Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2009

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/203/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407212307
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2009:4407212307.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar.

XX.X.XXXX,. bytom P., S. č. XXX,. štátny občan SR, zastúpený JUDr. M. J., advokátkou so sídlom v N.,
F.. M. č. XX. proti odporcom: 1. Mgr. M. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., S. č. XXX,. štátny občan SR,
zast. Mgr. Š. S., advokátom so sídlom v N., M. ul. č. XX. 2. B. V., nar. X.X.XXXX,. bytom L., S. č. XXXX/
XX,. štátny občan SR, 3. K. K., nar. X.X.XXXX,. bytom P., B. č. XXX/XX,. štátny občan SR, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ J. K., nar. XX.X.XXXX,. r. č. XXXXXX/XXXX,. bytom P. č. XXX. je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra N. Z., pre kat. územie B., Obec

P., vedenej na LV č. 1036 ako parcela č. 166/20 - záhrady o výmere 962 m2 v podiele 1/2 k celku, čomu
zodpovedá výmera 481 m2.

Súd navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území B.,
obecP.vedenejnaLVč. 1036akoparcelač.166/20-záhradyovýmere962m2vpodiele1kcelku,čomu
zodpovedá výmera 481 m2. S poukazom na to, že bol uvedený do omylu svojím synom pri podpisovaní

čestného prehlásenia k návrhu na vydanie osvedčenia o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
zmysle ustanovenia § 63 zákona č. 323/1992 Z. z. v znení noviel k novovytvoreným parcelám v zmysle
geometrického plánu.

Rozsudkom 16C/203/2007-143 zo dňa 13.6.2008 súd návrh zamietol a nepriznal odporcovi náhradu trov
konania. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že vždy mal

záujem byť spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, o čom odporca od začiatku vedel. Keď sa dal
vyhotoviť geometrický plán bol v domnení, že dôjde k zrušeniu spoluvlastníctva a zostane spolu s
odporcom spoluvlastníkom parcely č. 166/20 každý v 1 k celku. Čestné prehlásenie, ktoré podpisoval mu
nikto nečítal. Svojmu synovi bezvýhradne dôveroval. Úplne sa spoliehal na to, čo mu odporca povedal,
že nehnuteľnosti budú mať obaja.

Uznesením6Co216/2008-156zodňa25.11.2008odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vypočuje navrhovateľa
k otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na danom určení, aký má naliehavý právny
záujem, na základe akého titulu. Tvrdenia navrhovateľa sú rozporné, keď mal vlastníctvo v podiele
1/4, ale v konaní uviedol, že od roku 1989 užíval celú nehnuteľnosť, v čestnom vyhlásení uviedol, žeužíval s bratom a domáha sa určenia vlastníctva v podiele 1/2. Následne podľa titulu, ktorý uvedie
navrhovateľ súd prvého stupňa vykoná dokazovanie s ohľadom na spôsoby nadobúdania vlastníctva
podľa Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním zo dňa 19.2.2009 doručila súdu návrh na pristúpenie ďalších
účastníkov na strane odporcov v 2. a v 3. rade z dôvodu, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - osvedčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcela č. 166/20 v prospech odporcu, pričom
účastníčkoutohtoprávnehoúkonubolaiB.V.apôvodnýmvlastníkomnehnuteľnostiokremnavrhovateľa

bol i K. K.. Uznesením 16C/203/2007-172 zo dňa 11.9.2009 súd pripustil, aby do konania na strane
odporcov vstúpili odporcovia v 2. rade B. V., v 3. rade K. K. podľa § 92 ods. 1 O.s.p..

Súd vykonal doplňujúce dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v 2. a 3. rade, oboznámením
listinných dôkazov na č. l. 143 strana druhá, odsek štvrtý a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ na určení vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem, nakoľko v súčasnosti je ako
vlastník parcely č. 166/20 - záhrady o výmere 962 m2 na LV č. 1036 vedený odporca v 1. rade v celosti.
Túto nehnuteľnosť v skutočnosti užíva s odporcom v 1. rade každý v podiele 1 k celku. Iba rozhodnutím
súdu je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Na pôvodných nehnuteľnostiach
parcelač.166/20-záhradaovýmere962m2aparcelač.166/21-zastavanéplochyanádvoriaovýmere

836 m2 bol vedený ako vlastník v podiele 1 k celku. Po matke K. K., /zomr. 2003/ sa dedičstva vzdal, aby
podiel 1 k celku nadobudol odporca v 1. rade. V skutočnosti nehnuteľnosti užívali tak, že on s odporcom
v 1. rade užíval záhradu a B. V. užívala dom s dvorom. Vzhľadom k tomu, že užívací stav nebol v zhode
s právnym stavom dal sa v roku 2004 vyhotoviť geometrický plán, ktorými sa vytvorili parcely č. 166/21 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 836 m2 a parcela č. 166/20 - záhrady o výmere 951 m2. Parcelu

