Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121202845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľky: C. Y., L..
XX.XX.XXXX, J. B. XX, právne zastúpená JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Prešov,
Vajanského 33, proti povinnému z platenia výživného: D. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XX, právne
zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova 13, v konaní o
určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29Pc/14/2021-154 zo dňa 13.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej manžela prispievať
na jej výživu sumou 300 eur mesačne, počnúc dňom 6.4.2021 opakovane do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, § 76
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žemanželnavrhovateľkyhradívšetkypotrebyrodinyv
súvislosti s bývaním, s prevádzkou motorového vozidla, vývozom septiku, poistením a podobne, zároveň
v čase, keď je na Slovensku, prispieva na stravu, ošatenie a drogériu pre navrhovateľku a maloleté deti.
Celkové jeho výdavky, ktoré mesačne vynaloží takýmto spôsobom presahujú sumu viac ako 800 eur.
Navrhovateľka nemá žiadne výdavky so zabezpečením bývania, servisom motorových vozidiel, poistiek
a podobne. V konaní nebolo zistené ani preukázané, že by životná úroveň povinného z výživného bola
vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Naopak povinný z výživného uviedol, že jeho výdavky v L. sú

lenminimálneasúvisiasozabezpečenímnajnutnejšejstravy,čopreukazujúajvýpisyzjehoúčtu.Taktiež
bolo preukázané, že takýto spôsob financovania potrieb domácnosti u účastníkov funguje dlhodobo, tak
ako to uvádza navrhovateľka v návrhu. Súd konštatoval, že príjmy povinného z výživného neodôvodňujúvyhovieť tomuto návrhu, podstatná časť príjmov je dávaná na výdavky pre rodinu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietala nesprávne a neúplne zistený skutočný stav
veci a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alternatívne navrhla, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol. Namietala nesprávne právne
posúdenie veci, nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal ust. § 19 Zákona o rodine. Súd prvej

inštancie nesprávne a neúplne zistil príjem jej manžela, ktorý je o 400 eur vyšší než ten, z ktorého
súd prvej inštancie vychádzal. Uviedla, že manžel predkladal výpisy z viacerých účtov, avšak výpisy
z E. J. obsahujú len debetné transakcie. Z podnikateľského účtu boli predložené len tie výpisy, ktoré
deklarovali, že jej manžel uhrádza pravidelné platby do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne,
ako aj jediné plusové platby v sume 8.160 eur za obdobie od januára 2021 do mája 2021. Okrem

toho navrhovateľka poukazuje aj na to, že z výpisu z účtu D. D. vyplýva, že jej manžel v pravidelných
mesačných intervaloch bezhotovostným vkladom vkladal sumy približne 330 eur. Týmto vkladom na
druhej strane ale nekorešpondujú výpisy z účtov ním predložených, keďže takéto položky v obdobných
sumáchačasochsavtýchtovýpisochnevyskytujú.Možnosapretodomnievať,žemanželajkeďuviedol,
že má príjem okolo 1.950 eur mesačne, tak tento bude s prihliadnutím na už uvedené vyšší, a teda bude

značiť ešte výraznejší rozdiel v príjmových pomeroch účastníkov konania.
Okrem toho z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že celkové náklady manžela na domácnosť
majú predstavovať sumu viac ako 800 eur. Navrhovateľka od počiatku nepopierala tú skutočnosť, že
finančné zabezpečenie domácnosti do značnej miery zabezpečuje manžel (avšak nielen on), pričom ale
práve ona sa o spoločnú domácnosť a o maloleté deti stará. Na zabezpečenie týchto potrieb jej okrem

iného manžel niekedy posielal od 100 do 200 eur. Navrhovateľka platí poistky X deťom dokopy asi 50
eur mesačne, škôlku, stravné 70 eur mesačne a školné pre mladšieho 15 eur mesačne, mobil, v ktorom
je paušál a splátka za telefón 50 eur, strava asi 70 eur týždenne, teda asi 280 eur mesačne.
Navrhovateľka vzhľadom na jej príjem, ktorý je na úrovni sumy životného minima, zabezpečuje
rovnako ako jej manžel, avšak len v rámci jej majetkových schopností a možností okrem nemateriálnej

starostlivosti o rodinu a maloleté deti aj hmotné uspokojovanie potrieb v nemalej miere zodpovedajúcej
jej príjmu. Osobné výdavky ako ošatenie a pod. si musí hradiť navrhovateľka aj prostredníctvom jej
rodičov a starých rodičov.
Navrhovateľka chce pokračovať v podnikaní, avšak v čase podania návrhu do rozhodnutia súdu je
osobou, ktorá je, resp. bola s prihliadnutím na okolnosti prípadu, kedy sa táto stará o domácnosť a o

maloleté deti, v značne znevýhodnenom postavení vo vzťahu k manželovi.
Z odôvodnenia rozhodnutia teda nevyplýva, aby sa súd pri rozhodnutí vo veci samej zaoberal otázkou
starostlivosti o domácnosť a osobnej starostlivosti o deti. Je potrebné totiž poukázať na to, že aj
keď manžel nie je v zahraničí, tak osobnú starostlivosť o maloleté deti a o domácnosť zabezpečuje
navrhovateľka, obzvlášť tomu tak je, keď je manžel mimo SR. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní

sa nezaoberal ustanovením § 19 Zákona o rodine.

7. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a velektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu
konania na súde prvej inštancie a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil to, že ani jeden z účastníkov konania nemal v rozhodnom období vyššiu životnú úroveň

ako ten druhý, svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku zákonné a správne.

10. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky ako výživou
oprávnenej osoby na určenie výživného voči manželovi ako výživou povinnej osobe titulom vzájomnej

manželskej vyživovacej povinnosti, na vyrovnanie životnej úrovne oboch manželov počas trvania
manželstva.

11. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľky je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľky

zamietol .

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

13. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas navrhovateľky s takýmito dôvodmi, a tým
vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

14. K navrhovateľkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§191
CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným

skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti,
teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd
k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky.
Posúdenie zákonných kritérií pri určovaní výživného a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a

zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné
považovať za nesprávne skutkové zistenie.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním ahodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov

a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo

význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje

za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

16. Odvolací súd konštatuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je
výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že
dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v

sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné
a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).

17. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa citovaného § 71 Zákona o rodine je súčasťou ich
vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,

ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä
o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a
domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za
príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom
aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z hľadiska
citovaného ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo

k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na
to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou súdu zisťovať
dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe bude možné
posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa

uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti
uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zistený skutočný stav veci, z ktorého vyplýva, že

účastníci konania sú manželia, z ich manželstva pochádzajú X maloleté deti - mal. K. a mal. T., ktorí
obaja navštevujú C.Ú. Š.. Okrem toho má manžel navrhovateľky vyživovaciu povinnosť aj vo vzťahu k
mal. B., na ktorú platí výživné vo výške 120 eur mesačne. Účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti.
V súčasnosti prebieha konanie o rozvod účastníkov konania a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. deťom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 28P/55/2021, ktoré doposiaľ nebolo

právoplatne skončené. Manžel navrhovateľky uhrádza úver 305 eur, elektrinu 177,40 eur, vodu 25 eur,
vývoz septiku 69 eur, životné poistenie preňho a manželku 37,10 eur, spotrebný úver 76,90 eur, D.T. 9,90
eur, úver na auto E. 136,88 eur. Spolu sú tieto fixné výdaje vo výške 837,18 eur. Taktiež navrhovateľke
posiela mesačne od 100 do 200 eur. Ďalšie výdaje má štvrťročné a to na poistenie auta manželky24,30 eur a jeho auta 34,25 eur. Spolu štvrťročne platí 58,55 eur. Okrem toho má ročné výdaje na
komunálny odpad 24,15 eur, daň z nehnuteľnosti 24,24 eur, diaľničná známka 50 eur a servis oboch
áut 1.000 eur ročne. Sociálne poistenie 192,56 eur, zdravotné poistenie 81,33 eur, mobilný telefón 45

eur, náklady na cestu do L. a späť asi 160 eur a náklady na pohonné hmoty v L. asi 200 eur. Pokiaľ je
manžel navrhovateľky na Slovensku, uhrádza maloletým deťom podľa potreby ošatenie, zabezpečuje
pre rodinu stravu a podobne. Navrhovateľka tvrdí, že bezplatne poskytuje výrobky zo spoločnosti L. D.,
ktoré objednáva lacnejšie. Navrhovateľka uhrádza mesačne poistné deťom asi 50 eur, školné a stravné
70 eur, telefón 50 eur, strava 70 eur, krúžok staršiemu synovi 18 eur. Navrhovateľka je kozmetička,

v minulosti mala živnostenský list, teraz nepracuje, pripustila, že robí nechty, ale len svojej rodine za
minimálnu úhradu.

19. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd už len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ navrhovateľka
poukazuje na rozdielnosť životnej úrovne manželov, o uvedenom možno mať odôvodnené pochybnosti.
Jednak navrhovateľka počas celého konania špecifikovala svoje príjmy odlišne, nekonzistentne a

nelogicky. Na účet navrhovateľky prichádzajú rôzne platby od fyzických osôb, ktoré navrhovateľka
odôvodňuje bezplatným poskytovaním výrobkov zo spoločnosti L. D., ktoré objednáva lacnejšie, a teda
hoc tieto objemy predstavujú viac ako 300 eur mesačne, navrhovateľka tvrdí, že nemá z uvedeného
žiaden profit. Okrem toho je navrhovateľka kozmetička, ktorá mala v minulosti živnostenský list, v
súčasnosti nepracuje, avšak aj uvedené tvrdenie navrhovateľky bolo spochybnené manželom vzhľadom

na jej prezentáciu na sociálnej sieti a neskôr manželka pripustila, že robí nechty, ale len svojej rodine za
minimálnu úhradu. Uvedené teda vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti zárobkových pomerov na strane
navrhovateľky. Momentálne navrhovateľka poberá rodičovský príspevok s prídavkami na deti v sume
420 eur mesačne. Na druhej strane výdavky, ktoré navrhovateľka prezentovala, nedosahujú ani polovicu
jej príjmu.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti zistené v rozvodovom konaní, pretože
požadovaný nárok na manželské výživné sa posudzuje práve podľa dodržiavania povinností, ktoré
sú súčasťou morálneho vymedzenia obsahu manželstva. Tie zisťuje a hodnotí práve súd v konaní o
rozvod manželstva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že manžel navrhovateľky platí všetky platby

súvisiace s bývaním rodiny, teda aj navrhovateľky. Na domácnosť prispieva úhradou úveru 305 eur,
elektriny 177,40 eura, vody 25 eur, vývoz odpadu 69 eur, životného poistenia pre seba a manželku
37,10 eura, spotrebného úveru vo výške 76,90 eura, úhradou D. 9,90 eura, úveru na auto F. 136,88
eura, ďalej štvrťročnou úhradou poistenia auta manželky 24,30 eura, svojho auta 34,25 eura, ročne platí
komunálny odpad 24,15 eura, daň z nehnuteľností 24,24 eura, platí servis oboch áut vo výške 1.000

eur ročne. Manžel navrhovateľky pracuje v L. ako živnostník tak, že 2 týždne je v L. a 2 týždne doma.
Mesačne platí sociálne poistenie 192,56 eura, zdravotné poistenie 81,33 eura, mobilný telefón 45 eura,
náklady na cestu do L. a späť predstavujú 160 eur a náklady na pohonné hmoty v L. asi 200 eur. Okrem
toho má náklady na ubytovanie a stravu v L.. Počas jeho pobytu na Slovensku uhrádza a zabezpečuje
pre rodinu stravu a deťom oblečenie podľa potreby. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na

mal. dcéru B. vo výške 120 eur mesačne, ktorej platí aj životné poistenie vo výške 25,64 eura. V tejto
súvislosti teda odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka nepreukázala, že by došlo k zníženiu jej
životnej úrovne, nakoľko účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti a takýto spôsob zabezpečovania
potrieb domácnosti funguje dlhodobo. Navrhovateľka nepreukázala, že by jej životná úroveň bola nižšia,
ako životná úroveň manžela, aj keď má omnoho vyššie príjmy ako ona. Zásada rovnakej životnej

úrovne totiž neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi a nezávisí len od rozdielu výšky príjmov
manželov ako sa domnieva navrhovateľka, ale najmä od skladby a výšky ich výdavkov podľa spôsobu
ich života daného prácou, zdravotným stavom a pod.. Z vykonaného dokazovania, najmä z porovnania
rozpisu výdavkov účastníkov konania v nadväznosti na povahu ich práce a spôsob života bolo zistené,
že ani jeden z manželov si nemôže - a ani nedovoľuje viac ako ten druhý. Nebolo zistené, že by

manžel navrhovateľky nadštandardne býval, obliekal sa, stravoval sa, či trávil svoj voľný čas (chodil na
dovolenky). Z celkového spôsobu života účastníkov konania je možné dospieť k totožnému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, že životná úroveň manželov bola v rozhodnom období rovnaká.

21. Námietky odvolateľky smerujú voči nesprávnemu záveru o rovnakej životnej úrovni. V konaní bolo

preukázané, že v rozhodnom období manžel navrhovateľky poskytoval úhrady, ktoré postačovali na to,
aby mohla navrhovateľka dôstojne zabezpečovať svoje životné potreby a potreby maloletých detí. Z
vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku nebol dôvodne podaný.22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1
CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho

odôvodnením.

23. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

25. Odvolací súd nepriznal manželovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach o
určenie manželského výživného, ktoré spadá pod konania vo veciach výživného plnoletých osôb, nemá
podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Aj keď v danej veci bolo odvolanie

navrhovateľky nedôvodné, nebolo ho možné vyhodnotiť ako šikanózne, resp. účelové v takom rozsahu,
aby opodstatňovalo priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 55 CMP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).