Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010183
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721010183.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricinaverejnomzasadnutíkonanomdňa13.októbra2022,vsenátezloženom
zpredsedusenátuJUDr.PetraKvietkaačlenovsenátuJUDr.MartinaĽuptáka,PhD.,MBAaJUDr.Mária
Šuleja, v trestnej veci obžalovaného T. W., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, sp.zn. 2T/51/2021 zo dňa 22.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/51/2021 zo dňa 22.11.2021, bol obž. T. W. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to za
skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

aj napriek tomu, že dňa 05.11.2020 v meste Zvolen, osobne prevzal výzvu Okresného súdu vo
Zvolene pod č. k. 0T 105/2020 na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
Trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 0T 105/2020 zo dňa 05.11.2020, právoplatného a
vykonateľného dňa 05.11.2020, pričom trest odňatia slobody mal nastúpiť do ÚVV a ÚVTOS v Banskej
Bystrici, Komenského 7, najneskoršie v priebehu dňa 30.11.2020 v čase do 14:00 hod., túto výzvu však
nerešpektoval a bez vážneho dôvodu výkon trestu nenastúpil.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Zvolen uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím
§ 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Voči tomuto rozsudku podal včas ako osoba oprávnená podať odvolanie obžalovaný, v ktorom
uviedol, že rozsudok je nespravodlivý a nezákonný, pretože súd prvého stupňa nezohľadnil existenciu
viacerých vážnych skutkových okolností, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie trestnosti konania
obžalovaného, ako aj na druh uloženého trestu a výmeru uloženého trestu. Závery súdu prvého stupňa
uvedené v rozsudku vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a že došlo k porušeniu
základných zásad trestného konania. Obžalovaný poukázal na existenciu vážnych osobných dôvodov,

ktoré ovplyvnili neskorší nástup obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ktorých
existencia bola na hlavnom pojednávaní dostatočne preukázaná, ako aj na dĺžku časového úseku,
ktorý uplynul od dátumu nariadeného nástupu do výkonu trestu odňatia slobody do momentu, kedy sa
obžalovaný preukázateľne telefonicky prihlásil k nástupu do výkonu trestu (od nariadeného nástupu dňa
30.11.2020 do 07.12.2020 uplynulo len 7 dní, počas ktorých navyše obžalovaný už dňa 02.12.2020
žiadal príslušníka PZ o povolenie odkladu dátumu nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a spoľahol

sa, i keď nesprávne, že takáto žiadosť o odklad nástupu je dostatočná). Obžalovaný sa nástupu do
výkonu trestu účelovo nevyhýbal, práve naopak, je preukázané, že vynaložil úsilie (i keď procesnenesprávnym spôsobom), oznámiť existenciu závažných osobných dôvodov, ktoré mu v danom čase
objektívne bránili nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody v súdom nariadený dátum a nastúpiť
do výkonu trestu po pominutí týchto dôvodov. Počas konania nebola vyvrátená alebo spochybnená

vôľa obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody nastúpiť a to čo najskôr po tom, ako pominú
vážne dôvody , ktoré mu znemožňovali nástup do výkonu trestu v nariadený dátum. Práve existencia
vážnych dôvodov brániacich v riadnom nástupe do výkonu trestu je jedným z obligatórnych znakov
skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., to
znamená v prípade, ak sa preukáže existencia takýchto vážnych dôvodov, ktoré osobe bránili v riadnom

nástupe do výkonu trestu, nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu a
konanie obžalovaného teda nie je možné považovať za trestný čin. V priebehu trestného konania
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný vyvinul úsilie, i keď nesprávnym procesným
spôsobom, smerujúce k požiadaniu o odklad k nástupu do výkonu trestu z vážnych rodinných dôvodov.
Obžalovanýpovažujetrestvovýmereakovrozsudkuzaneprimeraneprísnyanespravodlivý.Odsúdenie
na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov predstavuje neprimeraný zásah nielen do práv

