Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010116
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2522010116.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
ŽovincaaMgr.KristínyFerencziovej,vtrestnejvecivedenejprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,
pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.06.2022, č. k. 24T/2/2022-238, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 24T/2/2022-238 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
1. dňa 10.03.2022 v čase približne o 21:00 hodine v obci C. vnikol na dvor rodinného domu s popisným
číslom XXX a to takým spôsobom, že si otvoril neuzamknutú vstupnú bránu, následne pokračoval po

pozemku k rodinnému domu, kde cez neuzamknutú garážovú bránu vstúpil do priestorov garáže, a
následne do obytnej časti domu, kde bol vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti A. D. a E. F. pristihnutý,
pričom na ich otázku čo tam robí, si od nich vypýtal finančnú hotovosť, na to mu E. F. dala 2 eurá a A.
B. sa otočil a zišiel schodmi do priestorov garáže, odkiaľ z rodinného domu odišiel na neznáme miesto,
2. dňa 14.03.2022 v čase približne o 22:00 hodine v obci C. vnikol na dvor rodinného domu s popisným
číslom XXX a to takým spôsobom, že si otvoril neuzamknutú vstupnú bránku, kde následne pokračoval

po pozemku k rodinnému domu, do ktorého vošiel cez neuzamknuté dvojité vchodové dvere, kde bol
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti B. G. spozorovaný v kuchyni, pričom prišiel k nej až do obývacej
izby a pýtal od nej finančnú hotovosť vo výške 2 eurá, načo mu odvetila, že mu nedá žiadne peniaze a
vyzvala ho, aby z rodinného domu odišiel, čo uposlúchol a z rodinného domu odišiel na neznáme miesto,
teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd prvého stupňa podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37
písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný
odvolanie, a to voči výroku o treste. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.
Podaním zo dňa 08.07.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 08.07.2022 obžalovaný

prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene):Uloženýtrestodňatiaslobodyjeneprimeraneprísnyanezohľadňujepomerpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností 1:1, keď predtým trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 24T/2/2022 zo
dňa 25.05.2022 súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody taktiež vo výmere 10 mesiacov

nepodmienečne,pričomsúdvychádzalzpomerupriťažujúcichapoľahčujúcichokolností1:0,keďupravil
trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a vychádzal z upravenej trestnej sadzby 8 mesiacov
až 2 roky. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, vyjadril úprimnú ľútosť zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a súd mu opäť uložil trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v sadzbe do 2 rokov pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností 1:1, čo súd nezohľadnil, a preto je názoru, že priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho
úprimné oľutovanie nemalo pre obžalovaného praktické dôsledky pri vymeriavaní trestu.
Uložený trest 10 mesiacov nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu:

obžalovaný od počiatku nerozporoval priebeh skutkov, ale popieral úmysel dopustiť sa stíhaného
prečinu, pretože chcel ísť za H. I. a D. G.,

pred domami nebol zvonček, vstupné brány na pozemok aj do domov boli odomknuté a tak vošiel dnu
a chcel s H. I. a D. G. hovoriť, pričom po výzve osôb obývajúcich tieto obydlia ihneď z ich obydlia odišiel.

Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudkom zmenil a uložil obžalovanému miernejší trest
odňatia slobody.

K odvolaniu obžalovaného sa podaním zo dňa 19.07.2022 doručeným prvostupňovému súdu dňa
20.07.2022 vyjadril prokurátor nasledovne (skrátene):
Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie skutkov a uvádzal, že do rodinných domov išiel
pozrieť kamarátov. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine až na hlavnom pojednávaní, a to z dôvodu, aby
u neho bolo možné uplatniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Uloženýtrestjezákonnýprimeranýazohľadňujetrestnúminulosťobžalovaného,možnostijehonápravy,
ako aj postoj k spáchanej trestnej činnosti. U obžalovaného neboli dané dôvody na ukladanie trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby.
Niejepravdou,žebyobžalovanýnerozporovalpriebehskutkov,ktorésúmukladenézavinu.Poškodená
B. G. uviedla, že okolo desiatej v noci dňa 14.03.2022 sa u nej doma z kuchyne blížila mužská postava

a tento muž od nej pýtal 2 Eurá na chleba. Poškodená A. D. uviedla, že okolo 21:00 dňa 10.03.2022 na
chodbe v jej rodinnom dome zbadala obžalovaného, ktorý ju oslovil, aby mu požičala 3 Eurá. Jej mama
mu dala 2 Eurá, na čo odišiel a z dvoru si bez ich súhlasu zobral bicykel. Je pravdepodobné, že účelom
návštevy rodinných domov bolo pýtanie si peňazí za účelom zakúpenia alkoholu. Podľa záveru znalkyne
MUDr. Moniky Gregorovej alkohol u obžalovaného uvoľňuje prirodzené brzdiace mechanizmy. Z vyššie

uvedených dôvodov nebolo správanie obžalovaného dobromyseľné.

