Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010348
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618010348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich

Evy Šingliarovej a Emila Drugaja na hlavnom pojednávaní dňa 22. 5. 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. Q. , nar. XX. X. XXXX v Č., trvale bytom R. V. XXXX/XX, Č.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, v priebehu mesiacov jún, august, september 2017
na penzióne Zivka v Závažnej Porube, okres Liptovský Mikuláš, postupne vylákal od majiteľa penziónu
K. Y., trvale bytom A. T. Č.. XXX, finančnú hotovosť v celkovej výške 2.900,- eur, ktoré sa zaviazal vrátiť
v priebehu niekoľkých dní a od zamestnancov tohto penziónu - T.. Y. U.Á., trvale bytom Q. G.. XXX/
XXX, A.Ž. T., v presne nezistený deň mesiaca júl 2017 vo výške 570,- eur, ktoré sľúbil vrátiť v priebehu
týždňa, A. T., trvale bytom H.. E.. Š., N. Q. v mesiaci september 2017 vo výške 250,- eur, ktoré sľúbil

vrátiť v najbližšom výplatnom termíne, A. J.K., trvale bytom A. T. Č.. XXX, koncom mesiaca august
2017 vo výške 100,- eur, ktoré sľúbil vrátiť v priebehu týždňa a Ľ. E., trvale bytom N. V. Č.. XX, tiež
koncom mesiaca august 2017 vo výške 100,- eur, ktoré sľúbil vrátiť do troch dní, následne dňa 7. 10.
2017 v Liptovskom Mikuláši v reštaurácii Route 66 vylákal finančnú hotovosť od H. M., trvale bytom
R. Č.. XX, okres N. Y., sumu 100,- eur, ktoré sľúbil vrátiť dňa 13. 10. 2017, voči všetkým menovaným
veriteľom deklaroval ochotu a schopnosť peniaze vrátiť v dohodnutom termíne, napriek tomu, že v čase
ich požičiavania vedel, že tieto finančné prostriedky nevráti z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, ktorú
pred poškodenými zamlčal, čím spôsobil škodu poškodeným K. Y. v čiastke 2.900,- eur, T.. Y. U. v čiastke

570,- eur, A. T. v čiastke 250,- eur, A. J. v čiastke 100,- eur, Ľ. E. v čiastke 100,- eur, H. M. v čiastke
100,- eur, teda celkovú škodu vo výške 4.020 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2, 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. j/ Tr.
zákona).Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 4 (§ 37 písm. m/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)

rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhozaraďujenavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným

- Ľ. E., nar. XX. X. XXXX, bytom N. V. XX, okres N. Y., vo výške 100,- eur,
- H. M., nar. X. X. XXXX, bytom R. XX, okres N. Y., vo výške 100,- eur,
- K. Y., nar. X. X. XXXX, bytom A. T. XXX, I. N. Y., vo výške 2.900,- eur,
- A. T., W.. XX. X. XXXX, F. H.. E.. Š. XXX/XX, N. Q., vo výške 250,- eur,
- T.. Y. U.C., nar. X. X. XXXX, bytom Q. XXX/XXX, A. T., okres N. Y., vo výške 570,- eur,

- A. J., nar. XX. X. XXXX, bytom A. T. XXX, okres N. Y., vo výške 100,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na U. Q. obžalobu za pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c/ Trestného zákona s použitím ust. § 138 písm. j/ Tr. zákona.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 18. 3. 2019 v neprítomnosti obžalovaného. Všetky zákonom
stanovené formálne, ako aj materiálne podmienky v zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr. poriadku boli
splnené. Vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného.Obžalobabolaobžalovanémuriadnedoručená,obžalovanýbolnapojednávanieriadnea
včaspredvolaný,malmožnosťvyjadriťsakuskutku,ktorýjepredmetomobžaloby,predorgánomčinným

v trestnom konaní, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a bol upozornený na možnosť preštudovať
spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, rovnako bol upozornený na možnosť vykonať hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný telefonicky požiadal o odročenie pojednávania z
rodinných dôvodov. Súd nevyhovel žiadosti o odročenie hlavného pojednávania. Obžalovaný bližšie
neozrejmil a nepreukázal ním tvrdený dôvod odročenia.

