Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Pc/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200668
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7622200668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľky Ž. P.,

K.. XX. XX. XXXX, O. Š. XX, XXX XX W. V., proti manželovi navrhovateľky Q. P., K.. X. X. XXXX, O.
Š.K. XX, XXX XX W. V., I.. Č.. O. O. - Š., Z. XX/XX, XXX XX O. - Q., Č. Y., v konaní o určenie výživného
na manželku, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala návrhom podaným na tunajší súd dňa 11. 2. 2022
odjejmanželapríspevkunajejvýživutitulommanželskéhovýživnéhomesačnesumouvovýške50,-eur.

2. V odôvodnení návrhu uviedla, že s Q. P. uzavrela dňa 30. 4. 2001 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá a

z ktorého sa narodili toho času ešte maloleté deti U. P., nar. XX. XX. XXXX, U. P., nar. X. X. XXXX, H.
P., nar. XX. X. XXXX a Q. P., nar. XX. X. XXXX, I.. Č.. T. V.. S manželom nežije v spoločnej domácnosti
od októbra 2017 a tento na jej výživu jej žiadnym spôsobom neprispieva. Navrhovateľka sa nachádza v
zlej sociálnej situácii. Jej príjem jej nepostačuje na výživu, preto sa domáha predmetným návrhom, aby
jej manžel bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne od podania návrhu. Zároveň
žiadala, aby ju súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov v konaní.

3. Navrhovateľka k návrhu predložila dôkazné listiny, a to sobášny list, rodné listy maloletých detí,
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3P/259/2018 zo dňa 7. 1. 2019, ktorý uvedeným
dňom nadobudol právoplatnosť, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 a 2022,
prídavku na deti za rok 2021 a 2022 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko v
Levoči a tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania.

4. Nakoľko odporca písomnosti súdu - návrh s prílohami na navrhovateľkou uvedenej adrese nepreberal,

súd pristúpil k výsluchu jeho osoby dožiadaným súdom - Mestským súdom v Brne. Z protokolu o
výsluchu Q. P. dožiadaným súdom zo dňa 10. 5. 2022 súd zistil, že tento s návrhom manželky na
určenie vyživovacej povinnosti voči jej osobe nesúhlasí. Uviedol, že v máji 2021 podal návrh na rozvod
manželstva, ktoré konanie však bolo zastavené. Ďalší návrh podal dňa 18. 3. 2022, pričom na rozvode
naďalej trvá. Potvrdil, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2017, a preto nevidí
dôvod, prečo by mal prispievať na jej výživu. Toho času je evidovaný na Úrade práce Českej republiky
s adresou V. XXXX/XX, O. - Š., a je poberateľom životného minima 2050,- Kč. Žiadnu ďalšiu dávku

v hmotnej núdzi nepoberá, žije s priateľkou, ktorá podala žiadosť o priznanie príspevku na bývanie.
Privyrába si brigádnicky, keď mu kamarát zavolá. Zarobí od 1.800,- do 2.000,- Kč mesačne. Robí
pomocné práce, ako hrabanie záhrady a podobne. Žiaden iný príjem nemá. Zo sociálnej dávky a
brigádnického príspevku ledva vyžije a zaplatí alimenty. Ani jeho priateľka nemá žiaden príjem. Poberásociálnu dávku vo výške životného minima a brigádnicky si privyrába. Žijú v nájme v dvojizbovom
byte, kde mesačne platia 11.000,- Kč. Nemajú žiadne spoločné deti. On má vyživovaciu povinnosť k
trom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva s navrhovateľkou. Nemá žiadne dlhy, nakoľko s

prenajímateľom je dohodnutý tak, že ak nezvládajú platiť nájomné, poskytne im splátkový kalendár,
nemážiadneúspory,akoužuviedol,zosvojhopríjmuledvadokážepokryťsvojevýdajeavýživnénadeti.
K tomu predložil písomné doklady o platení výživného za mesiace január až apríl 2022, podľa ktorých
mesačne prispieva sumou 85,- eur k rukám navrhovateľky, pričom ako odosielateľka je uvádzaná U. Ž.
- jeho priateľka. Nemá žiadne dlhy na výživnom, takže rešpektuje rozhodnutie súdu v konaní sp. zn.

3P/259/2018. V závere uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo, ani iné finančné
produkty, či majetkové hodnoty. Dodal, že jeho súčasná adresa je B. XX, O. - Ž.. Zároveň uviedol, že
manželka mu pravidelne volá a žiada ho o peniaze. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd
návrh matky zamietol už aj s prihliadnutím na to, že podal žiadosť o rozvod manželstva a predovšetkým
na to, že nie je v jeho finančných možnostiach výživné na manželku uhrádzať.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. 7. 2022, ktorého sa ani jeden z účastníkov nezúčastnil.

Žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky prostredníctvom pracovníčky Komunitného centra
Spišské Podhradie, ktorá súdu oznámila, že navrhovateľka sa pojednávania nezúčastní z dôvodu, že
po telefonickom kontakte s manželom sa dozvedela, že ani on sa pojednávania nezúčastní, preto žiada
určiť nový termín pojednávania. Súd po zvážení, že u navrhovateľky nebol uvedený relevantný dôvod
ospravedlnenia jej neúčasti, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, vo veci pojednával a vec rozhodol

za použitia ustanovení § 180 C.s.p. v spojení s § 2 C.m.p.

