Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/184/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3111220451.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Poľovnícky

klub "Kulháň" so sídlom Topoľčany, Dopravná 2069/1, IČO 31 202 594, zastúpeného JUDr.
Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25 proti žalovanému
Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Bratislava,
Dobrovičova 12 o náhradu škody vo výške takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 20.000,- Eur spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 18.01.2011 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude

rozhodnuté samostatným uznesením.
III. Znalec Ing. Vladimír Šuráni má proti žalovanému právo na náhradu nákladov spojených s výsluchom
v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
IV. Štát má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca uplatnenou žalobou žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu
škody vo výške 20.000,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.01.2011 do zaplatenia
a trovy konania. V žalobe uviedol, že ako občianske združenie registrované na výkon poľovníctva

podľa osobitného predpisu (zákon 83/90 Zb.) je poľovníckou organizáciou. Ako nájomca dňa 29.04.2008
uzavrel s Lesmi Slovenskej republiky š.p. ako prenajímateľom zmluvu č. 5593/08-30, predmetom ktorej
je nájom výkonu práva poľovníctva - postúpenie výkonu tohto práva v spoločnom poľovnom revíry -
Dubiská, uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou, odborom PPaLh č.
PPLH 729/1998 zo dňa 23.09.1998 vo výmere 3330,3027 ha, v ktorom spoločnom poľovnom revíry
vlastnil resp. spravoval majoritný prenajímateľ poľovné pozemky vo výmere 2780,2388 ha. Doba
nájmu bola dohodnutá na 10 rokov. Uzavretie zmluvy na základe poverenia prenajímateľa predložil

predseda poľovníckeho klubu JUDr. Peter Žilinčan Obvodnému lesnému úradu Trenčín (ďalej len OLÚ)
dňa 07.05.2008. Dňa 02.06.2008 bola OLÚ predložená zmluva medzi Lesným spoločenstvom Báleš
a spol. Prašice o pristúpení k zmluve o prenájme výkonu práva poľovníctva. Krajský lesný úrad v
Trenčíne (ďalej len KLÚ) ako orgán I. st. svojim rozhodnutím č. 2010/00087-21 zo dňa 10.08.2010
podľa § 16 ods. 1 Zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov predložené zmluvy
schválil. Zároveň svojim rozhodnutím podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku odkladný účinok odvolania
vylučuje. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2010. Listom zo dňa 13.08.2010 upozornil

žalobca Lesy SR, š.p. Banská Bystrica na skutočnosť, že zmluva bola schválená a je predbežne
vykonateľná a požiadal, aby v intenciách zmluvy Lesy SR navrhli meno poľovného hospodára čestných
členov z radov lesníkov. Tento list zo dňa 13.08.2010 bol daný na vedomie Obvodnému lesnému
úradu Trenčín. Dňa 24.08.2010 upozornil žalobca OLÚ v Trenčíne na skutočnosť, že nie je možnéakceptovať a zaevidovať zmluvu vlastníkov poľovných pozemkov podľa zák.č. 274/2009 Z.z. vzhľadom
k ustanoveniu § 80 ods. 1, ods. 3 citovaného zákona. Upozornenie prevzal OLÚ dňa 24.08.2010.
Napriek tomu Lesy SR, š.p. Banská Bystrica ako aj pozemkové spoločenstvá zastúpené Ing. Jaroslavom

Závodským túto skutočnosť nerešpektovali a dňa 25.08.2010 Lesy SR podali žiadosť o zaevidovanie
zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru, pričom predložili zmluvu č. 2010/99/00196-2010
podpísanúdňa24.08.2010,notárskuzápisnicuNZ29765/2010akópiesplnomocnenia.OLÚzmluvudňa
26.08.2010 zaevidoval. Zaevidovanie zmluvy OLÚ v Trenčíne oznámil Lesom SR š.p. Banská Bystrica
a zároveň vymenoval C.. Y. U. za poľovníckeho hospodára pre P. revír "Y.". Z podnetu sťažnosti žalobcu

postup D. prešetril M. lesný úrad v Z. a pod č. 2010/00164-4 dňa 10.09.2010 považoval sťažnosť za
opodstatnenú, pričom považoval zaevidovanie zmluvy za protiprávny akt. OLÚ v Trenčíne návrh žalobcu
na schválenie poľovného hospodára a členov poľovnej stráže neakceptoval. Žalobca vyzval Lesy SR
listom zo dňa 12.10.2010 na rešpektovanie rozhodnutia KLÚ v Trenčíne o schválení zmluvy. Názor
žalobcu, KLÚ v Trenčíne, že nie je možné zaevidovať zmluvu vlastníkov poľovných pozemkov, keď
sa koná o schválenie zmluvy podľa zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve potvrdil žalovaný listom zo dňa

03.03.2011. Skutočnosť, že Lesy SR, š.p. Banská Bystrica nie sú oprávnené využívať právo poľovníctva
potvrdila táto sekcia žalovaného aj listom zo dňa 22.03.2011. Žalobca listom zo dňa 13.01.2011 vyzval
žalovaného k rokovaniu a predbežne uplatnil nárok na náhradu škody v sume 20.000,- Eur. Nesprávny
úradný postup orgánov verejnej moci vyplýva zo skutočnosti, že napriek jednoznačnému ustanoveniu §
80ods.1,ods.3zák.č.274/2009Z.z.OLÚakceptovalprotiprávneuzavretúzmluvuvlastníkovpoľovných

pozemkov, keď túto zaevidoval, pričom uzavretie zmluvy bolo aj v rozpore s ustanoveniami § 5, §
12 a § 16 citovaného zákona. Žalobca je názoru, že bez ohľadu na ustanovenie § 80 ods. 1, ods.
3 zák. č. 274/2009 Z.z. nebol OLÚ oprávnený takúto zmluvu zaevidovať. Vzhľadom na predbežne
vykonateľné rozhodnutie KLÚ v Trenčíne zo dňa 10.08.2010 platným užívateľom poľovného revíru
Dubiská bol žalobca a Lesy SR za žiadnych okolností neboli oprávnené zver v poľovnom revíri loviť,

pričom protiprávne konanie OLÚ je nesprávnym postupom, za ktorý zodpovedá žalovaný. Uplatnená
škoda je škodou minimálnou, pričom podľa rámcovej zmluvy uzavretej medzi Lesmi SR, š.p. Banská
Bystrica a ARAVER a.s. Trenčín s prihliadnutím na dodatok č. 1, predstavuje 10 % predaného odstrelu
vrátane diviny sumu 3.516,50 Eur, 100 % možného výnosu 35.165,- Eur. Náhradu škody uplatňuje
žalobca voči žalovanému za obdobie od 16.08.2010 do 17.12.2010, v ktorom období neoprávnene v

rozpore so zákonom za užívateľa sa (z nesprávneho postupu) považovali Lesy SR a to do 17.12.2010,
kedy rozhodnutím ministerstva bolo rozhodnutie KLÚ v Trenčíne zrušené a vec mu bola vrátená na nové
prejednanie. Žalobca je presvedčený, že Lesy SR, š.p. na základe neplatného právneho úkonu, zmluva
vlastníkov poľovných pozemkov, lovili zvere neoprávnene, keďže neboli riadnymi užívateľmi poľovného
revíru.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. Vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín, nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, námietku neurčitosti a neexistencie meritu veci, námietku premlčania. Namietal
tiež, že žalobca nemá naliehavý právny záujem, keďže žalobcovi nebola spôsobená žiadna škoda.

Dôvodil, že aj podľa žaloby žalobcu je preukázané, že prenajímateľ listom zo dňa 23.07.2008 oznámil
žalobcovi ako nájomcovi odstúpenie od zmluvy. Prenajímateľ už predtým podľa zákona o poľovníctve
listom č. 7190/2008-1 zo dňa 11.06.2008 požiadal Obvodný lesný úrad v Trenčíne o neschválenie
cit. zmluvy. Neobstojí dôkaz žalobcu, ktorým je oznámenie o vykonateľnosti rozhodnutia KLÚ v
Trenčíne č. 2010/00087- 21 zo dňa 10.08.2010, pretože toto rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného

č. 11680/2010-720/1109 zo dňa 30.11.2010 zrušené ako nezákonné a vec bola vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie. KLÚ v Trenčíne rozhodnutím č. 2011/00057-25 zo dňa 17.05.2011 opätovne
vo veci rozhodol tak, že aj napriek právnemu názoru odvolacieho orgánu, ktorým bol viazaný, predmetné
zmluvy schválil. Žalovaný toto rozhodnutie ako nezákonné a rozhodnutie, ktoré nemalo byť KLÚ v
Trenčíne vydané; rozhodnutím č. 3474/2011-720 zo dňa 28.09.2011 zrušil a vec opätovne vrátil na

nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobcovi tak nemohla vzniknúť žiadna škoda nesprávnym úradným
postupom, pretože do dnešného dňa (vyjadrenia sa vo veci) nedisponuje právoplatným rozhodnutím
orgánu štátnej správy, ktorým by predmetné zmluvy nadobudli právnu účinnosť a teda aj právnu
vymáhateľnosť nárokov vzniknutých nedodržaním podmienok zmluvy. Poukázal na to, že ust. §32
ods. 1 písm. a/ zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré

definuje poľovnícku organizáciu ako právnickú osobu, zriadenú podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou
organizáciou. Vzhľadom na uvedené a preukázanú absolútnu neplatnosť cit. zmluvy vzniesol námietku
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. K námietke neurčitosti meritu veci poukázal na to, že žalobca
v žalobe nekonkretizuje v čom spočíva nesprávny úradný postup OLÚ v Trenčíne, KLÚ v Trenčíne akoaj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR voči žalobcovi, v žalobe absentuje príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom a kto spôsobil žalobcovi údajnú škodu.
Ďalej namietal, že žalobca sa podľa obsahu žaloby o takto uvedenej údajnej škode musel dozvedieť

už z rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXXX-XXX/X.4 zo dňa 03.02.2000, ktoré vo vzťahu aj s touto
uvedenou žalobou považuje za nesprávne. Vzhľadom na to, že žalobca žalobu podal na konajúci súd
až dňa 23.08.2011, takto podanou žalobou zmeškal trojročnú lehotu a preto podľa v tom čase platného
ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vznáša aj námietku

premlčania práva na náhradu škody. Poukázal na to, že žalobca výšku údajnej škody uvádza fiktívne,
keďže žalobcovi nebol schvaľovaný plán chovu a lovu ani početnosť a veková, resp. trofejová hodnota
zveri, ktorú mohol uloviť. Žalobca v žalobnom petite žiada okrem náhrady škody aj úroky z omeškania
pričom nemohla vzniknúť žiadna škoda vo všeobecnosti ako ujma uvedená v bodoch a/ až c/ zák. č.
514/2003 Z.z. a už vôbec nie s úrokmi z omeškania. V súvislosti s námietkou nedostatku a nesprávnosti
žalobného petitu poukázal na to, že podľa údajov záväzného ročného aj štatistického výkazu o jarnom

kmeňovom stave zveri k 31.03.2008 a o revíri, stave a love zveri za rok 2008, užívateľ poľovného
revíru - Lesy SR , š.p. za rok 2008 dosiahli tržby a výnosy spolu 96.000,- Sk a náklady 264.000,- Sk,
teda mali stratu 168.000,- Sk a nie zisk 400.013,- Sk (13.278,- Eur), ako požaduje žalobca v žalobe z
dôvodu údajne spôsobenej škody. Okrem toho, v uvedenom roku spôsobila raticová zver v poľovnom
revíri podľa záväzného štatistického výkazu škody v lesnom hospodárstve vo výške 68.237,- Sk, na

