Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119342443
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:6119342443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:

TERRASTROJ spol. s.r.o., IČO: 00 643 581, so sídlom Vlčie hrdlo 90/A, Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., IČO: 47 728 949, so sídlom Panenská 7, Bratislava proti
žalovanému: EUBIRAC a.s., IČO: 35 683 066, so sídlom Podunajská 23, Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, o
zaplatenie 4.211,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.211,11 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.691,71 Eur odo dňa 10.07.2018 do zaplatenia,

- vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.519,40 Eur odo dňa 14.07.2018 do zaplatenia,
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.07.2019 domáhal voči

žalovanému v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 4.211,11 Eur s príslušenstvom a súčasne
si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na
základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok dodať žalovanému tovar a poskytnúť služby spočívajúce vo
vykonaní servisných prác a žalovanému vznikol záväzok uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu a poskytnuté
plnenie.Žalobcavystavilariadnedoručilžalovanémufaktúry,ktorýmižalovanémufaktúrovalkúpnucenu

za dodaný tovar a poskytnuté služby. Faktúry neboli žalovaným do dnešného dňa vrátené, ani týmto
nijako spochybnené a predstavujú riadny daňový doklad, na základe ktorého je žalovaný povinný uhradiť
fakturované sumy. Žalobca svoj záväzok voči žalovanému splnil, čo vyplýva z protokolov o vykonaní
servisných prác, ktoré obsahujú dodaný tovar, ktorý bol pri servisných prácach použitý a ktoré sú
podpísané žalovaným. Žalovaný do dnešného dňa faktúru č. 31-33-180710 znejúcu na sumu 2.691,71
Eur s dátumom splatnosti dňa 09.07.2018 a faktúru č. 31-33-180774 znejúcu na sumu 1.519,40 Eur s
dátumom splatnosti dňa 13.07.2018, neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,

z dôvodu ktorého si žalobca uplatnil i úroky z omeškania a náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13.08.2019 platobný rozkaz sp.zn. 29Up/975/2019, voči
ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že si u žalobcu neobjednalžiadnu službu alebo tovar, nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, či ústnej alebo písomnej. Žalovaný
poprel dodanie fakturovaných služieb od žalobcu, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
tieto žalovanému dodal. Priložené dokumenty žalobcu (faktúry, dodacie listy či protokoly o servisných

prácach) sú účtovnými dokladmi a absolútne nepreukazujú vykonanie fakturovaných prác. Navyše na
týchto dokumentoch absentuje akýkoľvek podpis oprávnenej osoby, ktorá môže konať za žalovaného.
Žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou eviduje vo svojom účtovníctve a faktúry žalobcu uviedol i v
kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty.

4. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., proti platobnému rozkazu môže žalovaný
podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje, to neplatí,
ak bol odpor odmietnutý.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, nakoľko
žalobca fakturovaný tovar riadne dodal a rovnako vykonal servisné práce na stroji B. XCX, výrobné

číslo XXXXXX, ako aj na stroji B. XCX, výrobné číslo XXX XXX, pričom dokladom je dodací
list zo dňa 22.06.2018 a výkazy prác zo dňa 12.06.2018 a dňa 26.06.2018 potvrdené podpismi
zamestnancov žalovaného (p. C. Q. O.. P.), s ktorými žalobca bežne a opakovane v súvislosti
s objednávkami žalovaného komunikoval. Žalovaný je dlhodobým zákazníkom žalobcu a uvedení
zamestnanci pravidelne, zväčša telefonicky objednávali v mene a na účet žalovaného ako svojho

zamestnávateľa pravidelný i nepravidelný servis strojov alebo tovar, pričom takéto faktúry boli doteraz
vždy zo strany žalovaného uhradené, žalovaný ich nikdy nespochybnil a preto mal žalobca odôvodnene
za to, že zamestnanci žalovaného sú oprávnení na takéto úkony. V súvislosti s uvedeným žalobca
poukázal na ustanovenia § 13 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2 a § 16 Obchodného zákonníka, na základe ktorých
je žalobca toho názoru, že úkony zamestnancov žalovaného zaväzujú žalovaného vzhľadom na ich

pracovné zaradenie, pričom objednávka servisných prác na strojoch a súvisiaceho tovaru u žalobcu, sú
obvyklé úkony, ki ktorým obvykle pri výkone práce na pracovných pozíciách zamestnancov dochádza
a o to viac, že už v minulosti bol žalovaný opakovane pri takýchto právnych úkonoch spomínanými
zamestnancami zastúpený a svoju viazanosť týmito ich úkonmi potvrdil úhradami žalobcom vystavených
faktúr. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že servis strojov bol vykonávaný u žalovaného, čo