Z dôvodu neprítomnosti obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní dňa 18. 3. 2019 na návrh
prokurátora prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný v
prípravnom konaní využil právo na odopretie výpovede a dodal, že je si vedomý dlhu, že ľuďom dlží
peniaze, ktoré im chce vrátiť a v apríli 2018 chcel mať dlh zväčša vyplatený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22. 5. 2019 nevyužil právo na odopretie výpovede a k veci
vypovedal. Vyjadril ľútosť nad tým, do akého štádia to dospelo. Jeho úmyslom nebolo obohatiť sa na
poškodených a peniaze si nechať pre svoju potrebu. V tom čase bol zamestnaný u p. Y., mal dohodnutý
plat. Boli dohodnutí, že požičané peniaze mu bude strhávať z platu. Skôr ako nastúpil do zamestnania

k p. Y., povedal mu, aké má dlhy. Peniaze, ktoré mu p. Y. požičal, boli na vykrývanie jeho dlhov, o čom
p. Y. vedel. Poprel, že peniaze prehral v gamblovaní. Priznal, že si od poškodených požičal peniaze
tak ako je uvedené v obžalobe, mal v úmysle im peniaze vrátiť, ale bol prepustený a z toho dôvodu im
peniaze nemohol vrátiť. Poškodení okrem p. Y. nevedeli, prečo si požičiava peniaze. Povedal im, nech
to ostane medzi nimi. Skutočná výška jeho dlhov, aj s trovami exekútorov, bola 230.000 - 240.000,- eur.

Chcel to vrátiť z platu. Denne zarábal 80,- eur. V lehotách nikomu nič nevrátil, dodatočne vrátil 200,- eur
Y.. Priznal, že aj na základe odsudzujúcich rozsudkov má záväzky, nevedel uviesť v akej výške, dlhy
vznikli podobným konaním ako v danej veci.

Svedkyňa - poškodená A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa poznajú odvtedy,

ako ho otec zamestnal ako čašníka. Prvýkrát si od nej požičal peniaze vo výške 100,- eur, ktoré jej vrátil.Potom si požičal na tenisové loptičky. Povedal, že jej to vráti, ale nevrátil. Požičala mu niekedy koncom
augusta pred 2 rokmi. Potom už vedeli, že má napožičiavané aj od ostatných. Má vedomosť aj o ďalších
osobách, od ktorých si požičal. Obžalovaného vyzývala na vrátenie peňazí písomne, aj telefonicky, ale

odpoveď žiadna. Z požičanej sumy jej nebolo nič vrátené. V čase, keď mu požičala, nevedela o jeho
iných záväzkoch. Povedal jej, že nikomu to nemá hovoriť. V prípade, ak ho súd uzná vinným navrhla,
aby mu bola uložená povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 100,- eur.

Svedkyňa-poškodenáĽ.E.nahlavnompojednávanívypovedala,žepracujenapenzióneakorecepčná,

kde obžalovaný prišiel pracovať ako čašník. Po dlhšej dobe si nadviazal také vzťahy, že mu dôverovali.
Raz prišiel s tým, že mu treba požičať peniaze na tenisové loptičky. Najprv mu nepožičala, potom mu
požičala 100,- eur. Po týždni si pýtal druhých 100,- eur. Medzitým jej tú prvú stovku vrátil a druhú už nie.
Stále sľuboval, že zarobí a vráti. Prišlo sa na to, že si napožičiaval peniaze aj od druhých ľudí. Pripustila,
že mu peniaze požičala v auguste 2017. Povedal, že potrebuje požičať na loptičky, pre rodinu. Povedal
ako dôvod aj to, že prehral peniaze. A ešte jeho vyjadrenie bolo, že je zo všetkého čistý. Povedal jej,

že peniaze jej vráti do dvoch dní. Žiadal ju o diskrétnosť, aby to nikomu nehovorila. Volala mu, písala
sms-ky, on nereagoval.

Svedok - poškodený H. M. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná
od 6. 10. 2017, kedy sa stretli v reštaurácii Rotunda, prisadli si k nemu. Počas debaty sa ukázalo, že

robil v Závažnej Porube čašníka v penzióne, a potom, že nastúpil do hotela Grand v Jasnej. Na druhý
deň mu obžalovaný volal, že sa s ním potrebuje súrne stretnúť. Vyšiel na neho s tým, že potrebuje
požičať 100,- eur. Vysvetlil mu dôvod, že nedostal výplatu, že ju dostane v stredu, s tým, že by ho aj tam
odviezol,abysijuvybral.VRotundespísalizmluvu,išieldobankomatuadalmu.Pôsobilsolídne,svedok
nezbadal náznak toho, že by klamal. V deň, kedy mu peniaze mal vrátiť, mu zavolal, že sa pomýlil, že