Obžalovaný pripustil, že bol v rodinných domoch, ale uvádzal úplne iné dôvody a motív, pre ktoré tam
vchádzal, čo nemožno považovať za priznanie sa ku skutku. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní
uviedol, že ľutuje čo spáchal, nemožno to považovať ani za skutočné prejavenie úprimnej ľútosti zo

spáchania daného skutku v zmysle etického aspektu ľútosti, či sebakritického postoja k spáchaniu
trestného činu ako prísľubu nápravy, ale iba za kalkul na formálne zabezpečenie si poľahčujúcej
okolnosti, aby nedošlo k zvýšeniu spodnej hranice trestnej sadzby.
K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 05.08.2022,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2022, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):

Vyjadrenie prokurátora, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine len preto, aby mu bola priznaná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a následne v jeho prípade nebol aplikovaný
§ 38 ods. 4 Trestného zákona je hypotetické, špekulatívne a bez právneho významu pri ukladaní trestu.
Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona zákon nerozlišuje, či sa
obžalovaný prizná v trestnému činu už v prípravnom konaní alebo až na hlavnom pojednávaní.

Sám prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, pričom to, že
obžalovaný pri urobení vyhlásenia o vine ráta z nejakým benefitom, nie je právne relevantné.
Obžalovaný navrhoval uložiť mu trest odňatia slobody v dolnej tretine trestnej sadzby a nie sa samej
dolnej hranici, ako to uvádza prokurátor.
Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného voči výroku o treste ako aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal

len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 8T/89/2019 zo dňa 11.12.2019, právoplatným dňa 16.01.2020 uznaný vinným
zo spáchania pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného
zákona a v bodoch 1) a 2) aj podľa § 194 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bodoch 3) a 4) aj

podľa § 194 odsek 2, písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom
daného skutku sa dopustil piatimi čiastkovými útokmi porušovania domovej slobody a vo všetkých
prípadoch išlo o nehnuteľnosti v obci C.. Uložený trest vykonal dňa 03.07.2020. Obžalovanému bol

v tomto trestnom konaní uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd mal za to, že iný druh trestu by
nezabránil obžalovanému v opätovnom páchaní totožnej trestnej činnosti, za ktorú už bol odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal. Skutku v tejto veci sa dopustil do dvoch rokov
od vykonania nepodmienečného trestu odňatia slobody za totožnú trestnú činnosť, ako aj uloženého
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, z ktorého bol prepustený dňa 07.07.2020.

Keďže ani výkon trestu odňatia slobody, ani postihy za priestupky nemali na obžalovaného výchovný
vplyv, uloženie iného druhu trestu neprichádzalo do úvahy, nakoľko by nebola dostatočne zabezpečená
ochrana spoločnosti pred obžalovaným. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Obžalovanému bola zohľadnená jedna priťažujúca okolnosť

podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím na
rovnomerný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom
ustanovená trestná sadzba až na 2 roky podľa ustanovenia § 194 odsek 1 Trestného zákona nemenila.
S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidívu vo vzťahu k trestnému činu porušovania
domovej slobody, pričom predchádzajúci vykonaný nepodmienečný trest vo výmere 15 mesiacov

na neho nemal výchovný vplyv, ako aj okolnosti skutku, kedy sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu
čiastkovými útokmi dopúšťa pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody v mieste svojho
trvalého bydliska v obci C., ako i neistú prognózu vo vzťahu k zmene jeho životného štýlu vzhľadom na
závislosť obžalovaného, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, teda
v dolnej polovici trestnej sadzby. Súd má za to, že trest odňatia slobody v nižšej výmere by neviedol k

ochrane spoločnosti pred obžalovaným a nevytvoril by podmienky na jeho výchovu. Pre obžalovaného
ani predchádzajúci nepodmienečný trest nebol dostatočnou výstrahou na to, aby sa rovnakého konania
opätovne nedopustil. Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľkoobžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci

vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný
proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na
skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri
rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
Prvostupňovýsúduobžalovanéhosprávnevzhliadolpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestného
zákona,tedažesakspáchaniutrestnéhočinupriznalajehospáchanieúprimneoľutoval,pričomsprávne
vyhodnotil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko pred

spáchaním stíhaného trestného činu bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
8T/89/2019 zo dňa 11.12.2019. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti spáchaného
skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výške 10 mesiacov je pre obžalovaného trestom zákonným a spravodlivým. Majúc na zreteli účel trestu,
odvolací súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto uložený trest za primeraný

azákonnýaktorýjeobjektívnymvyjadrenímspáchanejtrestnejčinnostiaktorýdostatočnenaplnífunkciu
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Podstatou odvolacích námietok obžalovaného bola skutočnosť, že prvostupňový súd pri ukladaní
trestu rozsudkom nezohľadnil zmenu v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností oproti stavu, keď
vo veci vydal trestný rozkaz.

