Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/564/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4114225201.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce

Machulince, Krovinská 126, Machulince, IČO: XX XXX XXX, zast. AK Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská
20, Topoľčianky, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. G. B.-ON, S. XXX, L., IČO: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Ružena Gräffová, advokát, Hlavná 118, Topoľčany, v konaní o zaplatenie 32.155,91 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Nitra výdavky štátu v sume 1.177,21 eura do 15-tich

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovanému voči žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 21.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
32.155,91 eura s príslušným úrokom z omeškania. So žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu
o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk ročne. Dodatkom zo dňa 08.01.2007 sa
zmenila výška nájomného. Žalovaný ani na základe výziev neuhradil vystavené a splatné faktúry v sume
31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume 663,51 eura a úrok z omeškania.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením. Namietal
nesprávne vyčíslený nájom, keď v roku 2007 ťažba kameňa neprebiehala, v nasledujúcich rokoch boli
otvorené dva ťažobné priestory. Nájom uhrádzal dopredu a mali ústnu dohodu o predĺžení nájmu, ktorá
sa nakoniec nerealizovala, preto vyčíslený nájom neuhradil.

3. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 18.10.2018 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu

krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Rozhodnutie
prvostupňového súdu nebolo dostatočne odôvodnené ( najmä nebolo odôvodnené z akých skutkových
zistení prišiel prvostupňový súd k právnym záverom), nepresvedčivý, závery odôvodnenia boli rozporné.

4. Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca sa podaným
návrhom doručeným dňa 21.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.155,91 eura ( splatné
faktúry v sume 31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume 663,51 eura ) s príslušným úrokom

z omeškania. So žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov
za 50.000,-Sk ročne. Zmluvou zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška nájomného na sumu 5.000,-Sk
ročne. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 27.11.2006 do 31.12.2012. Dňa 07.08.2007
uzavreli dodatok k zmluve zo dňa 08.01.2007 podľa ktorej sa cena zvýšila na sumu 250.000,-Sk ročne,s vysvetlením, že za lesné pozemky bude nájom 50.000,-Sk a za nájom za inú hospodársku činnosť
jedného ťažobného priestoru bude suma 200.000,-Sk. Predmetom dodatku bol aj súhlas žalobcu ako
prenajímateľa na ťažbu kameňa, po nadobudnutí povolení kompetentných úradov. Súhlas bol na jeden

ťažobný priestor.
Dňa 17.02.2008 vydal žalobca žalovanému povolenie na odlesnenie 2ha lesa na účel ťažby kameňa.
Žalobca špecifikoval, že jeden ťažobný priestor má 0,5ha. Priestor sa bude považovať za ťažobný až do
jeho úradnej rekultivácie. Ťažobný priestor sa v teréne zamerá a vyznačí za prítomnosti výboru žalobcu.
Odlesnenie sa bude vykonávať postupne na otváraný ťažobný priestor. Doba ťažby kameňa za bude

počítať na roky, bez ohľadu na trvanie ťažby v roku hneď po vydaní súhlasu na odlesnenie ťažobného
priestoru.
Obvodný lesný úrad v Nitre vydal povolenie na odlesnenie 2ha lesných pozemkov dňa 26.05.2008.
Obvodný banský úrad v Bratislave dňa 18.11.2008 povolil dobývanie nerastu - doskovitého andezitu na
ploche 20.000 m2 do 31.12.2012.
Dňa 28.07.2008 obec L. vydala územné rozhodnutie podľa stavebných predpisov s názvom Ložisko

andezitu - L. pre žalovaného ako bolo zakreslené v projekte I.. U.. Podľa podmienok umiestnenia stavby
išlo o lesný pozemok s novým plánovaným využitím - dobývanie nerastnej suroviny, ťažobná plocha
20.000 m2, plošný rozsah dobývacej plochy 15.000 m2, plošný rozsah manipulačnej plochy 4.500 m2.
Dňa 05.08.2008 požiadal žalovaný žalobcu o súhlas na otvorenie 2 ťažobného priestoru. Zároveň žiadal
o odlesnenie 0,5ha pozemku na skladovanie plochy skrývkovej zeminy.

