Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234118
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117234118.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas

a televízia Slovenska, Bratislava, Mlynská dolina, 845 45, IČO:47232480, proti žalovanej: A. A. B., nar.
X.XX.XXXX, IČO 41562488, trvalý pobyt: Obec C. D., adresa na doručovanie: E. XX, XXX XX F., o
zaplatenie 206,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 206,18 € zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1,20 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 206,18 € titulom úhrady za služby verejnosti, ďalej sumy 1,20 € titulom poštových sadzieb
spojených s vymáhaním. Uplatnil si trovy konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca -
Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o
Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. l a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejností poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon"). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
(ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. b) zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia
úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona.

Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby na tunajší súd nezaplatil úhradu
v zmysle Zákona za obdobie uvedené v Prehľade predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle §
10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 27.04.2017 odoslanou hromadným elektronickým podacím

hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie
písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní
od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu.
Pohľadávka žalobcu predstavuje:
- sumu 206,18 EUR (z toho istina vo výške 173,18 EUR a pokuta vo výške 33 EUR podľa § 10 zákona),
- zaplatené poštové sadzby vo výške 1,20 EUR.

Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy:výzvu zo dňa 27.04.2017 (č.l. 4) na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby poskytované ku dňu
30.04.2017 v sume 174,38 €, adresovanú žalovanej na adresu D. XXXX/XX, XXX XX F.;

podací hárok (č.l. 6) preukazujúci doručovanie uvedenej výzvy dňa 02.05.2017 žalovanej;
prehľad predpisov a platieb ku dňu 17.04.2020 (č.l. 5) za obdobie od 12/2008 do 04/2017.

Súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4C/96/2017-12 zo dňa
23.04.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 07.05.2019, ktorý bol súdu doručený

13.05.2019. Na odôvodnenie odporu žalovaná uviedla, že v čase, za ktorý sa žalobca domáha voči
nej zaplatenia žalovanej sumy, už na adrese, na ktorej mali byť poskytované služby verejnosti, tieto
služby nevyužívala. Družstevný byt nachádzajúci sa na označenom odbernom mieste bol v danom čase
oficiálne prevedený na nového užívateľa.

Súd uznesením sp. zn. 4C/96/2017-40 zo dňa 16.06.2019 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa

§ 267 ods. 3 CSP.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 27.06.2019 (č.l. 46) na žalobou uplatnenom nároku zotrval. Uviedol,
že námietky žalovanej uvedené v odpore proti platobnému rozkazu považuje za nedôvodné a naďalej
sa domáha zaplatenia istiny vo výške 173,18 €, pokuty vo výške 33,- €, poštových sadzieb spojených

s vymáhaním vo výške 1,20 € a náhrady trov konania. Poukázal, že v súlade s ust. § 3 písm. a) zákona
č. 340/2012 Z. z. platiteľom je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom
vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Pre konštatovanie postavenia platiteľa podľa § 3 písm.
a) cit. zákona je rozhodujúcim kritériom evidovanie fyzickej osoby ako odberateľa elektriny, pre platiteľa
podľa § 3 písm. b) cit. zákona je týmto rozhodujúcim kritériom počet zamestnancov právnickej osoby

alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Zákonodarca v § 9 ods. 4 cit. zákona ukladá Sociálnej poisťovni
povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby
úhrady podľa § 6 ods. 5 Zákona o úhradách. Žalovaná tak mala povinnosť platiť úhradu za každý aj
začatý kalendárny mesiac vo výške 4,46 Eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, tak ako to
vyplýva z § 6 ods. 5 písm. a) cit. zákona. (Táto skutočnosť vyplýva z Prehľadu predpisov a platieb).

Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju
platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie. Vzhľadom na túto neekvivalentnosť sa
úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam.

