Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8514206296.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov
senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava
- Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej: R. Ž., V.. XX.XX.XXXX, P. K. XXXX/X, XXX XX T. Ľ., o

vymoženie 1.465,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 5Er/691/2014-43 z 20. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad

Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
25. novembra 2014, doručenú súdu 17. decembra 2014.

2. Exekučný súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že právna predchodkyňa oprávneného, T.
T., D.. T.. a povinná 21. októbra 2005 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva o splátkovom úvere“), na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 31.800,- Sk

(1.055,56 eur) s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2.000,-
Sk (66,38 eur) splatným v deň podpisu zmluvy, poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66
euro) mesačne a mesačnou splátkou vo výške 852,- Sk (28,28 eur). V tejto zmluve si zmluvné strany
dohodli splatnosť prvej splátky na 20. novembra 2005, konečnú splatnosť úveru na 20. októbra 2010 a
splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom
úvere boli Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1. augusta 2002. Oprávnený a povinná 17.

mája 2013 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v bode 3.1 ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi veriteľom a
dlžníčkou pod č. 2769206, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
V bode 3.2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán

podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienkutejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu. Keďže povinná úver riadne a včas nesplácala, oprávnený podal voči nej žalobu
na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom T. I., D.. T.., ktorý o tejto žalobe rozhodol rozsudkom,
sp. zn. SR 00328/14 zo 7. mája 2014 tak, že povinnej uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažné
prostriedky vo výške 1.465,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 292,69 eur, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.465,- eur od 31. mája 2013 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské

konanie vo výške 121,10 eur, ďalej trovy inkasného konania vo výške 150,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 190,58 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. júla 2014 a
vykonateľnosť 17. júla 2014. Tento rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní.

3. Exekučný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v danom prípade je potrebné posúdiť

predmetnú rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľke, teda povinnej, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Exekučný súd zdôraznil s poukazom
na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, že v prejednávanej veci je nerovnováha v právach
a povinnostiach zmluvných strán zrejmá, pretože rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Podľa názoru exekučného súdu je v danom prípade potrebné posúdiť predmetnú rozhodcovskú zmluvu
ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy

je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľka
nemala žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľky. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľke predložená spolu s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinná

osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemohla nijako
ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky
tedareálnedochádzaknarušeniurovnováhymedzizmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľky
(dlžníčky). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v

ustanovení § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučný titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

4. Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že dojedanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľke bola odopretá ochrana, ktorú jej zaručujú kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13 EHS.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že
napriek tomu, že v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je uzatvorená
na samostatnom dokumente a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Súčasne pripomenul, že povinná podpísala rozhodcovskú
zmluvu sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru, zčoho podľa neho vyplýva, že spotrebiteľka ju mohla odmietnuť bez toho, aby odmietla iné zmluvné
ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve ani nenachádzali. Tiež poukázal na skutočnosť,
že zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté peňažné prostriedky bola uzatvorená 21.

októbra 2005 a rozhodcovská zmluva bola uzatvorená 17. mája 2013, teda po viac ako deviatich
rokoch od poskytnutia peňažných prostriedkov. Ďalej oprávnený pripomenul, že podľa bodu 3.3
rozhodcovskej zmluvy mohla povinná od tejto zmluvy bez udania dôvodu odstúpiť, ako aj to, že
vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie
podľa ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal, že

v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva v štandardnej formulárovej zmluve je pre súd neprijateľná, ktorý záver považuje oprávnený
za absurdný, keďže tak by mohli byť neplatné všetky zmluvy využívané štátnymi aj neštátnymi
energetickým podnikmi, bankovými inštitúciami a inými. Ďalej oprávnený poukázal na na rozhodnutia
iných súdov v obdobných veciach a tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z
11.6.2019. Oprávnený je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek

racionálneho odôvodnenia, nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy, keďže podľa súdu prvej
inštancie jediným porušením povinnosti na strane oprávneného by malo byť už len uzatvorenie
samotnej rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení
s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie

(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa
ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po

prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. S účinnosťou od 1. januára 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a
to v závislosti od strán sporu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) zakotvil novú koncepciu právnej

úpravy rozhodcovského konania v právnom poriadku Slovenskej republiky.

12. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah založený na základe zmluvy o
splátkovom úvere z 21. októbra 2005 ako vzťah spotrebiteľský.

13. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázkaplatnostirozhodcovskejzmluvy.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyužvoviacerýchrozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp.
zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanieexekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn.
2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2164/10 z 1. novembra 2011.

14. Povinná ako spotrebiteľka pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemala možnosť výberu, ak bude
žalovaná na rozhodcovskom súde. Ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladá výlučne

právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy
sa považuje za neprijateľné. Hoci spotrebiteľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom,aleakpodľatakejtorozhodcovskejzmluvysazačnerozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,
spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd preto zastáva názor, že
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské

žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd. Preto
ak oprávnený namieta, že jediným porušením podľa jeho názoru malo byť uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, nejde o námietku dôvodnú, pretože hlavný dôvod, prečo rozhodcovská zmluva sa považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku je ten, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak podá žalobu veriteľ, teda nemá možnosť voľby v prípade

začatia konania veriteľom.

15. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o splátkovom úvere z 21. októbra 2005

aj rozhodcovská zmluva zo 17. mája 2013 je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohla
dlžníčka ovplyvniť a musela sa mu podriadiť.

16. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by napríklad aj záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

17. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú

zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej a neplatnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp.
zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje

dobrým mravom.

18. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zozákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesust.§3zákonaorozhodcovskomkonaníuzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučné konanie.

19. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť

vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

20. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

21. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora

C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

22. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa
vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
vrátane osvojenia si dôvodov v ňom uvedených (§ 387 ods. 1 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).