Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 21Cb/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516217088
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Miklošková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1516217088.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaVvkonanípredsudkyňouJUDr.EvouMikloškovouvprávnejvecižalobcu:ARYT,

s.r.o., 679 61 Letovice - Zábludov 34, Česká republika, IČ: 292 16 567, zastúpeného advokátom Mgr.
MiroslavomJurikom,A.Sládkoviča5,91501NovéMestonadVáhom,IČO:42274311,SAKpodč.5061
proti žalovanému: EUROPE INDUSTRIAL GROUP s.r.o., Šustekova 49, 851 04 Bratislava - mestská
časťPetržalka,Slovenskárepublika,IČO:36690023,zastúpenémuadvokátskouspoločnosťouMAREK
PARTNERS s.r.o., Mudroňova 51, 811 03 Bratislava, IČO: 47 960 264 o zaplatenie istiny vo výške
20.840,00 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 09.12.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške
20.840,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.400,00 Eur od 29.01.2013
do zaplatenia, zo sumy 4.350,00 Eur od 29.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 7.700,00 Eur od 29.01.2013
do zaplatenia, zo sumy 2.590,00 Eur od 11.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.800,00 Eur od 11.02.2013
do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 1.250,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 929,52 Eur. Súdny poplatok za žalobu v predpísanej výške 1.250,00 Eur žalobca zaplatil na účet

tunajšieho súdu dňa 30.12.2016.

2. Žalobu v rámci procesného útoku odôvodnil nasledovnými skutkovými tvrdeniami: Na základe e-
mailovej objednávky od žalovaného č. ORD/XXXXXXXX/X zo dňa 21.11.2012 zabezpečil žalobca ako
zasielateľ pre žalovaného prepravu zariadenia mliekarne z Nového Mesta nad Váhom (firma MILEX,
a.s.) do rakúskeho mesta Hartberg. Všetko bolo realizované medzi stranami na základe zasielateľskej
zmluvy, keďže žalobca nie je sám dopravcom, ale podniká ako zasielateľ. Jednalo sa sčasti o

nadrozmernú prepravu a prepravu menších dielov klasickými kamiónmi. Na základe predložených CMR
od dopravcov bolo všetko potvrdené bez výhrad, len na druhom CMR je podpis (rovnaký ako na
ostatných CMR) a chýba tu pečiatka, pretože vykládka prebehla až po 22:00 hod. Všetky CMR (originály)
boli zaslané žalovanému spolu s faktúrami. Faktúry za prepravy žalovaný žalobcovi nikdy nevrátil ani
nespochybnil s nejakou výzvou alebo reklamáciou. Žalovaný vrátil žalobcovi len dve faktúry, a to P
a P - ide o viac náklady od dopravcov, ale žalobca trvá na ich úhrade. Žalovaný žalobcovi napísal o
akomsi pochybení v doprave, nenapísal však presne o aké pochybenia išlo a márne výjazdy označil ako

vymyslené. Žalobca vystavil žalovanému v predmetnej veci spolu päť faktúr v celkovej výške 20.840,00
Eur, a to faktúru č. P. zo dňa 28.12.2012, splatnú dňa 28.01.2013 na sumu 4.400,00 Eur, faktúru č.
P zo dňa 28.12.2012, splatnú dňa 28.01.2013 na sumu 4.350,00 Eur, faktúru č. P zo dňa 28.12.2012,
splatnú dňa 28.01.2013 na sumu 7.700,00 Eur, faktúru č. P zo dňa 10.01.2013, splatnú dňa 10.02.2013na sumu 2.590,00 Eur a faktúru č. P zo dňa 21.01.2013, splatnú dňa 10.02.2013 na sumu 1.800,00 Eur.
Žalovaný žalobcovi uvedené faktúry nezaplatil v lehote splatnosti a ani po nasledovných urgenciách.
Žalovaný ako dôvod nezaplatenia uvedených faktúr uvádzal, že mu zákazník - firma EDTMAYER