úhrade ktorých by sa musel žalobca podieľať, ak by bol užívateľom poľovného revíru, čo de facto
ani de iure nebol. Za rok 2007 bol výsledok hospodárenia v poľovnom revíri plus 108.000,- Sk pri
škodách spôsobených zverou vo výške 238.716,- Sk, za rok 2009 bol výsledok hospodárenia v revíri
plus 89.624,- Sk (2.975,- Eur) pri škode spôsobenej zverou 173.164,- Sk(5.748,- Eur). Z tohto prehľadu
hospodárenia v revíri za ostatné roky jednoznačne vyplýva, že v poľovnom revíri za ostatné obdobie

nemohol byť dosiahnutý zisk, ktorý udáva žalobca ako spôsobenú škodu. Zdôraznil, že Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v uvedenej veci neustále podľa platných právnych predpisov
konalo a koná, nie je nečinné, nie sú vykázané žiadne znaky nesprávneho úradného postupu, tak ako to
uviedol žalobca v žalobe, čoho výsledkom je aj doposiaľ ostatné rozhodnutie č. 3474/2011-720 zo dňa
28.09.2011 Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalovanému a inému zodpovednému

subjektu nebol preukázaný žalobcom a ani iným rozhodnutím príslušného orgánu takýto nesprávny
úradný postup.
3. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol k námietke miestnej
príslušnosti súdu, že trvá na tom, že vecná a miestna príslušnosť konajúceho súdu na prejednanie
tejto veci je daná ustanoveniami § 9 ods. 1 a § 85 ods. 3 O.s.p. Nesprávneho úradného postupu sa

OLÚ v Trenčíne dopustil zaevidovaním zmluvy vlastníkov a tým znemožnením realizovať výkon práva
poľovníctva v poľovnom revíri "Dubiská" žalobcovi na základe predbežne vykonateľného rozhodnutia
KLÚ v Trenčíne. Naďalej beží konanie o schválenie zmluvy a teda Lesy SR, š.p. Banská Bystrica nie sú
oprávnenými užívateľmi poľovného revíru tak, ako sa o tom žalobca v žalobe zmieňuje. K nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že poškodeným subjektom je žalobca, keďže mu nebol porušením

zákona umožnený výkon práva poľovníctva, hoci bol platným užívateľom poľovného revíru "Dubiská"
od 16.08.2010 do 17.12.2010. Zdôraznil, že argumentácia žalovaného, že poľovnícka organizácia ako
nezisková organizácia nemôže dosahovať zisk je neopodstatnená. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení
alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk

dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z
členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. O možnosti žalobcu dosiahnuť
zisk svedčí aj ust. § 13 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podľa ktorého ustanovenia od dane sú oslobodené
prímy daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo
ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú

podnikaním a príjmov, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 (daň zrážkou). Svedčia o tom i rozsudky
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu SR vo veci
č. BN 3C 241/01. K námietke premlčania poukázal na to, že žalobcovi vznikla škoda za neumožnenie
výkonu poľovníctva v poľovnej sezóne 2010/2011. Uplatnený nárok preto nemôže byť premlčaný, keďže
od vzniklej škody a ušlého zisku neuplynula trojročná premlčacia lehota, pretože žaloba bola podaná

žalobcom dňa 23.08.2011. K otázke výšky škody uviedol, že pokiaľ sa týka opodstatnených nákladov,
ktoré by žalobca mal s obhospodarovaním poľovného revíru v poľovnej sezóne 2010/2011, žalobca
pripája fotokópiu znaleckého posudku podaného znalcom Ing. Alfrédom Kotekom vo veci vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod č. 19C 96/2010 a vyjadrenie žalobcu k tomuto posudku. K námietkeuplatnených úrokov z omeškania, zdôraznil, že keďže žalovaný odmietol škodu uznať, je v omeškaní
odo dňa uplatneného nároku. K námietke nedostatku a nesprávnosti žalobného petitu má za to, že
žalobný petit je jednoznačný, vychádza z objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, pričom je evidentné, že napriek tomu, že bol Lesmi SR, š.p. Banská
Bystrica predložený návrh na schválenie zmluvy OLÚ v Trenčíne 07.05.2008 tak o veci zatiaľ nie je
rozhodnuté.

4. Po prejednaní súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 11C/184/2011-418 zo dňa 2. júna

2016 určil, že základ žalobného nároku je daný. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne
ako súd odvolací rozsudkom č.k. 5Co/414/2016-457 zo dňa 30.augusta 2017 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd len konštatoval existenciu
príčinnej súvislosti medzi zisteným nesprávnym úradným postupom a nárokom žalobcu na ušlý zisk.
Nevysvetlil svoje myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k uvedenému záveru, ani dôvody, pre ktoré
argumentáciu žalovanej nepovažoval za správnu. Otázkou vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi

vznikom škody a nezákonným rozhodnutím sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal.
Neuviedol, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa existencie škody a
príčinnej súvislosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil. Absencia argumentácie súdu prvej inštancie v tomto smere robí jeho rozhodnutie arbitrárnym
a nepreskúmateľným. Napriek tomu, ani odvolací súd sa týmito otázkami nezaoberal. V odôvodnení

svojho rozsudku uviedol zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. Podrobne, zo všeobecného hľadiska rozoberal, čo možno chápať pod pojmami nesprávny
úradný postup a príčinná súvislosť, konštatoval, že je potrebné náležite zvážiť vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (bod 31 až 33). Ďalej však nevysvetlil,
ako uvedené všeobecné závery aplikoval na skutočnosti zistené v súdenej veci, z čoho vychádzal,

keď dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a nárokom na ušlý zisk, ako sa vysporiadal s námietkami žalovanej, že uplatnený nárok nie je ušlým
ziskom,ženiejedanápríčinnásúvislosťmedzižalobcomtvrdenýmnesprávnympostupomauplatneným
nárokom na ušlý zisk. Zdôraznil, že po vydaní medzitýmneho rozsudku sa súd môže v ďalšom konaní
zaoberať už len výškou uplatneného nároku. Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Žalovaná dôvodne namieta procesnú vadu
zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo/2/2018-555 zo dňa 24.októbra

2018 Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30.08.2017, sp.zn. 5Co/414/2016 a medzitýmny rozsudok
Okresného súdu Trenčín z 02.júna XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX zrušil a vec vrátil D. súdu Trenčín
na ďalšie konanie s odôvodnením, že tieto neobsahujú zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, dovolanie je procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a žalovaná v ňom
dôvodne namieta procesnú vadu zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu

bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

6. Po prejednaní súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 11C/184/2011-618 zo dňa 3.
septembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/87/2020-649 zo dňa

13.marca 2021 určil, že základ žalobného nároku je daný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
06.09.2021.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie výsluchom znalca Ing. Vladimíra Šurániho, oboznámil

medzitímny rozsudok tunajšieho č.k. 11C/184/2011 - 618 zo dňa 03.09.2020, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/87/2020-349 zo dňa 17.03.2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa
23.07.2021 doručené súdu dňa 26.07.2021 vrátane príloh - prehľad v hospodárení s finančnými
prostriedkami PR Dubiská v sezóne 2005/2006 od po 2015/2016 a iné, vyjadrenie žalobcu z 24.08.2021
vrátane prílohy - správy Lesov SR š.p. zo dňa 19.11.2009, vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.09.2021

doručené súdu 20.09.2021 a údaje o ulovenej a odpredanej zveri v PR Dubiská od 21.10.2010 do
16.11.2010, Správa Lesov SR š.p. zo dňa 20.11.2010, podanie žalovaného - podklady k znaleckému
posudku č. 1/2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.01.2022 a zistil tento skutkový stav veci:8. Žalobca v čase uzavretia nájomnej zmluvy s Lesmi SR š. p. bol občianskym združením - právnickou
osobou, vzniknutou a pôsobiacou ako poľovnícka organizácia podľa zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

9. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca uplatnil na ústrednom orgáne nárok na predbežné
prerokovanie náhrady škody vo výške 20.000,- Eur listom zo dňa 13.01.2011,doručeným dňa 17.01.2011
ani to, že tejto žiadosti nebolo vyhovené a ako nedôvodná bola dňa 11.07.2011 Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zamietnutá.

10. Zo znaleckého posudku č.1/2015 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Šuránim znalcom v
odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov a poľovníctvo dňa 15.05.2015 vyplynulo, že výška
zisku, ktorý by vznikol výkonom poľovníctva v období od 16.08.2010 do 17.12.2010 v poľovnom revíri
Dubiská predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 20.300,- Eur. Bolo zistené, že v prípade poľovného
revíru Dubiská v poľovnej oblasti Považský Inovec o výmere 3330 ha sa jedná sa o lesný PR v chovnej
oblasti jelenej zveri; hlavný druh zveri - jelenia s bonitou III vedľajšie druhy zveri - srnčia, muflónia,

diviačia s bonitou IV -plán lovu schválený pre rozhodné obdobie dňa 04.05.2010. Ziskom v podmienkach
poľovníckeho obhospodarovania poľovného revíru je možné pomenovať finančné ohodnotenie možných
objektívnych príjmov z poľovníctva, ktoré sú v obdobných podmienkach ako u PR Dubiská pri
poľovnom obhospodarovaní poľovnou spoločnosťou/štátnou organizáciou obvykle tržby spojené s
odlovom zveri(živej) odstrelom vrátane hodnoty naturálneho požitku členov/spoločnosti po odpočítaní

objektívnych opodstatnene vynaložených nákladov spojených s poľovným obhospodarovaním daného
PR( nájom vrátane záväzkov, starostlivosť o chov zveri-krmivá, medikamenty, doprava, starostlivosť o
poľovnícke zariadenia, náklady na držanie poľovne upotrebiteľných psov, škody zverou, iné výdavky -
zabezpečenie chodu poľovnej spoločnosti). Skutočnosti majúce vplyv na možnú mieru zisku pri výkone
poľovníctva: Výšky niektorých uvažovaných nákladových položiek závisia od interných ujednaní daného

poľovného spolku, pričom býva obvyklé, že členovia tieto činnosti vykonávajú (realizujú svojpomocne)
na vlastné náklady vlastnými prostriedkami členov často bez nároku na refundáciu priamych nákladov
(zvoz ulovenej zveriny z miesta lovu k miestu dočasného uskladnenia, ošetrenia zveriny, rozvoz
krmiva na miesta prikrmovania, údržba a čistenie poľovných a chovateľských zariadení a chodníkov,
obrábanie políčok - príprava krmiva (dielčie úkony podľa možnosti spolku), posuny poľovných hostí,

ich doprovod, držba poľovne upotrebiteľných psov a pod.) Je obvyklé v rámci spoločnosti členom
vykryť účelne vynaložené priame náklady prevedených činností. Výkon svojpomocných činností bez
finančného zaťaženia spolku nákladovou položkou predstavuje protipól k možnosti poľovného vyžitia a
naturálnemu prídelu diviny členom pre ich vlastnú spotrebu. Zabezpečenie a úspešnosť poplatkových
lovov vrátane poplatkových spoločných poľovačiek závisiace od deklarovaného/ reálneho dopytu podľa

stavu na trhu s danou komoditou, možnosti a schopnosti obhospodarovateľa PR získať klientelu na
poplatkový odlov. Znalec v kalkulácii uvažoval s 2/3 poplatkovým odlovom trofejnej zveri jelenej a
diviačej a so zorganizovaním 2-3 spoločných poplatkových poľovačiek na diviačiu zver čo v uvažovanej
kalkulácii predstavuje cca 50%( menej ako 60%početnosti diviačej zveri zo schváleného plánu lovu
r.2010. Zostatok všetkej zveri z plánu lovu vykazuje dostatok možností pre poľovné vyžitie členov.

