Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sa/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200226
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci žalobkyne I.. I. F., bytom

U. XXX/XX, C. H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou D. & C., s.r.o., so sídlom S. XX, H., IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému G. poisťovni, ústredie, Ul. XX. augusta č. X a XX, H., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. mája XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie G. poisťovne, ústredie, H. č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
XX. mája XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka C. H. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX bolo žalobkyni predpísané za obdobie január XXXX až jún XXXX poistné na nemocenské
poistenie v sume XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie v sume X.XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXX,XX eur, čo
predstavuje úhrnom sumu X.XXX,XX eur s odôvodnením, že za uvedené mesiace žalobkyňa

neodviedla poistné a príspevky, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods.
11 písm. b), § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do XX.XX.XXXX a §
20 ods. písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. účinného do XX.XX.XXXX.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka C. H. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutímč.XXXXX-X/XXXX-BAzodňaXX.májaXXXXtak,žeodvolaniežalobkynepodľa§218ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že napadnuté
prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež
i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období.

II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

3. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. mája XXXX z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia s odôvodnením, že v posudzovanom prípade došlo k premlčaniu (preklúzii) predpísanéhopoistného. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016
zo dňa 25.01.2018 je toho názoru, že vo verejnom práve je výrazom „premlčanie“ mienená preklúzia, ku
ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Dodala, že penále musí žalovaná predpísať v lehote

stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o
predpísaní penále. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30.06.2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, uviedol, že sa nestotožňuje

s právnym názorom žalobkyne, že predpísané poistné podlieha preklúzii. Dodal, že v zmysle § 147
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho
splatnosti, pričom žalobkyňa námietku premlčania vzniesla až v správnej žalobe a navyše pobočka
Sociálnej poisťovne uplatnila právo predpísať poistné v XX ročnej premlčacej dobe, keď poistné bolo
splatné vo februári XXXX (čo znamená, že premlčacia lehota by uplynula XX.XX.XXXX) a prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojom predchádzajúcom právnom názore.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého
právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako
vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu

v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§
119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej
žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2
S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods.

2 písm. c/, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1
písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami
účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru,
že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a

teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje
rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.).

7. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci nie je spornou skutková stránka. Spornou ostáva
právne posúdenie, a to konkrétne otázka, či vo vyššie cit. ust. § 147 ods. 1 ide o premlčaciu alebo
prekluzívnu lehotu a otázka, či v tejto lehote stačí začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové
rozhodnutie alebo, či v tejto lehote musí rozhodnutie nadobudnúť i právoplatnosť. Obe tieto otázky už

sú vyriešené najvyššou súdnou autoritou a správny súd nemá dôvod sa od týchto záverov odkloniť.
Ide práve o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v správnej žalobe poukazuje
i žalobkyňa (rozsudok sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 a rozsudok sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z
30.06.2021).

9. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018 vyplýva,
žezákonč.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovpoužívapojempremlčanie,
avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy,
ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny
orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis

verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny
orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie penále v ustanovení §
147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, anie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a
nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.

10. Rovnako i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30.06.2021
vyplýva, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia
dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia
alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr.

ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní
pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca
vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V
súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon
nespája.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí, správny súd konštatuje, že správne orgány v
prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom,
ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto
spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda
nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho

posúdenia.

12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

14. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná,
za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ktoré trpelo vadou nesprávneho právneho
posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanému na ďalšie konanie.

15. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, pričom právnym
názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný
(§ 191 ods. 6 veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
zdôvodní.

16. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo

dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).