Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118275123
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118275123.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
žalobcu T. H., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., Y. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Pestovateľská ulica č. 18, proti žalovanému Mesto
Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 518 476, o zaplatenie
2 326,68 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 326,68 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
16. 05. 2018 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou dňa 16. 05. 2018 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 326,68
Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca odôvodnil, že je výlučným vlastníkom pozemku registra CKN č. XXXX/XX o výmere 360 m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pre kat. úz. Radvaň, obec Banská Bystrica.
Žalobca tento pozemok nadobudol na základe rozhodnutia D 1829/1988, rozhodnutia SK-BB č. XXX-
XXX/XXXX zo dňa 02. 03. 2005 o schválení ROEP, D 1309/1986 a zápisom geometrického plánu č.
43707661-39/13zodňa12.08.2015.Žalobcauviedol,žepredzápisomgeometrickéhoplánudokatastra
nehnuteľností bol pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. 6182 ako pozemok registra EKN č. XXX o
výmere 2286 m2 - orná pôda. Tieto skutočnosti preukazoval žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. Radvaň, z ktorého vyplynula skutočnosť o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely
č. XXXX/XX o výmere 360 m2.
3. Žalobca ďalej tvrdil, že na tomto jeho pozemku sa nachádza miestna komunikácia - cesta, ktorá prešla
do vlastníctva správy žalovaného. Pozemok pod stavbou zostal nevysporiadaný. Žalobca poukázal na
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 20C/29/2017-148 zo dňa 27. 03. 2018, kde bolo
rozhodnuté, že žalovaný Mesto Banská Bystrica je povinný mu zaplatiť istinu vo výške 4 653,36 Eur.
V tomto konaní si žalobca uplatnil náhradu z obmedzenia jeho vlastníckeho práva zriadeným vecným
bremenom na jeho pozemku v prospech žalovaného v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. Nárok, ktorý si
žalobca v tomto konaní uplatnil, bol za obdobie od 15. 05. 2015 do 15. 05. 2017. O výške náhrady za
uplatnené obdobie súd rozhodol podľa znaleckého posudku č. 14/2018 znalca K.. Ľ. N. zo dňa 13. 03.
2018.4. Žalobca uviedol, že aj v tomto konaní si uplatňuje nárok za obmedzenie jeho vlastníckeho práva,
pričom sa domáha náhrady za jeden rok taktiež v zmysle vyčíslenia z tohto znaleckého posudku, ktorý
predstavujehodnotunájmupozemkuparcelyč.1947/11ovýmere360m2-zastavanéplochyanádvoria,
zapísané na LV č. XXXX vo výške 2 326,68 Eur za rok. Túto skutočnosť žalobca preukázal predloženým
súkromným znaleckým posudkom č. 14/2018, z ktorého táto skutočnosť vyplýva.
5. Žalobca teda uviedol, že má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený
jeho pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve a výška náhrady má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za
obdobné pozemky v danom mieste a čase. Žalobca uviedol, že je nesporné, že žalovaný má vykonať
náhradu za toto vecné bremeno, pričom predmetnú náhradu si žalobca uplatnil za obdobie od 16. 05.
2017 do 16. 05. 2018 vo výške 2 326,68 Eur.
6. Žalobca ďalej uviedol, že od roku 2013 sa domáhal svojich práv, žalovaný ku všetkým ponúkaným
možnostiam žalobcu sa staval odmietavo, o čom svedčí aj vyjadrenie žalovaného z 28. 10. 2013, na
jeho žiadosť zo dňa 26. 09. 2013.
7. Žalobca listom zo dňa 27. 03. 2014 predložil žalovanému na vlastné náklady vyhotovené geometrické
zameranie pozemku pod stavbou žalovaného a opätovne trval na odkúpení alebo nájme, či odplatnom
vecnom bremene. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 24. 04. 2014, kedy mu poskytol negatívne
stanoviskoazotrvalnapôvodnomstanovisku,naktoréžalobcareagovallistomzodňa15.12.2015,kedy
žiadal vyporiadanie jeho nárokov zámennou zmluvou, nakoľko zistil, že žalovaný disponuje vlastnými
pozemkami.
8. Tieto skutočnosti žalobca preukazoval citovanými listami tak, ako ich v konaní predložil.
9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pozemok žalobcu zastavaný cestou teda miestnou komunikáciou
dlhodobo využíval na účely verejnej dopravy obyvateľmi mesta. Z uvedených dôvodov nemohol a
nemôže tento pozemok žalobca užívať ani nijakým iným spôsobom s ním disponovať. Mal z ujem
takýto pozemok odpredať a v prípade nezáujmu ho prenajať, eventuálne žiadať z neho náhradu z
vecného bremena. V prípade poskytnutia náhradného pozemku formu zámennej zmluvy. Žalovaný sa
však vyjadril, že kapitálové príjmy jeho rozpočtu nie sú v takej výške, aby bolo možné pristúpiť k výkupu
pozemkov pod komunikáciami.
10. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia sumy 2 326,68 Eur ako finančnej náhrady za obdobie od 16. 05.
2017 do 16. 05. 2018 za zriadené vecného bremeno zo zákona, ktorým je obmedzené jeho vlastnícke
právo, pričom mal nárok na náhradu, ktorá má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné
pozemky v danom mieste a čase.
11. Súd vykonal dokazovanie súkromno-znaleckým posudkom č. 14/2018 spracovaný znalcom K.. Ľ.
N. zo dňa 13. 03. 2018. Z uvedeného znaleckého posudku potom vyplýva, že ročný nájom pozemku
parcely č. XXXX/XX za m2 predstavuje sumu 6,463 Eur za rok, teda nájom za celkovú výmeru tohto
pozemku predstavuje potom sumu 2 326,68 Eur.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré poskytol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol,
že uplatnený nárok žalobcu považuje za premlčaný, z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania,
ktorú odôvodňuje tým, že uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom zriadeným zo zákona podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Preto je možné konštatovať uvádzal žalovaný,
že premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 a táto uplynula dňom
02. 07. 2012.
13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. nie je uvedené, že vecné
bremeno vzniknuté podľa tohto zákona vzniká za náhradu, avšak súdy ustálili, že v danom prípade ide
o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorý je jednorazovou náhradou za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva.14. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje obci žiadnu
lehotu, v ktorej obec môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok ani lehotu, v ktorej musí
dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. Žalobca uviedol, že z uvedeného
by mohlo dôjsť k takému záveru, že obec vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcich viacej rokov
neposkytne náhradný pozemok prípadné konanie o pozemkových úpravách, ktoré je možno začať len
na návrh obce, bude trvať dlhú dobu a z toho dôvodu je potom vlastník nútený po vopred neurčenú dobu
trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnené postavenie v prospech obce
a to tak, že by malo právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu bezodplatne.
15. Žalobca teda tvrdil, že právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený jeho
pozemok ako aj výška náhrady, má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné pozemky v
danom mieste a čase, pričom všeobecná premlčacia doba je trojročná.
16. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že režim zákonných vecných bremien
sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala
použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva vo vecných bremenách. Z uvedeného vyplýva, že
súčasné špeciálne predpisy upravujúci vznik zákonných vecných bremien neobsahujú právnu úpravu
týkajúcu sa náhrad súvisiacich s ich výkonom je potrebné použiť aj úpravu súkromnoprávnu a
subsidiárne použiť ustanovenia občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasná judikatúra
súdov sa uberá smerom tým, že finančnú náhradu za vznik vecného bremena súdy považujú za
jednorazovú náhradu. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že
opätovne zotrval v námietke premlčania žalobného nároku.
17. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne osobne na pojednávaní uviedol, že na žalobe
a dôvodoch v nej uvedených zotrváva a domáha sa zaplatenia od žalovaného sumy 2 326,68 Eur s
príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 05. 2018 až do zaplatenia. Uvedené
omeškanie zdôvodnil tým, že dňa 30. 04. 2018 vyzval žalovaného na dobrovoľné zaplatenie žalovanej
sumy, pričom lehota, do ktorej malo dôjsť k dobrovoľnému splneniu jeho nároku bol deň 15. 05. 2018. Z
uvedeného dôvodu potom ďalší deň podal žalobu a začalo omeškanie s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že navrhuje postupom podľa §
164 CSP konanie prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 20C/29/2017, ktoré sa týka rovnakých strán sporu, rovnakého skutkového aj právneho stavu,
akurát je tu rozdiel v časovom období, kedy v tomto konaní žiada žalobca náhradu za vecné bremeno
od obdobia od 15. 05. 2015 do 15. 05. 2017. V tomto konaní nie je právoplatné rozhodnutie, prebieha
odvolacie konanie, ktoré skončené doposiaľ nebolo.
19. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
20. Súd na základe návrhu žalovaného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 164 CSP
konštatuje, že podľa jeho názoru nie je dôvod na prerušenie konania, pretože v konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/29/2017 neprebieha také súdne alebo iné konanie,
v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Práve v
konaní pod sp. zn. 20C/29/2017 sa rieši totožná otázka skutkovo aj právne, medzi tými istými stranami
sporu a preto nie je dôvod, aby súd v tomto konaní prerušoval konanie do právoplatného skončenia
veci v inom konaní pokiaľ v tomto prebiehajúcom konaní môže súd otázku odôvodnenosti žalobného
návrhu žalobcu a argumentácie žalovaného proti nemu rozhodnúť samostatne. Z uvedeného dôvodu
potom návrh na prerušenie konania súd zamietol.
21. Podľa § 128 ods.2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.22. Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.
23. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
24. Podľa § 2 ods.1 a 2 citovaného zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod
stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite
a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území.
Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 3 ods.1 a 3 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.
Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného
pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac
katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite
a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak v
obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, ide o pozemok pod stavbou
vo výmere do 400 m2, ak o to požiada vlastník pozemku.
