Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119342443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119342443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: TERRASTROJ spol. s r.o.,
Vlčie hrdlo 90/A, 821 07 Bratislava, IČO: 00 643 581, zastúpeného Advokátska kancelária VIS LEGIS
s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949 proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská
23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 o zaplatenie istiny 4.211,11 eura s príslušenstvom a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/177/2019-132 zo dňa
4.2.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/177/2019-132 zo dňa
4.2.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.211,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 2.691,71 eura od 10.7.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.519,40 eura od 14.7.2018

do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur; výrokom II. rozhodol, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na
ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2, § 16, § 536 ods. 1, ods. 2, § 537 ods. 1, ods. 2, § 539 ods. 3, § 541, §
546 ods. 1, § 554 ods. 1 veta prvá, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
1, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou na Okresný
súdBanskáBystricadňa30.7.2019sažalobcavočižalovanémudomáhalvrámciupomínaciehokonania
zaplatenia sumy 4.211,11 eura s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil obchodno-záväzkovým
vzťahom, na základe ktorého žalobcovi vznikol záväzok dodať žalovanému tovar a poskytnúť služby
spočívajúce vo vykonaní servisných prác a žalovanému vznikol záväzok uhradiť žalobcovi dohodnutú
cenu. Žalobca vystavil a riadne doručil žalovanému faktúry, ktorými žalovanému fakturoval cenu za

dodaný tovar a poskytnuté služby, ktoré neboli žalovaným vrátené ani spochybnené. Splnenie záväzku
žalobcu voči žalovanému vyplýva z protokolov o vykonaní servisných prác, ktoré obsahujú dodaný tovar,
ktorý bol pri servisných prácach použitý a ktoré sú podpísané žalovaným, ktorý však doposiaľ neuhradil
faktúry č. 31-33-180710 a č. 31-33-180774. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že siu žalobcu neobjednal žiadnu službu alebo tovar, nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, poprel dodanie
fakturovaných služieb, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich dodanie s tým, že priložené
dokumenty žalobcu absolútne nepreukazujú vykonanie fakturovaných prác a navyše na nich absentuje

akýkoľvek podpis oprávnenej osoby, ktorá môže konať za žalovaného.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel pravdivosť tvrdení žalovaného, nakoľko žalobca fakturovaný
tovar riadne dodal a rovnako vykonal servisné práce na stroji JCB 1CX, výrobné číslo 808314, ako aj
na stroji JCB 4CX, výrobné číslo 963347, pričom dokladom je dodací list zo dňa 22.6.2018 a výkazy

prác zo dňa 12.6.2018 a zo dňa 26.6.2018 potvrdené podpismi zamestnancov žalovaného (p. C. a p.
P.), s ktorými žalobca bežne a opakovane v súvislosti s objednávkami žalovaného komunikoval s tým,
že žalovaný je dlhodobým zákazníkom žalobcu a uvedení zamestnanci pravidelne zväčša telefonicky
objednávali v mene a na účet žalovaného ako svojho zamestnávateľa pravidelný i nepravidelný servis
strojov alebo tovar, pričom takéto faktúry boli doteraz zo strany žalovaného vždy uhradené a preto
mal žalobca odôvodnene za to, že zamestnanci žalovaného sú na takéto úkony oprávnení. Žalobca

tiež poukázal na skutočnosť, že servis strojov bol vykonávaný u žalovaného, čo preukazujú podpismi
zamestnancov žalovaného potvrdené výkazy prác, v ktorých je uvedený dátum vykonania servisu,
čas príjazdu a odchodu z priestorov žalovaného, ako aj meno mechanika, ktorý servis vykonal. Podľa
žalobcu je mimoriadne neobvyklé, aby sa bežnými prevádzkovými záležitosťami, akými je napríklad
servis konkrétnych strojov a objednávka materiálu k jeho vykonaniu, v akejkoľvek väčšej spoločnosti

zaoberal priamo predseda predstavenstva. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho zamestnanci neboli oprávnení
k objednávke a k prevzatiu prác a tovaru, musel by preukázať, že žalobca o takejto skutočnosti vedel,
čo však podľa žalobcu nie je možné vzhľadom na dobromyseľnosť žalobcu podporenú dlhodobými
zvyklosťami. Navyše, žalovaný do podania žaloby nikdy nerozporoval vystavenie faktúr, riadne dodanie
tovaru, poskytnutie služieb, ako ani ich prevzatie a odplatu, ale smerom k T.. M. A. (service managerovi

