Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516217088
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1516217088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: ARYT, s.r.o., so sídlom Zábludov
34, 679 61 Letovice, Česká republika, IČO: 292 16 567, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Jurika,
advokát, A. Sládkoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: EUROPE INDUSTRIAL
GROUP s.r.o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 690 023,
právne zastúpenému: MAREK PARTNERS s.r.o., so sídlom Mudroňova 51, 811 03 Bratislava, IČO: 47
960 264, o zaplatenie 20.840,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č. k. 21Cb/154/2016-226 zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/154/2016-226 zo dňa
24.10.2019 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu
žalobcu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s poukazom na ustanovenia § 205, § 185 ods. 2 a § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 19 písm. b) a § 23 živnostenského zákona platného v Českej
republike č. 455/1991 Zb., § 610, § 321, § 387, § 391, § 392, § 397 a § 388 Obchodného zákonníka,
§ 451, § 454 a § 458 Občianskeho zákonníka a ustanovenia čl. 1 ods. 1, čl. 4, čl. 5 ods. 2 a čl. 32
ods. 1 ods. 4 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom

uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 20.840,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 29.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.350,- eur od 29.01.2013
do zaplatenia, zo sumy 7.700,- eur od 29.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.590,- eur od 11.02.2013
do zaplatenia a zo sumy 1.800,00 eur od 11.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku
vo výške 1.250,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 929,52 eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil
tým, že na základe e-mailovej objednávky od žalovaného č. ORD/20121121/1 zo dňa 21.11.2012
zabezpečil žalobca ako zasielateľ pre žalovaného prepravu zariadenia mliekarne z Nového Mesta nad

Váhom (firma MILEX, a.s.) do rakúskeho mesta Hartberg. Všetko bolo realizované medzi stranami
na základe zasielateľskej zmluvy, keďže žalobca nie je sám dopravcom, ale podniká ako zasielateľ.
Jednalo sa sčasti o nadrozmernú prepravu a prepravu menších dielov klasickými kamiónmi. Na základe
predložených CMR od dopravcov bolo všetko potvrdené bez výhrad, len na druhom CMR je podpis(rovnaký ako na ostatných CMR) a chýba tu pečiatka, pretože vykládka prebehla až po 22:00 hod..
Všetky CMR (originály) boli zaslané žalovanému spolu s faktúrami. Faktúry za prepravy žalovaný
žalobcovi nikdy nevrátil ani nespochybnil nejakou výzvou alebo reklamáciou. Žalovaný vrátil žalobcovi

len dve faktúry, a to D12/0211 a D12/0213 - ide o viac náklady od dopravcov, ale žalobca trvá na
ich úhrade. Žalovaný žalobcovi napísal o akomsi pochybení v doprave, nenapísal však presne o aké
pochybenia išlo a márne výjazdy označil ako vymyslené. Žalobca vystavil žalovanému v predmetnej
veci spolu päť faktúr v celkovej výške 20.840,- eur, a to faktúru č. D12/0205 zo dňa 28.12.2012, splatnú
dňa 28.01.2013 na sumu 4.400,- eur, faktúru č. D12/0206 zo dňa 28.12.2012, splatnú dňa 28.01.2013

na sumu 4.350,- eur, faktúru č. D12/0207 zo dňa 28.12.2012, splatnú dňa 28.01.2013 na sumu 7.700,-
eur, faktúru č. D12/0211 zo dňa 10.01.2013, splatnú dňa 10.02.2013 na sumu 2.590,- eur a faktúru
č. D12/0213 zo dňa 21.01.2013, splatnú dňa 10.02.2013 na sumu 1.800,- eur. Žalovaný žalobcovi
uvedené faktúry nezaplatil v lehote splatnosti a ani po nasledovných urgenciách. Žalovaný ako dôvod
nezaplatenia uvedených faktúr uvádzal, že mu zákazník - firma EDTMAYER Systemtechnik GmbH v
Rakúsku ešte nezaplatil, uvádza ako dôvod údajne poškodenie nákladu alebo že bude požadovať zľavu.

