Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2009

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/46/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608204775
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2009:4608204775.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, vo veci navrhovateľky M. G., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom T., U.. K. č. XXXX,. právne zastúpená JUDr. J. D., advokátom so sídlom T., U.. Š. č.
XXXX/X. voči odporcovi M. H., nar. XX.XX.XXXX,. bytom T., U.. G. č. XXXX/X,. právne zastúpený JUDr.
E. P., advokátkou so sídlom T., U.. J. M. č. XXXX,. o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 4.7.2005 a jej dodatok zo dňa 11.10.2005, podľa ktorej vklad
vlastníckeho práva povolila Správa katastra T. pod V 1492/5 dňa 9.11.2005 j e n e p l a t n á .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu nákladov konania na účet JUDr. J. D., advokáta v
sume 438,78Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva , nakoľko dňa 04.07.2005 uzatvorila s odporcom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, ktorej vklad bol povolený v Správe katastra dňa 09.11.2005 pod V 1492/05. Podľa zmluvy si
mala od odporcu požičať sumu 8.696,80€ (262.000,-Sk) na dobu 6 mesiacov. Za vrátenie uvedenej
sumy ručila svojim bytom v kat. úz. T. na LV č. 3572 s.č. 1593 na par.č. 5031-5036. Podľa dodatku

k zmluve sa malo jednať o byt č. 20 vo vchode B, na 4 podlaží s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach a prísl. domu v 146/10 000. Túto zmluvu považuje za neplatnú. V prvom
rade je nesprávny údaj v bode I. zmluvy, ktorý vychádza zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.07.2005.
Navrhovateľka si totiž nepožičala od odporcu sumu 8.696,80€ (262.000,-Sk) ale len 6.638,78€(200.000,-
Sk). Rozdiel v tejto hodnote mal byť nezákonný úrok za zapožičanie uvedenej sumy. Zmluva teda
deklaruje niečo, čo sa v skutočnosti nestalo. Priznáva odporcovi plnenie vo výške takmer jednej tretiny
zapožičanej sumy, čím jednoznačne sa prieči zákonu. Už to je dôvod pre vyslovenie neplatnosti zmluvy.

Druhým dôvodom neplatnosti zmluvy je, že sa prieči dobrým mravom. Plnenie, ktoré od odporcu prijala
oproti hodnote majetku, ktorý získal je niekoľkonásobne cennejšie a hodnotnejšie, než zapožičaných
6.638,78€ (200.000,-Sk. Lehotu na splatenie zapožičaných 6.638,78€ (200.000,-Sk) z objektívnych
dôvodov nemohla dodržať, čím sa odporca stal vlastníkom založeného bytu.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že zapožičala si peniaze od odporcu 6.638,78€ (200.000,-Sk)
na súkromné účely s tým, že ich vráti do pol roka. Potom dostala list z katastra, že má ešte doklady
zaniesť na kataster, čo i urobila nakoľko musela. Po uzatvorení zmluvy o pôžičke bola uzatvorená

zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ku ktorej jej povedal odporca, že to na kataster
nedá, ale dal to . Zmluva o pôžičke bola napísaná na vyššiu sumu čo boli asi úroky, ale ona dostala
do rúk 6.638,78€ (200.000,-Sk).Odporca uviedol, že on v tom čase pracoval na výletnej lodi. Telefonicky ho kontaktovala navrhovateľka,
požiadala o pôžičku, išlo o sumu ktorá bola dosť vysoká. Navrhovateľku poznal, i jej synov, neskôr mu
znovu volala a na naliehavé prehováranie jej povedal že jej pôžičku poskytne. Zmluvy vypracovávala