Súd následne vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. (č.l. 55), dopytom na

Okresné stavebné bytové družstvo Žilina, na Okresný úrad Žilina, oddelenie živnostenského podnikania,
a to z dôvodu, že žalovaná na svoju obranu v podaní doručenom súdu dňa 25.02.2020 (č.l. 106)
uvádzala, že v rozhodnom čase na adrese bytu, v ktorom mali byť poskytované služby žalobcom,
nebývala, tieto služby nevyužívala, keďže družstevný byt bol prevedený podľa tvrdenia žalovanej
na nového užívateľa v apríli 2007. Od 01.07.2007 boli odhlásené všetky platby za úhradu odberu

energií a služieb uskutočňované žalovanou, pričom dlžná čiastka uplatnená žalobcom mala vzniknúť
nedoplatkamivrokoch2008(zamesiacdecember),2009,2010,2011,2014a2017,tedavčase,kedyuž
uvedené odberné miesto neobývala, na preukázanie ktorého tvrdenia žalovaná súdu predložila Dohodu
o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD Žilina, uzatvorenú dňa 27.04.2007 (č.l. 109
spisu).

Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.05.2020 (č.l. 128 spisu) poukázal, že žalovaná je
v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. v tomto konaní v pozícii platiteľa ako zamestnávateľa,
ktorý v pracovnom vzťahu v žalovanom období zamestnával 3 – 9 zamestnancov, a preto bol povinný
platiť úhradu za služby verejnosti v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške

4,64 EUR. Rozhodujúcou skutočnosťou je teda počet zamestnancov, ktorých žalovaná zamestnávala,
a nie, či žalovaná užíva/vlastní nehnuteľnosť na adrese odberného miesta (adresa odberného miesta,
prípadne právo k nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom, je zásadné len v prípade platiteľov podľa
§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., t. j. domácností). Žalovaná má v Živnostenskom registri uvedenú
adresu miesta podnikania XXX XX F., D. XXXX/XX.

Súd nariadil na deň 29.07.2020 pojednávanie.Následne žalovaná svojím podaním doručeným súdu dňa 22.07.2020 oznámila, že sumu 206,18 €
uhradila žalobcovi na jeho účet v plnej výške dňa 21.07.2020, pričom pre tento spôsob riešenia

sa rozhodla najmä na základe súčasnej komplikovanej situácie spôsobenej COVID-19, z ktorého
dôvodu je pravdepodobné, že by sa pojednávania nariadeného na deň 29.07.2020 nemohla zúčastniť
z pracovných dôvodov.

Súdu bolo e-mailom doručené dňa 28.07.2020 podanie žalobcu obsahujúce späťvzatie žaloby v časti
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 206,18 €, pričom žalobca zotrval na uplatnenom nároku na
zaplatenie sumy 1,20 € titulom úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním.
Vzhľadom na formu podania, realizovanú v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu, súd podľa ust. § 125 ods. 2 v spojitosti s § 145 ods. 2 druhej vety CSP pojednávanie nariadené

na deň 29.07.2020 odročil na deň 28.08.2020 za účelom dodatočného doručenia uvedeného podania
žalobcu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, autorizovaného podľa osobitného predpisu.

Pojednávanie bolo dňa 28.08.2020 vykonané v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Žalobca sa z

neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 20.08.2020. Žalovaná, ktorej bolo
predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 18.08.2020, sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnila.

Zákonné ustanovenia:

Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“) účelom úhrady
je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je

a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo
v rodinnom dome,
b) zamestnávateľ, 4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva
aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý

kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov,
b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov,
c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov,
d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov,

e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet
zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na

určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý
deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so

zaplatením úhrady.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu
a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a),
b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b),

c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c),
d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d),
e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e).

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,

pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ) príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol tak, že konanie v časti
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 206,18 € zastavil a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi
sumy 1,20 €.

Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe

zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

Súdnaprejednávanýprípadaplikovalzákonnéustanoveniazákonač.340/2012Z.z.,ktorýmjeupravené
platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, účelom ktorej úhrady je finančné
zabezpečenie služieb verejnosti v tejto oblasti.

K prvému odseku výroku rozsudku súd uvádza.

Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.
Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby podaním žalobcu zo dňa 28.07.2020 súd rozhodol najskôr
o tomto procesnom návrhu pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené v prvomodseku výroku rozsudku. Konanie bolo zastavené v časti z dôvodu zaplatenia žalovanou sumy 206,18
€, pozostávajúcej z istiny 173,18 € a pokuty 33 €.

K druhému odseku výroku rozsudku súd uvádza:

V konaní mal súd za nesporne preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo

zákona č. 340/2012 Z.z., a síce platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska.

Súd mal preukázanú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu v celom rozsahu, a to na základe
dokazovania vykonaného vyššie oboznámenými listinnými dôkazmi. V konaní sa nepotvrdila pôvodná

obranná argumentácia žalovanej, že povinnosť platenia úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska žalovanej za rozhodné obdobie ku dňu 30.04.2017 nevznikla. Súd
mal preukázané, že ešte v čase rozhodovania súdu mala žalovaná uvedenú v Živnostenskom registri
SR ako adresu miesta podnikania adresu: D. XXXX/XX, XXX XX F., na ktorej mali byť podľa tvrdenia
žalobcu poskytované služby verejnosti.

Bolo teda preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu v sume 206,18 € bola uplatnená
dôvodne titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov v sume 173,18 € ku dňu 30.04.2020, ako
i, vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením koncesionárskych poplatkov, aj titulom pokuty v sume
33 €, ktorú je platiteľ úhrady povinný zaplatiť vyberateľovi, ak nezaplatí úhrady a poštové sadzby ani

v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyberateľa, zaslanej platiteľovi po vzniku omeškania, ktorú pokutu
žalobca vyrubil žalovanej vo výške 33 eur v súlade s ust. § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 340/2012
Z.z., keďže žalovaná nezaplatila predpísané úhrady a poštové sadzby ani do 30 dní od doručenia výzvy
žalobcu zo dňa 27.04.2017 na zaplatenie nedoplatku.

V konečnom dôsledku samotná žalovaná uznala dôvodnosť podanej žaloby tým, že žalovanú sumu
žalobcovi po začatí konania uhradila.

Vzhľadomnazastaveniekonaniavčastiuplatnenéhonárokunaistinu206,18€ostalpredmetomkonania

uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1,20 € titulom úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním.

V prípade uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1,20 € titulom úhrady poštových sadzieb spojených
s vymáhaním sa jedná o nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý súd subsumoval pod zák. ust. § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Jedná sa o trovy vzniknuté v súvislosti s
uplatnením pohľadávky, musia sa týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby
sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 27.04.2017 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na
úhradu dlhu vyčísleného k 30.04.2017 v sume 174,38 eur za obdobie ku dňu 30.04.2017 a na úhradu
poštovného za túto výzvu v sume 1,20 eur s upozornením, že pokiaľ nedôjde k úhrade do 30 od
doručenia výzvy, navrhovateľ si uplatní nárok na zaplatenie spolu s pokutou a poštovými sadzbami

na príslušnom súde. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 02.05.2017 v zmysle predloženého
poštového podacieho hárku.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1,20 € uplatnenú titulom

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady (§ 10 ods. 2 zákona č.
340/2012 Z.z.), súd priznal žalobcovi v celom rozsahu právo na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy
1,20 €.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súčasne súd aplikoval §

256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Žalobca bol v konaní plne úspešný, pričom jeho úspech spočíva jednak v úspechu v zastavenej časti
konania, nakoľko k zastaveniu konania v časti došlo v dôsledku preukázateľne vykonanej úhrady dlžnej
sumy po začatí konania, a tak procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný. Preto je

žalovaný povinný nahradiť aj trovy zastavenej časti konania. Vždy totiž platí, že kto procesne zavinil
čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda v tomto prípade žalobcovi. Vo
zvyšku, ktorá časť zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, bol žalobca tiež úspešný,
pretože tento zvyšok mu súd celý priznal. Zhrnúc uvedené, mal žalobca plný úspech, a preto mu súd
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).