Neskôr žalovaný oznámil žalobcovi, že na jeho žiadosť o fotodokumentáciu s poškodeným tovarom
mu nikto neodpovedal. Z e-mailovej komunikácie, ktorá sa k žalobcovi dostala od žalovaného zrejme
nedopatrením, žalovaný hovorí, že si konečný príjemca sťažuje na množstvo vyfakturovanej práce
(žalovanývykonávalopätovnúmontážvRakúsku)anienapoškodenýnáklad.Samotnéprepravyvdanej
veci vykonávali dve české obchodné spoločnosti: 1. C. Spaarmann CZECH spol. s r.o. a 2. MAXITRANS

s.r.o. Prvej firme žalobca uhradil všetky vystavené faktúry a druhej firme po súdnom konaní tiež žalobca
uhradil faktúry v septembri 2016.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výpisom z obchodného registra žalobcu
ako i tvrdenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní mal súd preukázané, že zapísaným predmetom

podnikania žalobcu je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona.
Vzhľadom na to, že viazaná živnosť Zasielateľstvo je uvedená v prílohe 2 v skupine 214 Ostatné pod por.
č. 83 živnostenského zákona, súd tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že predmetom jeho podnikania
je zasielateľstvo, vyhodnotil ako nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca v rámci jeho podnikateľskej činnosti
teda nemal oprávnenie uzatvárať zmluvy zasielateľské. Prepravné zmluvy však uzatvárať mohol,

nakoľko takáto služba uvedená v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona nie je. Z obsahu predloženej
objednávky č. ORD/20121121/1 zo dňa 21.11.2012 nepochybne vyplýva, že žalovaný si u žalobcu
objednal prepravu nadrozmerných zariadení s miestom nakládky: Milex Nové Mesto nad Váhom, a.s.,
Slovenská republika a s miestom vykládky: Hartberg, Rakúsko v termíne a čase nakládky 11.12.2012
za dohodnutú cenu spolu vo výške 16.450,- eur. Žalobca objednávku žalovaného akceptoval, čoho

dôkazom sú ním predložené medzinárodné nákladné listy CMR zo dňa 11.12.2012, na ktorých je
potvrdené prijatie nákladu príjemcom, pričom podľa zmluvy kontaktnou osobou tak v mieste nakládky
ako i v mieste vykládky bol konateľ žalovaného H.. X. V.. Tvrdenie žalovaného, že preprava zariadenia
nebola vykonaná riadne a včas, resp. s chybami, súd prvej inštancie preto vyhodnotil ako nedôvodné a
zavádzajúce. Napokon splnenie objednanej prepravy konštatuje v súvisiacom konaní v neprávoplatnom

rozsudku i Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že strany sporu
uzavreli najneskôr dňa 11.12.2012 zmluvu o preprave podľa § 610 Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancie sa teda v tomto smere stotožnil s tvrdením žalovaného, že spor strán vznikol zo zmluvy o
preprave a nie zo zmluvy o zasielateľstve, nakoľko z obsahu samotnej objednávky nepochybne vyplýva,
že objednaná bola „preprava“ ako tvrdí žalovaný a nie „obstaranie prepravy“ ako tvrdil žalobca, zvlášť

s vedomím, že živnosť zasielateľstvo nemá a ani nemal v predmete podnikania zapísanú. Treba dodať,
že zákon dopravcovi umožňuje použiť na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o preprave veci ďalšieho
dopravcu. Ide o právny vzťah tzv. združenej prepravy. V takom prípade dopravca voči odosielateľovi,
ako aj príjemcovi (príp. inej oprávnenej osobe) zodpovedá, akoby prepravu uskutočňoval sám. Aj toto
odlišuje zmluvu o preprave od zmluvy zasielateľskej, kde takéto ustanovenie v zákone chýba, naopak

pri takejto zmluve v zmysle § 605 Obchodného zákonníka je možné len to, aby zasielateľ prepravu, ktorú
má obstarať, uskutočnil sám. Keďže miestom nakládky a miestom vykládky boli dva rôzne štáty EÚ,
súd prvej inštancie v danom prípade pred uplatnením § 610 a nasl. Obchodného zákonníka aplikoval
na daný prípad medzinárodný Dohovor publikovaný pod č. 11/1975 Zb., ktorý má pred vnútroštátnym
právnym predpisom prednosť. Obsah zmluvy bol dohodnutý návrhom zmluvy zo strany žalovaného, kde