Skonštatoval, že členmi PK sú prevažne dlhodobý poľovníci, dostatočne skúsení, navyše sa uvažovalo
s časťou členstva z radov poľovníkov a lesníkov z povolania, u ktorých je predpoklad nadštandardných
znalostí terénu PR, zvyklostí a správania zveri v PR, s organizáciou a zabezpečovaním úspešných lovov
zveri-uvedenédávaopodstatnenýpredpokladkzabezpečeniubezproblémovémuazdarnémupriebehu
naplánovaných lovov. Doplnil, že očakávaná /možná úspešnosť uvažovaných lovov v kusoch bola

odvodená z reálnych výsledkov lovov v r. 2009,2010 podľa doloženého v zadaní - avšak rozhodne nie
ako maximálna početnosť úlovkov realizovaných poplatkovým odlovom. PR Dubiská má predpoklady
na ročný odlov niekoľkých jedincov s medailovým ohodnotením trofeje. Pri určení výšky zisku ustálil, že
nie je opodstatnené za nereálne považovať splnenie celého schváleného plánu lovu zveri jej odlovom
v rozhodnom období (reálnosť uvedeného bola posudzovaná vo vzťahu schválených početností zveri

k povolenej dobe lovu, uvažovanému predpísanému počtu členov, zohľadnená bola i skutočnosť,
že za členov boli uvažovaní i profesne zdatní poľovníci z radov lesníkov s predpokladom dostatku
znalostí lokality PR, chovania zveri a poľovníctva). /V poľovníckom výkazníctve LSR, š.p. je do začiatku
rozhodného obdobia vykázaný odlov iba 6 ks diviačat; 1 úhyn jeleňa/. V kalkulácii možného zisku
je opodstatnené uvažovať s údajmi plánu lovu zveri u druhov s nesplneným odlovom (nebol plnený

prevažne lov trofejovej zveri) a v prípade prekročenia plánu lovu v kalkulácii zohľadniť skutočnosť,
ktorá zohľadňuje v uvedenom prípade prekročenia plánu lovu v kalkulácii zohľadniť skutočnosť,
ktorá zohľadňuje v uvedenom prípade prekročenia plánu lovu diviačat ich nad očakávanie úspešný
odchov v danej sezóne a teda uvedenému adekvátne uspôsobenú redukciu prirodzeného nárastupopulácie zvýšeným odlovom, ktorý bol zavedený do plánu chovu a lovu zveri jeho adekvátnym
navýšením. Konečný celkový príjem z produkcie diviny, z poplatkového odlovu zveri ( poplatkový
odstrel jeleňov a diviačej zveri, individuálny poplatkový lov trofejnej diviačej zveri, poplatkový odlov

diviačej zveri) predstavuje pri 2sp.poľ. 29.208,60Eur a pri 3sp.poľ. 34.464,03Eur. Kalkulácia možných
opodstatnených nákladov (nájom a záväzky z nájomných zmlúv, starostlivosť o zver, dopravné náklady,
oprava a údržba poľovníckych a chovateľských zariadení, prevádzkovanie políčok pre zver, kosných
lúk, ohryzových plôch, iné náklady k zabezpečeniu poľovného obhospodarovania revíru - náklady na
chov, výcvik, vedenie poľovne upotrebiteľných psov, ostatná réžia a náhrada za škody spôsobené

zverou predstavuje pri 2sp.poľ. 13.363,07 Eur a pri 3sp.poľ. 14.143,07 Eur. Záverom zhrnul, že z
dôvodu zvýšeného stavu diviačej zveri v rozhodnom období (skutočne prekročený schválený plán lovu
(73 ks) o 8 ks (skutočne vykázaný odlov 81 ks) je opodstatnené pri zachovaní dostatočného poľovného
vyžitia členov PK uvažovať s reálnou alternatívou 3 spoločných poľovačiek u nastaveného modelu
poľovného obhospodarovania PR Dubiská. Je preto reálne uvažovať so ziskom vo výške 20.300,-
Eur( po zaokrúhlení) pri poľovnom obhospodarovaní predmetného PR v rozhodnom období. Nie je

opodstatnené považovať za nereálne, že by PK pri riadnom obhospodarovaní PR využil možnosť
požadovať plnenie niektorých činností spojených so starostlivosťou o zver ako i o jej odlov (spomínaným
riadnym postupom vykonať členmi klubu bez nároku náhrady priamych nákladov, času a vlastnej práce
- uvedené v poľovníctve nie je neobvyklé a zväčša sa týka činností (stavba a údržba chovateľských a
loveckých zariadení, prikrmovanie zveri, zvozu zveriny, v starostlivosti o políčka, povinnosť zabezpečiť

honca na spol. poľovačku a pod.) - vo vykonaných kalkuláciách označených *. V prípade uznania
opodstatnenosti / preukázania skutočnosti, že takýto zápis poškodený nemohol schváliť z dôvodu, že
predmetný PR poľovne neobhospodaroval sa považuje za opodstatnené vyčíslený zisk navýšiť o v ZP
vyčíslenú sumu cca 600,- až 1.440,- Eur (3x honci po 280,- Eur).

11. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že k obsahu a záveru znaleckého posudku č.
1/2015 znalca Ing. Vladimíra Šurániho nemá žiadne výhrady ani pripomienky.

12. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 1/2015 zo dňa 18.06.2015 uviedol, že znalec na
druhej, v úvodnej časti, a to v bode 1., okrem iného uvádza, že spis i po vyžiadanom doplnení podania

obsahuje prevažne súhrnné údaje o celkových výnosoch a nákladoch, ktoré nie sú dostatočne adresné
a uvedené nedáva predpoklad k stanoveniu objektívne predpokladaných možných výsledkov poľovného
hospodárenia v podmienkach daného poľovného revíru - stanovených porovnaním hospodárenia
LESY Slovenskej republiky, š.p., a možných predpokladaných výsledkov žalobcu. Znalecký posudok je
zavádzajúci, pretože vychádza z údajov, ktoré nemajú právny základ. Znalecký posudok je kombináciou

údajov, a to na jednej strane, či už schváleného lánu lovu pre rozhodné obdobie chovateľskou
radou na bývalom Obvodnom lesnom úrade v Trenčíne pre riadneho užívateľa - LESY Slovenskej
republiky, š.p. , resp. skutočných nákladov a výnosov správcu vyhradeného poľovného revíru Dubiská,
t.j. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, OZ Prievidza za posudzované obdobie a na strane
druhej hypotetických nákladov a výnosov modelovaných znalcom, ktoré by akože vznikli žalobcovi,

ak by poľovný revír Dubiská užíval. Kalkulácia možných príjmov, uvedená v znaleckom posudku č.
1/2015 nemá žiaden právny význam,. Rozhodnutie bývalého Krajského lesného úradu v Trenčíne
č. 2011/00057-25 zo dňa 17.05.2011 vo veci schválenia zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v
poľovnom revíri Dubiská bolo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidiek Slovenskej
republiky č. 3474/2011-720 zo dňa 28.09.2011 v rámci riadneho opravného prostriedku zrušené a vec

bola vrátená. Žalobca je občianskym združením registrovaných na výkon poľovníctva ako nezisková
poľovnícka organizácia, s riadne zaregistrovanými stanovami. Nemohla vzniknúť škoda, ako ušlý zisk
pretože podľa citovaného zákona a Stanov žalobcu, je žalobca organizáciou, ktorá nie je založená na
účel dosiahnutia zisku.

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2021 uviedol nasledovné: Poľovný revír Dubiská sa
nachádza v Trenčianskom kraji, v okrese Bánovce nad Bebravou, je zaradený do poľovnej oblasti J
XXVII Považský Inovec a chovateľského celku Trenčín. Výmera poľovného revíru bola v dotknutom
období 3 330 ha. Poľovný revír Dubiská je podľa § 8 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a podľa

§ 7 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) zaradený do III. kvalitatívnej triedy pre jeleniu zver ako hlavný druh zveri a do IV.
kvalitatívnej triedy pre vedľajšie druhy zveri: srnčiu a diviačiu zver. Normované kmeňové stavy boli v
predmetnom období určené u jelenej zveri 43 ks, muflonej zveri 21 ks, danielej zveri 15 ks, srnčej zveri35 ks a u diviačej zveri 22 ks. Poľovný revír Dubiská priamo susedí s ďalšími šiestimi poľovnými revírmi
(viď obrázok 1.) 1. PR Dubiská (3 330 ha), 2. PR Stará Hora (1021 ha), 3. PR Palúch (2796 ha), 4. PR
Ostré Vrchy (1447 ha), 5. PR Hôrka (1627 ha), 6. PR Javorina (3171 ha), 7. PR 1. máj Zlatníky (1655

ha) POROVNANIA A PREPOČTY: S ohľadom na žalobcom uplatnenú výšku ušlého zisk v poľovníckej
sezóne 2010/2011 porovnal hospodárenie v poľovnom revíri Dubiská päť poľovníckych sezón pred
poľovníckou sezónou 2010/2011 a päť poľovníckych sezón po tejto sezóne (pozn.: poľovníckou sezónou
sa podľa § 16 ods. 1 vyhlášky rozumie obdobie od 1. marca do konca februára nasledujúceho roku).
Následne rovnaké porovnanie urobil aj v poľovných revíroch, ktoré priamo susedia a majú spoločnú

hranicu s revírom PR Dubiská. Poukázal na to, že v priľahlých revíroch sú veľmi podobné podmienky pre
tam žijúcu poľovnú zver. Dochádza tam k migrácii zveri medzi jednotlivými revírmi a teda aj poľovnícke
obhospodarovanie je veľmi podobné. Dá sa preto relevantne predpokladať, že aj hospodársky výsledok
dosiahnutý v týchto poľovných revíroch je porovnateľný a podobný. Porovnanie jednotlivých údajov
vychádza z údajov štatistického výkazu Poľov (MPRVSR) 12-01 Ročný výkaz o revíri a stavoch zveri
za poľovnícku sezónu, ktorý je súčasťou.

14. Programu štátnych štatistických zisťovaní (vydaný aktuálne vyhláškou Štatistického úradu SR č.
292/2020 Z. z. pre roky 2021 až 2023 a predošlými vyhláškami vydanými na predchádzajúce obdobia)
a ktorý je každý užívateľ poľovného revíru povinný podľa § 22 ods. 2 písm. h) vyhlášky každoročne do
5. marca predložiť okresnému úradu. Podľa § 31 ods. 1 zákona o poľovníctve štatistické zisťovanie v

oblasti poľovníctva a spracovanie údajov poľovníckej štatistiky zabezpečuje právnická osoba zriadená
ministerstvom. Touto právnickou osobou je Národné lesnícke centrum. K dispozícii máme údaje zo
štatistického zisťovania od poľovníckej sezóny 1997/1998, čo predstavuje relevantný, oficiálny, rozsiahly
a objektívny zdroj informácií pre vykonanie jednotlivých porovnaní. Národné lesnícke centrum spracúva
údaje zo štatistických výkazov predložených užívateľmi jednotlivých poľovných revírov, sumarizuje ich a

pravidelne ich zverejňuje. Tieto údaje v sumarizovanej podobe (sumarizované za Slovensko, kraj, okres,
poľovnú oblasť a chovateľský celok) sú zverejnené
pričom údaje za jednotlivý poľovný revír sú podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v
znení neskorších údajov považované za dôverné štatistické údaje, tieto nie sú verejne prístupné. Sú
prístupné pre orgány štátnej správy na úseku poľovníctva a veterinárnej správy a Národné lesnícke

centrum. V uvedených údajoch poľovníckej štatistiky (vyfiltrované údaje) sa snažil zobraziť priemerné
zisky, náklady, celkový hospodársky výsledok v území, kde sa nachádza aj predmetný poľovný revír
Dubiská. Predmetom porovnávania žalovaného boli tieto údaje zo štatistického výkazu: Poplatkový lov
so službami, príjmy z poľovného revíru (okrem poplatkového lovu so službami sú tvorené predajom
diviny a zveriny, prípadne živej zveri), príjmy a výnosy spolu (môžu tvoriť okrem vyššie uvedeného