Výdavkovým dokladom z 10.08.2007 zaplatil žalovaný žalobcovi platbu za nájom za rok 2007 v sume
240.000,-Sk, keď predtým uhradil sumu 10.000,-Sk. Žalobca žalovaného fakturoval ročne za prenájom
lesa a ťažbu za prenájom ťažobného priestoru, počet MJ 1,000. Za rok 2008 za dva ťažobné priestory a
za roky 2009 až 2012 za tri ťažobné priestory. Odlesnená plocha je podľa žalobcu totožná s ťažobným
priestorom. Podľa žalobcu žalovaný nemal uhradené všetky faktúry ( celková suma 92.942,92 eura,

uhradené 69.749,05 eura) a vyzval ho na úhradu sumy 31.492,40 eura výzvou zo dňa 28.07.2014
za nájom lesa a ťažbu kameňa. Dňa 05.06.2013 žalovaný podpísal žiadosť o splátkový kalendár na
sumu 31.492,40 eura. Žalovaný uvádzal, že vo faktúrach ani pri splátkovom kalendári neriešil, či išlo
o dva alebo tri ťažobné priestory. Nemal prehľad o identifikácii platieb. Bolo to aj z dôvodu, že bola
ústna dohoda o predĺžení nájmu. Ťažobný priestor si dal zamerať a podľa geodeta L. F. v mesiaci

december 2012 mal ťažobný priestor výmeru 9.642 m2. Priestor bol ohraničený odlesnenou časťou a
vrcholom najvyššej časti násypu. Žalovaný trval na tom, že v roku 2007 neprebiehala ťažba a následné
roky využíval dva ťažobné priestory. celkovo mal uhradiť 76.346,05 eura a uhradil 78.047,55 eura.
Po konfrontácii akceptovaných nárokov žalobcu žalovaným a uhradených platbách nakoniec žalovaný
konštatoval, že nemá žiadny dlh voči žalobcovi. Svedkovia reálnu dobu ťažby neuvádzali, vedeli o dlhu

žalovaného a že to tom vedel aj on.
Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok s dodatkom znalkyňou I.. L. Q.. Podľa posudkov hranica
odlesnenia a vnútorná hrana násypov predstavuje plochu 8.937 m2, s hornou hranicou násypov je to
plocha 10.222 m2 a s vonkajšou stranou násypov resp. hranicou odlesnenia je to 12.940 m2. Podľa
znalkyne od ťažby ubehlo päť rokov a vzhľadom na vonkajšie poveternostné vplyvy nebolo možné zistiť

stav v roku 2012. Priestor reálnej ťažby bol ohraničený viditeľnými zárezmi do svahu a z druhej strany
násypom nepoužitých kameňov, ktorý nevznikol reálnou ťažbou. Išlo o nepoužitý materiál potlačený
mechanizmami dolu svahom do priestoru, kde sa ťažba nevykonávala. Násypy po skončení ťažby sa
zosúvali, aj počas zameriavania.
Na pojednávaní, kde súd vyhlásil rozsudok žalobca žiadal žalovanú sumu aj z dôvodu, že žalovaný mal

rekultivovať priestor ťažby a dokedy tak neurobil majú nárok na prenájom ťažobného priestoru od roku
2013 v rozsahu žalovanej sumy. Žalovaný nebol prítomný na pojednávaní pri tomto rozšírení dôvodov
nároku žalobcu.

5. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení ako aj odvolania v danej

veci, kde popisuje čo je ťažobný priestor. A jednotlivé dohody strán z týchto skutočností vyplýva nárok
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy žalovaným. Má za to, že v danej veci ide o obchodnoprávny vzťah
v zmysle §261 ods. 9 O.Z., a teda žalovaný aj uznaním a čiastočným zaplatením uznal celý dlh. Na
podporu svojich tvrdení žalobca predložil výškové a objemové zmeny v kameňolome, z ktorých vyplýva,
že hranica územia zasiahnutého ťažbou bola v rozsahu troch ťažobných priestorov pričom tieto zmeny

nenastali po roku 2012. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.6. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že boli písomné a ústne dohody medzi stranami, ktoré zakladajú
nárok na žalovanú sumu, to že boli 3 ťažobné priestory nebolo v priebehu ťažby sporné, podľa jeho
názoru aj skládka nerastu je ťažobným priestorom.