si zmluvné strany dohodli miesto nakládky, miesto vykládky, deň vykonania prepravy, cenu za prepravu
ako aj ďalšie náležitosti ohľadne nadrozmeru nákladu a typu použitých kamiónov. Obsahom zmluvy je
skutočnosť, že za dohodnutých podmienok bola preprava zariadenia mliekarne vykonaná žalobcom v
dohodnutom termíne riadne a včas, čo mal súd nepochybne preukázané predloženými medzinárodnýminákladnými listami CMR a z ktorých nepochybne vyplýva, že tovar bol prepravený bez vád, nakoľko
žiaden odberateľ tovaru pri jeho prevzatí nereklamoval vadu alebo poškodenie zásielky prípadne jej
stratu. Žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že si svoje povinnosti zo zmluvy o preprave

riadne a včas splnil. Žalovaný mal preto povinnosť za vykonanú prepravu žalobcovi zaplatiť dohodnutú
cenu, spolu vo výške 16.450,- eur.

Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania s poukazom na
ustanovenie čl. 32 ods. 4 písm. c) Dohovoru. Namietal, že v zmysle tohto ustanovenia nárok žalobcu na

zaplatenie ceny za prepravu je premlčaný, nakoľko žalobca si ho žalobou na súde uplatnil neskoro po
uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala žalobcovi plynúť dňa 11.03.2013 a jednoročná lehota uplynula
dňom 11.03.2014, pričom žalobu podal na súde až dňa 09.10.2016 (pozn. správne malo byť uvedené
09.12.2016). Odvolával sa i na komentár k Dohovoru CMR, osobitne k čl. 32 ods. 1 písm. c), kde sa
uvádza: „Pokiaľ sa týka samotných nárokov podliehajúcich Dohovoru CMR a premlčaniu podľa čl. 32
ods. 1 písm. c), patrí k týmto nárokom najmä nárok na prepravné, stojné a nárok na uskutočnenie

prepravy.“Súdprvejinštancieprihliadajúcnavznesenúnámietkupremlčaniažalovanýmvsúlades§388
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 152 CSP aplikujúc ustanovenia čl. 32 ods. 1 a 4 Dohovoru,
nemohol žalobcovi premlčaný nárok na zaplatenie ceny prepravy priznať.

Žalobca po vznesení hmotnoprávnej námietky žalovaným, t.j. námietky premlčania podľa § 32 ods. 2

písm. c) Dohovoru, po začatí konania vo veci samej dňa 18.06.2019 ústne do zápisnice súdu si uplatnil
voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tvrdiac, že toto tvrdené bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, preto je žalovaný
toto vydať žalobcovi formou peňažnej náhrady vo výške žalovanej sumy. Žalovaný namietal takýto nárok
žalobcu, trval na námietke premlčania. Tu súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie čl. 32 ods. 4

Dohovoru, ale i na ustanovenie § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa faktúr povinnosť plniť
žalovanému nastala dňa 28.01.2013 v časti žalovanej sumy 16.450,- eur a dňa 10.02.2013 v časti
žalovanej sumy 4.390,- eur. Právo na bezdôvodné obohatenie sa mohlo na súde uplatniť prvý raz, resp.
sa malo začať s jeho plnením podľa § 392 Obchodného zákonníka v časti 16.450,- eur dňa 29.01.2013
a v časti 4.390,- eur dňa 11.02.2013. Štvorročná premlčacia lehota na plnenie titulom bezdôvodného

obohatenia teda uplynula žalobcovi dňa 29.01.2017, resp. dňa 11.02.2017. Žalobca si však takýto nárok
uplatnil na súde až dňa 18.06.2019, teda tiež až po uplynutí premlčacej lehoty, čo žalovaný namietal.
Súd prvej inštancie prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania žalovaným nemohol žalobcovi ani
tento premlčaný nárok priznať. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol a vo veci rozhodol tak ako je uvedené v napadnutom rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 20.840,-

eur s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr zo strany žalovaného za vykonané práce súvisiace s
prepravou zariadenia mliekarne z Nového Mesta nad Váhom (firma MILEX, a.s.) do rakúskeho mesta
Hartberg. Všetky práce boli realizované na základe ústne uzavretej zasielateľskej zmluvy, keďže žalobca
nie je sám dopravcom a nemôže vykonávať v rámci svojho predmetu činnosti medzinárodnú prepravu
(viazaná živnosť). Žalobca má v predmete činnosti uvedené - okrem iného - činnosti voľné: výroba,

obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona, pričom medzi tieto voľné
živnosti spadá aj „Zasílatelství a zastupování v colním řízení“. Práve medzinárodná preprava je viazanou
živnosťou, ktorá je uvedená v prílohách 1 až 3. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a nesprávne
právne posúdil predmet činnosti žalobcu, a to v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K
nášmu tvrdeniu prikladáme Zákon č. 455/1991 Sb. Českej republiky, kde je na str. 45/51 uvedený

predmet činnosti „zasílatelství a zastupování v celním řízení" pod por. č. 53 - Príloha č. 4 k zákonu č.
455/1991Sb-ŽIVNOSTVOLNÁ.Rovnakotiežprikladámepopisčinnostizahrnutýpodtýmtopredmetom
činnosti v Českej republike. Žalobca je podnikateľským subjektom so sídlom v Českej republike, kde je
Zasielateľstvo (na rozdiel od Slovenskej republiky) voľnou živnosťou. Čo sa týka Zasielateľskej zmluvy,
tú upravuje § 601 Obchodného zákonníka, na základe čoho: „Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje

zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta
do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.“ Zasielateľská zmluva
zakladá medzi zmluvnými stranami absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d). Je
zmluvným typom obstarávateľského charakteru a z konštrukcie záväzkov zmluvných strán, ktorými súzasielateľ a príkazca, vyplýva, že je osobitným typom komisionárskej zmluvy. Jej miesto v úprave v
Obchodnom zákonníku je zdôvodnené osobitným predmetom formulovaným v základnom ustanovení,
ktorým je obstaranie prepravy veci. Zasielateľská zmluva nemusí byt' uzavretá v písomnej forme. V

prípade, ak zasielateľská zmluva obsahuje cudzí prvok a zmluvné strany si nezvolia rozhodujúce právo,
ktorým sa majú spravovať ich vzájomné vzťahy z tejto zmluvy, bude sa záväzkový vzťah spravovať
Obchodným zákonníkom v prípade, ak má zasielateľ v čase uzavretia zmluvy sídlo na území Slovenskej
republiky. V tomto prípade je teda rozhodným právom právo Českej republiky, kde mal žalobca v
čase uzavretia zmluvy sídlo. Zasielateľská zmluva slúži teda primárne k obstaraniu prepravy a úlohou

zasielateľa je teda zabezpečiť pre príkazcu všetko potrebné, aby sa zásielka dostala od odosielateľa
k príjemcovi. Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje prepraviť vec na určené miesto - úlohou
dopravcu je teda vec dopraviť na určené miesto. Okrem toho, že žalobca nie je dopravcom a teda
nemôže tento predmet činnosti vykonávať, je predmetom zasielateľskej zmluvy tiež obstaranie aj iných
vecí súvisiacich s prepravou, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal, a to predovšetkým vybavenie
a zabezpečenie povolení pre nadrozmernú prepravu, obstaranie sprievodných vozidiel k prepravám,

zadanievýrobydrevenýchkolísokprebezpečnosťprepravovanéhotovaruapod..Zmluvyoprepraveboli
uzavreté len medzi žalobcom a dvomi českými spoločnosťami, ktoré sú dopravcami a to C. Spaarmann
CZECH spol. s r.o. a MAXITRANS, s.r.o., ktoré prepravu realizovali. Všetky práce súvisiace s prepravou
však pre žalovaného obstarával žalobca. Žalovaný namietal skutočné vykonanie prepravy vymyslenými
údajmi o nedodaní dokladov o preprave a pod., pričom naproti tomu viedol súdny spor na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/162/2013, v ktorom žalovaný bol v pozícií žalobcu a žaloval
rakúsku spoločnosť' EDTMAYER Systemtechnik GmbH, pre ktorú sa vlastne celý presun technického
zariadenia MILEX realizoval a ktorá bola objednávateľom. V danom konaní sa naopak pridržiaval toho,
žeprepravaakoajvšetkyslužbysňouspojené,bolivykonanériadneavčasaobjednávateľmuneuhradil
sumu 15.536,- eur, ktorých sa žalobou domáhal. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č. k. 8Cb/162/2013 bolo rozhodnuté, že žalovaný (EDTMAYER) je povinný zaplatiť žalobcovi (EUROPE
INDUSTRIAL GROUP, s.r.o.) žalovanú sumu, pričom vykonanú prepravu posúdil súd ako Zasielateľskú
zmluvuvzmysleObchodnéhozákonníka.Rozsudokzatiaľnenadobudolprávoplatnosť.Žalobcasapreto
domnieva, že aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa má spravovať ustanoveniami o Zasielateľskej
zmluve, pričom žalobca uplatnil svoj nárok v rámci 4-ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa vzťahuje na

záväzky vzniknuté zo Zasielateľskej zmluvy včas a teda súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nárok
žalobcu ako premlčaný.