obžalovaného,alenajmävýraznezasahujedoprávachránenýchzáujmovjehorodiny,čojevrozporeso
základnouzásadouukladaniatrestovpodľa§34ods.2Tr.zák.Tedavprípade,akkonanieobžalovaného
je vôbec trestným činom, bolo pre naplnenie účelu trestného konania dostačujúce uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody v nižšej výmere, ako trest uložený v napadnutom rozsudku, pretože podmienky
na mimoriadne zníženie trestu sú v danom prípade podľa názoru obhajoby splnené, prípadne uložiť

obžalovanému niektorý z alternatívnych trestov. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí
spod obžaloby, eventuálne aby postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť, pretože podľa jeho názoru prvostupňový rozsudok je zákonný a správny.

Naproti tomu obhajca obžalovaného sa plne pridržiaval písomného odvolania a navrhol rozhodnúť
v zmysle odvolacieho petitu v ňom uvedenom. Zdôraznil, že obžalovaný sa počas celého trestného

stíhania snažil zaradiť do spoločnosti a to aj tým, že sa riadne stará o svoju rodinu, hoci nie je biologickým
otcom dieťaťa, ktoré s družkou vychováva.

Samotný obžalovaný prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že mu je všetko ľúto, nevyhýbal sa
nástupu do výkonu trestu , mal však vážne dôvody, prečo na výkon trestu včas nenastúpil. V ostatnom

sa pridržiaval prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Dospel
však k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré všetky skutočnosti
vzalzapreukázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,existenciuktorýchskutočnostípokladal

so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo
neuveril jeho obrane, že sa snažil o odklad nástupu na výkon trestu. Svedok C. Z. poprel, že by ho

obžalovaný kontaktoval a rovnako poprel aj to, že by bol kontaktovaný v tejto súvislosti prostredníctvom
W. P., resp. prostredníctvom iných osôb. Bolo preukázané, že obžalovaný svedka Z.a kontaktoval až
po uplynutí lehoty, ktorá mu súdom bola určená na nástup do výkonu trestu a keď už bol vydaný príkazna jeho dodanie do výkonu trestu. Je teda zrejmé, že obžalovaný neurobil do dňa, ktorý mu bol určený
súdom na nástup do výkonu trestu, žiadne zákonné opatrenie na prípadný odklad výkonu trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutom rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a nimi je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný T. W. v kritickom období,
za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustil činu tak, že aj
napriektomu,žedňa05.11.2020 vmesteZvolen,osobneprevzalvýzvuOkresnéhosúduvoZvolenepod

č. k. 0T 105/2020 na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Trestným rozkazom
Okresného súdu vo Zvolene č. k. 0T 105/2020 zo dňa 05.11.2020, právoplatného a vykonateľného dňa
05.11.2020,pričomtrestodňatiaslobodymalnastúpiťdoÚVVaÚVTOSvBanskejBystrici,Komenského
7, najneskoršie v priebehu dňa 30.11.2020 v čase do 14:00 hod., túto výzvu však nerešpektoval a bez
vážneho dôvodu výkon trestu nenastúpil.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a správne mu uložil aj podľa § 348 ods.
1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho

stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis
I.ÚS 56/01).

K nosnej odvolacej námietke obžalovaného, že vyvinul úsilie, i keď nesprávnym procesným postupom,
smerujúce k požiadaniu o odklad nástupu do výkonu trestu z vážnych rodinných dôvodov, krajský súd
uvádza, že tak ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že obžalovaný konal
tak až po uplynutí lehoty, ktorá mu súdom bola určená na nástup do výkonu trestu a keď už bol vydaný
príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že výzvu na nástup do

výkonu trestu prevzal obžalovaný dňa 05.11.2020 s tým, že do výkonu trestu mal nastúpiť do 30.11.2020.
Je teda nepochybné, že na vybavenie si všetkých rodinných záležitostí mal obžalovaný dostatočný
časový priestor, t. j. 25 dní.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.