žalobcu) rozporoval to, že objednávky neboli podpísané predsedom predstavenstva žalovaného.
Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok žalovaný eviduje vo svojom
účtovníctve a faktúry žalobcu uviedol i v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, na základe
ktorého možno usudzovať, že si žalovaný uplatnil odpočet DPH zo žalobcom uplatňovaného nároku.

4. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal medzi stranami
zavedenúobchodnúpraxaanižiadnymspôsobomnepreukázal,žeuvedenéosobybolizamestnancami,
resp. vystupovali ako zamestnanci žalovaného. Pri dodržaní opatrnosti riadneho hospodára si mal
žalobca u žalovaného overiť, či sa jedná o jeho zamestnancov a stroje a či sú poverení žalovaným.
Preto nie je rozhodujúca subjektívna vedomosť žalobcu, ale objektívne okolnosti prípadu. Skutočnosť,

že žalovaný si faktúru zaúčtoval a uviedol v kontrolnom výkaze, podľa žalovaného žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že fakturované služby boli dodané a že si ich dal u žalobcu vykonať žalovaný. Žalovaný
v najbližšej dobe zváži vyhotovenie dodatočného daňového priznania, príp. vyzve žalobcu na dobropis
faktúry.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že z výkazu práce a jázd zo dňa
12.6.2018vyplýva,žežalobcavykonalvmiestedodaniavBratislaveservisstrojatypuJCB1CX,výrobné
číslo 808 314, a to dňa 18.5.2015 a 22.5.2018 s použitím materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený
p. B. C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Z ďalšieho výkazu práce a jázd viažuceho sa k
totožnému dňu (12.6.2018) vyplýva, že žalobca vykonal u žalovaného v dňoch 21.5.2018, 22.5.2018,

1.6.2018, 5.6.2018 a 11.6.2018 servis stroja typu JCB 1CX, výrobné číslo 808 314 taktiež s použitím
materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený p. B. C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Podľa
všeobecných ustanovení výkazu práce a jázd tento výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce
a tovar vystavil žalobca dňa 25.6.2018 žalovanému faktúru č. 31-33-180710 znejúcu na sumu 2.691,71
eura s dátumom splatnosti 9.7.2018.

6. Z dodacieho listu zo dňa 22.6.2018 pre č. objednávky: SKLAD 211 NR súd prvej inštancie zistil,
že žalobca dodal žalovanému tovar, pričom ako príjemca je označená osoba p. P. s telefónnym číslo:
XXXX XXX XXX, opatrený jeho podpisom. Totožného dňa boli na stroji typu JCB 4CX, výrobné číslo
963 347 vykonané servisné práce s použitím materiálu, pričom miestom dodania bolo mesto Piešťany,

objednávateľom bol p. P. s uvedeným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Z výkazu práce a jázd
viažuceho sa k dodaciemu listu č. J1-25-061900 vyplýva, že žalobca dňa 22.6.2018 vykonal jazdu z
Nitry do Piešťan za účelom opravy vyššie uvedeného stroja, pričom oprava bola vykonaná mechanikom
žalobcu p. K.. Výkaz práce a jázd bol za žalovaného opatrený podpisom p. P.. Podľa všeobecnýchustanovení výkazu práce a jázd tento výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce a tovar vystavil
žalobca dňa 29.6.2018 žalovanému faktúru č. 31-33-180774 znejúcu na sumu 1.519,40 eura s dátumom
splatnosti 13.7.2018.