aj príjmy z predaja vajec, kuriatok a iné príjmy z kynologickej, osvetovej a streleckej činnosti, vklady
členov a podobne). Náklady spolu (tvoria materiálové náklady ako sú energie, odpisy, nákup psov,
PHM, nákup krmív a minerálnej soli, nákup živej zveri, ďalej osobné náklady, poplatok za užívanie
poľovného revíru, náhrada škody, ostatné výdaje). Výsledok hospodárenia (rozdiel medzi príjmami a
výnosmi spolu a nákladmi spolu) 1. PR DUBISKÁ- Hospodársky výsledok: V prvom rade porovnával

hospodársky výsledok v predmetnom poľovnom revíri PR Dubiská v sezóne 2010/2011, do ktorej spadá
obdobie, za ktoré si žalobca žiada vyplatiť ušlí. V grafe č. 1 možno vidieť premietnuté hospodárenie
v sezóne 2010/2011. V prílohe č. 1 (tab. č. 1) môžno vidieť hospodárenie v PR Dubiská užívateľom
poľovného revíru - Lesmi SR, š. p., OZ Prievidza päť sezón pred a päť sezón po poľovníckej sezóne, v
ktorej si žalobca uplatňuje náhradu spôsobenej škody. V uvedenom období priemerný ročný poplatkový

odstrel zveri so službami predstavuje v tomto poľovnom revíri čiastku 21 736 €. Priemerné príjmy z
poľovného revíru predstavujú v tomto období 27 942,63 €. Do príjmov z poľovného revíru možno okrem
poplatkového odstrelu zahrnúť aj príjmy zo spotreby vlastnej zveriny, predaj zveriny z „dvora“, predaj
zveriny na „trh“ (registrovanému nákupcovi). Prímy a výnosy spolu tvorili za toto obdobie 27 970,72 €.
Priemerné náklady užívateľa revíru v tomto období boli na úrovni 27 869,18 €. V nákladoch sú zarátané

materiálové náklady (energia, odpisy, nákup psov, PHM, atď.), nákup krmív a minerálnej soli, nákup
živej zveri, osobné náklady (mzdy ,odvody, odmeny), poplatok za užívanie poľovného revíru, finančné
náklady (dane, réžia, správne poplatky, poplatky za služby, iné), náhrada škôd a ostatné výdaje. Po
odčítaní výnosov od nákladov v poľovnom revíri bol priemerný ročný hospodársky výsledok v danom
období 101,54 €. Graf č. 2. - Priemerný odstrel zveri v tomto období (obdobie 2005 - 2016) predstavoval

u jelenej zveri 50ks, danielia zver sa v revíri nelovila, u muflonej zveri 3 ks, srnčej zveri 5ks a diviačej
zveri 85 ks za poľovnícku sezónu. Lov zveri: Plán chovu a lovu v predmetnej sezóne 2010/2011 bol
schválený na 51 ks jelenej zveri a skutočný lov predstavoval 34 ks, u muflonej zveri 7ks a skutočný lov
predstavoval 4 ks, u srnčej zveri 10 ks a skutočný lov prestavoval 7ks, u diviačej zveri 66 ks a skutočnýlov predstavoval 83 ks. Obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje ušlý zisk, nepredstavuje celé obdobie
doby lovu stanovenej vyhláškou (t. j. obdobie, kedy je možné vykonávať lov jednotlivých druhov zveri),
ktoré v danom období bolo možné loviť v zmysle schváleného plánu chovu a lovu. Obdobie, za ktoré si

žalobca uplatňuje škodu je od 16.08.2010 do 17.12.2010. Jeleň a jelenča mal podľa vyhlášky platnej v
predmetnom období stanovenú dobu lovu od 16. augusta do 15.januára (5 mesiacov) a jelenica od 16.
augusta do 30. novembra (3,5 mesiacov). Pre ďalšie výpočty vychádzal žalovaný nie z celkového plánu
lovu, ale z jeho alikvotnej časti: U jeleňa lesného bol schválený plán lovu 18 ks, pomerne rozdelený na
celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 4 ks na mesiac. Počas 4 mesiacov (čo je obdobie od 16.08.2010

do17.12.2010)toje16jeleňov.Ujelenčaťabolschválenýplánchovualovu14ks,pomernerozdelenýna
celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 3 ks na mesiac. Počas 4 mesiacov to je 12 jelenčiat. U jelenice
bol schválený plán chovu a lovu 19 ks. Predmetné obdobie (od 16.08.2010 do 17.12.2010) zahŕňa celú
dobulovujeleníc.Muflónlesnýmalpodľavyhláškyplatnejvpredmetnomobdobístanovenúdobulovuod
1.augusta 15. januára (5,5 mesiaca), muflónica a muflónča od 1. augusta do 31. decembra (5 mesiacov).
U muflóna lesného bol schválený plán lovu 2 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje

zaokrúhlene 0,4 ks na mesiac. Matematicky teda počas 4 mesiacov to je 1,6 muflóna. U muflónčaťa
bol schválený plán lovu 3 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje 0,6 ks na mesiac.
Počas 4 mesiacov to je 2,4 muflónčaťa. U muflónice bol schválený plán lovu 2 ks, pomerne rozdelený
na celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 0,4 ks na mesiac. Počas 4 mesiacov to je 1,6 muflónice
Srnec lesný mal podľa vyhlášky platnej v predmetnom období stanovenú dobu lovu od 16. mája do 30.

septembra (4,5 mesiaca), srna a srnča od 1.septembra do 31. decembra (4 mesiace). U srnca lesného
bol schválený plán lovu 5 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 1 ks na
mesiac. Predmetné obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje škodu, zasahuje do doby lovu srnca lesného
len 1,5 mesiaca. Počas tohto obdobia to predstavuje 1,5 srnca. U srnčaťa bol schválený plán lovu 2 ks,
pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 0,5 ks na mesiac. Počas 3,5 mesiaca je

to 1,75 srnčiat. U srny bol schválený plán lovu 3 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje
zaokrúhlene 0,75 ks na mesiac. Počas 3,5 mesiaca je to 2,6 srny. Diviak lesný a diviačica mal podľa
vyhlášky platnej v predmetnom období stanovenú dobu lovu od 16. júla do 31. decembra (5,5 mesiaca),
diviača a lanštiak sa mohli loviť po celý rok. U diviaka bol schválený plán lovu 4 ks, pomerne rozdelený
na celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 0,70 diviaka na mesiac. Predmetné obdobie, za ktoré si

žalobca uplatňuje škodu, zasahuje do doby lovu diviaka 4 mesiace. Počas 4 mesiacov to predstavuje
3 diviaky. U diviačice bol schválený plán lovu 5 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje
zaokrúhlene 0,9 ks na mesiac. Počas 4 mesiacov to sú 4 diviačice. U lanštiakov bol schválený plán
lovu 21 ks, pomerne rozdelený na celú dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 1,75 ks na mesiac. Počas
4 mesiacov to je 7 lanštiakov. U diviačat bol schválený plán lovu 36 ks, pomerne rozdelený na celú

dobu lovu predstavuje zaokrúhlene 3 ks na mesiac. Počas 4 mesiacov to je 12 diviačat. V znaleckom
posudku č. 1/2015 z 15.05.2015 sa uvádza, že „lov by bol realizovaný poplatkovými hosťami a že členmi
poľovníckeho klubu Kulháň sú prevažne dlhodobí poľovníci, dostatočne skúsení, navyše sa uvažovalo
s časťou členstva z radov poľovníkov a lesníkov z povolania, u ktorých je predpoklad nadštandardných
znalostí terénu PR, zvyklostí a správania zveri v PR, s organizáciou a zabezpečovaním úspešných lovov

zveri“. Má za to, že takéto tvrdenia sú čisto v teoretickej rovine, hypotetické výsledky uvedené v posudku
by mohli byť ovplyvnené rôznymi faktormi a pre objektívnosť je žiadúce vychádzať z priemerných údajov,
ktoré sú dlhodobo zaznamenávané v poľovníckej štatistike. Nakoniec aj skutočne zrealizovaný lov bol
vykonaný vtedajším užívateľom poľovného revíru OZ Prievidza - Lesy SR š. p., čiže bol vykonávaný
profesionálnymi poľovníkmi a lesníkmi z povolania, a aj napriek tomu nedosahovali 100 % plnenie

plánu, s výnimkou diviačej zveri (tab. č.1). Tab. č. 1 - Sezóna 2009/2010 PR Dubiská Jelenia zver
Muflonia zver Srnčia zver Diviačia zver Plán/lov/ plnenie plánu v % 62/62/100% 6/1/16,6% 16/10/62,5%
73/86/116.96%. Sezóna 2010/2011 PR Dubiská Jelenia zver Muflonia zver Srnčia zver Diviačia zver
Plán/lov/ plnenie plánu v % 51/34/66,66% 7/4/57% 10/7/70% 66/83/125,75%. Sezóna 2011/2012 PR
Dubiská Jelenia zver Muflonia zver Srnčia zver Diviačia zver. Plán/lov/ plnenie plánu v % 41/37/90,24%

5/2/40% 15/7/46,66% 73/91/124,65% 2. SUSEDNÉ POĽOVNÉ REVÍRY: V uvedených prílohách č. 2 až
č. 7 (tab. č.2 až č. 7) je preukázateľné porovnanie hospodárskeho výsledku dosiahnutého v PR Dubiská
s hospodárskym výsledkom dosiahnutým v susedných poľovných revíroch za rovnaké obdobie (od
poľovníckej sezóny 2005/2006 až po poľovnícku sezónu 2015/2016). Toto obdobie zahŕňa aj predmetnú
sezónu2010/2011,vktorejsižalobcauplatňujenáhraduškody.Akojevyobrazenévgrafeč.3,priemerne

sa za toto obdobie nepodarilo dosiahnuť hospodársky výsledok blížiaci sa k sume 20 000 € požadovanej
žalobcom. Uplatnený nárok žalobcu v žalobe o náhradu škody formou ušlého zisku je podľa názoru
žalovaného možno chápať iba za teoretické vyčíslenie škody a nie je v súlade s podrobne uvedenými
štatistikami v tomto vyjadrení. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škodavo forme ušlého zisku. Žalovaný namieta žalobcom vyčíslený ušlý zisk vo forme odpredaja odstrelu
poplatkovým hosťom. Odpredaj odstrelu poplatkovým hosťom je totiž čisto hypotetická a špekulatívna
záležitosť a v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že by dosiahnutie

zisku bolo vysoko pravdepodobné a nie iba hypotetické. Je potrebné poukázať na to, že v prípade
poľovníckych organizácií je lov zveri vykonávaný prioritne členmi poľovníckej organizácie. Pretože
práve možnosť loviť zver je dôvodom, prečo poľovnícke organizácie vznikajú, prečo majú poľovníci
záujem stať sa ich členmi s prislúchajúcimi právami a úžitkami, napr. právo loviť zver, ponechanie si
mäsa, trofejí a pod., ale tiež povinnosťami ako sú povinnosť platiť členské, povinnosť starať sa o zver

prikrmovaním v zimných mesiacoch. Nemalo by zmysel byť členom poľovníckej organizácie a nemôcť
loviťzver,alevšetokschválenýlovodpredaťpoplatkovýmhosťom-tretímosobám.Okremtohojevysoko
nepravdepodobné, či by vôbec žalobca našiel záujemcov o zakúpenie poplatkového lovu. Okresný súd
sa zisťovaním týchto skutočností dôležitých pre konanie a vyčíslenie výšky údajnej škody vo forme
ušlého zisku žalobcu vôbec nezaoberal. Zároveň treba dodať, že plány chovu a lovu sa vypracúvajú na
poľovnícku sezónu, čo je obdobie od 1. marca do konca februára nasledujúceho roku.