JUDr. P., navrhovateľka bola poučená a sama mu uviedla, že mu dá do záruky byt. Pôvodná doba
na vrátenie peňazí bola 3 mesiace, on to dal na 6 mesiacov. Nebola dohodnutá žiadna úroková
sadzba. Nebol v tom čase na Slovensku, kontaktoval matku a priateľku. Priateľka odovzdávala peniaze
navrhovateľke pri podpise zmluvy, odovzdala jej celú sumu 8.696,80€ (262.000,-Sk). Navrhovateľka
nemala pripomienky k zmluvám podpísala ich, potom bol nejaký zádrhel na katastri , všetko vybavovala

navrhovateľka. On keď sa vrátil z lode, tak dodatočne podpisoval zmluvy, to že to bolo záložné právo
bolo myšlienkou navrhovateľky. Nakoľko mu peniaze neboli vrátené nechal ich v byte bývať, potom im
dal návrh, že môžu spísať podnájomnú zmluvu, ktorú podpísal jej starší syn. Navrhovateľka mu navrhla,
aby dal na kataster doklad, podľa ktorého mu peniaze vrátila, nech sa byt prevedie na ňu a ona ho predá,
s čím nesúhlasil. Vybavil prácu synom navrhovateľky, aby zarobili peniaze a mohli mu vrátiť. Potom
sa dozvedel, že si splácajú pôžičky, ktoré mali od nebankových subjektov, jemu nesplatili z pôžičky nič

a od apríla prestali platiť i nájom a elektriku. Potom dostal list od JUDr. D. a vec šla na súd. Podľa
zmluvy sa rovná hodnota nehnuteľností poskytnutej pôžičke a v tej dobe podľa znaleckého posudku
mala nehnuteľnosť hodnotu 12.613,68€ (380.000,- Sk), posudok bol predložený navrhovateľkou VÚB
kde nebol schválený úver.

Súd previedol dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov O. H., J. P., A. G., zmluvou o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, dodatkom k zmluve o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 04.07.2005,LV č. 3572, návrhom na uzatvorenie mimosúdnej dohody,
znaleckým posudkom č. 19/2005,výpisom z účtu, vyjadrením znalca Ing. B., zmluvou o pôžičke a zistil
tento skutkový stav:

Zmluvou o pôžičke zo dňa 04.07.2005 poskytol odporca navrhovateľke pôžičku v sume 8.696,80€
(262.000,-Sk) v hotovosti na dobu 6 mesiacov. V prípade nesplnenia záväzku riadne a včas si účastníci
dohodli, že navrhovateľka je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 398,32€ (12.000,-Sk). Ďalej si
zmluvne dohodli, že pohľadávku na základe zmluvy zabezpečí veriteľ zriadením záložného práva na

nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka a to bytu v osobnom vlastníctve dlžníka.

Zmluvou o zabezpečení prevodu vlastníckeho práva, uzatvorenou účastníkmi dňa 04.07.2005, sa
zabezpečilo splnenie záväzku vyplývajúceho zo zabezpečovacieho prevodu nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 04,07,2005 a

zmluvy o pôžičke zo dňa 04.07.2005 ohľadne nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T., zapísanej na
LV č. 3572, súp. č. 1593, na par.č. 5031-5036, druh stavby 500, bytový dom 60b.j., par.č. 59031-36,
evidované na LV č. 2354.Splnenie záväzku, poskytnutá pôžička 8.696,80€ (262.000,-Sk) na dobu 6
mesiacov, sa zabezpečila zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. T., na
LV č. 3572 s.č. 1593. Záložné právo sa zriadilo na záloh v celom rozsahu, zmluvné strany sa dohodli, že

hodnota nehnuteľnosti prevádzanej veriteľovi podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zodpovedá výške poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom, resp. prípadnými nákladmi za jej
vymáhanie. Dlžník zobral na vedomie, že v prípade ak dlh riadne a včas nesplatí veriteľovi, a tieto nevráti
ani na písomnú výzvu veriteľa v lehote 7 kalendárnych dní, zabezpečovací prevod vlastníckeho práva
sa stáva nezvratným.

