Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/220/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707203291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8707203291.7

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci v právnej veci žalobcov 1/ R. S., K..
XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/X, V., 2/ X. S., O. K. J. Č.. XXX, 3/ Q. K., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/X, J., 4/
U. B., O. O. XXXX/X, V., 5/ J. O., O. S. XXXX/XX, V. - B., zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom,
AK so sídlom Ul. 1. Mája 216/7 Poprad proti žalovaným 1/ Q. Š., K.. XX. X. XXXX O. U. XXXX/XX, V. -
Q., 2/ H.. J. Š., K.. X. X. XXXX, O. Š. XX/XX, V., 3/ F. Š., K.. X. X. XXXX, O. U. XXXX/XX, V. - Q., 4/ X.
O., K.. XX. X. XXXX, O. Z. XXX/XX, B., zast. JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou, AK so sídlom Poprad,
Levočská 866, o určenie vlastníckeho práva s prísl, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 7C/64/2007 - 387 zo dňa 9.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že so zreteľom na zistený skutkový stav a so zreteľom
na obranu žalovaných, spočívajúcu v námietke vydržania, je zodpovedanie práve tejto právnej otázky
základom rozhodnutia celého právneho sporu.
Na základe hospodárskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudla obec K. právo hospodárenia k
žalovaným nehnuteľnostiam. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t. j. 01.05.1991 mala
obec K. J. nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže však tieto nehnuteľnosti
neboli vo vlastníctve štátu, obec K. J. nadobudla k uvedeným nehnuteľnostiam iba držbu. Túto držbu
súd považuje za oprávnenú a má za to, že obec K. J. bola dobromyseľná.
Súd teda záverom konštatuje, že obec K. J. užívala žalované nehnuteľnosti aj po zákonom stanovený
čas, t. j. desať rokov od uplynutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a dňa 02.05.2001 sa
stala R. K. J. vlastníkom časti žalovaných nehnuteľností.
V tomto zmysle Obec K. J. mohla uzavrieť kúpnu zmluvu so I.T.Slovakia, spol. s r.o. registrovanú na
Správe katastra v Poprade pod V2246/02 a I.T.Slovakia, spol. s r.o. mohla uzavrieť kúpnu zmluvu s
právnym predchodcom žalovaných neb. Q. B..
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Žalobcovia majú
za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré v konaní predložili. Obec K.
J. nesplnila všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keď jej chýbal titul, na
základe ktorého sa ujala držby a nebola dobromyseľná. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň si
uplatnili náhradu trov konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že zo správania obce možno usudzovať, že bola
dobromyseľná. Poukázali na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnili náhradu
trov konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212
O.s.p. a ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov je dôvodné.

5. Hlavnou otázkou, na ktorej súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie, bola otázka vydržania
sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalovaných, obcou K., a jej dobromyseľnosti. Súd prvej
inštancie mal za to, že držba bola oprávnená a obec K. J. ako vlastník nehnuteľnosti právne účinne
previedla vlastnícke právo na spoločnosť I.T. Slovakia, spol. s r.o. a tí následne na žalovaných.

6. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nemôže stotožniť. Opakovane
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 71/2011, podľa ktorého: „Dobrá viera musí
byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto
ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v
oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu považovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností
takéto právo nesvedčí. V prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru dovolacieho súdu dobrú
vieru žalovaných (posudzujúc ju prísne) konštatovať neumožňuje. Len samotná skutočnosť, že štát bol
zapísaný ako vlastník nehnuteľností predávanej na verejnej dražbe v tzv. malej privatizácii nemohla
sama osebe založiť dobrú vieru (presvedčenie) právneho predchodcu žalovaných (vydražiteľa), že štátu
svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané.
Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho
zistenia konkrétnych skutočností vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu,
že štát v čase dražby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Vynaložením potrebnej
aktivity bola zistiteľná aj dostupná listina, na základe ktorej došlo v roku 1959 k zápisu vlastníctva štátu
k nehnuteľnosti vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcu, dostupný bol aj jej obsah a zistiteľná bola
aj informácia, ktorou disponoval štátny podnik T. (ktorého prevádzková jednotka, súčasťou ktorej bola aj
sporná nehnuteľnosť, bola zaradená na predaj v tzv. malej privatizácii), že žalobkyňa požiadala o vydanie
tejto nehnuteľnosti. Vydražiteľ preto mohol mať pochybnosti o platnom nadobúdacom vlastníckom titule
štátu. Rovnaké pochybnosti o platnom nadobúdacom titule menovaného a predtým štátu mohla mať
aj žalovaná 1/. Žalovaní 2/ a 3/ mohli mať pochybnosti o platnom nadobúdacom titule ich právneho
predchodcu už zo samotnej skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti bol predmetom
prevodov v čase prebiehajúceho sporu“.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že vlastníctvo k predmetným pozemkom bolo zapísané duplicitne. Pri
vynaložení čo i len priemernej miery opatrnosti a aktivity bola obec objektívne schopná zistiť duplicitný
zápis, čo automaticky vylučuje jej dobromyseľnosť. Duplicitné vlastníctvo bolo zaevidované ešte v roku
1998 (teda v čase plynutia vydržacej doby), a to číslami zmien XXX/XX a XXX/XX k časti parcely č. XXX a
častiam parciel registra E č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX (č.l. 7 spisu). Už samotná existencia duplicitného
zápisu vo verejnom registri je nezlučiteľná s dobromyseľnosťou osoby, ktorá by mala vlastníctvo k
nehnuteľnosti vydržať.
Navyše, svedok X. Q., bývalý starosta obce K. J., vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že pán
R. S. a spol. sa o pozemky začal uchádzať až v roku 1998, kedy prvýkrát predložil obci K. J. duplicitný
list vlastníctva (č.l.81 spisu). Týmto vyjadrením v podstate samotná obec priznala, že v držbe nebola
dobromyseľná minimálne od roku 1998.

