Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200318
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3118200318.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcov 1/ P.. O. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXX/X, 2/ F.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. X a 3/ X. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., P. 7, všetci zast. P.. B. B., advokátom, so sídlom K., V. ulica 8, D.: XX XXX XXX,
proti žalovanému X. J. M. SE so sídlom I. XXX/XX, V., X. 2, ČR, zast. T. kanceláriou P.. T. & X., s.r.o.,
so sídlom X. XXX/XXXB, K., D.: XX XXX 882, o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania v rozsahu 100 % k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ &
PARTNERS s.r.o. v lehote 3 mesiacov po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu,
ktorým bude po právoplatnosti rozsudku určená výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou, doručenou súdu dňa 10.01.2018, domáhali po zmenách žaloby
zriadenia vecného bremena a to práva prechodu peši, práva prechodu a prejazdu motorovými a
nemotorovými vozidlami všetkých druhov na (cez) C KN parc. č. XXX, XXX/X a XXX/XX, ktoré
sú zapísané v súčasnosti na LV č. XXXXX k.ú. K. ( v čase podania žaloby na LV č. XXXX k. ú.
K.) k C KN parc. č. XXX/XX v prospech vlastníkov nekrytého parkoviska - stavby /a oprávnených

užívateľov nehnuteľnosti/ na C KN parc. č. XXX/X, - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 152 m2,
zapísané v LV č. XX pre k. ú. K., tak ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/
XXXX,vypracovanom MAP GEO Trenčín s.r.o. zo dňa 21.12.2017, overenom D.. Q. B. dňa 11.01.2018,
úradne overeným OÚ Trenčín, katastrálnym odborom dňa 30.01.2018 pod č. 78/18, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku. Zároveň žalobcovia 1/ až 3/ žiadali, aby vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na
súčasnom LV č. XXXXX k.ú. Trenčín (v čase podania žaloby na LV č. XXXX k.ú. Trenčín) bol povinný
strpieť toto právo a vykonať také technické opatrenia, ktoré umožnia vozidlám, ktoré patria vlastníkom

C KN parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XX k.ú. Trenčín neobmedzený bezplatný prejazd cez rampu
postavenú na C KN parc. 199. Žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno za odplatu vo výške, ako bude
vyčíslená v rozsudku. Žiadali aj náhradu trov konania.

2.Vpriebehukonanianažiadostižalobcov1/až3/súdpripustiluzneseniamizodňa18.02.2020č.k.XXC/
X/XXXX-XXX a zo dňa 24.02.2020 č.k. XXC/X/XXXX-XXX zmenu na strane žalovaného z pôvodného
žalovaného F. L., rod. L. na jeho právnych nástupcov a to obchodnú spoločnosť J.-Z. L. a.s., ktorá je

v súčasnosti uvedená ako vlastník na predmetnom LV č. XXXXX k.ú. Trenčín a následne na právneho
nástupcu tejto obchodnej spoločnosti X. J. M. SE so sídlom v G. republike, ktorá však v súčasnosti nie
je uvedená na tomto LV.X.Žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. X H. zákonníka cez
priľahlý pozemok žalovaného, pretože inak nie je možné zabezpečiť si prístup k svojej stavbe. I. uviedli,
že sú spoluvlastníkmi budovy- stavby súp. č. XXX na C KN parc. č. XXX/X, pozemku pod stavbou C

KN parc. č. XXX/X, zo zadnej strany susedného pozemku C KN parc. č. XXX/X ( nekrytého parkoviska),
zapísaných na LV č. 96 k.ú. K.. I. je výlučným vlastníkom zo zadnej strany nehnuteľností žalobcov k
2. v poradí susedného pozemku ( 1. v poradí je C KN parc. č. XXX/XX) a to pozemkov C KN parc. č.
XXX a XXX/X k.ú. K. a až tieto susedia s verejnou komunikáciou. R., že na LV č. XXXX pre k.ú. K.
je časti C. W. ( pod por. č. X - V bolo zapísané vecné bremeno. X. vlastníka pozemku C KN parc.

č. XXX a XXX/X strpieť právo prechodu peši, právo prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami všetkých druhov vlečných povozov, mechanizmov a strojov v prospech vlastníka pozemku C
KN parc. č. XXX/X na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.11.2011. Žalobcovia 1/
až 3/ uviedli, že C KN parc. č. XXX/X s výmerou 152 m2 je nekryté parkovisko využívané obyvateľmi
domu i spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. Trenčín a nachádza sa za domom a
jediný prístup k stavbe z hlavnej cesty ( verejnej komunikácie) je cez priľahlý pozemok žalovaného a to

C KN parc. č. XXX, XXX/X a XXX/XX k.ú. K.. Z. jediný prístup je po ďalších priľahlých pozemkoch C KN
parc. č. XXX/XX a XXX/X k.ú. K. vo vlastníctve inej osoby, na ktoré už majú zriadené vecné bremeno
a majú umožnený vstup na svoje nehnuteľnosti. I. 1/ až 3/ tvrdili, že v polovici novembra XXXX na C
KN parc. č. XXX spoločnosť REALSVIT a.s. (s predsedom predstavenstva F. L.- pôvodným žalovaným),
prevádzkujúca parkovisko na C KN parc. č. XXX a XXX/X k.ú. Trenčín, vybudovala rampu a následne

im zamedzila prístup na ich pozemok. Bezprostredne potom rokovali s pracovníkmi J. a.s. o umožnení
prejazdu, ale bezvýsledne. Pôvodný žalovaný F. L. im písomne odpovedal na ich písomný návrh dohody
zo dňa 22.11.2017, aby si zakúpili zvýhodnenú parkovaciu kartu v hodnote 100,- eur/mesačne/auto.
Žalobcovia 1/ až 3/ poukázali na spôsob využitia všetkých uvedených priľahlých pozemkov k ich C KN
parc. č. XXX/X a to ich využívanie ako cestnej komunikácie alebo nekrytého parkoviska a ich súčastí

a skutočnosť, že od nepamäti prechádzali cez parc. č. 199,200/10 a 201/1, pozemky ďalšieho suseda
parc. č. XXX/XX, XXX/X bez problémov. V súčasnosti žalovaný C KN parc. č. XXX, XXX/XX a XXX/X
využíva ako platené parkovisko a žalobcovia 1/ až 3/ majú na svojej C KN parc. č. XXX/X vybudované
svoje parkovisko, nemajú záujem na pozemkoch žalovaného parkovať, ale iba po nich si zabezpečiť
prístup k ich stavbe, z čoho pre žalovaného nevyplývajú žiadne obmedzenia. Žalobcovia 1/ až 3/ sa

domáhali zriadenia vecného bremena v žalobe podľa 2. verzie pracovnej kópie geometrického plácu zo
dňa XX.XX.XXXX. X. na ust. § 43 a XXa ods. X stavebného zákona, podľa ktorého nekryté parkovisko je
stavbou.K.žalobupodaliajzdôvodu,ževlastníkCKNparc.č.XXX,XXX/XaXXX/XXsvojkonkludentný
súhlas s ich prechodom a prejazdom po jeho pozemkoch odvolal.

X.Žalobcovia 1/ až 3/ svoje skutkové tvrdenia preukazovali LV č. XX, XXXX, XXXX k.ú. K., návrhom
dohody zo dňa XX.XX.XXXX s odpoveďou pôvodného žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom
z obchodného registra, fotografiami, X verziami pracovnej kópie geometrického plánu, závermi zo
štátneho stavebného dohľadu, overeným geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX.

5.Nanávrhžalobcov1/až3/bolouznesenímOkresnéhosúduK.zodňaXX.XX.XXXXč.k.XXC/X/XXXX-
XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.05.2019 č.k. 4Co/69/2019-326, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2019, nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť strpieť neobmedzené právo prechodu peši, právo prechodu a prejazdu motorovými a
nemotorovýmivozidlamivšetkýchdruhovcezCKNparc.č.Y.,XXX/XXaXXX/X,ajcezrampupostavenú

na C KN parc. č. XXX, ktoré sú zapísané v LV č. XXXX ( t.č. č. XXXXX) pre k. ú. K. k C KN parc.
č. XXX/XX v prospech vlastníkov a oprávnených užívateľov nehnuteľnosti a to C KN parc. č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2, zapísané v LV č. XX pre k. ú. K., tak ako je to
vyznačené na geometrickom pláne č. 45403066-258/2017,vypracovanom MAP GEO Trenčín s.r.o. zo
dňa 21.12.2017, overenom D.. Q. B. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným OÚ K., katastrálnym odborom

dňa 30.01.2018 pod č. 78/18, ktorý je súčasťou tohto uznesenia a povinnosť zdržať sa konania, ktorým
by týmto oprávneným osobám bránil v uvedenom prejazde cez C KN parc. č. 199, XXX/XX a XXX/X k.ú.
Trenčín až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zriadenie vecného bremena, vedeného
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXC/X/XXXX.