č. 166/21 užíva B. V. a parcelu č. 166/20 navrhovateľ s odporcom v 1. rade. Navrhovateľ sa domnieval,
že odporca to takto dá zapísať aj do notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva. Navrhovateľ sa
domáha určenia vlastníckeho práva titulom dedenia po svojom otcovi. Nepopiera, že neštandardným
spôsobom došlo k nadobudnutiu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti odporcu v 1. rade titulom vydržania.
Novovytvorená parcela, ktorá je predmetom sporu je ohradená a dohodli sa s odporcom v 1. rade, že

fyzicky a právne bude každému patriť v 1. Navrhovateľ upresnil, že jeho vyjadrenia na pojednávaní boli
neurčité, nakoľko bol v strese, pretože na súdy nechodieva, avšak jednoznačne zdôraznil, že najprv
nehnuteľnosti po svojich rodičoch obrábal on a jeho brat, presný dátum si nepamätá, dokedy tomu
tak bolo, ale neskôr sa dohodli s bratom, že 1 nehnuteľnosti po rodičoch bude jeho a druhá polovica
bude patriť bratovi. Nehnuteľnosti sa dali zamerať, boli vytvorené dve samostatné parcely, ktoré sú i

oplotené. Novovytvorenú parcelu, ktorá je predmetom sporu užíval a užíva dodnes a domnieval sa, že
je podielovým spoluvlastníkom v 1 s odporcom v 1. rade tak, ako sa pôvodne dohodli a aký bol jeho
úmysel. Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti v dedičskom konaní po nebohom otcovi J. K., zomr. v
roku 1989, pričom pôvodne boli nehnuteľnosti vedené na LV č. 112 pre kat. územie B., kde navrhovateľ
mal podiel 1 k celku. Navrhovateľ bol uvedený do omylu odporcom v 1. rade, keď si novovytvorenú

parcelu č. 166/20 odporca v 1. rade dal napísať na svoje meno v celosti. Je nepochybné, že navrhovateľ
je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti titulom dedenia v 1 k celku po svojom otcovi J.
K., čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami, výpoveďami účastníkov konania i ostatnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise. Navrhovateľ jednoznačne zdôraznil, že najprv sa s bratom dohodli na
rozdelení rodičovského majetku na dve polovice a potom chcel, aby zostalo zachované jeho podielové

spoluvlastníctvo zo spornej nehnuteľnosti.

Odporca v 1. rade uviedol, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu uznáva. Je pravdou, že svojho
otca uviedol do omylu, pretože mu povedal, že predmetná sporná nehnuteľnosť bude patriť do ich
podielového spoluvlastníctva.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi upresnila, že po smrti starej mamy sa dohodli s odporcom v 1.
rade, že si rozdelia nehnuteľnosť tak, že ona bude mať spodnú časť, ktorú využíva ako chalupu, otec
jej prenechal 1 a druhá horná časť zostane odporcovi v 1. rade. Odkedy mala nehnuteľnosť ohradenú
v zmysle geometrického plánu a mala k nej list vlastníctva nezaujímala sa o to, čo sa deje v hornej

časti. Nikdy sa s navrhovateľom nerozprávala o tom, že by mala záujem o nehnuteľnosť alebo určitú
časť nehnuteľnosti po tom, ako boli zamerané geometrickým plánom. Nemá žiadne výhrady voči návrhu
navrhovateľa, ak sa týka hornej časti nehnuteľnosti, ktorá nepatrí do jej vlastníctva.Odporca v 3. rade uviedol, že nemá žiadne námietky a výhrady voči návrhu navrhovateľa. Tak, ako už
uviedol vo svedeckej výpovedi dohodli sa s bratom, že on dá svoj podiel dcére, brat synovi a ďalej sa o
tom nebavili. Nikdy sa nezaujímal o to, či by navrhovateľovi mal zostať nejaký podiel z novovytvorenej

parcely, nezaujímalo ho to, pretože s bratom sa v podstate bratsky rozdelili.

Podľa § 40 a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49 a OZ považuje sa právny úkon za platný pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 49 a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky

pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti.
Právny úkon je teda podmienečne platný. Právnym úkonom uvedeným v § 40 a je dotknutý nielen
účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho
postavenia. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa

dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu jednostranný
prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Písomná forma
dovolania sa v relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa
možnodovolávaťajústne.Bezdovolaniasarelatívnejneplatnostijeprávnyúkonplatnýasúdčiinýorgán
právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na

relatívnu platnosť.

Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov ustanovenia § 49 a je to, že omyl sa týka
takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo
omylu nedošlo by k urobeniu právneho úkonu.

Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď tento prejav
vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR
3Cdo 187/2006).

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebokzánikutýchprávapovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.Znakyprávneho
úkonu sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie
právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t. j. najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností.

