Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220212646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220212646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého
MP. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa
rodičov: matky Ing. C. W., PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na F. ulici č. XX zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník PhD., advokát, s.r.o. so sídlom kancelárie v Košiciach
na Krmanovej ulici č. 1 a otca Ing. P. W. nar. X.X.XXXX bývajúceho v K. na A. ulici č. XX zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. IVANA VACULČIAKOVÁ, s.r.o. so sídlom kancelárie v Prešove na
Duchnovičovom námestí č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Košice II č.k. 17P/186/2020 - 254 zo dňa 22.11.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II
č.k. 23P/383/2015 - 173 zo dňa 9.11.2016 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. V. zo sumy 190 Eur
mesačne na sumu 300 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
opakovane do budúcna počnúc od 14.12.2020. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 14.12.2020 do
30.11.2021 v sume 1.273,90 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti uvedeného
rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oproti predchádzajúcej úprave výživného sa zmenili pomery na strane
všetkých účastníkov konania, a to predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Konštatoval, že mal. V.
bol v čase predchádzajúcej úpravy žiakom 2. ročníka ZŠ, v súvislosti s čím matka uhrádzala poplatok
škole 20 Eur ročne, príspevok do triedneho fondu od 15 do 20 Eur, za krúžok anglického jazyka 11
Eur mesačne. Navštevoval hokejový krúžok, a to 2. ročník hokejovej prípravy, kde úhrada nákladov na

jeden ročník v trvaní 8 mesiacov predstavovala 230 Eur. Uhrádzala výdavky na tzv. suché tréningy v
telocvični 16 Eur mesačne, zakúpila maloletému kompletnú výstroj v sume 250 Eur. Od decembra 2015
do marca 2016 maloletý navštevoval lyžiarsky kurz, za čo uhradila 285 Eur. Od januára 2016 maloletý
pokračoval v návšteve krúžku plávania, za čo uhrádzala 11 Eur mesačne. Maloletý trpel na ekzém, s
čím súviseli zvýšené výdavky na liečebné pobyty pri mori. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
maloletý navštevoval 7. ročník ZŠ. Keď nastúpil do 5. ročníka školy, začal nosiť dioptrické okuliare, ktoré
matka obmieňa každý polrok, prípadne zabezpečuje výmenu skiel. K dispozícii má dvoje okuliare. Za

jedny uhrádza 120 Eur, za výmenu skiel 90 Eur. Stravuje sa doma. Výdavky na stravu matka vyčíslila
sumou 210 Eur mesačne. V súvislosti s ekzémom mu zakupuje mastičky v sume 12 Eur štvrťročne.
Taktiež mu zakupuje vitamíny a hygienické prostriedky v sume 45 Eur mesačne. Maloletý od septembra
2021 roku navštevuje športový klub plávania za čo mesačne uhrádza 70 Eur a tento sa bude uhrádzať ipočas letných prázdnin. Mal preukázané, že trpí skoliózou chrbtice, z tohto dôvodu potrebuje pravidelne
plávať. Zakúpila mu výbavu na plávanie v sume cca 200 Eur. V škole maloletému uhrádza 10 Eur
mesačne na školské aktivity. Na začiatku roka v škole uhradila 35 Eur na zakúpenie školských potrieb a

zakúpila mu školské pomôcky v celkovej sume 70 Eur. Škole musí uhradiť poplatok, ktorý v minulom roku
uhradila v sume 35 Eur. Maloletý navštevuje ľudovú školu jazykov za čo uhrádza 74 Eur ročne a poplatok
škole 10 Eur. Taktiež mu zakupuje učebnice v sume 30 Eur. Za telefón maloletému uhrádza paušál
10 Eur mesačne. Do školy, na tréningy a do jazykovej školy ho vozí osobným motorovým vozidlom, v
súvislosti s čím za nákup pohonných hmôt uhrádza 70 Eur mesačne. Mesačne mu zakupuje oblečenie