15. Nie je reálne, aby celý lov všetkej zveri žalobca, ak by bol užívateľom poľovného revíru, realizoval

práve a výhradne v spornom období od 26.8.2010 do 17.12.2010 a to navyše formou poplatkového
lovu. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že ušlý zisk je preukázateľne vypočítaný znalcom Ing.
Alfrédom Kotekom vo veci vedenej na okresnom súde pod č. 19C 96/2010 ako možným dôkazným
prostriedkom na preukázanie výšky ušlého zisku v tomto súdnom konaní, nakoľko je čisto teoretický
a nevychádza z podrobných štatistík susediacich poľovných revírov s poľovným revírom Dubiská.

Graf č. 3 - Z vyššie uvedeného grafu sa priemerne za obdobie, do ktorého spadá aj predmetná
sezóna 2010/2011 nepodarilo žiadnemu užívateľovi priľahlého poľovného revíru dosiahnuť hospodársky
výsledok, ktorý by sa čo i len približoval požadovanej sume 20 300 €. Na ďalšie preukázanie možnej
výšky zisku pri poľovníckom obhospodarovaní sme z poľovníckej štatistiky zistili priemerný hospodársky
výsledok pre jednotlivé typy poľovných revírov podľa typu ich užívania v rokoch 2009, 2010 a 2011.

Vybrali sme poľovné revíry, ktoré užívajú LESY Slovenskej republiky, š. p., poľovné revíry, ktoré užívajú
organizačné zložky Slovenského poľovníckeho zväzu a poľovné revíry, ktoré užívajú ostatné organizácie
(t. j. nie sú režijnými poľovnými revírmi). Zisťovanie prebehlo osobitne za poľovné revíry na území
celého Slovenska, na území Trenčianskeho kraja, na území okresu Bánoviec nad Bebravou a v rámci
poľovnejoblastiJXXVIIPovažskýInovec(oblasť,kdesanachádzaajpredmetnýpoľovnýrevírDubiská).

3. SLOVENSKO : V rámci Slovenska tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 (v poľovníckej
sezóne 2009/2010) v režijných revíroch lesov SR š. p. 1 507 779 €. Pri počte 88 (tab. č. 7a) režijných
revírov predstavuje priemerný zisk poplatkový odstrelom 17 133 € a priemerný hospodársky výsledok
predstavuje v tomto období - 2 334 €. V rámci Slovenska tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 (v
poľovníckej sezóne 2010/2011) v režijných revíroch lesov SR š. p. 1 330 269 €. Pri počte 83 (tab. č. 7a)

režijných revírov predstavuje priemerný zisk poplatkový odstrelom 16 027 € a priemerný hospodársky
výsledok predstavuje v tomto období - 4 164 €. V rámci Slovenska tvorili príjmy z poplatkového lovu
2011 (v poľovníckej sezóne 2011/201) v režijných revíroch lesov SR š. p. 1 434 968 €. Pri počte 80
(tab. č. 7a) režijných revírov predstavuje priemerný zisk poplatkový odstrelom 17 937 € a priemerný
hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 838 €. Tab. č. 8b) V rámci Slovenska tvorili príjmy

z poplatkového lovu v roku 2009 v ostatných prenajatých revíroch 179 658 €. Pri počte 318 (tab. č.
7a) ostatných prenajatých revírov predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 564 € a priemerný
hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 764 € na jeden revír. V rámci Slovenska tvorili
príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 v ostatných prenajatých revíroch 242 019 €. Pri počte 346
(tab. č. 7a) ostatných prenajatých revíroch predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 699 € a

priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 234 € na jeden revír. V rámci Slovenska
tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2011 v ostatných prenajatých revíroch 275 611 €. Pri počte 359
(tab. č. 7a) ostatných prenajatých revíroch predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 767 €
a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 011 € na jeden revír. Tab. č. 8c) V
rámci Slovenska tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v prenajatých revíroch SPZ 485 687 €.

Pri počte 1346 (tab. č. 7a) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom
360 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 893 € na jeden revír. V rámci
Slovenska tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 v prenajatých revíroch SPZ 526 322 €. Pri počte
1 341 (tab. č. 7a) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 392 € apriemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 390 € na jeden revír. V rámci Slovenska
tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2011 v prenajatých revíroch SPZ 489 247 €. Pri počte 1 332 (tab.
č. 7a) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 367 € a priemerný

hospodárskyvýsledokpredstavujevtomtoobdobí753€najedenrevír.4.TRENČIANSKYKRAJ-Tab.č.
7b) V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v režijných revíroch Lesov
SR š. p. 75 595 €. Pri počte 7 (tab. č. 7b) režijných revírov Lesov SR š. p. predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 10 799 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 526
€ na jeden revír. V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 v režijných

revíroch Lesov SR š. p. 88 885 €. Pri počte 7 (tab. č. 7b) režijných revírov Lesov SR š. p. predstavuje
priemerný zisk poplatkovým odstrelom 12 697 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto
období 124 € na jeden revír. V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku
2011 v režijných revíroch Lesov SR š. p. 75 940 €. Pri počte 6 (tab. č. 7b) režijných revírov Lesov SR
š. p. predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 12 656 € a priemerný hospodársky výsledok
predstavuje v tomto období 2 592 € na jeden revír. Tab. č. 9b) V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy

z poplatkového lovu v roku 2009 v ostatných prenajatých revíroch 28 199 €. Pri počte 29 (tab. č. 7b)
ostatných prenajatých revírov predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 972 € a priemerný
hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 3 947 € na jeden revír. V rámci Trenčianskeho
kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2010 v ostatných prenajatých revíroch 26 047 €. Pri počte
33 (tab. č. 7b) ostatných prenajatých revírov predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 789

€ a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 2 871 € na jeden revír. V rámci
Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2011 v ostatných prenajatých revíroch 23
056 €. Pri počte 33 (tab. č. 7b) ostatných prenajatých revírov predstavuje priemerný zisk poplatkový
odstrelom 698 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 686 € na jeden revír.
Tab. č. 9c) V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v prenajatých

revíroch SPZ 40 615 €. Pri počte 132 (tab. č. 7b) prenajatých revírov SPZ predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 307 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 105 €
na jeden revír. V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2010 v prenajatých
revíroch SPZ 47 992 €. Pri počte 132 (tab. č. 7b) prenajatých revírov SPZ predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 363 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 902 €

na jeden revír. V rámci Trenčianskeho kraja tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2011 v prenajatých
revíroch SPZ 56 186 €. Pri počte 132 (tab. č. 7b) prenajatých revírov SPZ predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 425 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 9 € na
jeden revír. 5. OKRES BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - Tab. č. 7c) V rámci okresu Bánovce nad Bebravou
tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v režijných revíroch Lesov SR š. p. 30 028 €. Pri počte

2 (tab. č. 7c) režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 15 014 €
a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 470,5 € na jeden revír. V rámci okresu
Bánovce nad Bebravou tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 v režijných revíroch Lesov SR š.
p. 25 482 €. Pri počte 2 (tab. č. 7c) režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje priemerný zisk poplatkovým
odstrelom 12 741 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 3 129,5 € na jeden

revír. V rámci okresu Bánovce nad Bebravou tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2011 v režijných
revíroch Lesov SR š. p. 30 048 € Pri počte 2 (tab. č. 7c) režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje
priemerný zisk poplatkový odstrelom 15 024 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto
období 6 693,5 € na jeden revír. Tab. č. 10b) V rámci okresu Bánovce nad Bebravou tvorili príjmy z
poplatkového lovu roku 2009 v ostatných prenajatých revíroch 5320 €. Pri počte 2 (tab. č. 7c) ostatné

prenajaté revíry predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 2 660 € a priemerný hospodársky
výsledok predstavuje v tomto období -4521 € na jeden revír. V rámci okresu Bánovce nad Bebravou
tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2010 v ostatných prenajatých revíroch 4000 €. Pri počte 2 (tab.
č. 7c) ostatné prenajaté revíry predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 2 000 € a priemerný
hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 5 898 € na jeden revír. V rámci okresu Bánovce

nad Bebravou tvorili príjmy z poplatkového lovu roku 2011 v ostatných prenajatých revíroch 4100 €. Pri
počte 2 (tab. č. 7c) ostatné prenajaté revíry predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 2 050 € a
priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 2 466 € na jeden revír. Tab. č. 10c) V rámci
okresu Bánovce nad Bebravou tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v prenajatých revíroch
SPZ 4 958 €. Pri počte 15 (tab. č. 7c) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým

odstrelom330€apriemernýhospodárskyvýsledokpredstavujevtomtoobdobí-2847€najedenrevír.V
rámciokresuBánovcenadBebravoutvorilipríjmyzpoplatkovéholovuvroku2010vprenajatýchrevíroch
SPZ 5 539 €. Pri počte 15 (tab. č. 7c) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým
odstrelom 369 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období -3 159€ na jeden revír. VrámciokresuBánovcenadBebravoutvorilipríjmyzpoplatkovéholovuvroku2011vprenajatýchrevíroch
SPZ 11 798 €. Pri počte 15 (tab. č. 7c) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk poplatkovým
odstrelom 786 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 499 € na jeden revír.

6. POĽOVNÁ OBLASŤ J XXVII. POVAŽSKÝ INOVEC - Tab. č. 7d) V rámci Poľovnej oblasti J XXVII.
Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v režijných revíroch Lesov SR š. p. 10 487
€. Pri počte 2 (tab. č. 7d) režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom
5 243,5 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 3 550,5 € na jeden revír. V
rámciPoľovnejoblastiJXXVII.PovažskýInovectvorilipríjmyzpoplatkovéholovuvroku2010vrežijných

revíroch Lesov SR š. p. 10 032 €. Pri počte 2 (tab. č. 7d) režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje
priemerný zisk poplatkovým odstrelom 5 016 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto
období 2 250,5 € na jeden revír. V rámci Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z
poplatkového lovu v roku 2011 v režijných revíroch Lesov SR š. p. 19 976 € Pri počte 2 (tab. č. 7d)
režijné revíry Lesov SR š. p. predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 9 988 € a priemerný
hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 4 094,5 € na jeden revír. Tab. č. 11b) V rámci Poľovnej

oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v ostatných prenajatých
revíroch 18 490 €. Pri počte 6 (tab. č. 7d) ostatných prenajatých revíroch predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 3 081 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období - 1 550
€ na jeden revír. V rámci Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu
v roku 2010 v ostatných prenajatých revíroch 16 847 € Pri počte 6 (tab. č. 7d) ostatných prenajatých

revíroch predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 2 807 € a priemerný hospodársky výsledok
predstavuje v tomto období 313 € na jeden revír. V rámci Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec
tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2011 v ostatných prenajatých revíroch 16 577 €. Pri počte 6
(tab. č. 7d) ostatných prenajatých revíroch predstavuje priemerný zisk poplatkovým odstrelom 2 762 € a
priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 1110 € na jeden revír. Tab. č. 11c) V rámci

Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2009 v prenajatých
revíroch SPZ 4 761 €. Pri počte 16 (tab. č. 7d) prenajatých revíroch SPZ predstavuje priemerný zisk
poplatkovým odstrelom 297 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto období 1 035 € na
jeden revír. V rámci Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku
2010 v prenajatých revíroch SPZ 7 523 €. Pri počte 17 (tab. č. 7d) prenajatých revíroch SPZ predstavuje

priemerný zisk poplatkovým odstrelom 442 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto
období 92 € na jeden revír.