8. Súd prvej inštancie sa, vzhľadom na konštatáciu vydržania, dôsledne neriadil pokynmi odvolacieho
súdu v predchádzajúcom uznesení o zrušení rozsudku, v zmysle ktorého mal zidentifikovať

nehnuteľnosti a vysporiadať sa so zmenami na listoch vlastníctva (rôzne výmery na LV z č.l. 3, 119 a
275 spisu), t.j. na základe akých právnych úkonov došlo k zmene výmery na strane žalobcov.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodne žalované parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX boli dotknuté
viacerými zmenami, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal.
Časť parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX bola začlenená do novovytvorenej parcely č. XXX/XX (po
prečíslovaní č. XXXX/XX) o výmere 3 574 m2. Určenie vlastníckeho práva žalobcov práve k tejto parcele
je po zmene žaloby predmetom tohto konania. Z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. X-XXX/XX/XX/
SP zo dňa 13.9.2006 (359 spisu) vyplýva, že súčasťou tejto parcely je aj parc. č. XXXX/X, ktorá nie je
predmetom tohto konania a nie je ani vo vlastníctve žalobcov.
Súčet výmer parciel č. XXXX/X (1 520 m2), XXXX/X (739 m2) a XXXX (1 380 m2), ktoré boli začlenené
do parcely č. XXXX/XX o výmere 3 574 m2 zapísanej na LV č. XXX je väčší ako výmera parcely č. XXXX/
XX (č.l.294 a nasl. spisu), pričom súčasťou tejto parcely je aj časť parcely č. XXXX/X.
Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ nie je zrejmé a v konaní nebolo zidentifikované, ktorá konkrétna časť
zemského povrchu je predmetom konania.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy
z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z
ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
neznamená ľubovôľu ich hodnotenia, ale hodnotenie vykonaných dôkazov musí vychádzať z formálne
logického úsudku založeného na vykonaných dôkazoch. Na vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje
zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností (skutkového stavu), ktoré sú v danej veci
významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu. V zásade možno konštatovať, že
bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy.
V zásade odvolací súd konštatuje, že počas rozsiahleho konania trvajúceho viac ako 11 rokov strany
sporu predložili množstvo dôkazov, ktorých vykonanie pre zistenie skutkového stavu veci a následné
právne posúdenie boli nevyhnutné. Súd prvej inštancie sa nimi do teraz nezaoberal.

11. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou žalovaných týkajúcou sa výmeru z roku 1948, od
ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo, a to v kontexte tvrdení a dôkazov predložených
žalovanou stranou. Ide o ďalšie existujúce výmery, podľa ktorých boli predmetné pozemky pridelené p.
W. a p. S., konečný prídelový plán (č.l. 44), výkaz nehnuteľností na č.l. 147 a 152 spisu, podľa ktorých sa
p. W. a p. S. vzdali prídelu, vyjadrenie p. S. v dedičskom konaní, že jej manžel zomrel ako bezmajetný
(č.l. 161 spisu).
Od vyriešenia tejto otázky následne závisí otázka, či Slovenská republika, resp. Československá
republika, bola vlastníkom predmetných nehnuteľností.

12. Taktiež zostalo nepovšimnuté tvrdenie žalovaných, že podkladom pre zápis výmeru bola nesprávna
identifikácia parciel, čo napokon skonštatoval aj katastrálny úrad (č.l. 6 a nasl. a 33 spisu), pretože časť
parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX už v čase zápisu bola začlenená do parc. č. XXX zapísanej na LV č X.

13. Na vyššie uvedené námietky žalovaných a ich predchodcov, ktoré vznášali v priebehu celého
konania, žalovaní doposiaľ nedostali odpoveď.

14. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie po vysporiadaní sa s
vyššie uvedenou argumentáciou žalovaných dospel k záveru, že sporné parcely neboli (platne) pridelené
právnym predchodcom žalobcov, pre určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy možnosť vydržania
predmetných parciel žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
sa javí, že ak by sa právni predchodcovia žalobcov nestali prídelcami sporných parciel na základe
výmeru z roku 1948 a užívali by tieto pozemky dobromyseľne, a to práve na základe spomínaného
výmeru.

15. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal navrhovaný dôkaz, a to vyžiadanie správy z Okresného úradu
Poprad, či došlo zo strany žalobcov k uplatneniu reštitučných nárokov, ani nezabezpečil rozhodnutia
týkajúce sa reštitučných nárokov v k.ú. K. J. po bývalých prídelcoch R. a Z. S.

16. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP, resp. v čase vydania rozhodnutia ust.
§ 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s vyššie
uvedenou argumentáciou žalovaných a s pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení.

17. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vykonať dôkazy navrhnuté v podaní
žalovaných zo dňa 5.2.2014 nachádzajúcom sa na č.l. 292 bod 1 spisu, vysporiadať sa s vyššie
uvedenou argumentáciou žalovaných, presne zidentifikovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia
vlastníckeho práva (berúc do úvahy zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania), t.j. ktorá
konkrétna časť parcely č. XXXX/XX je tvorená parc. reg. E XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Súd prvej
inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby
jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 5. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.