6.Žalovaný v odvolaní zo dňa 12.02.2018 k uzneseniu o neodkladnom nariadení namietal nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, pretože v čase podania odvolania spoluvlastníkom predmetnej stavby
žalobcov bol aj ďalší spoluvlastník a to J. B., ktorí spolu vytvárajú nútené procesné spoločenstvo a
v danej veci nejde o hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 občianskeho zákonníka.Poukázal na existujúci súdny spor medzi spoločnosťou J.-Z. L. a.s. a pôvodným žalovaným F. L. o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k.ú. K. ako aj ďalšie súdne
rozhodnutia v obdobných veciach na iných súdoch. Tvrdil, že medzi pôvodným žalovaným a treťou

osoboubolukončenýnájomnýpomeratátoosobaužniejeužívateľompozemkovžalovaného.Poukázal
na to, že podľa českej judikatúry ( nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS XX/XX) parkovisko nie je stavbou
z hľadiska občianskoprávneho a podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.08.2012
parkovisko považuje za súčasť pozemku. Tvrdil, že predmetná stavba - polyfunkčná budova so súp. č.
XXX má vytvorené podbránie podľa žaloby v šírke 2m, čo podľa tvrdenia žalovaného umožňuje prejazd

ajluxusnýmvozidlám.Poukázalnaskutočnosť,žežalobcoviapovytvoreníodstavnejplochy-parkoviska
na C KN parc. č. XXX/X , túto skutočnosť a zámer vopred neohlásili stavebnému úradu a na LV je táto
plocha vedená ako spoločný dvor. Žalovaný trval na tom, že podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
je možné zriadiť predmetné vecné bremeno len odplatne. Podľa žalovaného by malo byť špecifikované
právo prejazdu aj počtom automobilov. Tvrdil, že podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka priľahlým
pozemkom je bezprostredne susediaci pozemok ku pozemku, ku ktorému sa má zriadiť vecné bremeno

a v danej veci je len 1 pozemok žalovaného bezprostredne ležiacim pri parkovisku.

7.Žalobcovia 1/ až 3/ k vyjadreniu žalovaného trvali na svojich tvrdeniach. Neskôr uviedli, že
spoluvlastník ich predmetných nehnuteľností J. B. zomrel dňa 02.04.2018 a jeho jediná dedička -
manželkaF.B. predalasvojspoluvlastníckypodielvtýchtonehnuteľnostiachspoluvlastníkovi-žalobcovi

3/ X. B. ml. Túto skutočnosť preukázali LV č. XX k.ú. Trenčín s uvedenými spoluvlastníkmi len žalobcami
1/ až 3/ k celku. Preložili aj LV č. XXXX k.ú. K. k C KN parc. č. XXX/X, 201/16, XXX/XX a dopravnú značku
s oznámením. K námietkam žalovaného uviedli, že dom so súp. č. 153 kúpili v r. 1992 spolu s parc. č.
XXX/X s vtedajšou výmerou 405 m2 a k jej rozdeleniu na parc. č. XXX/X a XXX/X došlo v r. 2004 bez
ich iniciatívy z rozhodnutia pracovníkov J.. X.. č. XXX/X tvorila vždy s hlavnou vecou jeden celok a bola

podriadená jednému právnemu režimu. Žalobcovia si nemôžu zabezpečiť prejazd cez podbránie stavby,
pretoženapodbránísúumiestnenédvojkrídlovédvere,ktorésaotvárajúdovnútraašírkapriestorumedzi
otvorenými dverami je 1,85m a podľa technického preukazu najmenšieho vozidla, ktoré žalobcovia
vlastnia, šírka vozidla bez spätných zrkadiel je 1,805 metra a so zrkadlami 2,022 m, šírka ďalšieho
vozidla žalobcov je väčšia. Tvrdili, že rozšírenie tohto podbránia nie je zo stavebno-technického hľadiska

možné, pretože by to vyžadovalo zbúranie nosných múrov a domového schodišťa, ktoré sú nevyhnutné
pre statiku a funkčnosť budovy. Okrem toho toto podbránie vyúsťuje do skladových priestorov, ktoré v
súčasnosti už neslúžia na uskladnenie paliva, ale iných vecí. Tvrdili, že úhrada za parkovné v centre
mesta je veľmi vysoká a v predmetnej stavbe sa zdržujú minimálne 8 hodín denne, pričom parkovanie
na chodníku pred stavbou (z prednej strany) na Vajanského ulici nie je možné, pretože šírka chodníka

to neumožňuje a ani veľká frekvencia. Žalobcovia sa v minulosti snažili zabezpečiť si prejazd a podali
v r. 1997 a 1999 žiadosť vtedajšiemu vlastníkovi parc. č. XXX - F. K. o odpredaj časti pozemku, ale
bola zamietnutá a F. K. celé parc. č. XXX a XXX vrátane chodníka a časti cesty predalo žalovanému.
Uviedli,žeprejazdomcezpozemkyžalovanéhobynedošlokukomplikáciivýkonupodnikateľskejčinnosti
prevádzkovateľovparkovísk,pretožepožadujúzriadiťprávoprechoduprenichpoexistujúcejprístupovej

ceste. K svojim skutkovým tvrdeniam predložili technický preukaz s rozmermi k 2 motorovým vozidlám
žalobcov 1/ až 3/. Žalobcovia 1/ až 3/ predložili súkromný znalecký posudok Ing. Andreja U. č. XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX ( na č.l. 346 súd. sp.) na stanovenie všeobecnej ceny predmetných pozemkov
žalovaného s výmerou spolu 123 m2 vo výške 6 400,- eur, nájomného za 123 m2 pri cene 3,153 eur/
m2 vo výške 390,- eur a všeobecnej hodnoty predmetného vecného bremena vo výške 3 400,- eur.

8.Žalovaný k súkromnému znaleckému posudku žalobcov uviedol, že je vnútorne rozporný, pretože
znalec pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov vychádzal z východiskovej hodnoty pozemkov bez
ďalšieho zdôvodnenia. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie bez zdôvodnenia jej použitia.
Podľažalovanéhojemožnévšeobecnúhodnotupozemkovobjektívneurčiťnajvhodnejšieporovnávacou

metódou. Konečnú hodnotu pozemkov vo výške 51,63 eur/m2 považoval za neprimerane nízku, pretože
cena pozemkov v okrajových častiach mesta Trenčín sa pohybuje okolo 100,- eur / m2. Navrhol, aby
súd vyžiadal od realitných kancelárii v K. vyjadrenie k bežným cenám pozemkov v centre K.. I. k svojim
skutkovým tvrdeniam predložil kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX, ktorou žalovaný prevádzal vlastnícke
právo k parc. č. 198/X s výmerou XXX m2 za kúpnu cenu XX XXX,- eur bez L., čomu zodpovedá

jednotková cena XXX,XX eur /m2. I. namietal aj to, že znalec nezdôvodnil použitie návratnosti za XX
rokov, výšku bežnej straty výnosu nájomného XX% ani odhadovanú stratu z dôvodu očakávaného
zriadenia vecného bremena o 50%, ale sám potvrdil, že v dôsledku zriadenia vecného bremena dôjde kstratehospodárskejujmynastranežalovanéhozníženímhodnotypozemkovo50%.Ksvojimskutkovým
tvrdeniam pripojil kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX.