16. V rámci Poľovnej oblasti J XXVII. Považský Inovec tvorili príjmy z poplatkového lovu v roku 2011
v prenajatých revíroch SPZ 5 810 €. Pri počte 16 (tab. č. 7d) prenajatých revíroch SPZ predstavuje
priemerný zisk poplatkovým odstrelom 363 € a priemerný hospodársky výsledok predstavuje v tomto
období 355 € na jeden revír. Z vyššie uvedených tabuliek (7 a) až 11 c)) ako aj zo zloženej tabuľky č.
12 (hospodárske výsledky priemerne na jeden poľovný revír) možno konštatovať, že v priemere žiaden

užívateľ poľovného revíru (ani Lesy SR, š. p. ani žiadna poľovnícka organizácia), ktorý hospodáril v
rokoch 2009, 2010 a 2011 v jednotlivých priestorových jednotkách nedosiahol hospodársky výsledok
vyšší alebo rovnajúci sa 20 300 € (Tab. č. 12). Žalovaný na základe vyššie uvedeného skutkového a
právneho stavu navrhol, súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu škody.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.08.2021, doručené súdu dňa 25.08.2021, uviedol, že pôvodná
argumentácia žalovaného zo dňa 18.06.2015 bola a je neopodstatnená. Žalovaný sa svojim podaním sa
domáha štatistických údajov ako v minulosti a súčasnosti poľovný revír ,,Dubiská" pod gesciou Lesy SR,
š.p. Banská Bystrica hospodáril a hospodári a odvoláva sa tiež na hospodárenie susedných poľovných
revírov. K tejto argumentácii žalobca uvádza, že hospodárenie Lesov SR, š.p. je neekonomické

tak, ako vyplýva zo znaleck6ho posudku, keďže do nákladov zahŕňa aj nepreukázateľné výdavky za
odmeňovanie zamestnancov Lesov SR, 5.p. za lov (tzv. odstrelné). Znalec vo svojom posudku veľmi
podrobne a precízne zdôvodnil ušlý zisk žalobcu. Ak by malo byt' pravdou, že po odpočítaní nákladov z
výnosov v poľovnom revíri ,,Dubiská“ bol priemerný ročný hospodársky výsledok v danom období 101,54
€, tak je zarážajúce, že prečo pre ekonomiku Lesov SR, š.p. nebolo výhodnejšie nerobiť' prekážky a

neodstupovať' od zmluvy, ktorá umožňovala Lesom SR, š.p. poberať' podľa dl. V. bod 8 sumu 2687,76 Sk
za nájom a podľa čl. V. bod 7 za prispievanie na zveľaďovanie poľovného revíru 11.400,- Sk a podľa čl. V.
bod 8 príspevok za údržbu ciest 49.000,- Sk, t.j.2.094,13 €. Obrana žalovaného porovnaním z výnosov
prenajatých revírov susediacich s poľovným revírom ,,Dubiská" nemá žiadne opodstatnenie, keďžečlenovia poľovníckych organizácií zver lovili sami, divinu spotrebovali a prenajímateľ revíru ,,Stará Hora“
ARAVER, a.s. príjmy prakticky nevykazoval, keďže zver lovil bez poplatkov , štatutár tejto spoločnosti a
jeho obchodní partneri ako hostia, takže vykazoval nájomca pol'ovn6ho revíru stratu. Je pozoruhodné,

že žalovaný a Lesy SR, š.p. odstupujú od uzavretej zmluvy, argumentujúc aj lukratívnosťou poľovného
revíru ,,Dubiská“, keď žalovaný teraz tvrdí, že v revíri sa zisk nedá vytvoriť. Žalobca tiež poukazuje na
bod VII. žaloby str. č. 7, z ktorého vyplýva že podľa Lesov SR, š.p. predali v časti revíru odstrel zveri
firme ARAVER, a.s. 10% za sumu 3.516,50 € a tak 100%-ný výnos by podľa tejto logiky predstavoval
35.165,- €. Na druhej strane podľa pripojenej rámcovej zmluvy a jej dodatku boli Lesy SR, š.p. povinné

v tangovanej lokalite kŕmiť' v hodnote + - 5%. Na základe tejto zmluvy by lovil ARAVER, a.s. prakticky
zadarmo. Náklady mali Lesy SR, š.p., pričom kŕmenie v tejto lokalite bolo bezprostredne v susedstve
revíru ,,Stará Hora" a vlastne Lesy SR, 5.p. týmto kŕmením lákali zver aj do poľovného revíru ,,Stará
Hora", najmä pre ARAVER, a.s., ktorá dohoda bola využívaná prakticky po dobu 10 rokov napriek jej
nezákonnosti a ukracujúcemu charakteru na úkor štátu. Obranu žalovaného proti výške uplatneného
nároku na náhradu škody považuje žalobca preto za nedôvodnú.

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.09.2021 ( k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.8.2021), namietal
výšku uplatnenej náhrady škody žalobcom. Poukázal na to, že vo vyjadrení žalovaného k uplatnenej
výške škody zo dňa 23.07.2021 bol súdu zaslaný prehľad o hospodárení v poľovnom revíri Dubiská v
predmetnej poľovníckej sezóne a pre objektívnosť údajov a lepšiu predstavu aj päť sezón pred touto

sezónu a päť sezón po nej pričom vychádzal z oficiálnych údajov poľovníckej štatistiky. Taký istý prehľad
bol vypracovaný aj o hospodárení v susediacich poľovných revíroch, vzhľadom k tomu, že podmienky na
poľovnícke obhospodarovanie sú porovnateľné ako v poľovnom revíri Dubiská, aj vzhľadom na migráciu
tej istej zvery. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.08.2021 uvádza, že hospodárenie Lesov SR, š. p.
v poľovnom revíri Dubiská bolo neekonomické, keďže do výdavkov zahŕňa aj nepreukázateľné výdavky

za odmeňovanie zamestnancov Lesov SR, š. p. (tzv. odstrelné). K tejto námietke žalobcu žalovaný
uvádza, že práve kvôli špecifikám v hospodárení štátneho podniku oproti poľovníckym organizáciám
súdu poskytol aj samostatný prehľad o hospodárení v poľovných revíroch, ktoré užívajú výlučne
poľovnícke organizácie, resp. ich organizačné zložky. Ani v týchto poľovných revíroch nebol podľa
údajov poľovníckej štatistiky dosiahnutý taký zisk, ako by podľa tvrdení žalobcu, ktorý je tiež poľovníckou

organizáciou, údajne dosiahol on. Odstrelné dostáva zamestnanec Štátnych lesov SR, š. p. pri výkone
práva poľovníctva, ktorý vykonáva prevažne mimo pracovnej doby a predstavuje odmenu za výkon tejto
činnosti, respektíve jeho času a vložených nákladov. Ako sa uvádza v znaleckom posudku č. 1/2015
na str. 6, výšky niektorých uvažovaných nákladových položiek závisia od interných ujednaní daného
poľovného spolku, pričom býva obvyklé, že členovia tieto činnosti vykonávajú/realizujú svojpomocne/

na vlastné náklady vlastnými prostriedkami členov, často bez nároku na refundáciu priamych nákladov.
Z daného vyplýva, že bez ohľadu na to, akým spôsobom sú tieto náklady v poľovníckom hospodárení
vykryté, nie je možné ich spochybniť respektíve opomenúť a je ich potrebné zohľadniť aj pri stanovení
výšky predmetnej škody. Podľa názoru žalovaného sa má vychádzať z toho, aké náklady mohli
vzniknúť, bez ohľadu na tvrdenie žalobcu, že on by si podobné náklady vykrýval bezodplatne, čo je

z jeho strany ťažko preukázateľné a teda toto tvrdenie môže byť zavádzajúce s cieľom zvýšiť možný
hospodársky výsledok. Žalobca ďalej tvrdí, že porovnanie výnosov z okolitých združení nemá žiadne
opodstatnenie, keďže členovia poľovníckych združení lovili zver sami, divinu spotrebovali a užívateľ
revíru a prenajímateľ revíru „Stará Hora“ ARAVER a. s. príjmy prakticky nevykazoval, keďže zver lovil
bez poplatkov štatutár tejto spoločnosti a jeho obchodní partneri ako hostia, takže vykazoval nájomca

poľovného revíru stratu. Vo vyjadrení zo dňa 23.07.2021 sme uviedli pre porovnanie hospodárske
výsledky dosiahnuté v okolitých poľovných revíroch a aj priemerné hospodárske výsledky dosiahnuté
v jednotlivých poľovných revíroch v rôznych územnoplánovacích jednotkách, vždy zahŕňajúcich aj
predmetný revír Dubiská. Ani v jednom prípade nebol dosiahnutý priemerný zisk, ktorý by sa aspoň
približoval sume požadovanej žalobcom. Žalovaný považuje nielenže za opodstatnené, ale dokonca za

nevyhnutné pri objektívnom stanovení výšky škody vychádzať z výsledkov hospodárenia dosiahnutých v
okolitých poľovných revíroch za určité časové obdobie, prípadne z priemerných výsledkov hospodárenia
v poľovných revíroch užívaných poľovníckymi organizáciami na väčšom území (okres, kraj, SR) alebo
za dlhšie časové obdobie. Výšku výnosov z výkonu práva poľovníctva, ktorú uvádza v predloženom
znaleckom posudku žalobca, považuje, vychádzajúc z predložených oficiálnych štatistických údajov, za

účelovo nadhodnotenú. Na tvrdenie žalobcu, že Lesy SR, š. p. lovili zver v období od 16.08.2010 do
17.12.2010 neoprávnene, a teda sa mohli dopúšťať trestného činu pytliactva zdôrazňuje, že Lesy SR,
š. p. v danom časovom období vykonávali právo poľovníctva na základe platnej a účinnej zmluvy o
užívaní poľovného revíru, zaevidovanej príslušným orgánom štátnej správy poľovníctva podľa platnéhozákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Nesprávny úradný postup správneho orgánu nemal v žiadnom prípade následok, ktorý by
Lesy SR, š. p. staval do pozície porušovateľa zákona o poľovníctve a ďalších všeobecne záväzných

právnych predpisov. Na záver žalobca uvádza, že obranu žalovaného proti výške uplatnenia nároku
na náhradu škody považuje za neodôvodnenú. Ako je detailne zdôvodnené vyššie ako aj vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 23.7.2021, má za to, že jediné objektívne stanovenie výšky škody pre žalobcu je
práve cez jej výpočet vychádzajúci z priemerného zisku poľovníckych organizácií užívajúcich okolité
poľovné revíry v danom čase. Žalovaný vzhľadom na predložené relevantné dôkazy navrhuje súdu

stanoviť výšku uznanej náhrady škody pre žalobcu podľa priemerného hospodárskeho výsledku v
jednotlivých sezónach, okolitých revíroch (počet revírov 6) vychádzajúcich z poľovníckej štatistiky. V
roku 2009 predstavoval priemerný hospodársky výsledok z týchto priľahlých revírov sumu + 919 eur ,
v roku 2010 sumu - 13 eur a v roku 2011 sumu + 1950 eur. Priemer z priemerných hospodárskych
výsledkov z priľahlých poľovných revírov za roky 2009,2010,2011 teda predstavuje sumu 952 eur
hospodárskeho výsledku za jeden rok, ktorú navrhuje uznať ako objektívnu výšku škody, ktorá mala

vzniknúť poškodenému žalobcovi v predmetnom období. Žalovaný vypočítanú výšku škody odôvodňuje
tým, že vychádzal z priemerných hospodárskych výsledkov okolitých poľovníckych organizácií (obdobná
forma hospodárenia) respektíve revírov (porovnateľné podmienky hospodárenia) v danom čase, pre
objektívnejšie stanovenie +/- jeden rok, kedy mala škoda vzniknúť. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku
na náhradu škody žalobu navrhuje zamietnuť.