Čo sa týka vzniku bezdôvodného obohatenia, žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie sa s
otázkou prípadného vzniku bezdôvodného obohatenia opäť nevysporiadal správne. Nárok si uplatnil

žalobca rovno pri podaní žaloby o zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda v rámci 4-ročnej premlčacej
doby, pričom je preukázateľné, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia,
spočívajúce vo výkonoch. Vzhľadom k tomu, že Obchodný zákonník špeciálne neupravuje premlčanie
bezdôvodného obohatenia, domnieva sa žalobca, že na premlčanie bezdôvodného obohatenia by sa
mali použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní v súvislosti s bezdôvodným obohatením, a

to hlavne pri úmyselnom vzniku bezdôvodného obohatenia, kedy je premlčacia doba 10-ročná. Úmysel
žalovaného neuhradiť žalobcovi jeho nárok je preukázateľný tým, že v konaní o zaplatenie odplaty
zo Zasielateľskej zmluvy vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/162/2013
žalovaný výslovne poukazoval na to, že preprava a všetky služby s ňou spojené boli vykonané riadne a
včas, pričom v tomto konaní, kde vystupuje ako žalovaný, toto svoje tvrdenie po celý čas popieral. Na

základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
21Cb/154/2016 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2019.
Žalovaný predovšetkým poukazuje na to, že od začiatku sporu vždy konzistentne tvrdil a pred súdom

písomnými dôkaznými prostriedkami preukazoval, že u žalobcu si objednal medzinárodnú prepravu
tovaru nadrozmerných zariadení, a to nie ústne, ako nepravdivo v Odvolaní tvrdí žalovaný, ale
písomnou e-mailovou objednávkou č. ORD20121121/1 zo dňa 21.11.2012, ktorej pravosť žalobca
nikdy nespochybnil. Nebolo úmyslom žalovaného uzavrieť so žalobcom zasielateľskú zmluvu, čo
preukazuje aj objednávka, z ktorej ako aj súd prvej inštancie správne uzavrel, nepochybne vyplýva,

že si žalovaný u žalobcu objednal prepravu. Žalovaný by si totiž zasielateľské služby vedel zabezpečiť
sám vlastnými silami a žalobcu by k tomu nepotreboval. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 3 ods.
1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa osobe
zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie podnikať. Preto je žalovaný presvedčený,že v posudzovanom prípade sú irelevantnými poukazy žalobcu na český zákon č. 455/1991 Sb.
O živnostenskom podnikaní, pretože na platnosť uzavretej prepravnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)

(ďalej len „Dohovor CMR“) nemohla mať žiaden dopad okolnosť, či žalobca mal alebo nemal oprávnenie
na vykonávanie medzinárodnej prepravy, resp. zasielateľstva. Rovnako tak pre posudzovaný prípad nie
je relevantné, že si žalobca pri plnení objednávky žalovaného vypomohol službami subdodávateľov.
Aj zo samotných faktúr predložených žalobcom vyplýva, že žalobca žalovanému výslovne fakturoval
„prepravu“ a nie „zabezpečenie prepravy“ alebo „obstaranie prepravy“ ako teraz účelovo tvrdí žalobca.

Vzhľadom na uvedené je žalovaný naďalej presvedčený, že tvrdenie žalobcu, že so žalovaným uzavrel
zasielateľskú zmluvu, je len účelovým tvrdením, ktorého nepochybným cieľom je snaha vyhnúť sa
následkompremlčaniapodľačl.32ods.1DohovoruCMR.Akbytototižžalobcapriznal,žesožalovaným
uzavrel prepravnú zmluvu podľa Dohovoru CMR, potvrdil by 1, že žalovaný nárok je už premlčaný.
Žalovaný opätovne poukazuje na to, že žalobca žalovanému a ani neskôr súdu nepredložil žiadny
riadne vyplnený CMR, ktorý by potvrdzoval, že príjemca prepravovaný tovar riadne a bez vytýkania