7. Súd podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne

8. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: odvolaním žalobcu č.l.257-262,
vyjadrením žalovaného č.l.270-271, uznesením KS č.l.287-297, vyjadrením žalobcu č.l.313, vyjadrením

žalovaného č.l.317, vyjadrením žalobcu zo dňa 8.6.2021, stanoviskom výškových a objemových zmien
v kameňolome na parc. č. 2363 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

9. Predmetom opätovného rozhodovania prvostupňového súdu nebola povinnosť doplniť dokazovanie.
Žalobca predložil rozsah výškových a objemových zmien v kameňolome od septembra 2009 do
júla 2017 ( ortofotomapy). V júly 2006 nebola žiadna zmena. V septembri 2009 hranica výpočtu

územia zasiahnutého ťažbou bola 14.223 m2 a hranica vyrúbaného lesa 12.175m2. K zmene územia
zasiahnutého ťažbou nedošlo, hranica vyrúbaného lesa sa zmenila na plochu 14.411 m2 v septembri
2012 a na plochu 14.453 v septembri 2014. V danom území dochádzalo k výškovým úbytkom aj
prírastkom.

10.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

13. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.21. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

22. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

24. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú

upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

26. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

27. Podľa § 2 zákona č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe § 2 banskou
činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie
a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložisko"), 1)
b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,

c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov,
d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,
e)zriaďovanieaprevádzkaodvalov,výsypiekaodkalískpričinnostiachuvedenýchvpísmenácha)ažd),
f) osobitné zásahy do zemskej kôry, 2)
g) likvidácia starých banských diel, 3)

h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel 3) pre múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.

28. Podľa § 3 zákona č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe činnosťou
vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona rozumie

a) dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných
v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a
ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov,
b) inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum okrem geologických prác vykonávaných za
účelom získania dopĺňajúcich údajov pre dokumentáciu stavieb,

c) ťažba pieskov a štrkopieskov v korytách vodných tokov plávajúcimi strojmi vrátane úpravy a
zušľachťovania týchto surovín vykonávaných v súvislosti s ich ťažbou, s výnimkou odstraňovania
nánosov pieskov a štrkopieskov pri údržbe vodných tokov,
d)podzemnéprácevykonávanébanskýmspôsobom,najmähĺbeniejámajamíc,razenieštôlníatunelov,
ako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 250 m3,

e) práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov (podzemné sanačné práce),
f) práce na sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave,
g) zemné práce vykonávané s použitím strojov a výbušnín, ak sa na jednej lokalite premiestňuje viac
ako 100 000 m3 horniny,
h) strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m a vrty s dĺžkou nad 30 m na iné účely než na práce uvedené

v § 2 a v § 3 písm. a) až g),
i) čerpanie prírodných liečivých a stolových minerálnych vôd v banských dielach.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe
dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov

možno vykonávať iba na základe povolenia obvodného banského úradu. Na účely tohto zákona sa
dobývanímrozumieakákoľvekčinnosťfyzickýchosôbaprávnickýchosôbzameranánazískanienerastu
z ložiska. Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace dobývaniu ložiska nevyhradeného
nerastu a úprave nerastov v súvislosti s ich dobývaním vrátane umiestnenia stavby, ako aj ich užívanie,zmeny a odstránenie; obvodný banský úrad uvedené stavby povoľuje v lomoch (kameňolomy, štrkovne,
pieskovneapod.),vhraniciachúzemiavymedzenéhovrozhodnutíovyužitíúzemianadobývanieložiska
nevyhradeného nerastu, ak sa nevykonala rekultivácia pozemku.

30. V zmysle cit. zák. ust. súd žalobu zamietol. Súd skúmal zmluvné vzťahy strán pričom mal zato,
že tieto nie v dostatočnej miere riešili ich vzájomné práva a povinnosti. Zmluvné dojednania boli
komplikované a nie jasne zrozumiteľné. Písomné zmluvy sa robili opakovane, niečo sa dopisovalo
perom, niečo sa riešili jednostrannými prejavmi. Existoval zmluvný vzťah na nájom lesa, na odlesnenie a

za ťažobné priestory. Pri rozhodovaní tak súd posudzoval aj jednostranné úkony zmluvných strán podľa
občianskeho, alebo obchodného zákonníka. Zmluva o nájme nehnuteľností z 27.11.2006 bola na nájom
lesných pozemkov. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 7.8.2007 sa zvyšoval nájom na sumu 250 tis. Sk,
pričom perom je dopísané, že 50 tis. Sk bolo za les a 200 tis. Sk za ťažbu kameňa, resp. jeden ťažobný
priestor ( č.l. 11).