7. Na preukázanie minulej spolupráce so žalovaným žalobca súdu prvej inštancie predložil faktúru
č. 31-33-180092 s výkazom práce a jázd podpísaným zamestnancom žalovaného p. P. a s výpisom
prijatých platieb. Jedná sa o dodanie tovaru a prác zo dňa 16.1.2018 pre stroj typu JCB 4CX, výrobné
číslo 963 347 v mieste dodania Piešťany, vykonané mechanikom žalobcu p. Č.. Faktúra č. 31-33-180092

vystavená dňa 31.1.2018 a znejúca na sumu 1.280,82 eura s dátumom splatnosti 14.2.2018 bola
žalovaným uhradená. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil, že postup sporových
strán vo výkone servisu strojov je totožný ako pri predmete sporu. Žalobca predložil súdu prvej
inštancie písomnú dokumentáciu (faktúry, dodacie listy, výkaz práce a jázd, výpis úhrady faktúr zo strany
žalovaného z obdobia od 10.8.2018 do 17.9.2018), z ktorej je možné zistiť, že aj napriek tomu, že tieto
sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažuca sa k predmetu sporu, žalovaný na základe týchto

dokladov (vo svojej podstate totožných ako pri pre predmete sporu, kde za objednávateľa vystupoval p.
P.) žalobcovi plnil, pričom žalovaný túto skutočnosť v konaní žiadnym relevantným spôsobom nenapadol
(okrem tvrdenia, že ide o faktúry z neskoršieho obdobia a preto sa na spor nevzťahujú).

8. Naproti tomu žalovaný doložil dve objednávky, ktoré boli schválené štatutárom žalovaného v zmysle

vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020, z ktorých vyplýva, že prvá bola zo dňa
8.8.2019 (správne malo byť uvedené „zo dňa 8.8.2018“ - poznámka odvolacieho súdu) a druhá zo dňa
5.9.2018, z čoho možno podľa súdu prvej inštancie usúdiť, že tvrdenia žalovaného o tom, že každá
objednávka musí byť opatrená podpisom štatutára žalovaného, týmito objednávkami preukázané neboli,
nakoľko z týchto objednávok a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva okamih vzniku takejto náležitosti

objednávky s tým, že bolo povinnosťou žalovaného, aby súdu predložil dokument žalovaného, ktorý by o
takejto náležitosti objednávky pojednával, čo sa v tomto prípade rozhodne nestalo. Navyše, predložené
objednávky sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažuca sa k predmetu sporu (žalovaný mal
podľa súdu prvej inštancie predložiť dôkazy napríklad spred obdobia výkonu prác tvrdených žalobcom
a uplatnených žalobou, čo sa však nestalo).

9. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver
o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami bolo sporné, či žalobca dodal
žalovanému ním fakturované služby a tovar ku dňu 12.6.2018 a ku dňu 22.6.2018, za ktoré vystavil
žalovanému faktúry č. 31-33-180710 a č. 31-33-180774, avšak nebolo sporné, že zmluvné strany na

rovnakom skutkovom základe (obvykle) viedli záväzkový vzťah napríklad dodaním tovaru a služieb
ku dňu 16.1.2018, ako i v nasledujúcom období po spornom nároku od 10.8.2018 do 17.9.2018. Z
uvedených dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o
dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného údržbu alebo opravu strojových
zariadení žalovaného s použitím materiálu obstaraného žalobcom a záväzok žalovaného zaplatiť