19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.01.2022 uviedol, že stanovisko žalovaného je neakceptovateľné.
Na jednej strane sa bráni tým, že žalobca nebol schopný odloviť zver, ktorej odstrel bol plánovaný a na
druhej strane, že ak by sám odlovil túto zver a poplatkový odstrel nerealizoval, taktiež by nemal nárok na
uplatnenie si škody. Zdôraznil, že škoda bola žalobcovi spôsobená tým, že mu nebolo umožnené odloviť

zver podľa plánu lovu, ktorý bol schválený bývalým Obvodným lesným úradom Trenčín. Žalobcovi preto
vzniklaškodazhodnotyceléhonerealizovanéhopánulovuadivinyanielenškodyznalcomvypočítaného
ušlého zisku. Samozrejme po odpočítaní nákladov spojených s využitím práva poľovníctva, ktoré boli
podstatne menšie ako aj vyplýva zo znaleckého posudku, aké vykazovali Lesy SR š.p., Banská Bystrica.
Naviac ako vyplýva zo Zmluvy č. 5593/08-30 s využitím práva poľovníctva podľa Zákona o poľovníctve

bolo umožnené žalobcovi využívať aj poľovné pozemky vrátane účelových komunikácií. Spochybniteľná
je aj povinnosť žalobcovi počas platnosti zmluvy prispievať na zveľaďovanie poľovníctva prenajímateľovi
114.000,- Sk, lebo takáto povinnosť v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. nevyplývala a výšku nájmu bolo
potrebné v zmysle článku VI. bod 3 predmetnej zmluvy upraviť . Žalobcovi by prináležala vyššia čiastka
náhrady titulom škody ako bola uplatnená avšak na jej premlčanie trvá na podanej žalobe.

20. Z výsluchu znalca Ing. Vladimíra Šurániho, bolo zistené, že pokiaľ ide o námietku absencie
porovnávaniahospodáreniasusediacichpoľovnýchrevírochmázato,žetakútometóduniejeadekvátna
použiť v predmetnej veci, nakoľko každý subjekt je individuálny. Postupoval tak ako bola úloha zadaná,
za takéhoto zadania by ani v súčasnosti nepostupoval iným spôsobom. Úloha smerovala k skúmaniu

finančného vyjadrenia ekonomickej prosperity žalobcu v rozhodnom období možných požitkov z výkonu
práva poľovníctva. Uvedené sa nestotožňuje s jeho znaleckou praxou, porovnávaním by sa nezistili
žiadne objektívne skutočnosti. Pokiaľ ide o pomernú časť počítania nákladov za škody spôsobenej
zverou za obdobie štyroch mesiacov aj za úhradu za spotrebu elektrickej energie chladiaceho zariadenia
(str. 14,15 znaleckého posudku) a škody spôsobené zverou (špecifikované na str. 15) tak ako uvádza

v znaleckom posudku vyhotovovanom v r. 2015 mohol vychádzať z podkladov, ktoré mu v rámci
zadania boli predložené v rozsahu, ako boli uvedené v znaleckom posudku. Škody spôsobené zverou
a náklady na mraziace zariadenie, táto časť znaleckého úkonu rieši opodstatnené možné vyčíslenie
nákladov na obhospodarovanie poľovného revíru, kedy bolo subjektu hospodárenie umožnené. Pri
alikvotnej čiastke štvrť roka nevidel dôvod aby bolo účtované celoročné obdobie, vychádzal z podkladov

obhospodarovateľa za r. 2009. Pokiaľ ide o stručný popis nákladov oproti pomerne rozsiahlemu výpočtu
zisku vychádzal z toho čo mal k dispozícii, má za to, že rozsah je adekvátny stanovenej úlohe, konkrétne
nebolo namietané čo v popise nákladových položiek chýba. Použil výstupy a cenník Štátnych lesov SR,
ktorý je najreprezentatívnejší keďže ide o subjekt s najväčšou teritoriálnou pôsobnosťou, s najväčším
počtom odlovených kusov. Pokiaľ ide o nákladovú položku vyčíslenú sumou 0 (na str. 13,14) ide o

alternatívne vyčíslenie nákladov a to pri odvoze ulovenej zveri, keď podľa jeho zistení zaužívaným
odberným miestom diviny je mraznička ŠL, uvedené je zrealizované v rámci zvozu zveri a za rozvoz
krmiva a soli pri zabezpečovaní uvedeného vlastnými prostriedkami, čo zodpovedá v praxi v značnej
časti poľovných združení. Pri vypracovaní nákladov u tejto položky vychádzal z množstva zveriny resp.jej hmotnosti a možnej výťažnosti prívesného vozíka s tým, že stav je najideálnejší pri spoločných
poľovačkách. Pripustil, že pri odstrele jednotlivo pri určitej dobe chladenia by bolo potrebné dopočítať
určitý počet jázd, čo však z hľadiska nákladov nie sú významné položky. Pokiaľ ide o náklady na

rozvoz krmiva a soli bola odhadnutá suma nákladov na pohonné hmoty pre členov poľovnej spoločnosti,
aby postačili na rozvoz vlastnými prostriedkami. Náklady na opravy a údržbu poľovných posedov boli
stanovené odhadom s poukazom na to, že v praxi si členovia poľovných združení svojpomocne tieto
posedy nielen opravujú ale aj budujú, materiál používajú prinesený, prácu vykonávajú členovia, známi,
nejedná sa o remeselné, zákazkové činnosti. Ako podklad k vypracovaniu ZP nemal žiadnu zmluvu

a prenájme poľovníckych zariadení. Nemá vedomosť o tom, že v uvedenom období r. 2010, by sa
poľovné revíry dávali do prenájmu bez vybudovaných chovateľských a loveckých zariadení v stave.
Skúsený poľovník dokáže odpoľovať zver i bez posedu, to je zariadenie ktoré slúži komfortu, ale nie
je bezpodmienečne nutné. Pokiaľ ide o odstrel zveriny a pomer kľúča rozdelenia predaja diviny a
spotreby ulovenej diviny zdôraznil, že závery staval na podkladoch ktoré sú zaevidované v plánoch lovu
a chovu zveri pre danú spoločnosť, skutočné odstrely zveri, nebral do úvahy najsilnejšie jedince, tie

vynechal z kalkulácie. Zvolil model, tak, že dal 2/3-iny a to je pre členov spoločnosti. 2 ks diviačej a
l ks jelenej zveri, na poľovné vyžitie tak isto stačí. Tretina zostáva pre poľovných členov, pre rodinu,
večere, guláše nakoľko tom poľovníctvo je aby sa to teda zužitkovalo ľuďmi, ktorí sa o zver starajú.
Znalec zdôraznil, že pri údajoch v ZP v uvedenej časti vychádzal z plánu chovu a lovu zveri, mal
za to, že tento bude žalobcom dodržiavaný, nakoľko bude záväzný, splniteľnosť je štátnou správou

kontrolovaná a ako znalec si neosobujem právo spochybňovať úmysel alebo schopnosť akéhokoľvek
subjektu nedodržať schválený plán chovu a lovu v poľovníctve. Pokiaľ ide o to prečo si myslí, že žalobca
hneď v štyroch mesiacoch poľovnej sezóny v neznámom prostredí, prostr. poľovných hostí naplní odstrel
na 100 % keď lesy SR, nedokážu splniť plán lovu trofejovej zveri, uviedol, že v ZP je záznam o tom,
že súčasťou organizácie, ktorej bolo upreté právo poľovať mali byť aj zamestnanci Lesy ŠP, tým je

dostatočne zabezpečená znalosť lokality a ich špecifík, nejedná sa o 100% odstrel, podrobný rozpis
je podľa vekových tried, plánu lovu, na kusy, tak ako to zaevidované a z toho aj vychádzal. Podrobná
špecifikácia je uvedená v ZP na strane 8 a nasledujúce, kde sú sumarizácie podľa kusov a vekových
tried danej zveri s výslovným uvedením Plánu lovu. Vychádzal z predložených podkladov Správy o love
zveri. Zdôraznil, že pri údajoch v ZP v tejto časti vychádzal z plánu chovu a lovu zveri, mal za to, že tento

bude žalobcom dodržiavaný, nakoľko bude záväzný, splniteľnosť je štátnou správou kontrolovaná a ako
znalec si neosobujem právo spochybňovať úmysel alebo schopnosť akéhokoľvek subjektu nedodržať
schválený plán chovu a lovu v poľovníctve. Pri výpočte sumy za 5 ks jeleňov (str.11 ZP - 2 ks + 3 ks) ide
o cenu z cenníka, plus zvýšenie za gramáž, u šiestich kusov bola cena známa, uvedené bolo dané do
výkazníctva nacenené. U tých zvyšných kusov boli ceny vyčíslené v zmysle cenníka, ceny sú uvádzané

podľa Plánu chovu a lovu podľa vekových tried. počty uvádzané v ZP bolo možné odloviť namiesto troch
spoločných poľovačiek na dvoch spoločných poľovačkách, Pokiaľ ide o odstrel dvoch kusov trofejovej
zveri, (str.12 ZP) vo výpočte naplánovaných odstrelov a zrealizovaných je tento počet kusov objektívne
možné.

21. Na pojednávaní v záverečnej reči žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že
pred uzavretím zmluvy s Lesmi SR žalobca musel upraviť svoje stanovy, zaviesť kategóriu čestných
hostí z radov lesohospodárskych pracovníkov, ktorí nemuseli platiť členské príspevky, nemuseli pokiaľ
by bola nejaká strata na nej sa podieľať. To bolo podmienkou budúcej zmluvy, ktorá bola uzavretá.
Podľa stanov poľovníckeho klubu, ktoré boli uzavreté ešte pred samotnou zmluvou, cieľom klubu bolo

nielen lov zveri pre členov a čestných členov ale aj pre hostí pričo príjmy pochádzajú nielen z členských
príspevkov a výnosov z poľovného hospodárstva ale aj z iných zdrojov ako to vyplýva z článku VI. Bod
4, pričom išlo najmä o dvojpercentnú daň z príjmov FO najmä členov PZ, čomu však vzhľadom na to,
že sme nehospodárili nedošlo.

22. Žalovaný v záverečnej reči zdôraznil, že má zato, že pri spôsobe stanovenia zisku, respektíve
hodnoty škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi PK Kulháň neboli objektívne stanovené vstupy, z ktorých
bola táto hodnota vypočítaná. Strana príjmov z odstrelu zveri bola stanovená na základe cenníka Lesov
SR, opierajúce sa o fakty z reálne realizovaného odstrelu zveri v predmetnom období subjektom Lesy
SR. Vychádzajúc z cenníka Lesov SR, ktorý je nadstavený na hospodárenie v rámci celého Slovenska.