v sume 213,50 Eur. Trikrát v roku maloletý absolvuje dentálnu hygienu, kde za jednu uhrádza 25 Eur.
Za pečatenie zubných stoličiek mu v minulom roku uhradila 80 Eur. Ďalšie výdavky maloletého spojené
so zakúpením športových a iných pomôcok, ako aj v súvislosti s voľnočasovými aktivitami predstavujú
cca 100 Eur mesačne. V súvislosti s celospoločenskou pandemickou situáciou a dištančnou výučbou
maloletému zakúpila počítač a zabezpečila internet, za čo uhradila 1 000 Eur. Výdavky má v súvislosti
s obmieňaním mobilného telefónu každé 2 až 4 roky v sume 400 Eur. Celkové náklady na maloletého

so započítaním alikvótnej časti výdavkov spojených s bývaním vyčíslené matkou predstavujú 848,31
Eur, po odpočítaní výdavkov spojených s vodným pólom, ktorému sa aktuálne maloletý nevenuje a
kontaktnými šošovkami celkové náklady predstavujú 763,31 Eur. Súd prvej inštancie mal preukázanú
aj zmenu pomerov na strane matky. Jej príjem sa zvýšil zo sumy 874,50 Eur na 1.298,44 Eur. S
maloletým býva naďalej u svojich rodičov, ktorým prispieva na výdavky spojené s bývaním 240 Eur

mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že pomery sa zmenili i na strane otca. Kým v čase
poslednej úpravy bol jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti A.. s.r.o., a dosahoval príjem za
obdobie od 1.8.2019 v priemernej sume 960 Eur, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti J. B. s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem 1.350 Eur. V
čase poslednej úpravy výživného bol výlučným vlastníkom 1-izbového bytu, za ktorý uhrádzal 134 Eur

bytovému družstvu, 21 Eur za elektrickú energiu, 212 Eur hypotekárny úver a mesačnou splátkou 111
Eur splácal ďalší úver. V súčasnej dobe naďalej spláca hypotekárny úver sumou 209,04 Eur mesačne.
Úver, ktorý uhrádzal sumou 111 Eur mesačne, už splatil. Ďalej uhrádza platby spojené s bývaním sumou
109 Eur mesačne, úhradu elektrickej energie 29,40 Eur mesačne, za internet 19,92 Eur mesačne. Jeho
ďalšie výdavky predstavujú výdavky na stravu, zakúpenie drogérie, kozmetiky v sume 200 Eur mesačne,

na zakúpenie oblečenia, ktoré uhrádza podľa potreby v sume 50 Eur mesačne spoločne s výdavkami
spojenými s jeho športovými a záujmovými aktivitami. Osobné motorové vozidlo, ktoré vlastnil v čase
poslednej úpravy výživného dňa 4.3.2020 predal za sumu 1.300 Eur a kúpil auto na základe leasingovej
zmluvy, vlastníkom ktorého je jeho spoločnosť. Do apríla 2017 podnikal so spoločníkom. Po ukončení
spoločného podnikania bývalý spoločník vyčíslil výšku jeho dlhu voči nemu v sume cca 4.000 Eur. Na

tohto spoločníka previedol bezodplatne svoj obchodný podiel bez vplyvu na výšku tohto dlhu z dôvodu,
že si bol vedomý svojho dlhu voči nemu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že aj súd prvej inštancie považoval matkou špecifikované výdavky na
maloletého za nadhodnotené. Pripustil, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo na jeho strane
k nárastu jeho príjmu o 390 Eur mesačne. Namietal však, že súd prvej inštancie neprihliadol na to,
že na jeho strane došlo aj k zmene druhu príjmu, ktorý dosahuje, a to z príjmu plynúceho zo závislej

činnosti v pracovnom pomere, ktorý bol pravidelným a stabilným, na príjem plynúci z podnikateľskej
činnosti, ktorý je nestabilný a nepravidelný. Nezohľadnil ani celosvetovú ekonomickú situáciu spojenú
so šírením pandémie Covid-19 a skutočnosť, že jeho spoločnosť stratila významného zákazníka.
Poprel, že by mu na bývanie prispievala jeho priateľka, táto mu prispieva len príležitostne, preto pri
posudzovaní jeho výdavkov je potrebné prihliadať na plnú sumu nákladov na bývanie. Nesúhlasil s