vád prijal. Bez takýchto potvrdených CMR dokumentov žalovaný nemôže žalovaný nárok, ak by nebol
premlčaný, účtovne zaradiť ako ukončenú a daňovo uznateľnú položku. Žalovaný opätovne poukazuje
na to, že žalobca v priebehu celého konania súdu nepredložil povolenia na vykonanie nadrozmernej
prepravy, ktoré mali byť vydané pre prepravu objednanú žalovaným. Sám žalobca pritom v Odvolaní
uvádza, že jeho úlohou malo byť „predovšetkým vybavenie a zabezpečenie povolení pre nadrozmernú

prepravu“. Z uvedeného sa javí, že žalobca pred súdom zamlčal, že prepravu v skutočnosti vykonal
ako sa hovorí „na čierno“, čím sa snažil ušetriť na poplatku za vydanie povolení. Žalovaný napokon
súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok ani z titulu bezdôvodného
obohatenia. Je predovšetkým vylúčené, aby súbežne plynuli dve premlčacie doby, teda podľa Dohovoru
CMR v dĺžke 1 rok a 3 mesiace a 4-ročná podľa Obchodného zákonníka alebo dokonca 10-ročná

podľa Občianskeho zákonníka, ako v Odvolaní tvrdí žalobca. Aký zmysel by potom mala premlčacia
doba podľa Dohovoru CMR, keby nemala mať v praxi žiadne právne následky? Je zrejmé, že akonáhle
uplynula premlčacia doba podľa Dohovoru CMR, žalovaný nárok je bez ďalšieho premlčaný a nemôže
byť už ďalej vymáhateľný na základe akéhokoľvek iného právneho titulu. Žalovaný zároveň poukazuje
na to, že keďže mu do dnešného dňa jeho objednávateľ prepravy, rakúska spoločnosť EDTMAYER

SystemtechnikGmbHzaprepravunezaplatila,jevylúčené,abynajehostranemohlovzniknúťakékoľvek
bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný vydať žalobcovi. Napokon, bezdôvodné obohatenie by
mohlo vzniknúť, len ak by medzi stranami neexistoval žiadny právny titul pre vykonanie prepravy, alebo
ak by takýto právny dôvod odpadol. To ale žiadna zo strán sporu nikdy netvrdila, nezhodli sa len v tom,
či medzi sebou uzavreli zmluvu o preprave alebo zmluvu zasielateľskú. Vzhľadom na uvedené žalobca

navrhuje Krajskému súdu v Bratislave, aby odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcu náhradou trov odvolacieho konania v plnej výške.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 11.02.2020, pričom zotrval na podanom odôvodnení
odvolaniavplnomrozsahuanesúhlasilstvrdeniamižalovanéhouvedenýmivjehovyjadreníkodvolaniu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého

po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

8. Podľa § 610 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave sa dopravca zaväzuje odosielateľovi,
žeprepravívec(zásielku)zurčitéhomiesta(miestaodoslania)dourčitéhoinéhomiesta(miestourčenia),

a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

9. Podľa § 621 Obchodného zákonníka dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu
a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

10. Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná
zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje
odlišnú úpravu.11. Podľa § 451 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len Dohovor CMR) tento Dohovor
sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia
zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch,

z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé
bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

15. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný
list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy

dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

16. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru CMR nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach
podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný
list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu.

Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá
dopravca.

17. Podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru CMR, ak treba zásielku naložiť na niekoľko vozidiel, alebo ak ide o
rôzne druhy alebo samostatné časti zásielky, má odosielateľ alebo dopravca právo žiadať o vystavenie

toľkých nákladných listov, koľko vozidiel sa má použiť, alebo koľko druhov alebo samostatných častí
zásielky sa má nakladať.

18. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom
o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

19. Podľa čl. 9 ods. 2 Dohovoru CMR, ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením,
platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom
stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

20. Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru
môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch
toho štátu, na území ktorého
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých
prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo

b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie;
na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

21. Podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa
premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na

ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná.
Premlčacia lehota začína plynúť:
a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania
zásielky;
b) pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota

dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom;
c) vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy.
Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta.22. Podľa čl. 32 ods. 4 Dohovoru CMR premlčané nároky sa už nemôžu uplatňovať ani vzájomnou
žalobou ani námietkami.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj
s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú

správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa so skutkovým stavom a právnym posúdením
veci ustáleným súdom prvej inštancie v podstatných otázkach stotožňuje, a to predovšetkým vo vzťahu k
záverom súdu prvej inštancie, ktoré súvisia s právnou kvalifikáciou predmetného zmluvného vzťahu ako
obchodnoprávneho vzťahu založeného platnou zmluvou o preprave veci, na ktorý sa v danom prípade
vzťahuje Dohovor CMR. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto

smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní
odvolací súd uvádza nasledovné. Podstatou zmluvy o preprave veci je záujem odosielateľa na tom, aby

za neho druhá osoba - dopravca vykonala prepravu veci z určitého miesta na iné určité miesto a záujem
dopravcu na dosiahnutí odmeny za vykonanú prepravu. Na vznik záväzku účastníkov je preto potrebná
dohoda účastníkov - odosielateľa a dopravcu o podstatných častiach (náležitostiach) zmluvy, ktorými
sú dojednanie záväzku dopravcu vykonať prepravu, vymedzenie prepravovanej veci (zásielky), určenie
trasy prepravy, a to určením miesta odoslania a miesta určenia a dojednanie o odplatnosti vykonávanej

prepravy. Výsledkom činnosti dopravcu je premiestnenie zásielky z jedného miestna na druhé, zatiaľ čo
výsledkom činnosti zasielateľa je len obstaranie tejto činnosti.

Na právne vzťahy v súvislosti s prepravou tovaru v prípade cudzieho prvku sa použijú ustanovenia
medzinárodných dohovorov, ktoré majú prednosť pred slovenskou právnou úpravou a ktoré obsahujú

vlastné kolízne normy. V cestnej doprave je takýmto právnym predpisom Dohovor o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (v texte aj „Dohovor CMR“), ktorý bol publikovaný ako
vyhláškač.11/1975Zb..Právnaúpravatohtodohovorusavzťahujenakaždúzmluvuoprepravezásielok
za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v
dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru.

26. V danom prípade si žalovaný objednávkou č. ORD20121121/1 zo dňa 21.11.2012 zaslanou emailom
objednal u žalobcu prepravu, pričom v objednávke špecifikoval prepravovanú vec (zásielku), uviedol
trasu prepravy, keď určil miesto odoslania a aj miesto určenia a v neposlednom rade uviedol aj výšku
odmeny za objednávanú prepravu. Z takto špecifikovanej objednávky je nepochybné, že objednávka

žalovaného obsahovala skutočnosti svedčiace objednaniu prepravy, nie objednaniu obstarania prepravy
ako v spore prezentuje žalobca. Takúto ponuku žalovaného žalobca akceptoval, keď preprava v zmysle
takejto objednávky bola aj zrealizovaná (11.12.2012) a za jej vykonanie žalobca vystavil žalovanému
faktúry, v ktorých sám žalobca fakturoval žalovanému „prepravu“. Žalobca v konaní opakovane tvrdil,
že sa jednalo o obstaranie prepravy, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že sa skutočne

jednalo o obstaranie prepravy. Súd prvej inštancie tak správne posúdil vzťah žalobcu a žalovaného ako
vzťah zo zmluvy o preprave, na ktorý následne správne aplikoval Dohovor CMR, keďže miesto prevzatia
zásielky a miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch (Slovensko/ Rakúsko), z ktorých oba sú
zmluvným štátom Dohovoru CMR.

Žalobca sa v konaní bránil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že sa jedná o zmluvu o
preprave, nakoľko žalobca nedisponuje oprávnením na vykonávanie medzinárodnej prepravy, ktorá je
viazanou živnosťou a teda žalobca nemôže tento predmet činnosti vykonávať. S takýmto tvrdením sa
odvolací súd nestotožňuje, nakoľko je bez právneho významu, či žalobca bol alebo nebol oprávnený
vykonávať prepravu v zmysle predpisov upravujúcich podmienky vykonávania jednotlivých predmetov

činnosti. Pre posúdenie žaloby bolo nevyhnutné vziať do úvahy náležitosti zmluvy uzatvorenej medzi
stranami sporu a na základe týchto určiť, o aký zmluvný typ sa jedná. Zmluva, ktorú strany sporu medzi
sebou uzatvorili, má náležitosti zmluvy o preprave. Obchodný zákonník, ani Dohovor CMR pre platnéuzatvorenie zmluvy o preprave nestanovujú podmienku zmluvnej strany mať oprávnenie na prepravu/
medzinárodnú prepravu ako predmet činnosti.