preukazujú výkazy prác, potvrdené podpismi zamestnancov žalovaného, v ktorých je uvedený dátum
vykonania servisu, čas príjazdu a odchodu z priestorov žalovaného, ako aj meno mechanika, ktorý servis
vykonal. Podľa žalobcu je mimoriadne neobvyklé, aby sa bežnými prevádzkovými záležitosťami, akými
je napríklad servis konkrétnych strojov a objednávka materiálu k jeho vykonaniu, v akejkoľvek väčšej
spoločnosti (a už vôbec nie v akciovej spoločnosti so 100 až 149 zamestnancami, akou je žalovaný)

zaoberal priamo predseda predstavenstva. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho zamestnanci neboli oprávnení
k objednávke žalobcom vykonaného servisu strojov a dodávky tovaru a k prevzatiu prác a tovaru, musel
bypreukázať,žežalobcaotakejtoskutočnostivedel,čovšakniejemožnévzhľadomnadobromyseľnosť
žalobcu podporenú dlhodobými zvyklosťami a obchodnému vzťahu so žalovaným. Navyše žalovaný do
podania žaloby nikdy nerozporoval vystavenie faktúr, riadne dodanie tovaru, poskytnutie služieb, ako

ani ich prevzatie, odplatu za ktoré žalobca žiada priznať žalobou, ale smerom k pánovi T.. M. A. (ako
service managerovi žalobcu) rozporoval to, že objednávky neboli podpísané predsedom predstavenstva
žalovaného. Záverom žalobca pripomenul, že žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou eviduje vo
svojom účtovníctve a faktúry žalobcu uviedol i v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, na
základe ktorého možno usudzovať, že si žalovaný uplatnil odpočet DPH zo žalobcom uplatňovaného

nároku, no zároveň odmieta uhradiť faktúry, ktoré sú predmetom sporu. Odpor podaný žalovaným,
považuje žalobca za nedôvodný.

6. Okresný súd Banská Bystrica podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. v spojení s
ustanovením § 13 a § 15 zákona č. 160/2015 Z.z., postúpila vec tunajšiemu súdu na prejednanie a

rozhodnutie.

7. V podaní doručenom súdu dňa 18.11.2019 žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal zavedenú obchodnú prax medzi stranami sporu a z tohto dôvodu uvedené tvrdenia žalobcu
popiera. Nakoľko z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sporné dodanie služieb bolo excesom z obchodnej

praxe - chýbala objednávka, nemohol sa žalobca v záujme hospodárnosti a dobromyseľnosti domnievať,
že uvedené osoby konajú s poverením žalovaného. Žalobca tvrdí, že sporné služby mal vykonať na
základe úkonov zamestnancov žalovaného. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené
osoby boli zamestnancami resp. vystupovali ako zamestnanci žalovaného a rovnako tak neuviedol aani nepreukázal na základe čoho sa domnieval, že uvedené osoby mali byť zamestnancami resp. iní
zástupcovia, ktorí si objednali u žalobcu sporné služby. Nie je možné vykonať služby určitej osobe
a fakturovať ich tretej osobe bez toho, aby sa táto osoba preukázala, že môže konať za svojho

zamestnávateľa, resp. zaväzovať túto tretiu osobu. Pri dodržaní opatrnosti riadneho hospodára si mal
žalobca u žalovaného overiť, či sa jedná o jeho zamestnancov a stroje a či sú poverení žalovaným.
Preto nie je rozhodujúca subjektívna vedomosť žalobcu, ale objektívne okolnosti prípadu. Navyše,
údajné dodanie služieb nebolo vykonané v prevádzkarni žalobcu, na čo sa nemôže vzťahovať § 16
Obchodného zákonníka, ale ani § 13 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalovaný si faktúru

zaúčtoval a uviedol v kontrolnom výkaze, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že fakturované služby
boli dodané a že si ich dal u žalobcu vykonať žalovaný. Žalovaný v najbližšej dobe zváži vyhotovenie
dodatočného daňového priznania, ktoré bude reflektovať súčasnú situáciu, poprípade vyzve žalobcu na
dobropis faktúry. Žalovaný tak popiera nárok žalobcu v celom rozsahu a navrhuje žalobu zamietnuť.