Systemtechnik GmbH v Rakúsku ešte nezaplatil, uvádza ako dôvod údajne poškodenie nákladu alebo
že bude požadovať zľavu. Neskôr žalovaný oznámil žalobcovi, že na jeho žiadosť o fotodokumentáciu
s poškodeným tovarom mu nikto neodpovedal. Z e-mailovej komunikácie, ktorá sa k žalobcovi dostala
od žalovaného zrejme nedopatrením, žalovaný hovorí, že si konečný príjemca sťažuje na množstvo
vyfakturovanej práce (žalovaný vykonával opätovnú montáž v Rakúsku) a nie na poškodený náklad.

Samotné prepravy v danej veci vykonávali dve české obchodné spoločnosti: 1. C. Spaarmann CZECH
spol. s r.o. a 2. MAXITRANS s.r.o. Prvej firme žalobca uhradil všetky vystavené faktúry a druhej firme
po súdnom konaní tiež žalobca uhradil faktúry v septembri 2016. Žiadal vo veci vydať platobný rozkaz.

Dôkazy: objednávka č. R./XXXXXXXX/X zo dňa 21.11.2012, sedem dokladov CMR od dopravcov zo
dňa 11.12.2012, faktúry č. P č. P č. P č. P a č. P e-mailová komunikácia strán sporu, listy od dopravcov C.

SpaarmannCZECHspol.sr.o.aMAXITRANSs.r.o.,výpisyzobchodnéhoregistražalobcuažalovaného

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 21Cb/154/2016-69 dňa 22.05.2017, ktorý bol uznesením
sp. zn. 21Cb/154/2016-84 zo dňa 15.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2017, zrušený
podľa § 267 ods. 3 C.s.p., nakoľko žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 06.06.2017 v rámci procesnej obrany uviedol nasledovné skutkové
tvrdenia: Žalovaný nároky tvrdené žalobcom neuznáva, nakoľko žalobca do podania odporu
nepredložil žalovanému riadne vyplnené nákladné listy CMR preukazujúce riadne vykonanie objednanej
medzinárodnej prepravy, resp. skutočnosť, že si žalobca uplatňuje prestoje, za ktoré žalovaný nenesie

zodpovednosť. Žalovaný má za to, že medzi stranami sporu na základe objednávky zo dňa 21.11.2012,
ktorou si žalovaný u žalobcu objednal prepravu zariadenia z Nového Mesta nad Váhom do Hartbergu
v Rakúsku, došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v zmysle
Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) zo dňa 19.05.1956,
ktorý bol zverejnený vo vyhláške ministra zahraničných vecí ČSSR č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor

CMR“). Predmetom plnenia dohodnutým medzi žalobcom a žalovaným totiž bola preprava zásielky
za odplatu cestným vozidlom, pričom miesto prevzatia a predpokladané miesto jej dodania ležali vo
dvoch rôznych štátoch, teda v Slovenskej republike a v Rakúskej republike, pričom oba tieto štáty sú
zmluvnými stranami Dohovoru CMR /čl. 1 ods. 1/. Žalovaný odmieta ako účelové tvrdenie žalobcu,
že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy. Objednávka jednoznačne udáva:

„Objednávame si u Vás prepravu zariadení v nasledujúcich počtoch kamiónov a cien za prepravu:
(...)“. Z pohľadu žalovaného mal teda prepravu vykonať žalobca pre žalovaného, nebolo podstatné,
či prepravu vykoná vlastnými silami alebo si k plneniu objednávky prizve subdodávateľov. Žalovaný
poukazuje na znenie čl. 32 ods. 1 veta prvá a tretia písm. c) Dohovoru CMR: „Nároky z prepráv, na ktoré
sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. Premlčacia lehota začína plynúť vo všetkých

ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy.“ Prepravná zmluva
medzi stranami sporu bola uzavretá najneskôr dňa 11.12.2012, kedy boli zariadenia naložené v Novom
Meste nad Váhom na kamióny pristavené žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že ak by boli nároky žalobcu
oprávnené, všetky tieto nároky by boli premlčané najneskôr 11.03.2014. Žalobca podal žalobu na
súd dňa 09.12.2016, preto žalovaný považuje jeho nároky za premlčané, a preto vznáša námietku

premlčania nárokov žalobcu uplatnených v žalobe doručenej súdu dňa 09.12.2016 z dôvodu uplynutia
premlčacej lehoty ustanovenej v čl. 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru CMR. V ďalšom namietal neúplnosť
žalobcom predložených dokladov CMR, skutočnosť, že k nakládke neboli pristavené kamióny bez
drevených kolísok, čím vznikli zbytočné náklady žalovanému, nakoľko v dôsledku toho sa nakládka
zdržala o jeden deň. Namietal i žalovaným vystavené faktúry č. P./XXXX a č. P nakoľko prestoje a

sobotná nakládka neboli predmetom objednávky, v ktorej bola dohodnutá celková cena prepravy vo
výške16.450,00Eur.Žiadažalobuzamietnuťapriznaťžalovanémuvočižalobcovináhradutrovkonania.

5. Súd doručil žalobcovi odpor žalovaného dňa 21.08.2017. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného,
doručenom na súd dňa 06.09.2017, uviedol nasledovné stanovisko: Zasielateľská zmluva slúži primárne

k zabezpečeniu - obstaraniu prepravy a úlohou zasielateľa je teda zabezpečiť pre príkazcu všetko
potrebné, aby sa zásielka dostala od odosielateľa k príjemcovi. Zmluvou o preprave veci sa dopravca
zaväzuje prepraviť vec na určené miesto - úlohou dopravcu je teda vec - tovar dopraviť na určené
miesto. Žalobca zdôrazňuje, že nie je dopravca - aj podľa živnostenského oprávnenia môže vykonávaťiba zasielateľskú činnosť - nie prepravu veci ako dopravca. Žalovaný si u žalobcu objednal obstaranie
presného počtu a druhu kamiónov nutných pre zabezpečenie prepravy, ďalej úkony spojené s
uskutočnením prepravy ako vybavenie a zabezpečenie povolení pre nadmernú prepravu a ďalej

obstaranie sprievodných vozidiel k prepravám. Faktom podporujúcim, že medzi žalobcom a žalovaným
ide o vzťah vyplývajúci zo zasielateľskej zmluvy je aj samotná objednávka žalovaného, ktorú možno
považovať za zasielateľský príkaz, aj keď nie je takto nazvaná. Žalobca pre žalovaného v zmysle
jeho príkazu z objednávky zaobstaral prepravu veci, čo doposiaľ žalovaný nespochybnil, nepoprel
zrealizovanie jednotlivých prepráv podľa jeho pokynov. V ďalšom sa vyjadril k samotnej realizácii danej

prepravy. Trval na tom, že žalovanému odovzdal originály všetkých CMR. Obchodné vzťahy žalovaného
a rakúskej firmy - príjemcu však nemôže žalobca ovplyvniť, preto považuje tvrdenia žalovaného,
že ani tento mu ním vystavené faktúry nezaplatil za právne irelevantné k zmluvnému vzťahu strán
sporu. Žiada preto žalobe vyhovieť, nakoľko námietku premlčania považuje za nedôvodnú, a to aj v
časti fakturovaných súd z faktúr č. P a P lebo naviac fakturované náklady vznikli nepripravenosťou
žalovaného. Súd stanovisko žalobcu k odporu doručil žalovanému dňa 27.09.2017.