žalobcovi odplatu. V zmysle dodacích listov a výkazu práce a jázd je zrejmé, že žalobca vykonal práce
objednané žalovaným, čo potvrdzuje i označenie a podpis žalovaného v zastúpení (p. C. a p. P.), pričom
žalovaný nepoprel, že by tieto osoby neboli zamestnancami žalovaného a p. P. vystupuje aj pri plnení
objednávok minulých či budúcich a zo žiadneho dôkazu predloženého súdu prvej inštancie nevyplýva,
že by žalovaný informoval žalobcu o akomkoľvek vnútornom priebehu schvaľovania alebo podpisovania

objednávok žalovaného, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného
bremena žalovaným. Za irelevantné považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie žalovaného, že žalobca
nepreukázal, že by uvedený zamestnanec mal oprávnenie na vykonanie objednávky, či prijatie plnenia,
a to s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vychádzal z praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli v minulosti a ktorá sa praktizovala i v neskoršom období pri objednávkach

z obdobia od 10.8.2018 do 17.9.2018. Skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému fakturované služby
a tovar potvrdzuje podľa súdu prvej inštancie i fakt, že žalovaný nárok uplatnený žalobou eviduje vo
svojom účtovníctve, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravu daňového priznania.
Žalovaný si nárok uplatnený žalobou uviedol i v kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty (pričom v
konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravný kontrolný výkaz), v ktorom sa uvádzajú podrobné

údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných
platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie, pričom tieto sa vykazujú na základe vyhotovených a
prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť
platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného súdprvej inštancie ustálil, že žalovaný síce nárok uplatnený žalobou neuznal, tento nezaplatil, avšak uplatnil
sinároknaodpočetdanezpridanejhodnoty.Tým,žežalovanýriadneavčasnezaplatilžalobcoviodplatu
za vykonané dielo, dostal sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením

peňažného dlhu a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania
vo výške 8% ročne tak, ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z
dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný svoje
odvolanieodôvodniltým,žežalobcasvojnárokpreukazovalfaktúramič.31-33-180774,č.31-33-180710
a záznamami o oprave, resp. zo servisných prehliadok a jedným dodacím listom. Prevzatie faktúr
podľa žalovaného nebolo preukázané. Záznamy, ktoré boli prílohou faktúry, boli ručne vypísané a za
žalovaného to mali podpísať osoby „C.“ (12.6.2018 2x) a „P.“ (26.6.2018). Žalovaný namietal, že z

predmetných príloh nevyplýva, že sa vzťahujú k predmetným faktúram (nie je na nich vidieť súvisiace
čísla). Žalovaný poukázal na povinnosť strán preukázať svoje skutkové tvrdenia s tým, že najmä žalobca
musí dostatočne preukázať dôvodnosť žaloby, pričom podľa žalovaného nebolo sporné, že žalovaný
či už odporom alebo svojimi ďalšími vyjadreniami skutkovo poprel dodanie služieb a podľa názoru
žalovaného nebolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy o neexistencii zmluvného vzťahu. Žalobca

napríklad nedal vykonať dôkaz dopytom na Sociálnu poisťovňu, či osoby „C.“ a „P.“ boli zamestnancami
žalovaného, ale ani nenavrhol, aby žalovaný uviedol, či boli jeho zamestnancami. Navrhol iba svedeckú
výpoveď vlastných mechanikov, čo súd nevykonal. Z nečitateľných záznamov môže byť meno C., C., C.,
atď., pričom osoba s označením P. tiež nemusí byť iba jedna. Žalovaný poukázal na zásadu formálnej
pravdy, ktorou sa podľa CSP riadi sporové konanie a zároveň uviedol, že dôkaz o obchodnej praxi

medzi stranami žalobca preukazoval až v priebehu konania, kedy mu to súd prvej inštancie umožnil
nad rámec sudcovskej koncentrácie, pričom z dôkazov vyplynulo, že medzi stranami boli aj iné zmluvy,
avšak žalovaný k týmto dodal písomné objednávky, ku ktorým sa žalobca nevyjadril vôbec, a teda ich
nepoprel. Podľa žalovaného bolo preukázané, že obchodná prax bola založená na základe písomných
objednávok s dohodnutou cenou, a nie iba na základe ústnych objednávok, čo súhlasí aj so systémom

