Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010536
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010536.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov
JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.
augusta 2022 odvolanie obžalovaného K. S. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/106/2020 zo dňa 12.11.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. S. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/106/2020 z 12.11.2021 bol obžalovaný K. S.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 16. 12. 2019 v čase o 02.01 hod. v podniku Route 66 na ul. Garbiarskej č. 627 v Liptovskom
Mikuláši, odcudzil z barového pultu nachádzajúceho sa na južnej strane na hornom poschodí, voľne

položenú pánsku koženú taštičku zn. Cerruti 1881 - Hamilton Black, v ktorej sa nachádzala pánska
voňavka zn. Zara, pánska semišová peňaženka zn. Puul&Bear, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz
a vodičský preukaz na meno Q. R., ďalej finančná hotovosť vo výške 100,- EUR, bankomatová karta W.
D., bankomatová karta XXX D., kartička poistenca B., wellness karta č. A 88 na vstup do PERMON'S
PARADISE, Grand hotela Permon a niekoľko vernostných kariet, čím týmto konaním spôsobil škodu
odcudzením osobe Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, J. - R. S. v celkovej výške 333,99

eur.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný K. S. podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm.
l/, § 37 písm. m/) Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť škodu poškodenému Q. R. vo výške 160,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný K. S. písomným podaním zo dňa 15.1.2022, daným
na poštovú prepravu 15.1.2022 a doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18.1.2022.
Odvolanie následne doplnil a upresnil, že podáva odvolanie len proti výroku o treste, a to písomným

podaním zo dňa 28.2.2022, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2.3.2022, a to s
poukazom na nasledovné:

V písomnom odvolaní doručenom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18.1.2022 sa obžalovaný
odvolal voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorým bol odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody. Písomným doplnením odôvodnenia odvolania, doručeným Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš dňa 2.3.2022 uviedol, že žiada súd, či by mu prípadne mohol uložiť trest, ktorý by odpykal v
domácej väzbe.Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného K. S. písomne nevyjadril.

Obžalovaný K. S. sa na verejné zasadnutie konané pred odvolacím Krajským súdom v Žiline nedostavil.
O termíne verejného zasadnutia bol upovedomený riadne a včas. Upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia určeného na 17.8.2022 prevzal dňa 22.7.2022. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí
neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí prítomný prokurátor navrhol vykonať verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovaného K. S.. Nakoľko nebola pre takýto postup zistená žiadna zákonná prekážka,

odvolací krajský súd rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného K. S..
V rámci konečných návrhov na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného K. S.
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžaloba považuje obžalovanému uložený trest za
zákonný, spravodlivý a primeraný.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet

zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný K. S.) podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť
prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, proti výroku rozsudku proti ktorému je prípustné (konkrétne proti výroku o treste),
oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný svoje odvolanie obmedzil len vo vzťahu k výroku o treste, čím
bola determinovaná prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu k tomuto výroku a

vo vzťahu ku konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného ohľadne výroku o treste, ktorý obžalovaný napadol
podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne

dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti
z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú
činnosť. Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že
prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného zákona, rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák., osobitne v zmysle § 34 ods. 4

Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Okresný súd vo výroku o treste správne aplikoval aj
priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. bol už za trestný čin

odsúdený. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý uviedol,
že obžalovaný má v odpise z registra trestov 6 záznamov od roku 2000 do roku 2019, z toho v
piatich prípadoch bol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/33/2019 zo dňa 12.4.2019, právoplatným 3.7.2019 za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, výkon ktorého

mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 3 roky v trvaní do 3.7.2022. Z
odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že obžalovaný bol naposledy vo výkone nepodmienečného trestu
odňatia slobody dňa 18.2.2015, kedy bol podmienečne prepustený, pričom trest mu bol uložený za
úmyselnú trestnú činnosť. Obžalovaný sa teraz súdeného skutku dopustil dňa 16.12.2019, t.j. počas
plynutia skúšobnej doby uvedeného podmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na vyrovnaný

pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bolo správne aplikované aj ustanovenie § 38 ods. 2
Tr. zák., t.j. trest sa obžalovanému ukladá v zákonom stanovenej trestnej sadzbe 0 až 2 roky. Aj
krajský súd považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako

i represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovaného dostatočne splní účel, zhodne so súdom prvého
stupňa. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje závažnosť trestnej činnosti, ako aj možnosť
nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou, preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v § 34 Tr. zák. Vdanom prípade zásadám ukladania trestov a účelu trestu by nezodpovedalo uloženie tzv. alternatívneho
trestu, t.j. trestu domáceho väzenia ako to požadoval obžalovaný v rámci odvolania. Správne poukázal
okresný súd na osobu a pomery páchateľa v odôvodnení rozsudku, keď konštatoval, že obžalovaný sa

teraz súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za inú úmyselnú
trestnú činnosť krátko po začatí plynutia skúšobnej doby, teda aj krajský súd dospel k záveru, že trest
domáceho väzenia tak, ako je ustanovený v § 53 Tr. zák. by neplnil účel. V prípade trestu domáceho
väzenia sa jedná o uloženie trestu na slobode, pričom vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného
a jemu opakovane ukladané tresty, ktoré si u neho dostatočne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho

prevýchove a náprave, na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného je už nutné pôsobiť uložením
už nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to správne uviedol súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí a následnom odôvodnení. V prípade tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovaného
nejedná o ojedinelý a výnimočný exces (vybočenie) z vedenia inak riadneho života. Aktuálne súdenej
trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre
predchádzajúcu trestnú činnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

2T/33/2019, teda ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace pre prípad
porušenia podmienečného odsúdenia nebola pre obžalovaného dostatočnou, aby viedol riadny život
a viac nepáchal trestnú činnosť. V prípade predchádzajúceho odsúdenia, pre ktoré obžalovanému
plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia sa pritom jednalo o spáchanie úmyselnej trestnej
činnosti zanedbania povinnej výživy. Je pravdou, že obžalovaný má prvých päť odsúdení zahladených

osvedčením, ale ani zahladenia odsúdenia nič nemení na tom, že obžalovaný pred spáchaním tejto
žalovanej trestnej činnosti neviedol riadny život a vedenie riadneho života opakovane porušil spáchaním
trestnej činnosti. Za tohto stavu aj vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného je na jeho ďalšiu
prevýchovu a nápravu nutné vplývať už výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Záverom
tejto časti tiež krajský súd poznamenáva, že žiadne vážnejšieho pochybenia nezistil ani v konaní, ktoré

predchádzalo napadnutému výroku rozsudku. Zákonu zodpovedajúcim spôsobom okresný súd učinil
aj odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, ktorý odvolací súd preskúmaval v
tomto konaní.

Odvolanie voči výroku o škode podané oprávnenou osobou nebolo. Súd v rámci odvolacieho konania

tento výrok nepreskúmaval.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.