6. Žalovaný v písomnom podaní, doručenom na súd dňa 31.10.2017, uviedol, že naďalej nároky žalobcu
neuznáva, na vznesenej námietke premlčania trvá. Poukazuje na to, že obrana žalobcu voči námietke
premlčania vznesenej žalovaným sa zakladá výlučne na tvrdení, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zasielateľskej zmluvy, a nie k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej

dopravevzmysleDohovoruCMR.Žalovanýupozorňujesúd,žetototvrdeniežalobcujeúčelovéscieľom
vyhnúť sa následkom premlčania a žalobca prišiel s týmto tvrdením až potom ako sesterská spoločnosť
žalovaného EUROPE INDUSTRIAL s.r.o., IČO: 36 737 321 vzniesla obdobnú námietku premlčania v
spore vedenom na Okresnom súde Bratislava V v konaní sp. zn. 23Cb/76/2015. Žalobca nikdy predtým
nespomenul, že by medzi stranami sporu bola uzavretá iná zmluva ako zmluva o preprave veci, teda

zasielateľská. Potvrdzujú to i skoršie vyjadrenia jeho právneho zástupcu v komunikácii so žalovaným
JUDr. J. D.. Zdôrazňuje obsah objednávky žalovaného zo dňa 21.11.2012, z ktorého nepochybne
vyplýva, že sa jedná o zmluvný vzťah zmluvy o preprave, nie je jej obsahom príkaz, ale objednávka
prepravy. Namieta tvrdenie žalobcu pokiaľ tento tvrdí, že predmetom jeho podnikania je zasielateľstvo, a
to s poukazom na predmet jeho činnosti zapísaný v obchodnom registri, kde sa zasielateľstvo neuvádza.

Poukazuje však na to, že pre platnosť zmluvy o preprave nie je rozhodujúca skutočnosť, či takýto
predmet zmluvy má žalobca uvedený v predmete činnosti vo výpise z obchodného registra alebo nie.
Žalovaný si neobjednal u žalobcu „obstaranie prepravy“ ale objednal si „prepravu“. V ďalšom namietal
tvrdenia žalobcu ohľadne samotnej realizácie nakládky a prepravy nákladu. Vyjadrenie žalovaného súd
doručil žalobcovi dňa 10.11.2017.

7. Súd vo veci v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. nariadil pojednávanie dňa 06.11.2017 na termín 28.11.2017.
Termín bol zrušený na žiadosť žalobcu z dôvodu na jeho strane. Nový termín bol určený na deň
27.02.2018. Termín bol zrušený z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne, jej práceneschopnosť trvala
od 17.01.2018 do 15.11.2018, teda z objektívnych dôvodov nebol ďalší termín pojednávania vytýčený

v roku 2018. Súd vo veci po skončení PN sudcu vytýčil dňa 25.04.2019 termín pojednávania na deň
18.06.2019. Strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach uvedených vo vyššie uvedených
písomných podaniach. Súd následne oznámil stranám sporu svoje predbežné posúdenie veci v súlade
s § 181 ods. 2 veta druhá C.s.p. a pokúsil sa o uzavretie zmieru stranami sporu v súlade s § 148
ods. 1 veta druhá C.s.p. S návrhom žalobcu na uzavretie zmieru žalovaný nesúhlasil, poukázal na to,

že na strane žalovaného na úkor žalobcu nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, nakoľko ani jemu
obchodný partner v Rakúsku nič nezaplatil, vedie sa súdne konanie v súvisiacej veci na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom, kde si svoje nároky voči spoločnosti EDTMAYER Systemtechnik GmbH so
sídlom v Rakúsku uplatnil žalovaný, pričom v tejto veci sa má vyhlásiť dňa 19.06.2019 rozsudok. So
súhlasom strán sporu bolo preto pojednávanie odročené na deň 03.10.2019, s tým, že strany sporu sa

dovtedy s rozhodnutím Okresného súdu Nové mesto nad Váhom vo veci 8Cb/162/2013 oboznámia.