manažmentu u žalovaného. Faktúra sama osebe nie je dôkazom obchodnej praxe. Súd prvej inštancie
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež usúdil, že žalobca so žalovaným uzavreli jednu ústnu
zmluvu o dielo (napriek viacerým časovo a obsahovo nenadväzujúcim faktúram). Žalovaný v odvolaní
tiež namietal absenciu dohody o cene, nakoľko z dodacích listov, resp. zo záznamov o oprave nevyplýva,
že by obsahovali aj dohodu o cene, je tam iba druh opráv, prípadne použitý materiál a počet hodín

práce. Nakoľko žalovaný poprel dodanie diela, resp. existenciu zmluvy, poprel aj existenciu dohody
o cene, preto nešlo o nesporné tvrdenie. Nakoľko táto skutočnosť vyplýva z hmotného práva a súd
pozná právo, podľa názoru žalovaného nebolo dôvodné na to upozorňovať v priebehu konania, a to s
poukazom na zásadu formálnej pravdy. Ak nie je preukázaná zmluva o dielo, žalobca nepreukázal ani
výšku domnelého bezdôvodného obohatenia, a teda podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.4.2020,
v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám prakticky v celom konaní nerozporoval vystavenie
faktúr,čidodanietovarualeboposkytnutieslužieb,alenadodanéfaktúryreagovalT..M.U.A.akoservice
managerovi žalobcu vrátením faktúr s tým, že objednávky k daným službám či dodaniu tovaru neboli

potvrdené predsedom predstavenstva žalovaného, na základe čoho podľa žalobcu možno konštatovať,
že žalovaný zároveň potvrdil prevzatie predmetných sporných faktúr, pri ktorých odmieta povinnosť
ich úhrady, no na druhej strane dané faktúry uviedol v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty,
čím si odpočítal DPH, čo taktiež preukazuje ich doručenie. Takéto konanie žalované žalobca považuje
za krajne špekulatívne a právne pochybné v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku. Rukou vypísané

dokumenty nemožno len z tohto dôvodu považovať za nedôveryhodné pre právne účely. K tvrdeniu
žalovaného, že nie je zrejmé, či sa predmetné prílohy vzťahujú k faktúram, lebo údajne neobsahujú
„súvisiace čísla“, žalobca uviedol, že ako na faktúre, tak aj na výkazoch prác je uvedené sériové číslo
a typ stroja, čím sú veľmi ľahko a jednoznačne spárovateľné s predmetnými faktúrami a navyše tovardodaný počas vykonania servisu a/alebo na objednávku je uvedený ako na dodacom liste, resp. výkaze
prác, tak aj na danej faktúre. Žalobca má jednoznačne za to, že dostatočne skutkovo, ako aj materiálne
preukázal dôvodnosť podania žaloby a uniesol v konaní dôkazné bremeno, pričom s poukazom na

kontradiktórnosť sporového konania žalobca zastáva názor, že žalovaný mal v celom súdnom konaní
dostatočné možnosti a príležitosť uviesť svoje protiargumenty vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, s ktorými
nesúhlasil, v dôsledku čoho jeho dodatočné tvrdenia uvádzané v odvolaní opäť svedčia o účelovosti
jeho krokov. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa
9.1.2020 vyplýva, že malo ísť o „interný spôsob kontroly“ (navyše vytvorený žalovaným až v poslednom

období), ktorý nebol tretím stranám známy a nezodpovedal ani obchodnej praxi medzi žalobcom a
žalovaným,pričomžalovanýnepreukázal,žebyžalobcaotakejtopotrebe„potvrdenia“objednávkyvedel
a zároveň potvrdil, že k objednávkam zo strany zamestnancov dochádzalo, v dôsledku čoho žalobca
nemalaninajmenšiepochybnostiotom,žezamestnancivystupujúcivmenežalovanéhoniesúnatakéto
konanie oprávnení a v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno o tom, že tretia osoba
vedela, že konajúca osoba nie je oprávnená konať v mene podnikateľa, je na strane podnikateľa, v mene