8. Na pojednávaní konanom dňa 09.01.2020 žalobca zotrval na písomne podanej žalobe a svojich

vyjadreniach a ďalej uviedol, že námietky žalovaného považuje za irelevantné. Súčasne doložil do
súdneho spisu históriu transakcií so žalovaným, z ktorého vyplýva, že objednávateľom za žalovaného
bol (ako aj v prípade tohto sporu) totožný zamestnanec a to p. P.. Dodávka tovaru a služieb sa
vykonávala pravidelne i nepravidelne, v mieste pobočky alebo prevádzky, ale i v sídle žalobcu. Na
vypočutí navrhovaných svedkov (mechanikov, ktorí vykonali servis strojov v mene žalobcu) žalobca

netrvá. Žalovaný pridržiavajúc sa podaného odporu a vyjadrenie navyše uviedol, že predložená história
transakcií je z neskoršieho obdobia ako sporné faktúry, čo znamená, že nemôže preukazovať obvyklú
obchodnú prax ku dňu sporných faktúr. Žalovaný už v minulosti mal problémy so svojimi pracovníkmi,
ktorí si po neformálnej dohode objednávali v rôznych autoservisoch práce, ktoré reálne nikdy neboli
dodané, preto má nastavený interný spôsob kontroly, ktorý vyžaduje, aj súhlas štatutárneho zástupcu

k jednotlivým objednávkam. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal skutočné
dodanie prác a nenavrhol dôkazy, ktoré by to mali preukazovať.

9. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2020 žalovaný doručil súdu objednávky, ktoré boli schválené
štatutárom žalovaného v zmysle vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.01.2020.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020 doručil súdu na preukázanie minulej spolupráce
faktúru č. 31-33-180092, ktorej prílohou je výkaz práce a jázd, podpísanej zamestnancom žalovaného
pánom P..

10. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na

vnútorný poriadok žalovaného, pri objednávkach tovarov a služieb takýto interný postup nebol žalobcovi
známy a žalobca vykonával dodávku tovarov a služieb tak, ako bola medzi stranami zaužívaná prax.
Žalobca nepovažuje vnútorný postup žalovaného za záväzný pre žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca
na preukázanie svojich tvrdení nežiadal informáciu, či v tej dobe u žalobcu pracovala osoba označená
ako „P.". Pokiaľ sa žalobca dovoláva zaužívanej obchodnej praxe, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR R114/2014. Faktúra je účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky dvojstranného
právneho úkonu. Jej záväznosť je daná obsahom dohody strán. A preto aj (ne)existencia kontrolného
výkazu je v tomto smere právne irelevantná. Žalovaný má nastavený vnútorný postup tak, že všetky
objednávky, zmluvy a iné právne záväzné dokumenty podpisuje štatutárny orgán.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu a
to s dodacími listami, výkazov práce a jázd, faktúrou č. 31-33-180710, faktúrou č. 31-33-180774,
predloženou históriou obchodných transakcií strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

12. Z výkazu práce a jázd zo dňa 12.06.2018 vyplýva, že žalobca vykonal v mieste dodania v Bratislave,
servis stroja typu B. XCX, výrobné číslo XXX XXX a to dňa 18.05.2018 a 22.05.2018, s použitím
materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený pán B. C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Z
ďalšieho výkazu práce a jázd viažúcemu sa k totožnému dňu (12.06.2018) vyplýva, že žalobca vykonal
u žalovaného v dňoch 21.05.2018, 22.05.2018, 01.06.2018, 05.06.2018 a 11.06.2018 servis stroja typu

B. XCX, výrobné číslo XXX XXX, taktiež s použitím materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený pán B.
C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Podľa všeobecných ustanovení výkazu práce a jázd, tento
výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce a tovar vystavil žalobca dňa 25.06.2018 žalovanému
faktúru č. 31-33-180710 znejúcu na sumu 2.691,71 Eur s dátumom splatnosti 09.07.2018.13. Z dodacieho listu zo dňa 22.06.2018 pre č. objednávky: SKLAD XXX G. súd zistil, že žalobca dodal
žalovanému tovar, pričom ako príjemca je označená osoba p. P. s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX,