Vzťah medzi stranami sporu nie je možné posúdiť ako zasielateľskú zmluvu ani z dôvodu, že činnosť
zasielateľa spočíva v obstaraní prepravy, ktoré zahŕňa okrem zabezpečenia prepravy aj uskutočnenie
ďalšíchúkonovspojenýchsprepravouvecí,akýmisúnapr.zabezpečeniecolnýchnáležitostí,obstaranie
poistenia prepravovaného tovaru a pod.. Žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
zabezpečoval takéto úkony v súvislosti s prepravou.

Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom
pod sp. zn. 8Cb/162/2013 posúdil zmluvu medzi žalovaným a rakúskou spoločnosťou EDTMAYER
Systemtechnik GmbH, pre ktorú sa vlastne celý presun zariadenia MILEX realizoval, za zmluvu
zasielateľskú v zmysle Obchodného zákonníka a preto sa žalobca domnieva, že aj vzťah medzi ním
a žalovaným sa má spravovať ustanoveniami o zasielateľskej zmluve. Odvolací súd sa nestotožňuje s

takouto domnienkou žalobcu, nakoľko Okresný súd Nové Mesto nad Váhom posudzoval zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi inými zmluvnými stranami a na základe iných náležitostí a len samotná skutočnosť,
že sa jedná v oboch prípadoch o presun zariadenia MILEX neznamená, že sa jedná o rovnaký zmluvný
vzťah a preto ani nie je dôkazom o uzatvorení zasielateľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v
tomto spore.

27. Žalovaný počas konania namietal premlčanie nároku žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je kvalifikovaný ako vzťah zo zmluvy o preprave, na ktorý sa vzťahuje
Dohovor CMR, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR vo
vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť

uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy a nároky žalobcu z prepravy sa premlčali
za jeden rok. K uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou objednávky žalovaného, t.j. dňa 11.12.2012, kedy
došlo k realizácii prepravy. Premlčacia lehota tak začala plynúť uplynutím troch mesiacov od 11.12.2012,
t.j. dňa 12.03.2013, keďže deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty
nepočíta. Námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, keďže 1 - ročná lehota na uplatnenie

nároku začala plynúť dňa 12.03.2013 a uplynula dňa 12.03.2014, ktorý deň pripadol na stredu. S
ohľadom na uvedené by žaloba voči žalovanému bola podaná včas, ak by bola podaná najneskôr dňa
12.03.2014. Pretože však žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava V až dňa 09.12.2016, t.j.
takmer 2,5 roka po uplynutí premlčacej lehoty, nebola žaloba voči žalovanému podaná včas.

V dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby dochádza k premlčaniu práva a až dôvodným
uplatnením námietky premlčania dochádza k zániku nároku. Žalovaný v danom spore vzniesol námietku
premlčania, a teda boli splnené obe podmienky pre zánik nároku žalobcu, tak uplynutie premlčacej doby,
ako aj kvalifikované uplatnenie námietky premlčania. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu
záveru o zániku nároku žalobcu premlčaním, ktorého následkom bolo zamietnutie žaloby.

28. V neposlednom rade sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo spočívať vo výkonoch, za ktoré sa musí poskytnúť peňažná náhrada. Žalovaný takéto posúdenie
nároku namietal. Odvolací súd považuje v tomto smere za dôležité uviesť, že ustanovenie § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a ustanovenie §

454 Občianskeho zákonníka obsahuje piatu skutkovú podstatu. Bezdôvodné obohatenie je zamerané
na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Neoprávnený majetkový prospech predstavujúci
bezdôvodné obohatenie, je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka potrebné vydať v prípade, ak sa
jedná o plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a tiež plnenie, ktorým

sa plnilo za toho, kto mal plniť podľa práva sám. V prejednávanom prípade je nepochybné, že plnenie
medzi stranami sporu je plnením z platného právneho úkonu (zmluva o preprave), čím nie je naplnená
žiadnaskutkovápodstatabezdôvodnéhoobohatenia,tedažalobcovinemoholvzniknúťnároknavydanie
bezdôvodného obohatenia. Nároky z platného právneho úkonu nie je možné uplatňovať ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu je tak bez právneho významu aj skúmanie

premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nenastala žiadna z foriem
bezdôvodného obohatenia.29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).