X.Žalobcovia 1/ až 3/ k vyjadreniu žalovaného uviedli, že javí známky účelovosti. X. na to, že žiadajú
zriadiť vecné bremeno za náhradu, pričom táto výška nie je upravená žiadnym cenovým predpisom,
preto sa musí určiť za pomoci znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. X. sa musí prihliadať na
spravodlivý pomer medzi výhodou vlastníka stavby a ujmou na strane vlastníka priľahlého pozemku. D.
tvrdenia boli preukázané aj miestnou obhliadkou. Ich znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný v

zozname súdnych znalcov a nie sú s ním v žiadnom rodinnom ani priateľskom vzťahu. Q. znalca D.. U.
požiadali o vyjadrenie námietkam žalovaného a tento trval na svojom znaleckom posudku. Ku kúpnej
zmluve, predloženej žalovaným, uviedol, že je uvedená s L. a celková suma niekoľkonásobne prevyšuje
všeobecnú hodnotu pozemkov v K. a strany zmluvy si môžu dohodnúť akúkoľvek kúpnu cenu, vecné
bremeno bolo zriadené bezodplatne s dopredu daným súhlasom pre budúci predaj pozemku.

XX.Žalovaný predložil znalecký posudok D.. V. X. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na určenie
všeobecnej hodnoty C KN parc. č. XXX (XXX m2) vo výške XXX.XXX,XX eur / t.j. XXX,XX eur za mX/,
C KN parc. č. XXX/X ( 3 XXX m2) vo výške XXX XXX,XX eur / t.j. XXX,XX eur za m2/, C KN parc. č.
201/10 (109 m2) vo výške 33 XXX,XX eur / t.j. XXX,XX eur za mX/. I. predložil znalecký posudok toho
istého znalca č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bola určená všeobecná hodnota uvedených

pozemkov vo výške XXX,XX eur za m2. I. v znaleckom posudku č XXX/XXXX boli pripojené aj ponuky
z internetovej stránky realitných kancelárií na ponuky prenájmu obchodných priestorov v K. v širšom
centre Trenčína za ceny X XXX,- eur/mesiac, XXX,- eur/mesiac, XXX,- eur/mesiac a X XXX,- eur/mesiac
( F. nám.).

XX.Žalovaný X. J. Estate SE so sídlom v Prahe, ČR trval na doterajších vyjadreniach. Poprel tvrdenie
žalobcov, že pozemok s parc. č. XXX/X slúžiaci ako parkovisko je súčasťou hlavnej veci - pozemku
parc. č. XXX/X s poukazom na ust. § X20 ods. 1 H.. zák. X. žalovaného oba pozemky sú samostatnými
predmetmi právnych vzťahov, netvoria jednu vec podľa účelového tvrdenia žalobcov pre potreby
aplikácie ust. § 151o ods. 3 H.. zák. K. žalobcov o potrebe údržby domu súp. č. XXX nemôže byť

dôvodom pre zriadenie vecného bremena, pretože takýto druh práva vyplýva priamo z ust. § 127
ods. X H.. zák. bez potreby zriadenia vecného bremena. X. na existujúce podbránie v predmetnej
stavbe a možnosť žalobcov zaoberať sa prípadným rozšírením podbránia stavebnými úpravami za
účelom získania prístupu na parc. č. XXX/X. X. žalobcov je jednoduchšie a výhodnejšie riešenie
zriadením vecného bremena, čím sa však nerešpektuje zásada proporcionality medzi núteným zásahom

do vlastníckeho práva žalovaného a nevyhnutnou potrebou žalobcov. Žalovaný tvrdil, že rozšírenie
podbránia je stavebne a technicky možné, preto navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia tejto otázky, pričom bol ochotný zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. I. tvrdil,
že žalobcovia majú možnosť parkovať na viacerých parkovacích plochách, ktoré sa nachádzajú v
bezprostrednej blízkosti budovy žalobcov, čo je v súlade so zásadou proporcionality. Žalobcovia pri kúpe

budovy v roku 1992 vedeli, že nadobúdajú nehnuteľnosť bez zabezpečeného prístupu k ich pozemku a
neoprávnene sa spoliehali iba na ústretovosť vlastníkov susediacich pozemkov, cez ktoré prechádzali
bez čo i len ústnej dohody a poskytnutia finančnej kompenzácie. Žalobcovia sa nesprávali s dostatočnou
opatrnosťou, čo je porušením ich prevenčnej povinnosti. Poukázal na to, že na pozemku parc. č. 198/3
je postavená stavba bez súpisného čísla t.č. sklad, ktorá bola postavená načierno bez stavebného

povolenia a žalobcom nič nebráni túto stavbu odstrániť. I. neoznámili na stavebný úrad vytvorenie
odstavnej plochy - parkoviska a na liste vlastníctva je táto plocha označená kódom XX- spoločný dvor,
čo vyplýva zo I. štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX. Z. bola zjednaná náprava ohľadne
spôsobu využitia pozemku a aktuálne je označený kódom XX- nekryté parkovisko. I. považoval konanie
žalobcov za konanie v rozpore so základným princípom C. a to s princípom všeobecnej spravodlivosti.

Q. aktuálneho spôsobu využitia jeho pozemku nemôže byť v žiadnom prípade určujúcim vo vzťahu
k miere obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, pretože spôsob využitia nie je trvalý v budúcnosti
môže dôjsť k jeho zmene. I. má zámer na tomto pozemku zriadiť budovu, pričom nemusí mať záujem
na ponechanie príjazdovej cesty, preto zriadenie vecného bremena by bol vážnym, neprimeraným a
nenapraviteľným zásahom do jeho vlastníckeho práva. K znaleckému posudku D.. U., predloženého

žalobcami, trval na doterajších námietkach. I. tvrdil, že ceny pozemkov v okrajových častiach K. sa
pohybujú na úrovni XXX,- eur/mX a predložil svoj súkromný znalecký posudok znalca D.. V. X. č. XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je cena pozemkov vo výške XXX,XX eur/mX. I. vzhľadom
na existenciu 2 rozdielnych súkromných znaleckých posudkov na cenu predmetných nehnuteľnostínavrhol, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na určenie hodnoty predmetných pozemkov.
I. poukázal na skutočnosť, že v súkromnom znaleckom posudku žalobcu znalec nezdôvodnil XX%-né
zníženie hodnoty predmetných pozemkov v dôsledku zriadenia vecného bremena a zároveň poukázal,

že zriadením uplatneného vecného bremena by došlo k XX% strate hospodárskej ujmy a k zníženiu
hodnoty pozemkov o XX%. I. žalobu žiadal zamietnuť.

XX.Žalobcovia tvrdili, že parkovisko na C KN parc. č. XXX/X je súčasťou hlavnej veci a to domu súp.
č. XXX na C KN parc. č. XXX/X. Až v roku XXXX pri spracovaní J.-u bola vytvorená C KN parc. č.

XXX/X odčlenením od pôvodnej C KN parc. č. XXX/X. I., že podľa § 120 H.. zák. neoddeliteľnosť
hlavnej veci od jej súčasti nie je len fyzická alebo technická, ale ja funkčná. ( H. stanovisko NS SR
zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Z. s návrhom žalovaného na nariadenie znaleckého
dokazovaniaohľadnestavebnýchúpravpodbrániazdôvodu,žepodbrániejeohraničenénosnýmimúrmi
a schodiskom dvojposchodového obytného domu. I., že v r. XXXX sa snažili zriadiť vecné bremeno
s vtedajším vlastníkom pozemkov- F. K., ale bezúspešne. X. tvrdenie žalovaného, že sa nesprávali s

dostatočnou opatrnosťou a poukázali na to, že už v roku XXXX žiadali o zriadenie vecného bremena
vlastníkamestoK.atiežžiadalioodkúpeniečastiparc.č.XXX/XaXXX,aleF.K.nevyhoveloichžiadosti.
X. na to, že stavbu drobných stavieb nebolo potrebné stavebné povolenie. K princípu všeobecnej
spravodlivosti uviedli, že sa svojho nároku domáhajú v súlade s ust. § 151o ods. X H.. zák. X. tohto
ustanovenia súd neberie do úvahy to, čo by sa mohlo stať v budúcnosti. X. čl. XX ods. X C. súd pri

rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. Z. vypočuť znalca D.. U.
k spôsobu výpočtu odplaty za zriadenie vecného bremena, ak žalovaný namieta ich súkromný znalecký
posudok.