Dňa 11.10.2005 bol účastníkmi uzatvorený dodatok ku zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zo dňa 04.07.2005, podľa ktorej bola podrobne v súlade s LV popísaná nehnuteľnosť.

Zo znaleckého posudku č. 19/2005 vypracovaného dňa 25.04.2005 na základe objednávky

navrhovateľky znalcom Ing. B. , zo záverov posudku vyplýva, že všeobecná hodnota bytu bola
12.508,37€ ( 376.827,36Sk).

Znalec Ing. B. sa k veci písomne vyjadril dňa 30.06.2009 tak, že na zistenie všeobecnej trhovej hodnoty
bytu č. 20 vypracoval znalecký posudok č. 19/2005 dňa 25.04.2005, vtedy bola zistená trhová hodnota

bytu ku dňu 21.04.2005 v sume 12.508,37€ ( 376.827,36Sk). Podľa predbežných výpočtov trhová
hodnota bytu ku dňu 09.11.2005 bude 12.857,76€ ( 387.353,-Sk), po zaokrúhlení bude rozdiel v cene
bytu medzi oboma posudkami cca 331,93€ ( 10.000,-Sk).Svedkyňa O. H. uviedla, že je matkou odporcu. Syn bol v zahraničí, kde pracoval, volal jej, že pani
G. ma finančné problémy, potrebuje si požičať peniaze a že dá do zábezpeky byt. Povedal jej, aby šla
vybrať peniaze z účtu, najskôr spočítala čo má doma a odovzdala peniaze J. P. s tým, že urobia zmluvu

u notára. Bol vybrať z jeho účtu eurá, ktoré sa zamenili na koruny. Dala to do obálky 8.696,80€ (262.000,-
Sk) a odovzdala J. P.. Ona pri odovzdávaní peňazí pani G. nebola, doma mala 3.651,33€ (110.000,-Sk)
a eurá. Z T. vybrala 1.100,- Eur, doložila do toho eurá, čo boli doma t.j. 4000 eur, ktoré bola potom J.
P. vymeniť na zmenárni na J., kde bol lepší kurz. Doniesla asi 4.979,08€ (150.000,-Sk) a ona doložila
ešte koruny, ktoré boli doma. Peniaze odovzdala P., ktorá bola dohodnutá so synom. Peniaze z účtu

vyberala ona, má splnomocnenie na výber.

Svedkyňa J. P. uviedla, že keď sa dohodol pán H. s pani G. o pôžičke tak ju poprosil, aby šla k jeho
matke pre peniaze, nakoľko nemala doma dostatok slovenských korún, dala jej asi 4000,- eur, ktoré
bola zameniť v zmenárni. Keď sa vrátila k nej, dali dokopy do obálky 8.696,80€ (262.000,-Sk). Ona
potom šla JUDr. P., kde bola pani G. a myslím si, že tam bol aj jej syn, pozreli si zmluvy, skorigovali ich,

potom šli k notárke, kde si pani G. prepočítala peniaze a podpísala zmluvu. Peniaze boli odovzdané na
notárskom úrade pred pracovníčkou, ktorá overovala podpis. Pani G. napočítala 8.696,80€ (262.000,-
Sk) a podpísala zmluvu o pôžičke.
Svedok A. G. uviedol, že sa dohodol s s pánom H., že mu poskytne úver 6.638,78€ (200000,-Sk) s tým,
že matka bude ručiť bytom. Bolo poskytnuté 6.638,78€ (200000,-Sk) s tým, že mali vrátiť do 6 mesiacov

8.696,80€ (262.000,-Sk), tento úver si chceli splatiť tým, že si zoberú hypotekárny úver, čo však nebolo
možné, nakoľko po 3 mesiacoch vykonal pán H. zápis na katastrálny úrad, na LV bolo vecné bremeno
a nemohli si preto vziať úver. Peniaze chcú vrátiť a to polovicu v hotovosti a na druhú polovicu by si
brat vzal úver a možno aj všetko v hotovosti.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.( § 657 Obč. zákonníka)

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.( § 658 ods. 1 obč. zákonníka)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. ( § 3 ods.
1 obč. zákonníka)

Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací

prevod práva).
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.( § 553 ods. 1,2 obč. zákonníka
účinného do 31.12.2007)

Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. ( § 124

Občianskeho zákonníka)

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. ( § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka)

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. (§ 39 Občianskeho zákonníka)

Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. (§ 574 ods.