ktorého osoba konala. V predmetnom súdnom konaní nešlo ani tak o faktúry, ktoré by žalobca predkladal
na dôkaz existencie obchodnej praxe, ale obchodnú prax žalobca preukázal práve prílohami k faktúram
- výkazmi prác a dodacími listami, kde boli podpísané práve zamestnancami žalovaného, ktorí v jeho
mene komunikovali so žalobcom od ústnej objednávky až po prevzatie tovaru a služieb a na podklade
týchto následne došlo k vystaveniu faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, pričom podľa žalobcu úhradou

takýchto faktúr žalovaný preukázal to, že zamestnanci, v danom prípade p. P., boli oprávnení konať
v mene žalovaného, ako aj to, že zamestnanci objednávali služby a tovar u žalobcu. Žalovaný síce
doložil objednávky, avšak tieto nepreukazujú jeho tvrdenie o tom, že by potvrdzovanie objednávok
predsedom predstavenstva bolo od počiatku obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, t.j.
bolo obchodnou praxou, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný nepredložil žiadne objednávky (lebo

takéto ani neexistujú), ktoré by boli spred obdobia, kedy došlo k vystaveniu sporných faktúr a ktoré
by boli potvrdené žalovaným a žalobcom (a to aj napriek dlhoročnej spolupráci). Žalobca tiež odmieta
tvrdenie žalovaného, že nedošlo k dohode o cene, nakoľko uvedené žalovaný v celom konaní ani len
nerozporoval, pričom v tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný si tieto
fakturované sumy uplatnil aj v kontrolnom výkaze pre DPH, čím v zásade uznal ich výšku. Žalobca sa

v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a vydaný v
súlade so zákonom, na podklade čoho žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia boli právnemu zástupcovi žalovaného
doručené dňa 4.5.2020.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

14. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

15.Podľa§15ods.2Obchodnéhozákonníkaakosobasvojímkonanímprekročírozsahpovereniapodľa
odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia

nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

16. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.18. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto

určenia.

19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

20. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

21. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia
žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I.
rozsudku a s ním súvisiaceho výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s tým,

že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne
závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným
s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v
odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie

vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej
inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými

medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k
meritu sporu, a to predovšetkým vo vzťahu k ustáleniu záverov o uzavretí platných ústnych zmlúv o
dielo, na základe ktorých došlo zo strany žalobcu k riadnemu splneniu ich predmetov a následne zo
strany žalovaného k riadnemu prevzatiu poskytnutých plnení prostredníctvom svojich zamestnancov, a
to aj s ohľadom na do toho času medzi stranami zaužívanú obchodnú prax, pričom súd prvej inštancie

veľmi jasne a vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol odpovede k
otázkam vystavším z procesnej obrany žalovaného v súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa
spochybňovania samotného uzavretia platných zmlúv o dielo, prevzatia žalobcom poskytnutých plnení
žalovaným, následného vzniku nároku žalobcu na zaplatenie fakturovaných cien diela a v neposlednom
rade v súvislosti so zvyklosťami a spôsobom objednávania a dodávania tovarov a servisných prác

existujúcimi v inkriminovanom čase.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na skutočnosť, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov predstavujúcich
predmetné faktúry a k nim patriace prílohy je zrejmá ich vzájomná súvislosť a previazanosť, pričom

ak žalovaný považoval žalobcom predložené fotokópie za nedostatočne čitateľné, nič mu nebránilo,
aby v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonanie dôkazu predložením originálov sporných
listín, jednoznačnou identifikáciou (plné mená a ďalšie identifikačné údaje) na nich uvádzaných osôb,
ktoré konali v mene žalovaného z pozície ich pracovného pomeru so žalovaným v spojení s následnýmprípadným návrhom na ich výsluchy ako svedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že minimálne jedna z týchto
osôb figuruje z pozície zamestnanca žalovaného aj na dokladoch súvisiacich s inými realizovanými
zmluvnými vzťahmi medzi sporovými stranami, ktoré boli žalovaným riadne akceptované a ceny za na