XX.Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že sklad ( drobná stavba)

a zámková dlažba na parc. č. XXX/X sú súčasťou domu súp. č. XXX ako hlavnej veci, pretože v zmysle
§ X20 ods. 1 H.. zák. sklad a zámková dlažba nie sú fyzicky a ani funkčne spojené s domom a je možné
ich oddeliť bez toho, aby sa dom znehodnotil. X. na to, že parkovisko, ktorého povrch bol spracovaný
spevnenímpovrchuzaúčelomparkovaniaautomobilov,niejezobčianskoprávnehohľadiskastavbou.Q.
plocha ( parkovisko) nemôže byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v občianskoprávnom zmysle

ako X rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim. X. na ust. § 119 H.. zák., podľa ktorého
stavbou je výsledok stavebnej činnosti, ak vznikne vec v právnom zmysle, teda nejde o súčasť inej veci.
V oblasti občianskoprávnych vzťahov preto nemožno pojem stavby vykladať podľa právnych predpisov.
X. stavby je možné rozlišovať podľa predpisov občianskeho práva a predpisov verejného práva. Q.
práva.X.účelyobčianskoprávnychvzťahovniejepretodôležitévymedzeniestavbyvzmyslestavebných

predpisov. I. tvrdil, že sklad nie je spojený so zemou pevným základom a môže byť oddelený od zeme
bez toho, aby došlo k jeho porušeniu, preto nejde o stavbu v zmysle H.. zák. I. navrhol nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom zistenia, či stavba na parc. č. XXX/X je spojená so zemou pevným základom. I.
ďalej uviedol, že parkovanie v meste K. je spoplatnené a fyzické i právnické osoby si platia parkovné a
to formou zakúpenia parkovacích kariet alebo iným spôsobom a v okolí predmetného domu žalobcov sa

nachádza niekoľko platených parkovísk, na ktorých si môžu žalobcovia riešiť parkovanie svojich vozidiel.
K. nie je podľa žalovaného daný aspekt nevyhnutnosti, keďže žalobcovia majú zabezpečený prístup k
svojej nehnuteľnosti pešo i motorovými vozidlami na okolitých parkoviskách, čo je v súlade so zásadou
proporcionality. I. namietal, že žalobcovia nesplnili ďalšiu podmienku ust. § 151o ods. X H.. zák. a
to nemožnosť zabezpečiť si prístup inak. X. na to, že predmetná budova súp. č. XXX má vytvorené

podbránie ( široké Xm), preto navrhol vyžiadať od L. inšpektorátu K. prehľad vozidiel vo vlastníctve
a držbe žalobcov za účelom posúdenia, či by prejazd cez podbránie bol možný, ak by žalobcovia
využívali motorové vozidlá so šírkou, umožňujúcou tento prejazd. I. mohli túto skutočnosť zohľadniť
pri kúpe motorových vozidiel pre svoju potrebu tak, aby boli schopní cez podbránie prechádzať a boli
povinní sa zaoberať aj technickou možnosťou rozšírenia podbránia stavebnými úpravami. I. požadované

riešenie vecným bremenom je pre nich jednoduchšie a výhodnejšie, čo však nerešpektuje zásahu
proporcionality. I. tvrdil, že podľa neho je rozšírenie podbránia stavebne i technicky možné, preto navrhol
nariadenie znaleckého dokazovania súdom za účelom posúdenie tejto otázky, pričom bol ochotný zložiť
preddavok na toto znalecké dokazovanie. Q. užívanie predmetných pozemkov žalovaného žalobcami
nestačí na nadobudnutie práva z vecného bremena vydržaním pre chýbajúci aspoň domnelý právny

úkon umožňujúci užívanie.

XX.Žalobcovia trvali na svojich vyjadreniach o tom, že splnili všetky zákonné podmienky v zmysle § 151o
ods. X H.. zák. X. na to, že možnosť parkovania na cudzích pozemkoch nemá na rozhodovanie súduo predmete sporu žiadny relevantný význam. Q. tvrdili, že parc. č. XXX/X je súčasťou stavby súp. č.
XXX a môžu na tento pozemok prechádzať len cez pozemky žalovaného. Žalobcovia tvrdili, že zoznam
ich motorových vozidiel z DI Trenčín je pre toto konanie nepoužiteľný a popierali tento zoznam. Tvrdili,

že v súčasnosti žalobkyňa 1/ vlastní motorové vozidlo zn. Mercedes B. U. XXXD na výkon svojho
povolania advokátky, žalobca 3/ užíva osobné motorové vozidlo zn. V. K. AC kombi a P. E. J. E. U.,
AC kombi vo vlastníctve spoločnosti J. s.r.o. so sídlom v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa technického
preukazu vozidlá majú šírku so spätnými zrkadlami 2 XXXmm a XXXX mm, pričom šírka podbránia je v
najužšom bode XXXX mm. Bez ohľadu na druh vozidiel, ktoré vlastnia, je pre účely pravidelnej údržby

nehnuteľnosti súp. č. 153 a jej opráv zabezpečiť prístupu napr. aj nákladnými vozidlami. Žalobcovia
nesúhlasili s vykonaním dokazovania, navrhnutým žalovaným. Poukázali na práva vlastníka upravené v
ustanovení§123Obč.zák.Žalobcoviapripojilitechnicképreukazyanákresynimiužívanýchmotorových
vozidiel.

15.Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcov uviedol, že zo správy ODI Trenčín vyplýva, že žalobcovia sú

vlastníkmi aj vozidiel menších rozmerov. Poukázali na skutočnosť, že žalobca 3/ sa dostavil na obhliadku
na mieste samom dňa 01.04.2019 na motorovom vozidle značky Audi A8, teda o na vozidle, o ktorom
vedel, že kvôli svojim rozmerom neprejde cez podbránie. K. konanie žalovaný považoval za tendenčné
za účelom navodenia mylného dojmu, že podbránie nemá dostatočnú šírku. X. žalovaného nemožno v
súčasnosti pripisovať na ťarchu žalovaného a toho obmedzovať na jeho vlastníckych právach, keďže

žalobcovia boli oboznámení so stavom predmetnej nehnuteľnosti už v čase jej nadobudnutia, vrátane
chýbajúceho prístupu k parc. č. 198/3 - zadnému dvoru. V dôsledku toho nie je spravodlivé v súčasnosti
zaťažovať nehnuteľnosť žalovaného. V danom prípade žalobcovia následne sa mali prispôsobiť tejto
situácii napr. obstaraním si motorového vozidla v rozmeroch, umožňujúcich prístup na pozemok a
nie spoliehať sa na obmedzenie vlastníckeho práva iných vlastníkov zriadením vecného bremena.

Takýto postup žalobcov za daného skutkového stavu žalovaný považoval za nepochybne v rozpore s
dobrými mravmi a vykazujúce znaky šikanózneho výkonu práva. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že
žalobcovia 1/ až 3/ nemajú v predmetnej nehnuteľnosti vykázaný trvalý pobyt, preto zriadenie vecného
bremena k parkovisku pri nehnuteľnosti, v ktorej nemajú trvalý pobyt, považoval za neprimerané a v
rozpore so zásadou proporcionality a nadmieru obmedzujúce vlastníkov okolitých pozemkov. Žalovaný

poukázal na skutočnosť, vyplývajúcu z LV č. XXXXX k.ú. K. a to na viaznuce záložné právo na
žalovaných nehnuteľnostiach žalovaného a to konkrétne pod V XXXX/XX- záložné právo v prospech iX.
s.r.o.,Z.ulicaXXXX,Q.,D.:48216275nazákladeZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa30.06.2016zo
Slovenskej sporiteľne a.s. na záložcu F. L.. X. § 151c ods. X Obč. zák. pri záložnom práve s postúpením
pohľadávky automaticky prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na čl. IV. bod 3 písm. c) Záložnej zmluvy, podľa ktorej sa záložca zaviazal nezriadiť bez
predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo
inú ťarchu v prospech tretej osoby, a to až do času úplného splatenia pohľadávky. Ďalej poukázal na bod
5. tohto článku, podľa ktorého v prípade o.i. porušenia záväzkov uvedených v bode 3. tohto článku, má
záložný veriteľ právo vyúčtovať záložcovi zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v čase, kedy nastane

uvedená udalosť a záložca má v prípade vyúčtovania zmluvnej pokuty záložným veriteľom povinnosť
túto uhradiť, pričom zmluvnou pokutou nie je dotknutý nárok na náhradu škody, ktorá prevyšuje výšku
zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného by zriadením vecného bremena na žalovaných parcelách,
na ktorých viazne zmluvné záložné právo, došlo k ohrozeniu možného výkonu záložného práva, k
poškodeniu záložného veriteľa a taktiež aj k porušeniu zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo záložnej

zmluvy a vzniku tým nepriaznivých právnych následkov pre žalovaného. Žalovaný pripojil k vyjadreniu
Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným pozemkom ( aj k ďalším) zo dňa 02.08.2007 k
úverovej pohľadávke zo Zmluvy o úvere na úverový rámec 10.525.000,- eur pre F. L. - J. X.