mu ich vráti v piatok. V piatok mu svedok volal, opäť zmenil termín s tým, že žena ochorela. Povedal,
že má deti. Nevedel, že je zadlžený. Keby to vedel, tak mu nepožičia. Povedal, že musí ísť do Čadce.
Čakal ďalší týždeň, na stanici, zase nedošiel, a to s tým, že on už nerobí, že dal výpoveď. K ďalšiemu
stretnutiu povedal, že si pôjde niečo vybaviť. Povedal mu, nech mu vráti peniaze na účet. Išiel sa spýtať
do penziónu, že či mu naozaj dlhovali peniaze. Oni mu povedali, že on im dlhuje. Za dva týždne stretol

obžalovaného v Liptovskom Mikuláši, povedal, že si našiel robotu a pošle mu peniaze. Samozrejme, že
neposlal. Svedok upresnil svoje vyjadrenie, že prvý deň sa stretli v Rotunde a druhý deň v 66-ke.

Svedok - poškodený K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný k nim prišiel ako
zamestnanec. Zamestnali ho na základe dohody. Začal robiť ako čašník. Potom začali problémy

ohľadom požičiavania peňazí. Vždy to bolo tak, že má problém, nerobil tri mesiace a potrebuje si požičať.
Keď sa mu malo niečo vyplatiť, tak to bolo tak, že 200,- eur vráti, ale 500,- eur mu je treba požičať.
Hovoril aj o zdravotných problémoch, že musí doplatiť sociálku, že ho okradli, že si musí požičať. Potom
spísali zmluvu o pôžičke, lebo im to začalo byť podozrivé. Medzitým svedkovi začali chodiť upozornenia
ako zamestnávateľovi. Boli to pôžičky od súkromných osôb. Jeho vracanie vždy bolo, že má brata, ktorý

robí v Žiline na elektrárňach, on mu pošle peniaze. Dostali sa na sumu 2.500,- eur s tým, že viac peňazí
nedostane. Stalo sa to, že niekedy v auguste prišla manželka obžalovaného so synom a boli 4 dni u
svedka, svedok im zaplatil raňajky, ubytovanie. Keď mali odísť, obžalovaný prišiel za ním, že brat mu
poslal 1500,- eur na účet, či mu nepožičia 700,- eur na vyplatenie nejakej veci. Svedok si myslel, že
nemôže byť taký, že ich surovo okradne. Svedok mu naivne dal 700,- eur. Kým si požičal peniaze, a

manželkaostalanahoteli,onišieltiepeniazeprehrať.Obžalovanýsvedkastáleťahal,sľuboval,vymýšľal
si, prezváňal, že má pôžičky už schválené. Výsledná dlžná suma bola 2.900,- eur. To, že je hráčom,
mu povedal kuchár. Prvá pôžička bola preto, že nerobil, druhá bola kvôli zdravotným problémom, že má
nedoplatok na sociálke. Ráno prišiel s tým, že mu peniaze ukradli, bolo to 3x po 600,- eur. Potom boli
ďalšie. Prvýkrát prišiel koncom júna, asi 3 týždne normálne robil, a potom začali tie pôžičky, bolo to asi

do začiatku septembra. Posledné bolo spísanie zmluvy na úrade.

Svedkyňa - poškodená A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná ako bývalého
kolegu. Bolo to v roku 2017. Požičala mu peniaze s tým, že jej ich vráti. Stále to odkladal. Požičala
mu dvakrát, raz jej vrátil vo výške 300,- eur, druhýkrát jej už nevrátil, nevedela presne, či to bolo

250,- alebo 300,- eur. Vravel jej, že peniaze potrebuje pre otca na liečenie. Dohoda bola, že peniaze
vráti, kontaktovala ho telefonicky, sms-kou. Peniaze mu dala na penzióne z ruky do ruky, bolo to asi v
septembri - októbri 2017. Keď ho kontaktovala, reagoval tak, že príde, donesie, ale nikdy tak nebolo,potom už nereagoval vôbec. Keď si požičiaval, žiadal o diskrétnosť, nech nevie majiteľ Y., že si požičal
peniaze. V čase, keď požičiavala peniaze obžalovanému, nevedela, že má nejaké dlhy.