8. Žalovaný doručil súdu dňa 24.09.2019 rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
8Cb/162/2013-425 zo dňa 19.06.2019, poukázal však na to, že predmetný rozsudok nie je právoplatný,
pretože proti nemu spoločnosť EDTMAYER Systemtechnik GmbH podala odvolanie, o ktorom bude

rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Súd doručil predmetný rozsudok žalobcovi dňa 26.09.2019, teda
viac ako päť dní pred termínom nariadeného pojednávania.9. Na pojednávaní dňa 03.10.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na podanej žalobe
trvá v celom rozsahu, pridržiava sa skutkových tvrdení, ktoré sú obsahom jeho doterajších písomných a
ústnych podaní. Po oboznámení sa s rozsudkom ako je uvedené v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku,

má za to, že žalobca splnil svoj záväzok z objednávky žalovaného, medzinárodná preprava tovaru bola
vykonaná a žalobca má preto nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za prepravu daného zariadenia v
zmysle objednávky žalovaného včítane nákladov na prestoje a naviac práce ako žalobca žalovanému po
vykonanejprepravevyfakturoval,tedavsume20.840,00Eurajsožalovanýmpríslušenstvom.Vprípade,
že žalovaný bude ochotný zaplatiť žalobcovi len cenu podľa dohody z objednávky v sume 16.450,00 Eur,

žalobca, aby sa predišlo ďalšiemu dokazovaniu ohľadne prác naviac, by v tejto zvyšnej časti vzal žalobu
späť. Poukazovala na obsah súvisiaceho neprávoplatného rozsudku, podľa ktorého medzi žalovaným
a rakúskou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva zasielateľská, teda má za to, že aj medzi stranami
sporu sa jedná o zmluvný vzťah zo zmluvy zasielateľskej, opakovane zdôrazňuje, že žalobca nemá
vlastné vozidlá, predmetom jeho podnikania podľa zápisu v obchodnom registri je výroba, obchod a
služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona, teda v danom prípade aj zasielateľstvo.

Ďalej uviedla, že neprávoplatným rozsudkom bol žalovanému voči rakúskej spoločnosti priznaný nárok
vovýške15.536,00Eurajspríslušenstvom,čozodpovedázhrubacenezaprepravu,ktorúzabezpečoval
žalobca, preto žalovanému na úkor žalobcu vzniklo aj bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať
žalobcovi v súlade s § 458 ods. 1 Obč. zák., a keďže toto obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí
sa poskytnúť peňažná náhrada. Tu poukazuje na to, že cena plnenia, ktorú sa žalovanému zaviazala

zaplatiť rakúska firma bola až 27.000,00 Eur, pričom mu bola vopred zaplatená ako preddavok suma vo
výške 12.000,00 Eur. To tiež dokazuje vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobcu.
To, že strany sporu uzavreli zmluvu zasielateľskú vyplýva i z toho, že si žalobca vykonanie prepravy
pre žalovaného objednal u dvoch ďalších firiem, ktorým aj žalobca dohodnutú cenu prepravy uhradil
ako uviedol už v žalobe a ďalších písomných podaniach k veci, ktoré sú obsahom spisu. Žiadala žalobe

vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 03.10.2019 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť
a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukazuje na to, že strany sporu mali viac obchodných
vzťahovavždysajednaloozmluvuopreprave.Keďžesajednalovdanomprípadeoprepravusmiestom

nakládky a s miestom vykládky v dvoch rôznych štátoch, na daný prípad sa má aplikovať medzinárodný
Dohovor CMR, kde sú osobitné ustanovenia o premlčaní, odlišné od ustanovení obchodného zákonníka.
Zdôrazňuje osobitne ustanovenie § 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru CMR, podľa ktorého premlčacia doba
je jeden rok a jej začiatok je určený po uplynutí troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Namietal tvrdenie
žalobcu, že predmetom jeho podnikania bolo zasielateľstvo, žalobca vždy vykonával iba prepravu, a