16.Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že predmetný dom bol postavený pred 100 rokmi, kedy

sa vôbec nepočítalo s tým, že by cez podbránie domu mali prechádzať akékoľvek motorové vozidlá,
táto časť domu nebola projektovaná pre takéto účely. Za účelom zabezpečenia objektivity požiadali
súdneho znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia a súdny znalec Ing. P. B. vo vyjadrení zo dňa
27.08.2021 uviedol, že súčasný prechod nie je možné použiť na prejazdovú komunikáciu, pretože
nespĺňa požiadavku technickej normy a to šírku 2500 mm a rekonštrukcia prechodu na požadovaný

rozmer nie je možná bez rozsiahlejšieho zásahu do objektu s posunom nosného muriva, schodišťa
a súvisiacich konštrukcií, pretože zásah by znamenal zbúranie podstatnej časti existujúcej budovy a
novovybudovanie stredovej časti od základových konštrukcií. Okrem uvedeného by takéto stavebné
úpravy vyžadovali neprimerane vysoké náklady. Ďalej poukázali na to, že predmetná stavba súp. č.153 je nielen pamiatkovo chránenou stavbou, ale tiež príkladom stavebného štýlu funkcionalizmu,
tak ako ďalšie budovy v Trenčíne, preto navrhované stavebné úpravy by túto stavbu znehodnotili.
Žalobcovia popreli, že by ich žaloba bola konaním v rozpore s dobrými mravmi a išlo by o šikanózny

výkon práva, pretože od začiatku mali snahu so žalovaným dohodnúť, chceli žalovanému poskytnúť
odplatuzapožadovanýprejazd,geometrickýmplánompresnevymedzilipožadovanúplochu,ktoráspolu
predstavuje výmeru 138 m2, celková výmera vecným bremenom dotknutých pozemkov je 3.674 m2
a plocha požadovaného vecného bremena je necelých 4% z celkovej výmery dotknutých pozemkov.
Ďalej uviedli, že na ich ( žalobcovia) parc. č. 198/3 s výmerou 152 m2, ktorá je sčasti zastavaná

prístreškom, môžu zaparkovať maximálne X osobné motorové vozidlá alebo X menšie nákladné vozidlo,
prechodom ich vozidiel cez pozemky žalovaného nespôsobujú žalovanému žiadnu ujmu, ani pozemok
nepoškodzujú. X. na to, že v súčasnosti je žalovaný povinný trpieť prejazd vozidiel cez svoj pozemok
parc. č. XXX/X. I. potvrdili, že v predmetnom dome súp. č. XXX nemajú trvalý pobyt, ale táto skutočnosť
nijako neovplyvňuje rozhodovanie súdu podľa § 151o ods. X H.. zák. I. 1/ má v predmetnom dome sídlo
svojej advokátskej kancelárie a žalobca 3/ je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti J. s.r.o., ktorá

má sídlo v predmetnom dome. Žalobcovia poukázali na to, že napriek žalovaným uvádzanú povinnosť
nezriaďovať vecné bremeno podľa uvedenej Záložnej zmluvy, podľa LV č. 10934 k.ú. K. došlo podľa V
XXXX/XX k zapísaniu vecného bremena na základe I. o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX
na C KN parc. č. XXX a XXX/X v prospech vlastníka C KN parc. č. XXX/X. F. vecné bremeno je zapísané
je zapísané pod Z XXXX/XXXX v prospech oprávneného Q. K. a.s. a pod Z XXXX/XXXX v prospech

O2 Slovakia s.r.o., exekučné práva, pre Daňový úrad a záložné práva v prospech ďalších obchodných
spoločností. Žalobcovia trvali na podanej žalobe. Pripojili odborné vyjadrenie zo dňa 27.08.2021 a
preukaz advokáta žalobkyne 1/.

17.Na pojednávaní dňa 08.09.2020Z žalovaný k vyjadreniu žalobcov z 02.09.2021 uviedol, že námietky

žalovaného k znaleckému posudku znalca Ing. T. U. (od žalobcov) sú relevantné, keďže tieto námietky
sú v spise a hlavne sa týkali výsledku a záverov znalca v otázke hodnoty pozemkov vo vzťahu, ku ktorým
navrhujú zriadiť vecné bremeno a to tak, že táto je takmer 7 násobne nižšia ako je hodnota určená
znalcom podľa súkromného znaleckého posudku č. 269/2019 znalca X. od žalovaných. Keďže znalec
D.. U., určil hodnotu predmetných pozemkov na úrovni cenovej hladiny 50,- eur/mX a znalec D.. X. ich

určil XXX,- eur/m2, rovnako tak žalobcami dnes doložená kúpna zmluva so zmluvou o zriadení vecného
bremena potvrdzuje, že v roku 2011 zodpovedala kúpna cena za pozemky v tejto lokalite vo výške
presahujúcej XXX,- eur/m2, sú tak dôvodné pochybnosti o záveroch znalca D.. U.. X. na úvahe súdu, či
vypočujeznalcaD..Gálikak vznesenýmnámietkam,avšakzasúčasnéhoskutkovéhoaprávnehostavu,
keď uviedol v rámci procesnej obrany doposiaľ X závažných dôvodov, pre ktoré by žaloba mala byť

zamietnutá, tak výsluch znalca považoval za neúčelný a nehospodárny, pokiaľ by k zamietnutiu žaloby
malo dôjsť z dôvodov, ktoré som uviedol. Tvrdil, že skúmanie trvalého pobytu žalobcov je potrebné v
danej veci tiež skúmať podľa zásada proporcionality v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ by to podstatné
nebolo, musel by sa pripustiť záver, že žalobcovia môžu vlastniť niekoľko nehnuteľností, pričom trvalý
pobyt majú iba v jednej z nich a napriek tomu v tomto konaní odôvodňujú zriadenie vecného bremena

práve s poukazom na bývanie a zdravotný stav žalobcov, prípadne niektorého z nich k nehnuteľnosti,
v ktorej nemajú trvalý pobyt. K odbornému vyjadreniu , predloženého žalobcami, namietal, že znalec
odpovedal na otázku tak, ako mu ju položili žalobcovia, avšak v konaní žalovaný tvrdil, že prejazd
cez podbránie je možný motorovým vozidlom, nielen za súčasného stavu, keďže menší motorovým
vozidlom napr. značka Škoda G. by uvedeným prejazdom cez podbránie žalobcovia prešli, avšak

títo ako vyplýva z evidencie z dopravného inšpektorátu niektorí z nich vlastnia niekoľko motorových
vozidiel aj menších rozmerov. Napriek tomu na miesto obhliadky prišli žalobcovia s motorovým vozidlom
značky Audi T ktoré má z predmetných áut najširšie rozmery a navyše toto motorové vozidlo ani
nebolo vo vlastníctve žalobcov, čo považoval za účelové zavádzanie súdu. V odbornom vyjadrení sa
neuvádza výška nákladov na prípadné stavebnotechnické úpravy podbránia, na základe ktorých by bolo

možné ustáliť či predmetná úprava šírky podbránia je v súlade so zásadou proporcionality vo vzťahu
k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného. Aj vo svojom vyjadrení žalobcovia bez akéhokoľvek
preukázania tvrdenej skutočnosti tvrdia, že tieto náklady by boli neprimerané vysoké bez uvedenia ich
konkrétnej výšky za účelom uvedeného posúdenia. Trval na doterajších vyjadreniach. Žalovaný uviedol,
že vecné bremeno v roku 2011 kúpnou zmluvou nezriadil žalovaný, ale zriadila ho fyzická osoba Miroslav