ich základe žalobcom poskytnutých plnení žalovaným riadne uhradené, sa odvolací súd stotožňuje s
argumentáciou žalobcu, podľa ktorej ide len o účelovú obranu žalovaného majúcu za cieľ zbavenie sa
povinnosti uhradiť ceny diela za riadne splnené predmety zmlúv o dielo. Navyše nemožno opomenúť
fakt, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že predmetné sporné faktúry eviduje vo
svojom účtovníctve a zahrnul ich aj do svojho kontrolného výkazu pre daň z pridanej hodnoty, čo jednak

jednoznačne preukazuje riadne doručenie týchto faktúr žalovanému a jednak nepriamo preukazuje aj
ich vecnú akceptáciu zo strany žalovaného. Žalovaný ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
a ani v odvolacom konaní nijako nerozporoval skutočnosť, že predmetný materiál a servisné práce
boli realizované na strojných zariadeniach vo vlastníctve žalovaného a v jeho prospech, pričom v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad aj na skutočnosť, že totožný stroj typu JCB 4CX, výrobné
číslo 963 347 figuruje aj v súvislosti s faktúrou č. 31-33-180092 vystavenou dňa 31.1.2018 a znejúcou

na sumu 1.280,82 eura s dátumom splatnosti 14.2.2018, ktorá bola žalovaným riadne uhradená.
V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v
odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej
inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom
nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody (odvodzované zo znenia § 365 ods.

1 CSP) spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu
prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa absencie dohody o cene, odvolací
súd jednak uvádza, že absencia tejto zmluvnej náležitosti nebola žalovaným v konaní pred súdom

prvej inštancie výslovne rozporovaná, avšak aj v prípade, ak by odvolací súd akceptoval argumentáciu
žalovaného, v zmysle ktorej pred súdom prvej inštancie poprel existenciu platne uzavretých zmlúv o
dielo ako takých, táto obrana žalovaného neobstojí s poukazom na dikciu ustanovenia § 536 ods. 3
Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť uzavretia platnej zmluvy o dielo aj bez výslovnej
dohody o cene diela alebo o spôsobe jej určenia, pričom v tejto súvislosti nemožno nechať bez

povšimnutia ani skutočnosť, že žalovaný predmetné faktúry v ich plnej výške zahrnul do svojej účtovnej
dokumentácie vrátane kontrolného výkazu pre daň z pridanej hodnoty, čím de facto akceptoval ich výšku
a v priebehu konania vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal vrátenie predmetných faktúr žalobcovi
s namietaním či už ich celkovej neopodstatnenosti z pohľadu na nich uvádzaného rozsahu dodania
tovaru a servisných prác alebo namietaním nimi fakturovanej výšky ceny diel. Ako irelevantnú odvolací

súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie, že nad rámec
sudcovskej koncentrácie umožnil žalobcovi predložiť dôkaz o obchodnej praxi medzi stranami sporu.
Žalovaný v odvolaní túto svoju odvolaciu námietku žiadnym konkrétnym spôsobom nezdôvodnil, keď
presne nešpecifikoval, o ktoré konkrétne dôkazy by malo ísť, kedy boli žalobcom uplatnené a z akého
dôvodu ich žalovaný považuje za nepredložené včas spôsobom súladným so zásadou sudcovskej

koncentrácie konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 153 ods. 2
CSP, z ktorého vyplýva pre konajúci súd možnosť (a nie povinnosť) neprihliadať na neskoro predložené
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to predovšetkým za situácie, ak by na
ich predloženie nadväzovala potreba nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov
súdu, pričom však z obsahu spisu nevyplýva, že by v súvislosti s akýmkoľvek žalobcom predloženým

dôkazom takáto potreba v konaní pred súdom prvej inštancie vyvstala.

26. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré
by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so

zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a správnym smerom, z vykonaného dokazovania
vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je
podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vychádzal, na ktoré dôkazy neprihliadal a zároveň náležitým a zrozumiteľným
spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalovaný v podanom odvolaní

nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti
napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacímidôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2
CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).