Svedok - poškodený T.. Y. U. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným sa
stretli na pracovisku v Závažnej Porube, kde pracoval ako brigádnik. Nemal voči nemu podozrenia, ani
mu nebol nesympatický. Obžalovaný ho oslovil, či mu môže požičať 300 eur do konca týždňa, bolo to
v utorok. Povedal, že to potrebuje na menší obchod. V minulosti sa zaoberal trénovaním tenisu. Túto
svoju požiadavku odôvodnil tým, že má možnosť z Poľska doniesť rakety, ktoré by mohol na Slovensku

predať. Svedok mu požičal 300,- eur, upozornil ho, aby to nikomu nehovoril v penzióne. Hovoril, že
do Poľska pôjde cez víkend a na nasledujúci týždeň peniaze vráti. Asi nasledujúci týždeň ho svedok
počkal, či mu peniaze vráti, povedal mu, že mu ich určite vráti, ale že mu do toho niečo vošlo. Ale že
by potreboval ešte nejakých 200,- eur, tie sumy si úplne presne nepamätal, najprv bola väčšia suma,
potom menšia. Povedal, že má ešte nejakú možnosť s týmto obchodom, že mu dá navyše ešte raz
toľko. Už mu to bolo trocha podozrivé. Chcel, aby si pomohol, ale vráti mu to, čo si požičal. Vždy ho

odtiahol nabok, aby to ostatní nepočuli. Povedal mu, že peniaze už má, ale musí ich zobrať do Čadce.
Povedal mu, že naisto mu to pošle na účet. Svoj účet nemal, tak to pošle z účtu manželky. Nič sa nedialo.
Potom mu povedal, že niečo sa stalo, manželka si pomýlila koncové číslo účtu. Neskôr mu povedal, že
to vložili v banke. Už zavádzal. Potom hovoril, že peniaze z manželkinho účtu vyberie a vloží ho v banke.
Potom sa to naťahovalo, do roboty už nešiel. Neskôr ho oslovili kolegovia, či mu nepožičal peniaze, že

aj oni mu požičali. Každému hovoril, že nech to nehovorí nikomu. Keď povedal, že má peniaze v Čadci,
potrebuje na taxík 70,- eur, tak svedok mu zaplatil aj ten taxík. Vtedy som si dal napísať aj papier, že
do konkrétneho času mu vráti sumu 570,- eur.

Podľa listiny (na č. l. 60) obžalovaný si dňa 7. 10. 2017 zapožičal sumu 100,- eur od H. M., ktoré budú

vrátené 13. 10. 2017. Na konci textu listiny je uvedené meno a priezvisko U. Q. a pripojený podpis.

Dňa 14. 9. 2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom K. Y. a obžalovaným ako dlžníkom,
podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú čiastku 2.900,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť do
1. 12. 2017.

Dňa 17. 9. 2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom T.. Y. U. a obžalovaným ako
dlžníkom,podľaktorejveriteľposkytoldlžníkovipeňažnúčiastku570,-eur,ktorúsadlžníkzaviazalsplatiť
do 1. 12. 2017.

Dňa 17. 9. 2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. T. a obžalovaným ako dlžníkom,
podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú čiastku 250,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť do 1.
12. 2017.

Dňa 17. 9. 2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. J. a obžalovaným ako dlžníkom,

podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú čiastku 100,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť do 1.
12. 2017.

Dňa 17. 9. 2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom Ľ. E. a obžalovaným ako dlžníkom,
podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú čiastku 100,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť do 1.

12. 2017.

Podľa správy o povesti obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese R. V. XXXX/XX, Č., je
ženatý. Nebol riešený komisiou verejného poriadku. Bližšie hodnotený nie je.

V registri trestov má obžalovaný doposiaľ 11 záznamov, v prevažnej miere za majetkovú najmä
podvodnú trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 27. 6. 2016, sp. zn. 2T/121/2015,
právoplatným toho istého dňa bol odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. V období rokov
2010 až 2016 bol obžalovaný 5 krát odsúdený vždy za trestný čin podvodu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c/ Tr. zákona (s použitím §138 písm. j/ Tr. zákona) a z vykonaných dôkazov mal súd taktiež preukázané, že prejednávaný skutok
spáchal obžalovaný.

Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že si od poškodených požičal peňažné prostriedky tak ako je
uvedené v obžalobe, t. j. od K. Y. sumu 2.900,- eur, T.. Y. U. sumu 570,- eur, A. T. sumu 250,- eur, A.
J., Ľ. E. E. H. M., od každého z nich sumu 100,- eur. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný
výpoveďou poškodených, ktorí vo svojej výpovedi potvrdili, že obžalovanému v inkriminovanom období
požičali peňažné prostriedky vo vyššie špecifikovanej sume a rovnako ozrejmili, za akým účelom ich

obžalovaný žiadal o pôžičku. Súd nemal dôvod neveriť ich výpovedi v otázke poskytnutia peňažných
prostriedkov, ako aj výšky peňažného plnenia, keďže v tomto smere je ich výpoveď podporená listinnými
dôkazmi a to najmä zmluvami o pôžičke, resp. písomným potvrdením obžalovaného o prevzatí peňažnej
hotovosti. Všetci poškodení v podstatných okolnostiach vypovedali rovnako tak v prípravnom konaní,
ako aj v konaní pred súdom.

Obhajoba obžalovaného je postavená na tvrdení, že pri poskytnutí pôžičiek nemal úmysel poškodených
podviesť, resp. sa neoprávnene obohatiť na ich úkor. Uvedené tvrdenie obžalovaného má výlučne
subjektívny charakter. Rozhodujúce sú objektívne skutočnosti, t. j. či v čase, kedy prijímal peňažné
prostriedky ako pôžičku, bol schopný splniť si svoj záväzok vrátiť poškodeným peňažné prostriedky, teda
či bol pripravený splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniknutého záväzkového vzťahu. Z dôkazov,

ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že nebolo v schopnostiach obžalovaného už v
čase prevzatia požičaných peňažných prostriedkov, resp. v lehote splatnosti splniť si záväzok smerujúci
kvráteniupožičanýchpeňazí.Uvedenúskutočnosťmalsúdpreukázanúvýpoveďouobžalovaného,ktorý
priznal, že v čase poskytnutia pôžičky od poškodených, sa nachádzal v nepriaznivej finančnej situácii,
ktorú pred poškodenými zamlčal. Obžalovaný bol zaťažený dlhmi z iných záväzkových vzťahov, podľa

jeho výpovede dlh obžalovaného v čase prijímania pôžičiek sa pohyboval na úrovni viac ako 200.000,-
eur. Pokiaľ aj obžalovaný poberal príjem zo zamestnania, rozsah jeho záväzkov mnohonásobne
prevyšoval príjem zo zamestnania, v dôsledku čoho si obžalovaný musel byť vedomý skutočnosti už v
čase vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky, že tento nebude schopný splniť. O podvodnom úmysle
obžalovanéhosvedčítiežskutočnosť,žepreukázateľneprijímalpôžičkyodďalšíchveriteľovvčase,kedy

si nesplnil svoj záväzok z predchádzajúceho poskytnutého peňažného plnenia, existenciu splatného
dlhu „riešil“ prijatím ďalšieho peňažného plnenia titulom pôžičky, čím sa len zvýraznila a posilnila
nepriaznivá finančná situácia obžalovaného a jeho neschopnosť vrátiť požičané peniaze. Podvodný
úmysel obžalovaného je zvýraznený aj tým, že poškodeným deklaroval ochotu vrátenia peňazí, avšak
v skutočnosti ich len zavádzal a uvádzal rôzne výhovorky znemožňujúce mu vrátiť peňažné prostriedky.

O neschopnosti obžalovaného vrátiť peniaze svedčí aj skutočnosť, že napriek časovému odstupu od
prijatia peňazí neuhradil poškodeným vzniknutú škodu. V prípade ak by obžalovaný nezamlčal pred
poškodenými jeho skutočnú finančnú situáciu, je len ťažko predstaviteľné, že by sa poškodení rozhodli
požičať obžalovanému peňažné prostriedky.

Niet pochýb o tom, že obžalovaný v čase vzniku záväzku vrátiť poškodeným peňažné prostriedky
nedisponoval príjmom relevantným pre uspokojenie nárokov poškodených, naopak bol zaťažený
exekúciami a nesplatenými dlhmi, preto si musel byť vedomý toho, že svoj záväzok vrátiť poškodeným
peniaze nesplní. Tým poškodených uviedol do omylu v úmysle seba obohatiť, keďže vylákal od
poškodených peňažné prostriedky.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím

nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

V prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil pokračovacieho trestného činu, pretože všetky čiastkové
útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna
súvislosť a to jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. Trestnosť všetkých
čiastkových útokov sa preto posudzuje ako jeden trestný čin (§ 122 ods. 10 Tr. zákona). Prejednávanýmskutkom obžalovaný spôsobil väčšiu škodu (4.020,- eur) a skutok spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách, ktorými je potrebné rozumieť najmenej 3 osoby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c/ Tr. zákona.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani
podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Priznanie sa k trestnému činu predpokladá, že obžalovaný sa stotožňuje
so skutkovou podstatou žalovaného trestného činu v celom rozsahu. Pokiaľ obžalovaný vo výpovedi

uviedol, že nekonal v úmysle obohatiť sa na úkor poškodených a podviesť ich, namieta relevantný znak
skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu a to uvedenie do omylu poškodených. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné vyjadrenie obžalovaného považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zákona. Na druhej strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/, t. j. že v
minulosti pred spáchaním prejednávaného skutku bol obžalovaný právoplatne odsúdený za inú trestnú

činnosť. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest
ukladá, zvyšuje o 1/3-inu z 3 rokov na 5 rokov a 4 mesiace. Po uvedenej úprave je možné ukladať
trest odňatia slobody v rozpätí 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov. Počet záznamov v registri trestov
nasvedčuje tomu, že obžalovaný má sklony k protiprávnemu konaniu, predovšetkým majetkovej povahy
so zameraním na podvodnú trestnú činnosť. Prejednávaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, ide teda o špeciálneho recidivistu, u ktorého
hrozba výkonom trestu nemala požadovaný výchovný účinok a neviedla k náprave. Vzhľadom na
osobuobžalovaného,jehokriminálnuminulosť,spôsobenýnásledok,početpoškodených,akoajosobné
pomery obžalovaného a rozsah jeho vyživovacej povinnosti súd vymeral obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie naplní

účel trestu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon testu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu
za iný úmyselný trestný čin, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 31. 8. 2012.

Obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodeným škodu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku,
predstavujúcu majetkovú ujmu v rozsahu peňažných prostriedkoch, ktoré vylákal od poškodených.
Výšku škody mal súd preukázanú výsluchom poškodených, ako aj listinnými dôkazmi a to zmluvami
o pôžičke, resp. potvrdením o prevzatí peňažných prostriedkov. Z tohto dôvodu uložil obžalovanému

povinnosťnahradiťškodupoškodeným,ktorísijuuplatniliriadneavčas.Vkonanínebolopreukázané,že
obžalovanýhocilenčiastočnenahradilškodu,ktorábolapriznanápoškodeným.Hocitvrdil,žejednémuz
poškodených (K. Y.) uhradil čiastku 200,- eur, uvedená okolnosť nebola spoľahlivo preukázaná, pretože
uvedenú čiastku mal zaplatiť prostredníctvom pošty v deň hlavného pojednávania dňa 22. 5. 2019 a
teda nebolo jednoznačne preukázané, že uvedená suma aj bola poukázaná poškodenému.

V súvislosti s návrhom obžalovaného na konanie o dohode o vine a treste, ktorý predniesol na hlavnom
pojednávaní dňa 22. 5. 2019 súd uvádza, že konanie o dohode o vine a treste vzhľadom na štádium
trestného konania neprichádza do úvahy. Obžalovaný mal možnosť konať o dohode o vine a treste na
začiatku hlavného pojednávania dňa 18. 3. 2019, na ktoré sa nedostavil bez riadneho ospravedlnenia, v

dôsledku čoho sa svojim výlučným správaním a postojom pripravil o možnosť tohto osobitného konania.
Konanie o dohode o vine a treste po začatí dokazovania na hlavnom pojednávaní nie je možné, keďže
dôsledkomtohtoosobitnéhokonaniaje,žesaobvinenývzdávaprávanadokazovanieanaverejnýsúdny
proces a trest sa uloží bez dokazovania viny. Uvedený záver súdu sa opiera o rozhodovaciu činnosť
súdov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 347/2016 zo dňa 1. 6. 2016). Konanie o

dohode o vine a treste po začatí dokazovania by poprelo zmysel a účel tohto osobitného postupu. Pre
úplnosť súdu uvádza, že aj postoj obžalovaného v tomto smere je zmätočný a rozporuplný, keďže na
jednej strane chce uzavrieť dohodu o vine a treste (ktorá predpokladá jeho plné priznanie sa ku skutku)
a súčasne deklaruje, že nemal úmysel obohatiť sa na úkor poškodených.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.