L., ktorý bol v katastri nehnuteľností vtedajším zapísaným vlastníkom. Na základe rozsudku tunajšieho
súdu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, došlo k zmene zápisu vlastníka predmetných pozemkov s
tým, že súd určil že kúpna zmluva, uzavretá v roku 2006 t. j. pred rokom 2011, medzi žalovaným ako
predávajúcim a F. L. ako kupujúcim je absolútne neplatná. Dôsledky absolútnej neplatnosti sú určiteznáme žalobcom a súdu, ktorý pozná právo. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ bol
absolútne neplatný právny titul, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo F. L. t.j. kúpnou zmluvou z roku
XXXX sa tak kupujúci L. nikdy nestal vlastníkom a nemohol tak platne previesť vlastníctvo a zriadiť vecné

bremeno v roku 2011. Absolútna neplatnosť nespôsobuje žiadne účinky, tzn. na F. L. sa hľadí, že nikdy
vlastníkom nebol. J. tak uvádzam, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 2011 medzi predávajúcim
F. L. a J. s.r.o. ako kupujúcim nemal vedomosť o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2006 a
táto kúpna zmluva v roku 2011 bola klasickým predajom pozemku za kúpnu cenu viac ako 350,- eur/
m2. Podľa žalovaného je logické, že podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho bolo

bezodplatné zriadenie vecného bremena, resp. ako bezodplatné možno vyzerá alebo bolo imanentnou
súčasťou predmetného predaja pozemku. Bez zriadenia vecného bremena by k predaju pozemku nikdy
nedošlo zo strany kupujúceho a skutočnosť, že jeho hodnota nie je v zmluve vyčíslená, nie je pre
tento spor významná. Naviac mal právny zástupca žalovaného vedomosť o tom, keďže vypracoval
kúpnu zmluvu z roku 2011 a komunikoval s právnym zástupcom kupujúceho, že k uzavretiu tejto kúpnej
zmluvy z roku 2011 a zriadeniu vecného bremena udelil súhlas záložný veriteľ, ktorým bola SLSP

a.s., pretože výťažok z predmetnej kúpy išiel záložnému veriteľovi. Uvedená skutočnosť nemá však
žiaden vplyv, pretože v tomto konaní je dostatok dôvodov na to, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný
uviedol 8 dôvodov na zamietnutie žaloby a to :1.Skutkový stav, popísaný žalobcami, nie je možné
subsumovať pod ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ, keďže vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku a je tak nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Prístup vlastníka

k stavbe možno zabezpečiť inak. 2.Drobné stavby nachádzajúce sa na pozemku C KN parc. č. 198/3 nie
sú súčasťou hlavnej stavby domu so súpisným číslom 153 z dôvodov, ktoré uviedol. 3. Žalobcovia boli
a sú vlastníkmi viacerých motorových vozidiel rôznych rozmerov v prípade, že majú záujem používať
na uvedenej adrese vozidlo väčšie majú možnosť parkovania v blízkosti stavby tak ako iní obyvatelia
mesta. 4.Žalobcovia v čase nadobudnutia nehnuteľnosti boli oboznámení s jej stavom a prístupom k

nej a boli si tak vedomí, že nadobúdajú vlastníctvo bez zabezpečeného prístupu k pozemku C KN
parc. č. 198/3. 5.Ani jeden zo žalobcov nemá trvalý pobyt v predmetnej stavbe. 6.Žalobcami predložený
znalecký posudok na ohodnotenie pozemkov, ku ktorým by malo byť zriadené vecné bremeno, má vady
pre neprimerane nízku hodnotu pozemkov z uvedených dôvodov. 7.Na nehnuteľnostiach, ku ktorým
žiadajú zriadiť vecné bremeno, viazané záložné právo, ktoré bolo zriadené zmluvne pôvodne v prospech

SLSP. Zriadením ďalšieho vecného bremena v prospech žalobcov by došlo k porušeniu záložnej zmluvy
a k možným sankciám vo vzťahu k záložcovi. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 9Co/225/2019 zo dňa 26.05.2020, ktoré v skratke uvádza, že vo výroku by mala byť
uvedená stavba podľa údajov z listu vlastníctva, kde je zapísaná, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. V
prejedávanejveciparkoviskoniejenalistevlastníctvaanidrobnástavba,tedaniejedôvodnavyhovenie.

18.Žalobcovia trvali na svojich vyjadreniach. Poukázali na to, že trvalý pobyt účastníkov konania nie je
relevantným, zákon v rámci ustanovenia § 158o ods. 3 o trvalom pobyte vlastníka vôbec neuvažuje.
Formulácia otázok pre znalca v odbornom vyjadrení vychádza z námietok žalovaného, pričom znalec
neuvažuje o žiadnych konkrétnych motorových vozidlách vychádza z platnej technickej normy, ktorá

stanovuje šírku príjazdnej komunikácie. Ohľadom nákladov na prípadnú prestavbu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov podľa môjho názoru je zbytočne uvažovať s poukazom na záver znalca, že
rekonštrukcia by znamenala rozsiahli zásah do objektu posuny nosného muriva, zbúranie podstatnej
časti exitujúcej budovy stredovej časti a jej vybudovanie od základov. Je zrejmé, aj bez znaleckého
záveru, že takto rozsiahla úprava je ekonomicky neafektívna navrhovanému využívaniu. Naviac v otázke

proporcionality sa znalec podľa mňa nemôže vyjadrovať, nakoľko táto otázka je otázkou právnou.
Rovnako treba zdôrazniť, že v čase keď žalobcovia nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva,
boli všetky pozemky, ktoré v súčasnosti patria žalovanému vo vlastníctve mesta Trenčín a mali charakter
verejnej komunikácie. K otázke platnosti KZ z roku 2006 ako namietal PZ žalovaného, sa podľa môjho
názoru môže vyjadriť len súd a dovtedy platí zápis v katastri a dobromyseľný nadobúdateľ musí byť

chránený.

19.Súd vykonal dokazovanie listinami a to žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listami
vlastníctva, znaleckými posudkami, geometrickým plánom fotografiami, odborným vyjadrením ,
obhliadkou na mieste samom a zistil tento skutkový stav veci :

20.V spore nie je medzi stranami sporné a vyplýva to aj z listov vlastníctva č. XX a č.XXXXX ( predtým
č.XXXX) k.ú. K., že žalobcovia 1/ až 3/ sú spoluvlastníkmi pozemku C KN parc. č. XXX s výmerou XXX
m2, ktorá je zastavaná ich budovou so súp. č. XXX a susediaceho pozemku C KN parc. č. XXX/X svýmerou XXX m2, na ktorom sa nachádza drobná stavba - sklad a zvyšná plocha je pokrytá zámkovou
dlažbou. Podľa Záverov štátneho stavebného dohľadu zo dňa 24.11.2017 na liste vlastníctva bol
pozemok C KN parc. č. XXX/X označený kódom XX- spoločný dvor, vlastníci pozemku na tejto parcele

vybudovali parkovaciu plochu bez ohlásenia stavebnému úradu. X. účelu užívania tohto pozemku mala
byť parcela označená kódom XX- nekryté parkovisko. Z. sú aj skutočnosti, že predmetný pozemok C KN
parc. č. XXX/X sa nachádza vo dvore - za domom súp. č. XXX bez samostatného prístupu na verejnú
komunikáciu,ktoráprechádzapreddomomsúp.č.XXX.X.pozemokCKNparc.č.XXX/Xzozadususedí
s C KN parc. č. XXX/X, zboku zľava s C KN parc. č. XXX/XX, XXX/XX, ktoré sú podľa LV č. XXXX k.ú. K.

vo vlastníctve M. s.r.o. Až tieto pozemky ďalej susedia s pozemkami žalovaného a to s C KN parc. č. XXX
a XXX/X k.ú. K., cez ktoré sa žalobcovia domáhajú zriadenia práva prechodu. Z. je aj skutočnosť, že na
žalovaných pozemkoch žalovaného sa nachádza parkovisko s rampou a funguje tak, že vozidlá parkujú
na ľavej ( asi X/X-ina šírky pozemku) a na pravej strane ( asi na X/X-ine šírky pozemku) a stredom
vedie prístupová cesta resp. voľné miesto pre prejazd. I. požadovaný prejazd zaberá celú pravú časť
- X/X-inu šírky parkoviska žalovaného na C KN parc. č. XXX, XXX/X a na ľavej strane asi miesto pre

parkovanie X-X vozidiel. X. geometrického plánu žalobcov požadovaný prechod nadväzuje na zmluvné
vecné bremeno zriadené v roku XXXX na C KN parc. č. 201/16 a XXX/XX k.ú. K. Miroslavom Dokupilom
v prospech kupujúceho - spoločnosti J. s.r.o.