31. Len z iných vyjadrení strán a povolení správnych orgánov vyplývalo, že plánom bolo otvoriť štyri
ťažobné priestory, každý o výmere 0,5 ha. Toto bolo konštatované v územnom rozhodnutí G. L. ( č.l.
227) ale vyplývalo to aj so súhlasu Obvodného lesného úradu ( č.l. 30), rozhodnutia Obvodného lesného
úradu v Nitre zo dňa 16.05.2008 ( č.l. 90) a rozhodnutia Obvodného banského úradu zo dňa 18.11.2008
(č.l. 31). Územné rozhodnutie vychádzalo z projektu, ktorý predložil žalovaný. Z tohto vyplýva, že išlo

o plán, nie o potvrdenie reálneho stavu. V rámci ťažobnej plochy mala byť plocha na dobývanie a
plocha na manipulovanie s dobývaným materiálom. Z dodatku nájomnej zmluvy vyplývalo, že žalobca
súhlasil s ťažbou kameňa potom ako rozhodnú kompetentné úrady. Z jeho jednostranného vyjadrenia
zo 17.2.2008 (č.l. 28) vyplýva, že nájomné za ťažbu sa bude platiť za každý rok bez ohľadu na trvanie
ťažby, avšak po vydaní súhlasu na odlesnenie. Súhlas bol vydaný 26.5.2008 ( č.l. 30).

32. V zmysle nájomnej zmluvy s dodatkom ako aj jednostranné vyjadrenia žalobcu žalovaný nemohol
vykonávať inú hospodársku činnosť a to ťažbu kameňa v roku 2007. Žalobca mal možnosť preukázať,
že v tomto období žalovaný reálne ťažil a mal by tak nárok na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný
však svoje tvrdenia o ťažbe v roku 2007 nepreukázal a hlavne žalovaný dokladoval nemožnosť

ťažby v roku 2007. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný má platiť za prenájom lesa za roky
2007 - 2012 (č.l. 32). Taktiež nebolo sporné, že v roku 2008 boli otvorené dva ťažobné priestory
keď listom zo dňa 5.8.2008 ( č.l. 108) žiadal žalovaný o súhlas s otvorením druhého ťažobného
priestoru. Napriek tomu, že si žalobca dával podmienku zamerania ťažobného priestoru za jeho
prítomnosti, nič takého sa nerealizovalo. Podľa názoru súdu zmluvne nemali strana zrozumiteľne

ošetrené otváranie ďalších ťažobných priestorov a výšku nájomného za ne. Z jedinej zmluvy s
dodatkom vyplýva výška nájomného vo výške 250 tis. Sk, čiže dvojstranným právnym úkonom nijako
nebolo zohľadnené otvorenie ďalšieho ťažobného priestoru z pohľadu výšky nájomného, k zmene
zmluvného vzťahu nedošlo. Predmetom doplnenia predchádzajúceho rozhodnutia bolo aj vyporiadanie
sa zo skutočnosťou, či išlo o obchodnoprávny, alebo občianskoprávny vzťah. Žalobca tvrdil, že išlo o

obchodnoprávny vzťah a podľa žalovaného, že občianskoprávny vzťah. Podľa súdu v prípade písomne
uzavretej zmluvy resp. dodatku išlo o obchodnoprávny vzťah vzhľadom na povahu zmluvných strán a
predmetu nájmu. S poukazom na § 261 ods. 1., ods. 9 Obch. zák., len vzťahy neupravené zmluvou
sa mali riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd mal však za to, že do účinnosti zmluvy
sa vzťahy medzi stranami neriadili Obchodným zákonníkom, ale mohli strany postupovať, len podľa

Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Išlo o údajnú ťažbu za
jeden ťažobný úsek v roku 2007. Prvostupňový súd tak už aj v prvom rozhodnutí rozoberal nárok žalobcu
na základe bezdôvodného obohatenia a na základe zmluvného vzťahu. Nesprávne bolo uvádzané
v prvom rozhodnutí, že zmluvný vzťah sa riadil Občianskym zákonníkom. Žalobca aj odvolací súd
poukazovali na uznanie dlhu žalovaným a jeho následky v zmysle Obchodného zákonníka. Ohľadne

roku 2007 sa na uznanie dlhu podľa prvostupňového súdu Obchodný zákonník vzhľadom na uvedené
nevťahoval. Neprehľadná bola aj situácia ohľadne splácania a uznania dlhu. Žalovaný nemal zjavne
vedomosť aký dlh reálne uznáva, keď v zmysle uvedených skutočností ani nebolo jasné čo a odkedy je
predmetom zmluvného vzťahu strán. Reálna ťažba v roku 20007 nebola, z listinných dôkazov vyplýva,
že právo ťažby si žalovaný vybavoval v roku 2008 a žalobca túto skutočnosť nevyvrátil. Uznanie dlhu, či

vykonané platby žalovaným súd nemohol akceptovať, pretože toto síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade,
že by to popieral, ale len vtedy, ak je reálne preukázané, že nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani
úhrada platby nepotvrdzuje zákonný či zmluvný nárok na tú ktorú sumu ak sa preukáže opak a strany
nemajú vzájomne ustálené čo konkrétne a za aké obdobie je platené. V tomto prípade bolo preukázané,že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je. Skutočnosť, že ak dlžník za niečo zaplatil, ale reálne to
neužíval či nenakladal, býva tak ako teraz predmetom súdnych sporov. Súd mal za to, že žalovaný
vyvrátil listinnými dôkazmi reálne užívanie ťažobného priestoru v roku 2007.

33. Len z ústnych a písomných jednostranných vyjadrení strán vyplýva, že aj za každý ďalší ťažobný
priestor má žalobca nárok na nájomné v sume 200 tis. Sk, čo nebolo sporné napriek jednostrannému
vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.02.2008 ( č.l. 28). Súd bral do úvahy ohľadne ceny preukázateľne
dvojstranne dojednanú cena ťažobného priestoru. Podľa dojednaní strán až povolením ťažby mali

nastať zmluvne dojednané podmienky, teda aj platobná povinnosť žalovaného. Medzi stranami bolo
sporné či od roku 2009 boli alebo neboli otvorené tri ťažobné priestory keď žalobca na tom trval pričom
žalovaný s tým nesúhlasil. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by bol reálne otvorený tretí
ťažobný priestor. Nebola dokladovaná žiadna žiadosť či súhlas k jeho otvoreniu, nebol nijako zameraný.
Žalobca svoj názor poukazoval na rozsah odlesnenia ktorý sa mal rovnať rozsahu ťažobného priestoru.
Súd s týmto názorom nesúhlasil so žiadnych zákonných ustanovení ani zmluvných dojednaní strán

takáto skutočnosť nevyplýva. Zákon o banskej činnosti definuje banskú činnosť či činnosť vykonávanú
banským spôsobom. Medzi ne patrí aj dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu teda dojednaná
činnosť žalovaného, nikde však nie je definovaný pojem ťažobný priestor. Tvrdenie žalobcu dokonca
vyvracia žiadosť žalovaného z 05.08.2008 ( č.l. 108) kde okrem otvorenia druhého ťažobného priestoru
žiadal o odlesnenie 0,5 ha lesa a tento priestor by sa použil ako skladovacia plocha skrývkovej zeminy,

pretože v priestore kde sa malo ťažiť bolo potrebné najprv odstrániť povrchovú časť. Rovnakú žiadosť
adresoval žalovaný žalobcovi dňa 17.07.2008 ( č.l. 70). Podľa znaleckého posudku a dodatku boli za
účelom možnosti realizácie ťažby odsunutý materiál z ktorého boli vytvorené násypy. Podľa súdu miesta
kde sa tieto násypy nachádzajú, nemožno považovať za ťažobný priestor a ani za priestor kde sa s
vyťaženým materiálom manipuluje. V zmysle dodatku k zmluve o nájme mal žalovaný platiť za ťažbu

kameňa v ťažobnom priestore, nie za to kde je uložená skrývka resp. kde sú násypy kameňa. Žalovaný
predložilzameraniaťažobnýchpriestorovzroku2012odL.F.podľaktoréhovýmeraťažobnéhopriestoru
bola 9.642 m2 čo nepredstavuje výmeru väčšiu ako dva ťažobné priestory (2x0,5ha). Súd aj v rámci
konania uvádzaným znaleckým posudkom overoval rozsah ťažobného priestoru, pričom mal za to
ako už bolo konštatované, že násypy nemožno zahrnúť do ťažobného priestoru. Podľa posudku