opatrený jeho podpisom. Totožného dňa boli na stroji typu B. XCX, výrobné číslo XXX XXX vykonané
servisné práce s použitím materiálu, pričom miestom dodania bolo mesto O., objednávateľom bol p. P. s
uvedeným telefónnym číslom: XXXX XXX XXX. Z výkazu práce a jázd viažúcemu sa k dodaciemu listu č.
B.-XX-XXXXXX vyplýva, že žalobca dňa 22.06.2018 vykonal jazdu z mesta G.y do mesta O. za účelom
opravy vyššie uvedeného stroja, pričom oprava bola vykonaná mechanikom žalobcu pánom K.T.. Výkaz

prác a jázd bol za žalovaného opatrený podpisom p. P.. Podľa všeobecných ustanovení výkazu práce a
jázd, tento výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce a tovar vystavil žalobca dňa 29.06.2018
žalovanému faktúru č. 31-33-180774 znejúcu na sumu 1.519,40 Eur s dátumom splatnosti 13.07.2018.

14. Na preukázanie minulej spolupráce so žalovaným, žalobca súdu predložil faktúru č. 31-33-180092
s výkazom práce a jázd, podpísanú zamestnancom žalovaného pánom P. a výpisom prijatých platieb.

Jedná sa o dodanie tovaru a prác zo dňa 16.01.2018, pre stroj typu B. XCX, výrobné číslo XXX XXX
v mieste dodania O., vykonanú mechanikom žalobcu pánom Č.. Y. č. 31-33-180092 bola žalobcovi
vystavená dňa 31.01.2018 a znejúca na sumu 1.280,82 Eur s dátumom splatnosti dňa 14.02.2018, ktorú
žalovaný žalobcovi uhradil. Po oboznámení sa s predmetnou dokumentáciou, súd uvádza, že postup
sporových strán vo výkone servisu strojov je totožný ako pri predmete sporu.

15. Žalobca predložil súdu písomnú dokumentáciu (faktúry, dodacie listy, výkaz práce a jázd, výpis
úhrady faktúr zo strany žalovaného z obdobia od 10.08.2018 do 17.09.2018), z ktorej je možné zistiť,
že aj napriek tomu, že tieto sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažúca sa k predmetu sporu,
žalovaný na základe týchto dokladov (vo svojej podstate totožných ako pri predmete sporu, ktorých za

objednávateľa vystupoval pán P.) žalobcovi plnil, pričom žalovaný túto skutočnosť v konaní žiadnym
relevantným spôsobom nenapadol (okrem tvrdenia, že ide o faktúry z neskoršieho obdobia a preto sa
na spor nevzťahujú).

16. Naproti tomu žalovaný doložil do súdneho spisu dve objednávky, ktoré boli schválené štatutárom

žalovaného v zmysle vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.01.2020. Z uvedených
objednávok vyplýva, že prvá bola zo dňa 08.08.2019 a druhá zo dňa 05.09.2018, z čoho možno
usúdiť, že tvrdenia žalovaného (o tom, že každá objednávka musí byť opatrená podpisom štatutára
žalovaného) týmito objednávkami preukázané neboli, nakoľko z týchto nevyplýva a ani zo žiadneho
iného dôkazu nevyplýva okamih vzniku takej náležitosti objednávky. Ak by sa aj uvedené zakladalo na

pravde tvrdenej žalovaným, bolo povinnosťou žalovaného, aby súdu predložil dokument žalovaného,
ktorý by o takejto náležitosti objednávky pojednával (čo sa v tomto prípade rozhodne nestalo). Navyše,
predložené objednávky sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažúca sa k predmetu sporu
(žalovaný mal predložiť tvrdené dôkazy napríklad spred obdobia výkonu prác tvrdených žalobcom a
uplatnených žalobou, čo sa však rozhodne nestalo).

17. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník"), kto bol
pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri
tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,
toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela

a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

18. Podľa ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho
prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

19. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo

úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.21. Podľa ustanovenia § 537 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na
svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím
na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo

ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

22. Podľa ustanovenia § 539 ods. 3 Obchodného zákonníka, veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela
a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

23. Podľa ustanovenia § 541 Obchodného zákonníka, ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na
vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo
nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene
za vykonanie diela.

24. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi

zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.

25. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom
mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

26. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

27. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania

sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania

29. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

30. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba
je dôvodná. Medzi stranami bolo sporné, či žalobca dodal žalovanému ním fakturované služby a tovar

ku dňu 12.06.2018 a dňu 22.06.2018, za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 31-33-180710 znejúcu
na sumu 2.691,71 Eur s dátumom splatnosti 09.07.2018 a faktúru č. 31-33-180774 znejúcu na sumu
1.519,40 Eur s dátumom splatnosti 13.07.2018. Medzi stranami však nebolo sporné, že zmluvné strany
na rovnakom skutkovom základe (obvykle) viedli záväzkový vzťah napríklad dodaním tovaru a služieb
ku dňu 16.01.2018, ako i v nasledujúcom období (po spornom nároku) od 10.08.2018 do 17.09.2018.

31. Z uvedených dôkazov možno vyvodiť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o
dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného údržbu alebo opravu strojových
zariadení žalovaného s použitím materiálu obstaraného žalobcom a záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcovi odplatu. V zmysle dodacích listov a výkazu práce a jázd je zrejmé, že žalobca vykonal

práce objednané žalovaným. Túto skutočnosť potvrdzuje i označenie a podpis žalovaného v zastúpení
(pánaom C. a pánom P.), pričom žalovaný nepoprel, že by tieto osoby neboli zamestnancami
žalovaného. Menovaná osoba pán P. vystupuje aj pri plnení objednávok minulých či budúcich, pričom
zo žiadneho dôkazu predloženého súdu nevyplýva, že by žalovaný informoval žalobcu o akomkoľvekvnútornom priebehu schvaľovania alebo podpisovania objednávok žalovaného (žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno). Navyše, ak má žalovaný za to, že jeho pracovníci (čím nepriamo potvrdil, že pán C.
a pán P. sú zamestnancami žalovaného) si po neformálnej dohode objednávali v rôznych autoservisoch

práce, ktoré reálne nikdy neboli dodané, tento nemôže zodpovednosť za škodu prenášať na zhotoviteľa,
ktorý nebol informovaný o vnútornom spôsobe kontroly či zadávania objednávok, na ktoré poukazoval
žalovaný, ale voči konkrétnemu zamestnancovi žalovaného za použitia príslušných ustanovení zákona
č. 311/2001 Z.z. Uvedené nemôže zhojiť ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by
uvedený zamestnanec mal oprávnenie na vykonanie objednávky, či prijatie plnenia a to v nadväznosti

na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vychádzal z praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli v minulosti a ktorá sa praktizovala napríklad i v budúcnosti pri objednávkach z obdobia od
10.08.2018 do 17.09.2018. Inter alia objednávka nie je zmluvou, predstavuje len písomné zachytenie
(dôkaz) obsahu záväzkového právneho vzťahu v rámci ústnej zmluvy o dielo. Žalobca tak uniesol
bremeno tvrdenia ako ani dôkazné bremeno.

32. Skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému ním fakturované služby a tovar, potvrdzuje i fakt, že
žalovaný nárok uplatnený žalobou eviduje vo svojom účtovníctve, pričom v konaní nevyšlo najavo,
že by žalovaný podal opravu daňového priznania, na ktorú poukazoval na pojednávaní konanom dňa
09.01.2019 (ako i v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.11.2019). Faktúru možno považovať
za vyúčtovanie ceny plnenie, ktorá tvorí prvok už existujúceho právneho vzťahu. Žalovaný si ďalej

nárok uplatnený žalobou uviedol i v kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty (pričom v konaní
nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravný kontrolný výkaz), v ktorom sa uvádzajú podrobné údaje o
jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom
dane za dané zdaňovacie obdobie. Podrobné údaje o uskutočnených a o prijatých zdaniteľných
obchodoch sa vykazujú na základe vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, z

ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne
právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že žalovaný síce nárok uplatnený
žalobou neuznal, tento nezaplatil, avšak uplatnil si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Uvedené
konanie žalovaného (evidencia v účtovníctve a v kontrolnom výkaze) vo vzťahu k jeho procesnej obrane
(že nedošlo k dodaniu služieb a tovaru zo strany žalobcu) tak vyznieva nedôveryhodne a z pohľadu ním

uplatnenej obrany nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu v podobe zamietnutia
žaloby. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalobca dodal žalovanému v zmysle ústnej zmluvy o
dielo služby (opravu či údržbu strojov) a dodal tovar, za ktoré žalovanému vystavil faktúry, ktoré žalovaný
nezaplatil.

33. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi odplatu za vykonané dielo, dostal sa v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd
priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., (okrem istiny)
aj úroky z omeškania vo výške 8,00% p.a., tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.

34. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.37. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. Civilného sporového
poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že
žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).