je jedno či vlastnými silami alebo prostredníctvom iných subdodávateľov. Keďže žalovaný vzniesol
námietku premlčania, nemožno žalobcovi jeho nárok priznať, nakoľko žalobu podal až po márnom
uplynutí premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula najneskôr dňa 11.3.2013, pričom žalobu podal na súde
až 09.12.2016. K tvrdeniam žalobcu o bezdôvodnom obohatení uviedol, že má za to, že nie je možné
domáhať sa súčasne aj nároku na zaplatenie ceny a aj na bezdôvodné obohatenie, teda dvomi titulmi z

jedného nároku. Poukázal na to, že záloha vyplatená žalovanému rakúskou firmou sa netýkala prepravy,
ale zabezpečenia žeriavov, teda iného plnenia z ich zmluvného vzťahu, ktorá suma aj bola vyplatená
žalovaným dodávateľovi týchto žeriavov, čo potvrdzuje aj záver súdu v neprávoplatnom rozsudku.
Samotný priznaný nárok v sume 15.536,00 Eur, hoci je za prepravu, žalovaný ešte nenadobudol, v
konaní bolo podané odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne, kedy to bude nie

je známe a aj potom zrejme bude žalovaný nútený začať v rakúsku exekučné konanie a nevie aké
s tým bude mať náklady. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie voči
žalovanému nie je daný, nakoľko žalovaný nenadobudol doposiaľ žiadne plnenie za vykonanú činnosť
žalobcom, ak by mu aj vznikol takýto nárok, určite nie na strane žalovaného, ale iného subjektu.

Podľa § 205 C.s.p., listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 186 ods. 1 C.s.p., skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväznéakty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

Podľa § 19 písm. b) živnostenského zákona platného v ČR č. 455/1991 Zb., viazané živnosti sú živnosti,
ak je podmienkou ich prevádzkovania odborná spôsobilosť získaná inak.
Podľa § 23 živnostenského zákona platného v ČR č. 455/1991 Zb., viazané živnosti sú živnosti uvedené
v prílohe č. 2 živnostenského zákona.
V prílohe č. 2 živnostenského zákona platného na území ČR, kde má žalobca sídlo, sú uvedené viazané

živnosti, pričom v skupine 214 Ostané pod por. č. 83 je uvedená viazaná živnosť: Zasielateľstvo.

11. Výpisom z obchodného registra žalobcu ako i tvrdenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní mal
súd preukázané, že zapísaným predmetom podnikania žalobcu je výroba, obchod a služby neuvedené
v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Vzhľadom na to, že viazaná živnosť Zasielateľstvo je
uvedená v prílohe 2 v skupine 214 Ostatné pod por. č. 83 živnostenského zákona, súd tvrdenie

právneho zástupcu žalobcu, že predmetom jeho podnikania je zasielateľstvo, vyhodnotil ako nepravdivé
a zavádzajúce. Žalobca v rámci jeho podnikateľskej činnosti teda nemal oprávnenie uzatvárať zmluvy
zasielateľské. Prepravné zmluvy však uzatvárať mohol, nakoľko takáto služba uvedená v prílohách 1
až 3 živnostenského zákona nie je.

Podľa § 610 Obch. zák., zmluvou o preprave sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec
(zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 621 Obch. zák., dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá
pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

12. Z obsahu predloženej objednávky č. R./XXXXXXXX/X zo dňa 21.11.2012 nepochybne vyplýva, že
žalovaný si u žalobcu objednal prepravu nadrozmerných zariadení s miestom nakládky: Milex Nové
Mesto nad Váhom, a.s., Slovenská republika a miestom vykládky: Hartberg, Rakúsko v termíne a čase
nakládky 11.12.2012 za dohodnutú cenu spolu vo výške 16.450,00 Eur. Žalobca objednávku žalovaného