bola výmera ťažobného priestoru v rozsahu 8.937 m2. V znaleckom posudku nebolo konštatované,
že by násypy vznikli z vyťaženého kameňa ale odsunutého materiálu a ani tento nebol dostatočne
zabezpečený a aj počas realizácie znaleckého posudku dochádzalo k jeho zosunom preto sa už reálny
priestor ťažby v roku 2012 presne určiť nedal. Uvedené dva údaje však vzhľadom na odstup času sú
primerane rovnaké ( aj údaj o výmere 10.222m2 meraný na vrchoch násypov) a potvrdzovali skutočnosť,

že reálna ťažba neprebiehala na viac ako dvoch ťažobných priestoroch. Možno len dodať, že znalkyňa
pôvodne označila za ťažobný priestor aj časť násypov po ich vrchol, čo však podľa súdu nebol správny
postup keďže v miestach násypov ťažba nemohla prebiehať a nájom bol dojednaný za ťažbu kameňa.
Jej údaj po vrchol násypov uvádzal výmeru 10.222 m2 čo bez zanedbateľného rozsahu 222 m2 tiež
predstavovalo dva ťažobné priestory. K odchýlke ako konštatovala znalkyňa mohlo dôjsť s odstupom

času a vplyvom počasia. Z uvedených dôvodov teda súd neakceptoval že by mal žalobca nárok na
nájomné za tri ťažobné priestory ale len za dva. Iná skutočnosť nebola preukázaná ani stanoviskom
o výškových a objemových zmenách žalobcom. V objekte kameňolomu boli výškové úbytky ako aj
prírastky, ktoré potvrdzujú existenciu odsunutého materiálu. Hranica ťažby bola 14.223 m2. Ak budeme
mať za to, že hranica vyrúbaného lesa v roku 2009 je 12.175m2 za omyl vzhľadom na nesledujúce

roky, keď bola vyše 14.000 m2 a žalovaný žiadal o odlesnenie 0.5 hektáru na uloženie skyvky, za
čo aj žalobcovi zaplatil, rozsah ťažobného priestoru nebol väčší ako 1 hektár čo je rozsah maximálne
dvoch ťažobných priestorov. Výškové a objemové stanovisko potvrdilo závery znaleckého posudku.
Rovnako ako vyššie, uznanie dlhu, či reálne úhrady žalovaným súd nemohol akceptovať, pretože toto
síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade že by to popieral, ale len vtedy, ak je reálne preukázané, že

nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani úhrada platby nepotvrdzuje zákonný či zmluvný nárok na tú
ktorú sumu ak sa preukáže opak a strany nemajú vzájomne ustálené čo konkrétne a za aké obdobie
je platené. S poukazom na ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. je na dlžníkovi preukázať, že uznaní
dlh nemal povinnosť platiť. Vyvrátiteľná podmienka zvyšku záväzku je na žalovanom. Aj keď to nebolo
úmyslom súdu, na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za to, že dokazovaním

došlo k vyvráteniu nároku žalobcu na úhradu platieb za tri ťažobné priestory. Toto vyvracia preukázaná
skutočnosť neexistencie tretieho ťažobného priestoru. Ak je táto skutočnosť zjavne preukázaná čo sa
stalo, je zjavne vyvrátený nárok žalobcu aj podľa Obchodného zákonníka. V tomto prípade tak bolo
preukázané, že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je.34. Keďže podľa výpočtov úhrad žalovaného za nájom lesu a ťažobných priestorov zaplatil viac
( 78.047,55 eura č.l. 89) ako podľa dojednaní mal ( 76.346,05 eura č.l. 89), súd považoval nárok žalobcu

v celosti za nedôvodný.

35. V rámci dokazovania štátu vznikli trovy za vypracovaný znalecký posudok s dodatkom a vyjadrením
znalkyne v sume 1.577,21 eura. Žalovaný zaplatil preddavok v sume 400 eur, v tejto časti boli
náklady štátu uhradené. Žalobca bol v konaní neúspešný tak ho súd zaviazal na náhradu zvyšných

neuhradených výdavkov v sume 1.177,21 eura podľa § 259 CSP.

36.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v zmysle § 356 písm. b) CSP.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.