Podľa § 80 písm. c O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba vznikla ako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj nepriamo ochranu

právnym pomerom tam, kde sú ohrozované. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k
tomu, aby sa k porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená
tam, kde je možné domáhať sa aj ochrany žalobou na plnenie. Právo (právny vzťah) existenciu alebo
neexistenciu, ktorého určovací výrok súdu vyslovuje je vždy určované vo vzťahu prítomnosti. Výrok
rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom

čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, odporcom
je popieraná existencia práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právnyvzťah medzi účastníkmi konania je sporný; existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom
jestvujepotrebaodstráneniatejtoneistoty,resp.ohrozeniaprávaaleboprávnehozáujmu.Nepreukázaná

existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd

má za to, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti v podiele 1/2 , pretože je nepochybné, že mal záujem zostať podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom
dedeniaposvojomotcovi.DôkazomtohojededičskérozhodnutiepoporučiteľoviJ.K.,kdebývaléŠtátne
notárstvo v N. Z. rozhodnutím č. k. 3D 40/89 - 10 zo dňa 14.2.1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť
14.2.1989 podľa bodu I. odsek 2 schválilo dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo prevezmú rovnakým

dielom K. K., nar. X.X.XXXX,. bytom P. č. XXX. a J. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom P. č. XX. Podľa bodu II.
rozhodnutia dedičstvo pozostáva z domovej nehnuteľnosti v kat. území P. (B.) zapísanej na LV č. 112,
parcela č. 166/21 - zastavaná plocha o výmere 847 m2, parcela č. 166/20 záhrada o výmere 1040 m2
podľa A1 v 1. Navrhovateľ uznal, že dedičstvo po svojej matke odmietol a dedičský podiel prenechal
svojmu synovi odporcovi v 1. rade, čoho dôkazom je osvedčenie o dedičstve po poručiteľke K. K. č. k.

16D 1116/2003 na základe ktorého sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území P.
- B. na LV č. 112 podľa B1 v pomere 2/4 odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade. Účastníci zhodne
uviedli, že nehnuteľnosť im patrila do podielového spoluvlastníctva v 1/4 , čo predstavovalo výmeru
471,75 m2. Navrhovateľ v 1. rade a odporca v 3. rade poukázali na to, že sa dohodli, že nehnuteľnosť,
ktorá tvorí podielové spoluvlastníctvo všetkých účastníkov konania zamerajú geometrickým plánom

a vytvoria dve samostatné parcely s tým, že spodná časť bude patriť rodine odporcu v 3. rade a
jeho dcére a horná časť rodine navrhovateľa a jeho synovi odporcovi v 1. rade. Nehnuteľnosti boli
ohradené na základe geometrického plánu a novovytvorená parcela č. 166/20 záhrady o výmere
951 m2 mala patriť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Navrhovateľ
trval na tom z toho dôvodu, že chcel, aby sa mu zachovalo vlastníctvo po rodičoch, t. j. dedičstvo po

svojom otcovi. Odporca v 1. rade pri vybavovaní dokladov a to čestného vyhlásenia k osvedčeniu o
vydržaní uviedol navrhovateľa do omylu, tvrdil mu, že budú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 1/2, avšak na čestnom prehlásení bolo uvedené, že navrhovateľ súhlasí s
tým, že celú novovytvorenú parcelu nadobudne odporca v 1. rade. Navrhovateľ čestné prehlásenie
podpísal i napriek zdravotným problémom s očami, pretože bezvýhradne svojmu synovi dôveroval a až

následne sa dozvedel o tom, že ho syn uviedol do omylu. Z týchto dôvodov súd má za to, že bol splnený
základný predpoklad § 49 a Občianskeho zákonníka, právny úkon navrhovateľa na čestnom vyhlásení je
absolútne neplatný a z týchto dôvodov i osvedčenie o vydržaní tejto časti relatívne neplatné. Skutočnosti
ohľadne úmyslu navrhovateľa zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti potvrdila vypočutá
svedkyňa manželka navrhovateľa, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že po smrti svokry

sa dohodol navrhovateľ s odporcom, t. j. otec so synom, že polovica z nehnuteľnosti bude patriť
navrhovateľovi a polovica odporcovi. Tieto skutočnosti potvrdili súdu i na čestnom vyhlásení na /č. l.
62/ K. K. a K. D.. Navrhovateľ mal jednoznačný záujem na zachovaní podielu z nehnuteľnosti po svojich
rodičoch. Súd má za to, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorú nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi J. K.. Jednalo sa o dohodu v

rodine medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a preto odporcovia v 2. a 3. rade o tejto skutočnosti
nemali vedomosť, nakoľko sa ich to vlastnícky netýkalo. Čo sa týka výmery nehnuteľnosti túto účastníci
nenamietali. Poukázali na to, že celá nehnuteľnosť bola zameraná geometrickým plánom č. 24/2004
Ing. M. D. zo dňa 7.7.2004, ktorý úradne overil Ing. M. M. dňa 14.7.2004 pod č. 840/04 a boli vytvorené
parcely č. 166/20 záhrada o výmere 962 m2, parcela č. 166/21 zastavaná plocha dom súpisné č. 353 a

dvor o výmere 836 m2 a z tohto dôvodu je nepochybné, že navrhovateľovi prináleží 1 z novovytvorenej
parcely, ktorej vlastnícke právo je odvodené titulom dedenia po otcovi J. K..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému účastníkovi, t.

j. navrhovateľovi trovy konania nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.