akceptoval, čoho dôkazom sú ním predložené medzinárodné nákladné listy CMR zo dňa 11.12.2012, na
ktorých je potvrdené prijatie nákladu príjemcom, pričom podľa zmluvy kontaktnou osobou tak v mieste
nakládky ako i v mieste vykládky bol konateľ žalovaného Ing. X. V.. Tvrdenie žalovaného, že preprava
zariadenia nebola vykonaná riadne a včas, resp. s chybami, súd preto vyhodnotil ako nedôvodné a
zavádzajúce. Napokon splnenie objednanej prepravy konštatuje v súvisiacom konaní v neprávoplatnom

rozsudku i Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že strany sporu
uzavreli najneskôr dňa 11.12.2012 zmluvu o preprave podľa § 610 Obch. zák. Súd sa teda v tomto
smere stotožnil s tvrdením žalovaného, že spor strán vznikol zo zmluvy o preprave a nie zo zmluvy
o zasielateľstve, nakoľko z obsahu samotnej objednávky nepochybne vyplýva, že objednaná bola
„preprava“akotvrdížalovanýanie„obstaranieprepravy“akotvrdilžalobca,zvlášťsvedomím,žeživnosť

zasielateľstvo nemá a ani nemal v predmete podnikania zapísanú. Treba dodať, že zákon dopravcovi
umožňuje použiť na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o preprave veci ďalšieho dopravcu. Ide o právny
vzťah tzv. združenej prepravy. V takom prípade dopravca voči odosielateľovi, ako aj príjemcovi (príp. inej
oprávnenej osobe) zodpovedá, akoby prepravu uskutočňoval sám. Aj toto odlišuje zmluvu o preprave
od zmluvy zasielateľskej, kde takéto ustanovenie v zákone chýba, naopak pri takejto zmluve v zmysle

§ 605 Obch. zák. je možné len to, aby zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočnil sám.

Podľa čl. 1 ods. 1. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)
publikovanej pod č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o
preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto

jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba,
ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a
vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa čl. 5 ods. 2. Dohovoru, ak treba zásielku naložiť na niekoľko vozidiel, alebo ak ide o rôzne
druhy alebo samostatné časti zásielky, má odosielateľ alebo dopravca právo žiadať o vystavenie toľkých
nákladných listov, koľko vozidiel sa má použiť, alebo koľko druhov alebo samostatných častí zásielky
sa má nakladať.Podľačl.9ods.1Dohovoru,nákladnýlistje,pokiaľsanedokážeopak,vierohodnýmdokladomouzavretí
a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Podľa čl. 9 ods. 2 Dohovoru, ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí

právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave
a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

13. Keďže miestom nakládky a miestom vykládky boli dva rôzne štáty EÚ, súd v danom prípade pred
uplatnením § 610 a nasl. Obch. zák. č. 513/1991 Zb. aplikoval na daný prípad medzinárodný Dohovor

publikovaný pod č. 11/1975 Zb., ktorý má pred vnútroštátnym právnym predpisom prednosť. Obsah
zmluvy bol dohodnutý návrhom zmluvy zo strany žalovaného, kde si zmluvné strany dohodli miesto
nakládky, miesto vykládky, deň vykonania prepravy, cenu za prepravu ako aj ďalšie náležitosti ohľadne
nadrozmeru nákladu a typu použitých kamiónov. Obsahom zmluvy je skutočnosť, že za dohodnutých
podmienok bola preprava zariadenia mliekarne vykonaná žalobcom v dohodnutom termíne riadne a
včas, čo mal súd nepochybne preukázané predloženými medzinárodnými nákladnými listami CMR ako

je uvedené vyššie, a z ktorých nepochybne vyplýva, že tovar bol prepravený bez vád, nakoľko žiaden
odberateľ tovaru pri jeho prevzatí nereklamoval vadu alebo poškodenie zásielky prípadne jej stratu.
Žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že si svoje povinnosti zo zmluvy o preprave riadne
a včas splnil. Žalovaný mal preto povinnosť za vykonanú prepravu žalobcovi zaplatiť dohodnutú cenu,
spolu vo výške 16.450,00 Eur. Úrok z omeškania v žalovanej výške 8,00 % ročne z dlžných súm od

splatnosti každej faktúry až do jej zaplatenia si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák.
vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 152 C.s.p., hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

Podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru, nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za

jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna
vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota
začína plynúť: a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty
dňom vydania zásielky; b) pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty,
a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom; c) vo

všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň,
ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta.
Podľa čl. 32 ods. 4 Dohovoru, premlčané nároky sa už nemôžu uplatňovať ani vzájomnou žalobou ani
námietkami.

14. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol hmotnoprávnu námietku v zmysle § 152 v spojení
s § 149 C.s.p., a to námietku premlčania s poukazom na ustanovenie čl. 32 ods. 4 písm. c) Dohovoru.
Namietal, že v zmysle tohto ustanovenia nárok žalobcu na zaplatenie ceny za prepravu je premlčaný,
nakoľko žalobca si ho žalobou na súde uplatnil neskoro po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala
žalobcovi plynúť dňa 11.03.2013 a jednoročná lehota uplynula dňom 11.03.2014, pričom žalobu podal na

súde až dňa 09.10.2016. Odvolával sa i na komentár k Dohovoru CMR, osobitne k čl. 32 ods. 1 písm. c),
kde sa uvádza: „Pokiaľ sa týka samotných nárokov podliehajúcich Dohovoru CMR a premlčaniu podľa
čl. 32 ods. 1 písm. c), patrí k týmto nárokom najmä nárok na prepravné, stojné a nárok na uskutočnenie
prepravy.“ Na podporu svojich skutkových tvrdení ako i vznesenej námietky premlčania založil do spisu
početné súdne rozhodnutia ohľadom predmetného premlčania v obdobných prípadoch.

15. Súd prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania žalovaným v súlade s § 388 ods. 1 Obch. zák.
v spojení s § 152 C.s.p. aplikujúc ustanovenia čl. 32 ods. 1 a 4 Dohovoru, nemôže žalobcovi premlčaný
nárok na zaplatenie ceny prepravy priznať.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. veta prvá Obch. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

16. Žalobca po vznesení hmotnoprávnej námietky žalovaným, t.j. námietky premlčania podľa § 32 ods. 2
písm. c) Dohovoru, po začatí konania vo veci samej dňa 18.06.2019 ústne do zápisnice súdu si uplatnil
voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák., tvrdiac,
že toto tvrdené bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, preto je žalovaný toto vydať žalobcovi
formou peňažnej náhrady vo výške žalovanej sumy. Žalovaný namietal takýto nárok žalobcu, trval na

námietke premlčania. Tu súd poukazuje na ustanovenie čl. 32 ods. 4 Dohovoru, ale i na ustanovenie §
387 a nasl. Obch. zák. Podľa faktúr povinnosť plniť žalovanému nastala dňa 28.01.2013 v časti žalovanej
sumy 16.450,00 Eur a dňa 10.02.2013 v časti žalovanej sumy 4.390,00 Eur. Právo na bezdôvodné
obohatenie sa mohlo na súde uplatniť prvý raz, resp. sa malo začať s jeho plnením podľa § 392 Obch.
zák. v časti 16.450,00 Eur dňa 29.01.2013 a v časti 4.390,00 Eur dňa 11.02.2013. Štvorročná premlčacia

lehota na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia teda uplynula žalobcovi dňa 29.01.2017, resp. dňa
11.02.2017. Žalobca si však takýto nárok uplatnil na súde až dňa 18.06.2019, teda tiež až po uplynutí
premlčacej lehoty, čo žalovaný namietal.

17. Súd prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania žalovaným v súlade s § 388 ods. 1 Obch. zák.

v spojení s § 152 C.s.p., nemôže žalobcovi ani tento premlčaný nárok priznať.

18. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vo veci rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa
úspešnosti účastníkov v konaní výrokom II. tohto rozsudku. Žalovaný mal vo veci plný úspech, žalobca
vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262

ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 232 ods. 1 C.s.p., vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.