2 Občianskeho zákonníka)

Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od
vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. (§ 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.( § 151 a Obč. zákonníka)Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa

tohto zákona.( 151b ods. 1 Obč. zákonníka)

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 04.07.2005
dve zmluvy ako i dodatok ku zmluve zo dňa 04.07.2005.
Prvou bola zmluva o pôžičke a zriadení záložného práva, na základe ktorej mal poskytnúť odporca

navrhovateľke sumu 8.696,80€ na dobu 6 mesiacov. Zo zmluvy vyplýva, že sa zmluvné strany
ďalej dohodli, že pohľadávku na základe zmluvy zabezpečí veriteľ zriadením záložného práva na
nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka. Záložné právo sa malo zriadiť na záloh v celom rozsahu, zmluvné
strany sa dohodli, že hodnota nehnuteľnosti prevádzanej veriteľovi podľa zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníctva zodpovedá výške poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom, resp. prípadnými
nákladmi za jej vymáhanie.

Druhou bola Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorej sa zabezpečuje
splnenie záväzku vyplývajúceho zo zabezpečovacieho prevodu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti
na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 04.07.2005 a zmluvy o
pôžičke zo dňa 04.07.2005 ohľadne nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. T., ma LV č. 3575
s. č. 1593. Ďalej sa v zmluve uvádza, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku 8.696,80€ na dobu 6

mesiacov a splnenie záväzku zabezpečuje dlžník zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, záložné právo sa zriaďuje na záloh v celom rozsahu, zmluvné strany sa dohodli, že
hodnota nehnuteľnosti prevádzanej veriteľovi podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníctva
zodpovedá výške poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom, resp. prípadnými nákladmi za jej
vymáhanie.

Obidve zhora uvedené zmluvy, na základe ktorých si odporca odvodil svoje právo na predmetnú
nehnuteľnosť sú neurčité, nezrozumiteľné. Ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke, poskytol odporca
navrhovateľke finančnú hotovosť na dobu šesť mesiacov, pričom bolo dohodnuté, že bude zriadené
záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve navrhovateľky, následne sa už hovorí o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. To isté znenie dohody sa uvádza i následne v Zmluve o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Je nutné uvážiť, že zmluva, ktorej skutočným zmyslom
je - bez ohľadu na jej označenie - dohodnutie uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa tím, že mu
pripadne záloh do vlastníctva, je v rozporu s účelom záložného práva tak, ako to ustanovuje zákon,
takže taká zmluva je teda pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa ustanovení § 39 Obč. zákonníka.
Záložné právo slúži k zaisteniu pohľadávky a jej príslušenstva tím, že v prípade ich riadneho a včasného

nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej ( § 151a ).Záložné
právo tak umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, pokiaľ ju riadne
a včas neuspokojil dlžník, a to z výťažku predaja zálohu. V prípade zabezpečovacieho prevodu
nehnuteľnosti sa stáva veriteľ dočasným vlastníkom nehnuteľnosti dlžníka a v prípade nesplatenia
dlhu jeho trvalým vlastníkom. Nie je možné zmluvne dohodnúť oba právne inštitúty, nakoľko takáto

dohoda je neplatný právny úkon vzhľadom na rozdielnosť zabezpečovacích inštitútov a ich následky.
Ako vyplýva v čl. II ods. 4 zmluvy, " Účinnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovaným
v bode II. tejto zmluvy nastáva právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu o prevode vlastníckeho
práva na záložného veriteľa", nebolo v konaní preukázané, že by účastníci uzatvorili platnú zmluvu
o zriadení záložného práva, ktorá by obsahovala také zmluvné podmienky, ktoré by boli v súlade zo

