní veritelia
úpadcu.

25 Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

26. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa ust. § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vznikli.

28. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Súd poukazuje na znenie ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené
aj trovy účastníkov konania (strán sporu), ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) neustanovuje inak.31. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania, ktorý
mu súd priznal tak ako to uviedol v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov
konania, rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Súd

zároveň poukazuje na to, že v danom prípade ide o trovy konania vzniknuté v spore súvisiacom s
konkurzom, preto tu platí osobitný režim ohľadom uspokojenia takto priznaných trov konania strane v
zmysle citovaného ustanovenia ZKR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods.
2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.