6. Z dôkazných listín predložených navrhovateľkou súd zistil, že jej manželstvo s odporcom uzavreté
dňa 30. 4. 2001 naďalej trvá, nakoľko konanie o rozvode manželstva na návrh Q. P. sp. zn. 6P/66/2022
bolo dňa 23. 6. 2022 zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu. Ako obaja účastníci

uviedli, z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, na ktoré otec pravidelne prispieva sumou 85,- eur
mesačne, čo preukázal dôkaznými listinami o hradení výživného. O vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/259/2018 zo dňa 7. 1. 2019, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, pričom styk otca s deťmi
nebol upravený. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne minimálnym

zákonným výživným a uhrádzať dlžné výživné za obdobie od 22. 10. do 31. 12. 2018 po 65,52 eur
mesačne na každé dieťa, a to v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným. Otec si
vyživovaciu povinnosť pravidelne plní, s deťmi sa však podľa vyjadrenia matky nestretáva, nakoľko od
roku 2017 s nimi a s matkou nežije v spoločnej domácnosti.

7. Podľa tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania súd vzal za preukázané, že navrhovateľka
okrem príspevku na výživu na deti od otca a rodinných prídavkov na deti mesačne za rok 2022 vo výške
77,64 eur a 76,51 eur mesačne za rok 2021 a rodičovského príspevku vo výške 275,90 eur mesačne
za rok 2021 iný príjem nemá. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča. Neuviedla, aké vzdelanie ukončila a akú prácu

pred nástupom na materskú dovolenku vykonávala, resp. z akého dôvodu je nezamestnaná.

8. Z výsluchu odporcu vykonaného dožiadaným súdom súd vzal za preukázané, že otec je poberateľom
sociálnej dávky životného minima mesačne vo výške 83,37 eur (aktuálny prepočet Kč na eura).
Podľa jeho vyjadrenia pracuje príležitostne brigádnicky, kedy zarobí mesačne cca 73,- až 80,- eur.

Žije s družkou v podnájme, ktorá je tak isto poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a podala žiadosť o
priznanie príspevku na bývanie. Ako matka, tak ani otec okrem vyživovacej povinnosti k trom maloletým
deťom pochádzajúcim z ich spoločného manželstva vyživovaciu povinnosť k iným osobám nemajú. Zo
zápisnice vedenej dňa 7. 1. 2019 v konaní sp. zn. 3P/259/2018 súd zistil, že o deti sa stará výlučne
matka, nakoľko otec od roku 2017 žije prechodne v Českej republike. V decembri 2018 sa vrátil do

Spišského Podhradia, avšak už vtedy nežil s matkou detí. V tom čase v Českej republike si sezónne
dokázal zarobiť 8.000,- Kč. V čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti k deťom bol už bez príjmu,
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nebol poberateľom žiadnej dávky.

9. Matka k príjmu a momentálnej životnej úrovni otca nepredložila žiadne relevantné dôkazné listiny.

10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveňoboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že predmetný návrh nie je právne a skutkovo opodstatnený.
Z dôkazných listín a výsluchom manžela navrhovateľky súd vzal za preukázané, že obaja účastníci sú
toho času bez trvalého pracovného pomeru, a obaja sú teda v zlej finančnej situácii. Aj keď manžel
navrhovateľky v predošlých rokoch pracoval, toho času poberá len sociálnu dávku a prácu vykonáva
len príležitostne, brigádnicky. Aj keď si takto privyrobí, zarobené peniaze musí použiť na zaplatenie

vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom, ktorú si doposiaľ pravidelne plní.
Navrhovateľka súdu nepreukázala, žeby finančné, majetkové a kultúrne pomery jej manžela boli na
vyššej úrovni ako u nej. Žiadnymi dôkaznými prostriedkami v tomto konaní nezdôvodnila, prečo by
nebola schopná si nájsť príležitostnú brigádnickú prácu a zvýšiť si tak svoju životnú úroveň. To, že sa
stará o tri maloleté deti, neznamená, že nemôže pracovať tak, ako mnoho iných matiek. Súd v tomto

prípade však prihliadal na to, že obaja účastníci sú nezamestnaní aj z dôvodu nedostatočného trhu
práce v regiónoch, kde bývajú. Pri rozhodovaní neopomenul, že sa jedná o priznanie príspevku na
výživu manžela, kde finančné, osobné a majetkové pomery účastníkov majú byť rovnaké. Po odpočítaní
brigádnickeho príjmu, ktorý manžel navrhovateľky použije na výživu maloletých detí, má súd zato, že
majetkové a zárobkové pomery účastníkov sú takmer na rovnakej úrovni, a preto súd rozhodol tak, ako

uvádza výrok tohto rozsudku.

14. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

16. Nakoľko žiaden z účastníkov nenavrhol v konaní rozhodovať o trovách konania, súd v zmysle § 57
C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval.

17. Nakoľko navrhovateľka je v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. e/ Zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky a odporca bol v tomto konaní úspešný, z uvedeného
vyplýva, že ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.