21.Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby - nekrytého

parkoviska na ich C KN parc. č. XXX/X s výmerou XXX m2 podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

22.Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23.Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

24.Podľa § 119 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (ods. 2)

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

25.Podľa § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. (ods. 2) Stavby, vodné
toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

26.Podľa § 54 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavby,
ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo
na základe ohlásenia stavebnému úradu.

27.Podľa § 43a ods. 1, 2, 3 písm. a) Stavebného zákona § 43a Členenie stavieb (ods. 1) Stavby sa
podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. (ods. 2)
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú
stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia
mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

(ods. 3) Inžinierske stavby sú - písm. a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia,
chodníky a nekryté parkoviská.

28.Podľa § 46 ods. 2 a 9 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv ( katastrálny zákon) (ods. 2) stavba sa do katastra zapíše, ak je ohraničená obvodovými stenami a
strešnoukonštrukciou.Prizápisestavbydokatastrasaakovlastníkzapíšeosobauvedenávlistinepodľa
osobitného predpisu,15) ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo
inou oprávnenou osobou je iná osoba. Ak ide o stavbu, ktorej sa neurčuje súpisné číslo, ako vlastník sa
zapíše osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí alebo osoba, ktorá je v oznámení stavebného úradu

uvedená ako osoba, ktorá stavbu ohlásila, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže,
že vlastníkom je iná osoba.(ods. 9) Pri zápise vecného bremena do katastra k verejnej listine alebo inej listine, ak vlastnícke právo k
dotknutým nehnuteľnostiam nie je zapísané v liste vlastníctva, je potrebné predložiť aj doklady na zápis
vlastníckeho práva, a to najmä údaje o vlastníkovi podľa § 7 písm. c).

29.Z citovaných ustanovení vyplýva ( podľa právnej teórie i súdnej praxe), že stavba je samostatným
predmetom právnych vzťahov ako vec a nie je podstatné, ako chápu pojem stavby predpisy verejného
práva ako napr. katastrálny a stavebný zákon. Podľa súkromného práva ( Občianskeho zákonníka)
stavbou nie je to, čo neexistuje ako samostatná vec, aj keby išlo o výsledok stavebnej činnosti,

podliehajúcejsprávnemukonaniualeboschvaľovaniu(napr.úpravypozemkov).Podľa§119ods.2Obč.
zák. nehnuteľnosti sú stavby spojené so zemou pevným základom. Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o
takú stavbu, s ktorou by bolo možné samostatne nakladať bez toho, aby sa muselo súčasne nakladať
s pozemkom, na ktorom je umiestnená. V oblasti občianskoprávnych vzťahov nemožno pojem stavby
vykladať podľa predpisov správneho práva. Povaha stavby ako nehnuteľnosti vyplýva z jej spojenia so
zemou pevným základom podľa § 119 ods. 2 Obč. zák., z čoho vyplýva, že vec nesmie byť oddeliteľná od

zeme bez toho, aby došlo k porušeniu veci. Zo stavebného hľadiska je pevný základ stavby základovou
priestorovou konštrukciou pre konkrétnu stavbu.

30.Na námietku žalovaného sa súd zaoberal v prvom rade námietkou žalovaného, že nekryté parkovisko
i sklad na C KN parc. č. XXX/X nie sú stavbami v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. Medzi stranami nie

je sporné, že drevený sklad na predmetnej C KN parc. č. XXX/X je drobnou stavbou. Je tiež nesporné,
že nekryté parkovisko žalobcov na C KN parc. č. XXX/X bolo vybudované zo zámkovej dlažby bez
stavebného povolenia a bez ohlásenia drobnej stavby stavebnému úradu. Je nepochybné, že zámková
dlažba sa ukladá na štrkový podklad a jednotlivé kocky zámkovej dlažby nemajú základ, teda nie sú
pevne spojené s betónovým základom so zemou, v dôsledku čoho nie je oddeliteľná od zeme bez

toho, že by sa dlažba nerozsypala, teda nedošlo k porušeniu celej plochy parkoviska. Z uvedeného
bez pochybností vyplýva, že zámková dlažba ako nekryté parkovisko nie je stavbou podľa § 119 ods. 2
Obč. zák. - stavbou spojenou so zemou pevným základom. Z charakteru a spôsobu ukladania zámkovej
dlažby vyplýva bez pochybností, že ide o súčasť veci podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. Zároveň vyplýva z
vyššie citovaných ustanovení ako aj z právnej logiky, že tá istá vec nemôže byť zároveň samostatnou

vecou - stavbou a zároveň súčasťou samostatnej veci.

31.Z ustanovenia § 151o ods. 3 Obč. zák. nepochybne vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa vecné
bremeno, spočívajúce v práve prechodu, zriaďuje k stavbe, definovanej v § 119 ods. 2 Obč. zák. a
nemožno použiť definíciu podľa stavebného zákona. Súd poukazuje aj na to, že aj samotný stavebný

zákonpričlenenístavieb napozemnéstavbyainžinierskestavbyvychádzadourčitejmieryajzhľadiska,
či stavba má typický „základ“, ktorý majú pozemné stavby, na rozdiel od inžinierskych stavieb. Stavebný
zákon zaraďuje nekryté parkoviská medzi inžinierske stavby, teda stavby bez typického „základu“, ktoré
spájajú stavbou so zemou pevným základom. Na základe uvedeného nekryté parkovisko - zámková
dlažba žalobcov na povrchu C KN parc. č. XXX/X nie stavbou v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. Pokiaľ ide

o drobnú stavbu - sklad na C KN parc. č. XXX/X k tejto majú žalobcovia nesporný prístup cez podbránie
domu súp. č. XXX priamo z verejnej komunikácie, ktorá vedie pred domom súp. č. XXX, čo nebolo medzi
stranami ani sporné a namietané. K. isto majú žalobcovia pešo prístup na nekryté parkovisko pešo z
verejnej cesty a chodníka, nachádzajúcich sa pred domom súp. č. XXX. Z tohto dôvodu súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú. K. právny názor bol vyslovený aj v uznesení NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp.

zn. XCdo/XX/XXXX.

XX.Súd poukazuje na to, že žalobcovia ako vlastníci domu súp. č. XXX majú voľný vstup pešo na C KN
parc. č. XXX/X cez podbránie zadnou bránou a cez sklad. R. § 151o ods. X H.. zák. nehovorí, že každý
vlastník stavby sa musí dostať k svojej stavbe po susedovom pozemku svojím autom ( veľkým).

XX.Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že parc. č. XXX/X - pôvodne dvor, po uložení zámkovej
dlažby bez ohlásenia stavebnému úradu - parkovisko, je súčasťou domu súp. č. XXX. V. to z toho,
že zámková dlažba je uložená na C KN parc. č. XXX/X, teda na samostatnom pozemku, ktorý je
samostatnou vecou v právnom zmysle podľa H.. zák. a dom súp. č. XXX sa užíva a dá sa užívať aj bez

tohto pozemku - C KN parc. č. XXX/X, pretože hlavný vchod je umiestený na opačnej strane domu súp.
č. XXX, teda spredu hneď pri verejnej komunikácii. Aj samotný dvor-parkovisko na C KN parc. č. XXX/X
sa dá užívať oddelene od užívania jednotlivých bytov v dome súp. č. XXX. I. tvrdili, že dom súp. č. XXX a
s pozemkom parc. č. XXX kúpili v roku XXXX a k rozdeleniu pôvodnej parc. č. XXX na parc. pod domom( č. XXX/X) a dvor - parc. č. XXX/X došlo bez ich pričinenia v roku XXXX v rámci J.-u a parc. č. XXX/X
tvorila s domom súp. č. XXX vždy jeden celok. Súd k tomuto uvádza, že toto rozdelenie pôvodnej parc.
č. XXX na 2-3 pozemky nebráni tomu, aby sa pôvodný dvor ( účel užívania určený funkcionalistickým

architektom) - dnešné nekryté parkovisko užívalo vlastníkmi domu technicky možným spôsobom a zo
skutočnosti,žedomsúp.č.153mápodbránie,logickyvyplýva,žepodbrániebolovybudovanézaúčelom
prístupu na tento dvor z verejnej komunikácie.