26. Podľa § 4 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za
preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemku registra CKN č. 1947/11 o
výmere 360 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Táto skutočnosť v konaní nebola spornou.
28. Súd mal v konaní za preukázané na základe predloženého súkromného znaleckého posudku
hodnotu uvedeného pozemku a taktiež hodnotu ročného nájmu za uvedený pozemok.
29. V konaní bolo ďalej za preukázané, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo vecné bremeno
zo zákona a to zriadením v prospech vlastníka stavby podľa § 4 ods.1 tohto zákona, ktorý odkazuje
na všeobecné ustanovenia o vecných bremenách a to § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka.
Súd mal v konaní za preukázané, že nedošlo v danom prípade k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k
predmetnému pozemku pod stavbou teda miestnou komunikáciou, nedošlo k zámene pozemkov ani k
vyplateniu prípadnej finančnej náhrady.
30. Súd v danom prípade konštatuje, že vzhľadom k tomu, že právny predpis teda zákon č. 66/2009 Z.
z. bol prijatý práve za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré sú
vo vlastníctve buď obce alebo vyššieho územného celku, ktoré do jeho vlastníctva prešli zo štátu. Jemožné konštatovať, že v danom prípade sa jedná o právny predpis upravujúci špeciálnym spôsobom
usporiadanie týchto vlastníckych vzťahov.
31. Napriek tomu, že v zákona to nie je výslovne uvedené, nie je možné ustanovenie § 4 ods.2
tohto zákona chápať samostatne v tom zmysle, že vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného
pozemku resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká nijaké právo na poskytnutie náhrady za
vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený práve zo zákona, ktorým je zákon č. 66/2009 Z. z.
Takýto náhľad na uvedené vlastnícke vzťahy vo vzťahu aj k jeho obmedzeniam by boli v rozpore so
zásadou ochrany vlastníckeho práva.
32.Súdvdanejsúvislostipotomkonštatujevsúladesprávnymnázoromtak,akohoprezentovalžalobca,
že zákon č. 66/2009 Z. z. neustanovuje obci žiadnu lehotu, v ktorej má obec poskytnúť vlastníkovi
pozemku náhradný pozemok ani lehotu, do ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám. Vzhľadom k
tomu, že takáto lehota v zákone nie je uvedená, nie je vylúčené, že aj po dobu viac rokov vlastník
pozemku nemá poskytnutý náhradný pozemok, ani nie sú vykonané konania o pozemkových úpravách.
V takomto prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívaniu pozemku
v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bez nároku na
akúkoľvek náhradu. V danom prípade by teda znamenalo takéto jeho postavenie znevýhodnené oproti
zvýhodnenému postaveniu obce. Je možné predpokladať, že pokiaľ by chcel zákonodarca zriadiť v
prospech obce resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne,
takúto skutočnosť by priamo v zákone aj vyslovil. Pokiaľ takáto skutočnosť z textu zákona nevyplýva, je
možné konštatovať, že takáto náhrada patrí. Z ustanovenia § 4 ods.2 vyplýva dočasnosť obmedzenia
výkonu vlastníckeho práva, avšak absentuje teda doba, do ktorej je povinný subjekt dať podnet
na pozemkové úpravy prípadne zmluvne dojednať iné právo, ktoré zákon tiež nejakým spôsobom
nešpecifikuje. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena by nemotivovala oprávneného z
vecného bremena riešiť situáciu tak, ako to zákon predpokladá a preto súd zotrváva na tom právnom
názore, že žalobca má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona obmedzený jeho
pozemok, t. j. pozemok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve vo výške náhrady, ktoré objektívne
zodpovedá hodnote nájmu za obdobné pozemky v danom mieste a čase. Súd teda takýto žalobný
návrh žalobcu považuje za dôvodný a z uvedeného dôvodu mu potom v celom rozsahu vyhovel tak, že
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, keďže žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pričom výška
úrokov z omeškania zodpovedá Nariadeniu vlády č. 87/1995 Z. z.
33. Súd ďalej konštatuje, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je nedôvodná, pretože
nárok si žalobca uplatnil včas vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, kedy žaloba bola podaná dňa
16. 05. 2018, pričom žalobca si uplatnil nárok z vecného bremena za obdobie od 16. 05. 2017 do 16.
05. 2018, teda v čase v rámci plynutia premlčacej doby. Súd sa v konaní nestotožnil s právnym názorom
žalovaného o tom, že premlčacia trojročná lehota plynie odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a po
uplynutí troch rokov nie je možné takéhoto práva sa domáhať. O tom, že uvedená náhrada nemá byť
náhradou jednorazovou, súd vychádzal aj zo záverov, ktoré vyplynuli z uznesenia Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 4MCdo/2/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/687/2013.
34. Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.1 a 2 CSP tak, že
žalobcovi ako strane sporu v konaní úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v
rozsahu 100 % a vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.