tvrdením súdu prvej inštancie, že prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o., ktorý previedol
bezodplatne,trebaposudzovaťtak,žesavzdalmajetkovéhoprospechubezdôležitéhodôvodu.Hodnota
obchodného podielu v čase jeho prevodu nebola v sume 2.500 Eur, ako to uvádza súd v napadnutom
rozhodnutí. Zdôraznil, že trhová hodnota obchodného podielu nemusí korešpondovať s výškou vkladu
do základného imania spoločnosti. Ako bolo zrejmé z vykonaného dokazovania, prevod obchodného

podielu bol vykonaný v časovej súvislosti so vznikom spoločnosti J. B., s.r.o., v ktorej je on jediným
spoločníkom a konateľom. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na jeho dobrú vôľu, keď navrhol matke
zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne, pretože chápe a nerozporuje zmenu pomerov na strane
maloletého. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak že zvýši výživnéna sumu 250 Eur mesačne a zároveň požiadal odvolací súd, aby v prípade, že rozhodne aj o dlžnom
výživnom, aby mu povolil jeho úhradu v splátkach.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec nepoprel, že došlo k nárastu jeho príjmu o
390 Eur mesačne. Zároveň poukázala na to, že nepreukázal, že by vo svojich príjmoch z podnikania
mal nejaké výraznejšie výkyvy, jeho príjmy v medziročnom porovnaní vykazujú relatívne stabilnú rastovú
tendenciu.Vsúvislostisjehopodnikanímpoukázalaajnamožnosťzahrnúťdopodnikaniavýdavky,ktoré
majúzčastiosobnúpovahu,napríkladjemožnézakúpiťfiremnémotorovévozidloadávaťsidonákladov

pohonné hmoty ako aj ďalšie výdavky. Takúto možnosť zamestnanec v pracovnom pomere nemá.
Uviedla, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti J. B., s.r.o., v ktorej je otec jediným spoločníkom
a konateľom, je poradenstvo týkajúce sa počítačov. Tento segment bol ekonomicky počas pandémie
Covid-19 zasiahnutý asi najmenej zo všetkých. Jeho tvrdenie, že mu v sledovanom období odišiel
významný zákazník, nebolo v konaní preukázané žiadnym dôkazom. Zdôraznila, že platby otcovej
priateľky na úhradu nákladov domácnosti boli preukázané z bankových výpisov. Vyjadrila súhlas s

hodnotením súdu prvej inštancie, že za prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o. mohol otec
získať vyššie plnenie, než 0 Eur. Konštatovala, že otec sa so synom vôbec nestretáva, nezaujíma sa o
neho, nenavštevuje ho a nad rámec súdom stanoveného výživného nemá s maloletým žiadne náklady. K
tvrdeniu otca, že chcel dobrovoľne platiť 250 Eur na výživu maloletého uviedla, že to potom v konečnom
dôsledku potvrdzuje správnosť súdom určenej sumy výživného 300 Eur. Navrhla, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich dôvodoch odvolania, nepopiera zvýšené
náklady na maloletého, preto aj navrhol zvýšiť výživné na 250 Eur mesačne. Zároveň poukázal aj na
tú skutočnosť, že nielen jemu sa zvýšil príjem, ale tento sa zvýšil aj matke. Poprel, že by sa pandémia

Covid-19 nepremietla aj do jeho podnikania. Do spisu predložil mailovú komunikáciu so zákazníkom,
z ktorej je zrejmé, že došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce. K prevodu obchodného podielu v
spoločnosti E., s.r.o. poznamenal, že k prevodu došlo v roku 2017, teda roky pred podaním návrhu
matky na zvýšenie výživného, a teda nemalo by to byť pre rozhodovanie o výživnom relevantné. Upriamil
pozornosť aj na to, že aj on má záväzky, musí splácať hypotekárny úver za byt, musí platiť platby spojené

s nákladmi na bývanie, spláca motorové vozidlo. Naproti tomu matka žije v rodinnom dobe so svojimi
rodičmi a využíva motorové vozidlo vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Uvedomuje si fakt, že výživné
má prednosť pred inými záväzkami, pričom on výživné na maloletého vždy a pravidelne hradí a súhlasil
so výšením výživného na 250 Eur. Suma 300 Eur mesačne je už nad jeho majetkové a zárobkové
pomery. Zároveň poukázal na to, že maloletý má 12 rokov, má obavy, aké výživné bude matka žiadať v

jeho neskoršom veku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

6. Iné vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákona neustanovuje inak.

9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozbavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa §232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

21. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP

vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci,
preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie o výživnom pre mal. V.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na
súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení
výživného v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto

zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež
poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konanie, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil
skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne

nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.23. K odvolacej námietky otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd
zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie, že preukázateľné výdavky na strane mal. V. sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili.
K zmene pomerov došlo z dôvodu samotného veku maloletého dieťa, pričom výživné bolo naposledy
upravené v roku 2016, keď mal maloletý 7 rokov a bol žiakom 2. ročníka ZŠ. V čase rozhodovania

súdu prvej inštancie bol maloletý žiakom 7. ročníka ZŠ, čím sa mu zvýšili výdaje na zabezpečenie
školských potrieb, učebníc, je už blízky veku dospelosti s čím súvisia zvýšené náklady na stravu,
hygienu a kozmetiku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že matkou prezentované
mesačné výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy maloletého v sume 848 Eur boli nadhodnotené.
Platí však premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby, preto ich nie je potrebné

osobitne preukazovať. Mesačné výdavky mal. V. 210 Eur na stravu, poplatok 70 Eur za športový
klub plávania, 10 Eur na školské aktivity, 10 Eur za mobilný telefón sú náklady, ktoré aj odvolací
súd považoval za nespochybniteľné, pričom medzi ne neboli ešte zarátané poplatky za okuliare, lieky,
dentálnu hygienu, oblečenie, obuv, drogériu, cestovné a voľnočasové aktivity. Podstatným spôsobom
sa zmenili pomery aj u otca, u ktorého sa zvýšil mesačný príjem o 390 Eur, ubudol mu výdavok

na splácanie úveru 111 Eur mesačne, pričom len tieto položky sú zvýšením jeho príjmu o 500 Eur
mesačne oproti predchádzajúcej úprave výživného. Naproti tomu otec výrazný nárast nevyhnutných
výdavkov oproti predchádzajúcej úprave nepreukázal. Je pravdou, že mesačný príjem sa zvýšil aj u
matky približne o 400 Eur, ale matka si vyživovaciu povinnosť plní jednak osobnou starostlivosťou ako aj
zabezpečovaním starostlivosti o domácnosť, poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup

ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.

25. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému
zákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Povinnosťvyživovaťsvojedieťamákaždý zrodičov.Vyživovacia
povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a

domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení,
napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného
ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará
plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi
dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje

v čase vyhlásenia rozhodnutia. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z
pracovného pomeru ako sú diéty, alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón
tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Ako je to uvedené v ust. § 62
ods. 5 Zákona o rodine, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

26. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k
presvedčeniu, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam otca.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné 300 Eur mesačne (10 Eur denne) zohľadňuje

iba časť nevyhnutných potrieb mal. V., pretože je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného
dospievania, a preto sú rozhodne jeho odôvodnené potreby vyššie ako už stabilizované potreby jeho
rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období uspokojovať svoje
vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od nej spravodlivožiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
žedieťa,ktoréhorodičianežijúspolu,mámaťtakúživotnúúroveň,akokebyspolužitierodičovexistovalo.
Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v
zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

27. Vzhľadom k odvolacej námietke otca o nesprávnom zvýšení výživného a jeho žiadosti o poskytnutie
možnosti splácať dlžné výživné v splátkach, odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného a
spôsob jeho zaplatenia pričom uvádza, že vzhľadom na určenie správnej sumy mesačného výživného
300 Eur bolo dlžné výživné súdom prvej inštancie vypočítané matematicky presne a preto odvolací súd
naň odkazuje. Zároveň poukazuje na ustanovenia § 232 ods. 2, 3, 4 CSP z ktorých vyplýva, že určenie
dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na

návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň či
neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať
povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem
iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je

povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci
(výživné na mal. dieťa), priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (od 14.12.2020), nepovažuje
za spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu

povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a postupne vytvárať úspory na
úhradu dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb mal. V. nebola
zvýhodnená splátkami a musela jeho potreby uspokojovať postupne tak ako vznikali a z hľadiska účelu,
ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie
peňažných prostriedkov v prospech maloletého.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).