34.Ďalšie námietky žalovaného i žalobcov súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

35.Podľa článku 20 ods. 1,3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky čl.20 (ods. 1) každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(ods. 3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(ods. 4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

36.Podľa § 151n ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( ods. 1) vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. ( ods. 2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú

s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

37.Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

38.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

39.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

40.Podľa článku 2 ods. 1,2 CSP (ods. 1) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (ods. 2)
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

41.Novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. bol do ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka doplnený
nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník

stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi
vecnébremenospočívajúcevprávecestycezpriľahlýpozemok.Priľahlýpozemokjepozemok,cezktorý
sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa
ku komunikácii. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza iba 2 zákonné podmienky

zriadenia vecného bremena a to, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zákon nestanovuje žiadne iné podmienky
ani žiadne lehoty, ani podmienku súhlasu alebo vyjadrenia dotknutého vlastníka, ani nutnosť vyzývať
dotknutého vlastníka na sprístupnenie, na uzavretie mimosúdnej dohody, na odkúpenie dotknutého
pozemku, na predaj stavby vlastníkovi priľahlého pozemku.

42.Súd sa podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zaoberal aj ďalšími zákonnými náležitosťami
zriadenia vecného bremena, ktoré sú zrozumiteľne uvedené v tomto ustanovení. Prvou podmienkou je
to, že žalobcovia ako vlastníci stavby nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku. K námietke žalovaného súduvádza, že toto ustanovenie výslovne neuvádza, že musí ísť o susedný pozemok, preto súdna prax za
priľahlý pozemok považuje aj pozemok susedný k susednému pozemku“ t.j. v danom prípade v poradí
k 2. susednému pozemku k X.k by boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky podľa §

151o ods. 3 Obč. zák. súd by mohol zriadiť vecné bremeno aj cez pozemky žalovaného. Avšak v danej
veci neboli splnené ďalšie podmienky.

43.Druhou zákonnou podmienkou podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je, že prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ako bolo uvedené vyššie, toto zákonné ustanovenie neupravuje právo

vlastníka stavby tak, že musí mať prístup k stavbe aj vozidlom, akej šírky, nielen pešo. V danej veci
nesporné, že podbránie má šírku 2 m a pri jeho rozširovaní pre potreby prechodu rozmerovo veľkými
motorovými vozidlami žalobcov by bolo nutné zasahovať do nosných múrov domu súp. G. čo by bolo
nesporne veľmi finančne náročné. Súd poukazuje na to, že žalobcovia používajú aj vozidlo zn. Jaguár
combi a nepredložili súdu technický preukaz, kde sú uvedené šírky vozidla. Na námietku žalovaného si
súdoverilnawebovejstránkepredajcováut,žeexistujeajtriedamalýcháut(V......)ktorésúširokéokolo

1,6 metra. Ak by žalobcovia chceli prechádzať na parkovisko za domom ( na X.) dá sa to zabezpečiť
kúpou vozidla so šírkou, umožňujúcou prechod cez 2 metre široké podbránie, čím by bol zabezpečený
prístup k „stavbe“ resp. na pozemok C. „inak“ v zmysle § 151o ods. , Obč. zák. Aj z tohto dôvodu by
žaloba bola na zamietnutie.

44.Obe strany sporu sú vlastníkmi stavby i pozemkov, ktoré susedia a môžu obe ako vlastníci realizovať
svoje ústavné právo i právo podľa § 123 Občianskeho zákonníka a to predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky sa nakladať s ním. Dochádza tu k stretu dvoch práv, zaručených
Ústavou SR, preto súd musel použiť pri rozhodovaní aj posudzovanie týchto práv podľa ústavného
princípu proporcionality. Teda skúmal, či by prípadné zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov

neprimerane zaťažovalo vlastnícke právo žalovaného. Zo žaloby, fotografií i geometrického plánu
žalobcov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali fakticky zriadenia prístupovej cesty po 2 pozemkoch
žalovaného s celkovou výmerou 3.674 m2 na ich nekryté parkovisko pre asi 4 vozidlá na parc. č. XXX/X
s výmerou 152 m2 vrátane dreveného skladu, pričom právo prechodu zaberá asi 1/3 pozemku (vpravo)
žalovaného parc..., ktoré sa užíva ako parkovisko a v práve na tejto časti parkujú vozidlá. Zriadením

takého prechodu by žalovaný nemohol užívať svoj pozemok pre parkovanie viac 4 vozidlami vľavo a
ďalšími 1-2 vozidlami na ľavej strane v časti, kde by sa prejazd zatáčal k parc. č. 2XX/XX. Teda je
nesporné, že by došlo pomerne k väčšiemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného na úkor práva
žalobcov ( v podstate zadarmo parkovať na svojom pozemku asi 4 vozidlami).

45.Ďalší hrubý nepomer medzi právami strán sporu nepochybne vyplýva aj zo znaleckého posudku
D.. T. U. č. XX/XXXX, predloženého žalobcami, podľa ktorého ( na č.l. XXX) bod 4.1. je odhadovaná
strata na všeobecnej hodnote predmetných pozemkov ( v celkovej výmere X.XXX mX) vo výške XX
% z dôvodu očakávaného zriadenia vecného bremena. Cenové znehodnotenie výmery pozemkov
žalovaného X.XXX m2 v prospech výmery pozemku žalobcov - XXX m2 vrátane dreveného skladu je

nepochybnehrubýmnepomerom,čobyviedlokzamietnutiužalobyajztohtodôvodu.Jenepochybné,že
ak je pozemok žalovaného zaťažený záložnými zmluvami, či už zákonnými alebo zmluvnými, banka ako
záložný veriteľ si bežne stanovu sankciu za takého hodnotové znehodnotenie založeného pozemku a
stanovuje si zmluvnú pokutu resp. sankcie za toto znehodnotenie, bez ohľadu na spôsob vzniku vecného
bremena, pokiaľ k tomu sama nedala súhlas. Táto skutočnosť je ďalšou okolnosťou, ktorá zvyšuje

nepomervneprospechžalobcov.Vrámcitohtosúdmusípoukázaťajnasúčasnýekonomickýstavvšade
v EÚ, kde v centre väčších miest nie je už možné parkovať „zadarmo“ bez ohľadu na dôvod parkovania
a finančnú situáciu parkujúcich. Z toho logicky vyplýva, že ak by sa za zriedenie vecného bremena mala
určiť finančná náhrada žalovanému a zároveň znehodnotiť pozemky žalovaného, nepomer spočíva v
tom, že žalobcovia parkovaním na platených parkoviskách by tak zbytočne neznehodnocovali pozemky

žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobou dotknuté pozemky žalovaného sa nachádzajú v centre
krajského mesta a majú pomerne veľkú výmeru, ich cenové znehodnotenie podľa znalca by bolo
pomerne vysoké, bola by aj finančná náhrada pomerne vysoká. Samotní žalobcovia uviedli, že ich
pozemok má výmeru necelých 4% z výmery dotknutých pozemkov žalovaného.

46.Súd sa nestotožnil stvrdením žalovaného, že kataster nehnuteľností nemôže zapísať do katastra
vecné bremeno k stavbe, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva. Z vyššie citovaných ustanovení
vyplýva, že kataster nehnuteľností zapíše aj vecné bremeno k stavbe, ktorá nie je na LV, pričom
katastrálny zákon v ustanovení § 46 nerozlišuje právne tituly vzniku vecného bremena, ktoré môžu byťrôzne podľa Obč. zák. - okrem § 151o ods. 3 Obč. zák. Súd uvádza, že je pravdou, že § 151o ods.
3 Obč. zák. neviaže zriadenie vecného bremena na podmienku existencie trvalého pobytu vlastníka
stavby, ale je to okolnosť, ktorú súd môže skúmať v rámci komplexného posúdenia pri použití zásady

proporcionality.

47.Vzhľadom na súdom uvedený právny názor nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.

48.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%

a podľa § 232 ods. CSP určil dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na predpokladanú vyššiu náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne alebo elektronicky
so zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.