Podľa nás tento cenník odstrelu a služieb nie je možné porovnávať so subjektom PK Kulháň, ktorý podľa
dostupných údajov nikdy reálne neužíval žiadny PR a má diametrálne odlišnosti pri spôsobe a forme
hospodárenia ako takého, oproti štátnemu podniku. Naopak pomerne podstatná časť nákladov bola
stanovená odlišným spôsobom, bez reálne podložených skutočností, odhadom alebo vo veľa prípadochuvedených slovným spojeným "realizácia svojpomocne členmi PK Kulháň" alebo z osobnej subjektívnej
praxe znalca. Znalec uviedol, že nie je možné porovnávať hospodárenie v okolitých revíroch, každý
subjekt je individuálny a zároveň, že náklady zabezpečované vlastnými prostriedkami zodpovedajú v

praxi značnej časti poľovných združení. Týmto tvrdením si odporuje a jednotlivé položky simuluje do ZP z
prostredia výhodnejšieho pre poškodenú stranu. Poukázal na to, že rozsah ušlého zisku je záležitosťou
porovnania súčasného stavu so stavom predchádzajúcim a na Rozsudok NS SR sp. zn. 5 MCdo/1/2011
z 29.10.2012: "Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému
majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne

dosiahnuteľný(niehypotetický)prospechpoškodenýprišiel.Jetedanutnévychádzaťzčiastky,ktorúbyv
predmetnom období za zvyčajných podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené
na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na nákladmi na dosiahnutie tohto zisku potrebnými. Ak teda PK
Kulháň nikdy neužíval poľovný revír a nevie na základe toho reálne preukázať schopnosť
vytvoriť zisk z predchádzajúcich období svojho reálneho hospodárenia v požadovanej výške a opiera
sa len o posudok č. 1/2015, v ktorom sú uvedené významné odlišnosti pri stanovení výšky jednotlivých

položiek v prospech poškodeného, je potrebné aby súd zvážil stanovenie zisku prostredníctvom
priemerných hospodárskych výsledkov dosiahnutých v okolitých poľovných revíroch. Vypracovaný
posudok č. 1/2015 nezohľadňuje všetky skutočnosti objektívne a účelovo sa takýmito tvrdeniami
znižujú reálne náklady a tým sa neobjektívne navyšuje hypotetický zisk. Strana príjmov je prevažne
odvodená z hospodárenia štátneho podniku a strana nákladov sa odvoláva na hospodárenie klasickej

formy poľovníckeho združenia. To, že by daný subjekt PK Kulháň splnil plán chovu a lovu stanovený
okresným úradom, možno hypoteticky považovať za pravdu iba vtedy, ak by lovil celú predmetnú
sezónu. Za dostatočne nepreukázateľné považuje aj možnosť vykonať lov poľovníckymi hosťami v
takej miere ako je uvedené v posudku. Z praxe je zrejmé, že poľovnícka klientela hostí sa dojednáva
v predstihu, často aj jednu poľovnícku sezónu skôr. Pri výbere poľovníckej organizácie ponúkajúcej

poplatkový lov uprednostňujú záujemcovia overené organizácie s patrične overeným servisom, ktorý
ku takejto poľovačke patrí. Je preto nemožné porovnávať malú, začínajúcu poľovnícku organizáciu,
ktorá nikdy reálne neužívala poľovný revír so štátnym podnikom Lesy SR a ich dlhodobou tradíciou,
menom a servisom, ktoré podnik poskytuje v rámci celej SR v oblasti poľovníctva. S prihliadnutím
na fakt, že PK Kulháň by začínal poľovnícku sezónu 16.08.2010 a teda aj hostí na jeleniu ruju by

začal hľadať od tohto dátumu (mesiac pred rujou- hlavné obdobie na lov jeleňov}, kde sa plánovalo
s odstrelom 11 jeleňov, považujeme zabezpečenie tohto lovu hosťami za nesplniteľné v plnej miere.
Tento fakt dávame do pozornosti z dôvodu že poplatkový lov podľa znaleckého posudku predstavuje
najväčšiu časť príjmov pri poľovníckom hospodárení a je na ňom závislý celý hospodársky výsledok.
Na základe tvrdenia samotného znalca žalovaný nepovažuje znalecký posudok č. 1/2015 za objektívne

stanovený, pretože ako je vyššie uvedené nevychádza z kompletných potrebných informácií a s
najväčšou pravdepodobnosťou by každý ďalší vypracovaný posudok bol úplne odlišný. Stanovenie zisku
prostredníctvom priemerných hospodárskych výsledkov dosiahnutých v okolitých poľovných revíroch
považujeme to za najobjektívnejší spôsob stanovenia hypotetického zisku poľovníckej organizácie,
ktorá nikdy reálne nehospodárila v poľovnom revíri. Stanovenie zisku na základe jedného posudku na

základe objednávky žalobcu považuje žalovaný za neobjektívne. Žalovaný zastáva názor, že je potrebné
vychádzať z objektívnych skutočností porovnaním okolitých poľovných revírov, v ktorom bol za posledné
tri roky dosiahnutý zisk v priemere 952 eur, čo je diametrálne odlišný výsledok vyčíslený znalcom v
sume 20.000 eur. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k výške ušlého zisku zo dňa 23.7.2021 a zo dňa
16.9.2021 uviedol podrobné štatistiky hospodárenia okolitých revírov za posledné tri roky, z ktorých by

sa podľa jeho názoru malo vychádzať pri určení výšky náhrady škody. Má za to, že je nutné, aby sa
súd na vec pozrel z pohľadu hospodárenia za obdobie minimálne jedného uceleného roka, respektíve
poľovníckej sezóny a nebral do úvahy len vytrhnuté 4 mesiace, ktoré sú zhodou okolností v hlavnej
časti poľovníckej sezóny, čo v konečnom vyjadrení zvýhodňuje poškodeného. Poškodený dňom začatia
užívania poľovného revíru nemohol vedieť, že 17.12.2010 jeho užívanie poľovného revíru Dubiská bude

zrušená a preto by aj jeho reálne hospodárenie bolo významne odlišné oproti hypotetickej simulácii
hospodárenia z ktorej bolo dopredu jasné 4 mesačné obdobie. Žalovaný navrhol, aby bola žalobcovi
priznaná náhrada ušlého zisku v sume 952 eur.

23. Podľa §80 ods. 1,3 (prechodné ustanovenia) zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov zmluvy uzatvorené pred 1. septembrom 2009 zostávajú v platnosti na
dobu, na ktorú boli uzatvorené. (3) Správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa
doterajšieho právneho predpisu.24. Podľa § 2 písm. e), q), w) cit.zák. na účely tohto zákona sa rozumie e) lovom zveri získavanie zveri
odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky, q) právom a výkonom poľovníctva
súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver

a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na
účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu 5) a využívať na to v nevyhnutnej
miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty, w) užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva
v poľovnom revíri.

25. Podľa §12 ods. 1,2,3 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom a účinnom od 01.09.2009 do 30.09.2013, ak sa vlastníci spoločného poľovného
revíru rozhodnú užívať spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej
organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou
(ďalej len "zmluva vlastníkov"). (2) Zmluva vlastníkov musí obsahovať najmä: a) obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a átum narodenia fyzickej osoby,

ktoré sú zmluvnými stranami, b) údaje o poľovníckej organizácii (§ 11 ods. 2), c) údaje o poľovnom revíri,
d) dobu užívania spoločného poľovného revíru, e) podmienky užívania spoločného poľovného revíru,
f) podmienky zmien a doplnkov, g) podmienky zániku, h) dátum uzatvorenia a podpisy oprávnených
zástupcov. (3) Zmluvu vlastníci predložia do 15 dní od jej uzatvorenia na evidenciu na obvodný lesný
úrad, ktorý ju bezodkladne zaeviduje, ak obsahuje náležitosti podľa odseku 2.

26. Podľa §16 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve účinnom do 30.09.2013
evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný úrad. (2) Obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu,
ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa §
14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

27. Podľa § 66 ods.3 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve ulovená alebo inak usmrtená zver alebo
uhynutá zver alebo jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria užívateľovi poľovného revíru.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

29. Podľa § 9 ods.1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

30. Zodpovednosť daná citovaným zákonom je v zmysle § 3 ods. 2 zodpovednosťou objektívnou, ktorej
nie je možné sa zbaviť, ak sú splnené jej atribúty. Predpokladá sa však v zmysle § 15 predbežné
prerokovanie tohto nároku na príslušnom orgáne, a to na základe písomnej žiadosti.

31. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

32. Podľa § 442 ods.1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Ušlý zisk sa obvykle vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, "že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný

beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)."
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- Eur za
obdobie od 16.08.2010 do 17.12.2010 titulom nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci,

keď OLÚ v Trenčíne dňa 26.08.2010 protiprávne napriek ustanoveniu § 80 ods. 1, ods. 3 zák.
č. 274/2009 Z.z. zaevidoval zmluvu vlastníkov spoločného poľ. revíru Dubiská zo dňa 24.08.2010,
pričom dňom 10.08.2010 bola vykonateľným rozhodnutím KLÚ v Trenčíne zaevidovaná zmluva o
nájme výkonu práva poľovníctva žalobcom. V predmetnej veci došlo nesprávnym úradným postupom k
situácii, keď žalobca nevykonával právo poľovníctva. Prichádza preto do úvahy nie náhrada skutočnej

škody, ale ušlého zisku. Otázku ušlého zisku , ktorý žalobca mohol dosiahnuť , keby vykonával právo
poľovníctva, posúdil ustanovený znalec spôsobom ako je vyššie uvedené. Vychádzal pritom z podkladov
predložených užívateľom poľovného revíru v rozhodnom období. Súd mal za to, že výška ušlého zisku
vyčíslená sumou 20.300 eur vychádza z objektívnych údajov, ktoré zásadným spôsobom nespochybnil
ani jedna zo sporových strán. Žalovaný spochybnil a namietal nevyužitie porovnávacej metódy znalcom.

Súd vychádzal vo vzťahu k namietanému z toho, že znalec je osoba odborne znalá, disponuje
odbornými znalosťami, ktorých existencia nebola v konaní spochybnená a namietaná. Žalobcovi vznikla
škody z hodnoty nerealizovaného plánu lovu a diviny po odpočítaní nákladov spojených s využitím
plánu práva poľovníctva. Išlo o stratu konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia
prenajatého výkonu práva poľovníctva, pričom pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u žalobcu s ohľadom

na existujúce okolnosti danej veci je vysoká, blížiaca sa k istote. Nakoľko nie je možné presne určiť
akým spôsobom by žalobca hospodáril, preto je treba vychádzať z toho ako hospodáril subjekt, ktorý
právo poľovníctva ako užívateľ poľovného revíru aj realizoval. Plán odstrelu bol určený primerane,
znalec zohľadnil aj rozsah poplatkového odstrelu. Súd sa preto stotožnil so závermi znalca a obranu
žalovaného vychádzať z porovnávania výnosov prenajatých revírov susediacich s poľovným revírom

„Dubiská“ posúdil ako neopodstatnenú a nedôvodnú. Dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie
náhrady škody je dôvodná a uložil žalovanému povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení
náhradu škody zaplatiť žalobcovi vo výške 20.000,- eur. Omeškanie žalovaného so zaplatením
náhrady škody bolo posúdené podľa § 517 ods. 1 ,2 Občianskeho zákonníka, pričom výška úroku z omeškania

zodpovedá § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Za počiatok omeškania so zaplatením žalovanej sumy
súd ustálil dátum 18.01.2011 ako deň nasledujúci po podaní návrhu na predbežné prerokovanie náhrady
škody žalobcom žalovanému. Na základe toho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

37. K námietke, že žalobcovi ako neziskovej organizácii nemôže byť spôsobená škoda vo forme ušlého
zisku súd má za to, že aj organizácia ktoré nie je založená za účelom dosiahnutia zisku tak aj táto
organizáciahospodári, pričomvýsledkomjejhospodáreniamôžebyťzvýšeniehodnotyjejmajetku,kedy
je rozdiel medzi výnosmi z jej činnosti a nákladmi na túto činnosť vynaloženými pozitívny, teda v tomto

prípade hovoríme o zisku. Podstata slova nezisková znamená, že dosahovanie zisku nie je prioritou
tejto organizácie, účelom jej založenia, čo však nevylučuje, že z jej celkového hospodárenia nebude
dosiahnutý zisk, teda že je pozitívny rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.

38. Lehotu na splnenie povinnosti 30 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia súd určil súd podľa § 232

ods. 3 CSP v náväznosti na výšku priznanej sumy a administratívnu náročnosť zrealizovania úhrady.

39. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.40. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

41. Podľa § 260 Civilného sporového poriadku ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,
pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami
osobitného predpisu.

42. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

43. Žalobca bol v konaní plne úspešný a má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rovnako

má právo na náhradu trov konania aj štát, pričom jeho nárok sa týka zvyšku priznanej sumy za
vypracovanie znaleckého posudku, ktorá nebola hradená z preddavku zloženého v priebehu konania.
Rovnako má aj znalec právo na náhradu nákladov spojených s jeho výsluchom. O výške náhrady
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.