V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že primárnou úlohou súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody
je ustáliť sadzbu trestu odňatia slobody pre ukladanie trestu v prejednávanej trestnej veci. Súd
najprv vychádza zo sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona pre
prejednávaný trestný čin, ktorá sa následne môže po aplikácii ustanovení všeobecnej časti Trestného
zákona (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, mimoriadne zníženie trestu a pod.) meniť. V takto ustálenej

trestnej sadzbe trestu odňatia slobody je na úvahe súdu (individualizácia trestu), v akej výmere trest
odňatia slobody uloží, a to s ohľadom na dosiahnutie účelu trestu.
V prípade vydania trestného rozkazu u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, pričom
v tomto prípade prvostupňový súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 8 mesiacov do
2 rokov. V takto určenej sadzbe trestu odňatia slobody prvostupňový súd obžalovanému uložil trest

odňatia slobody 10 mesiacov. V prípade vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd vychádzal zo sadzby
trestu odňatia slobody do 2 rokov a v takto určenej sadzbe trestu odňatia slobody prvostupňový súd
obžalovanému opätovne uložil trest odňatia slobody 10 mesiacov. Pri vydávaní oboch rozhodnutí
prvostupňový súd považoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Vyhlásenie

obžalovaného o vine a existencia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
nepredstavovali pre prvostupňový súd takú zásadnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie trestu
oproti vydanému trestnému rozkazu, a to s poukazom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného,
zohľadňujúc jeho recidívu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť záver prezentovaný
obžalovaným, a to že v prípade zmeny pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností musí prísť

v každom jednom prípade aj k zmene výšky uloženého trestu.
Obžalovaný ďalej namietal, že prvostupňový súd nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, a to jeho úmysel
spáchať trestný čin, absencia zvončekov, neuzamknutie domov, záujem hovoriť s tretími osobami
a opustenie obydlia poškodených po ich výzve.K úmyslu obžalovaného spáchať predmetný trestný čin je potrebné uviesť, že obžalovaný vyhlásením
o vine uznal, že mal úmysel spáchať predmetný trestný čin, a preto opačný názor obžalovaného,
prezentovaný v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za irelevantný. Samotné vybavenie rodinných

domov (zvonček a pod.) je na úvahe ich vlastníkov, príp. užívateľov a za svoju voľbu nemôžu byť
sankcionovaný nižšou mierou trestnoprávnej ochrany ako vlastníci, či užívatelia rodinných domov,
ktoré sú zvončekmi vybavené. Neuzamknutie rodinných domov bolo zohľadnené pri právnej kvalifikácii
trestnéhočinu,nakoľkovprípadeakbyobžalovanýprekonaluzamknutieobydlia,naplnilbykvalifikovanú
skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona so sadzbou trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Napokon opustenie obydlia
poškodených obžalovaným po ich výzve možno považovať len za dokončenie trestného činu a nie za
takú okolnosť, ktorá by mala mať za následok nižšiu závažnosť spáchaného trestného činu.
Za rozhodujúcu skutočnosť pri ukladaní trestu odvolací súd považuje špeciálnu recidívu obžalovaného,
ktorý bol za rovnaký trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
8T/89/2019 zo dňa 11.12.2019 na 15 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody a napriek jeho

výkonu rovnakú trestnú činnosť opakoval. Z uvedeného teda vyplýva, že 15 mesačný nepodmienečný
trest odňatia slobody u obžalovaného nenaplnil svoj účel, a preto je potrebné uložiť mu trest v takej
výmere, ktorá tento účel dosiahne, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nižšieho
ako 10 mesiacov, tento účel nie je u obžalovaného spôsobilé dosiahnuť.
K námietkam prokurátora k priznaniu sa obžalovaného a úprimnej ľútosti k spáchanej trestnej činnosti

a následnému oponujúcemu názoru obžalovaného, sa odvolací súd nebude osobitne vyjadrovať,
nakoľko prokurátor odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu nepodal, čím priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona akceptoval.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani
odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto
tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.