zákonom a ust. § 151 a Obč. zákonníka) Zmluvy predložené v konaní neobsahovali platné ustanovenia
o zriadení záložného práva. Následne i z dodatku ku zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zo dňa 04.07.2005, uzatvoreného dňa 11.10.2005 vyplýva, že " Zmluvné strany sa dohodli, že
pohľadávku na základe tejto zmluvy zabezpečí veriteľ zriadením záložného práva k nehnuteľnosti".
Jednoznačne teda z obsahu oboch zmlúv ako i dodatku vyplýva úmysel účastníkov zriadiť záložné

právo k nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve navrhovateľky a nie zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva, ako bola zmluvy zo dňa 04.07.2005 a jej dodatok označený. Vzhľadom ku tomuto sú zmluvy
nejasné a nezrozumiteľné, v časti, akým spôsobom mala byť zaistená pohľadávka v prípade jej
nesplatenia. V zmluvách sa uvádzajú oba právne inštitúty a to záložné právo v zmysle § 151a Obč.
zákonníka ako i zabezpečovací prevod vlastníckeho práva § 553 Obč. zákonníka u ktorých ide o

rozdielny následok nesplatenia pohľadávky, ktorá mala byť zaistená týmto. Na základe vykonaného
dokazovania súd mal jednoznačne za preukázané, že zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 04.07.2005, ako aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
uzatvorená toho istého dňa, ako i jej dodatok, sú neplatné, a to z dôvodu, že svojím obsahom odporujúzákonu a tiež nie sú dostatočne určité a sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 Obč. zák. výkon
práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o významné

interpretačné pravidlo, a to aj v spojitosti s ustanovením § 1 ods. 1 Obč. zák. Pojem dobré mravy zákon
nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju a vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich
vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Môže ísť o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad

vyžadujú,pričomtrebaobzvlášťstarostlivodbaťoto,abyten,ktosaichdovoláva,sámnekonalvrozpore
so zásadami dobrých mravov a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a
zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obchádzaním zákona obsahom alebo účelom
urobeného právneho úkonu spravidla ide vtedy, keď právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu

zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom
zákonom sa tu myslí nielen občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu
zákona. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa
tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne
uznávanými,vspoločnostipanujúcimimorálnymizásadamiohľadnevzťahovakonaniamedzisubjektmi.

S poukazom na vyššie vykonané dokazovanie a skutočnosti, teda súd dospel k záveru, že Zmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 04.07.2005 a jej
dodatok zo dňa 11.10.2005, podľa ktorej vklad vlastníckeho práva povolila Správa katastra T. pod V
1492/5 dňa 9.11.2005 je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke, ktorá
bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti
odporcom, ktorí vo veci úspech nemali. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľky pozostávajú
zo zaplatených súdnych poplatkov, a to z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,19€
(1.000, - Sk), z návrhu na začatie konania vo veci samej vo výške 99,58€ (3.000, - Sk), spolu 132,77€ a

z trov právneho zastúpenia vo výške 306,01€, ktoré boli vyčíslené nasledovne: 3 úkony právnej služby z
roku 2008 po 48,62€ ( 1.465,-Sk) + 3 x 6,30€(190,-Sk) režijný paušál (prevzatie a príprava zastúpenia,
návrh, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2008), t.j. spolu 164,81€. Dva úkony v roku 2009 ( pojednávanie
dňa 26.002.2009, 08.10.2009) po 53,49€, jeden nemeritórny úkon 12.01.2009 po 13,37€, 3x paušál po
6,95€ spolu 141,20€. Celkovo bol zaviazaný odporca na zaplatenie náhrady nákladov konania v sume

438,78Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ust. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.