Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov

senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: O.. H. M. D., so sídlom
A. XXXX/XX, H. T., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného D.. T. F. ml., advokátom, so sídlom U. XX,
T. T., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. riaditeľstvo J. republiky, so sídlom A. XX, T. T., IČO XX
XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2. marca
XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, T. T.. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 2. marca XXXX a rozhodnutie C. úradu Q., pobočka H. T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa

4. augusta 2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 24.10.2018 Daňový úrad Q., pobočka H. T. podľa § 46 ods. 1
Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie D. XXXX

až december XXXX a začiatok daňovej kontroly určil na deň XX.XX.XXXX. Daňová kontrola bola podľa
§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa XX.XX.XXXX doručením protokolu z daňovej
kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi, ktorého súčasťou bola výzva podľa § 46
ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote XX pracovných
dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie
máj XXXX. Následne, rozhodnutím Daňového úradu Q., pobočka H. T. č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 4. augusta XXXX bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel

dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj XXXX, keď správca dane neuznal
žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom vo výške X.XXX,XX eur od dodávateľa A. J.
s.r.o. z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX za dodanie materiálu na zváranie s
odôvodnením, že i keď správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly nespochybnil existenciu tovaru,
žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach.

2.Naodvolaniežalobcužalovanýsprávnoužalobounapadnutýmrozhodnutím č.XXXXXXXXX/

XXXX zo dňa 2. marca 2022 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu
dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4. augusta XXXX potvrdil s odôvodnením, že vo svetle výsledkov
vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa §
3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce presprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý
správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia, je v súlade s Daňovým poriadkom, s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o

DPH, ako aj v súlade s judikatúrou SD EÚ.

II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

3. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2. marca XXXX s odôvodnením, že pobočky daňových úradov nie sú
oprávnené vydávať rozhodnutia. Žalobca taktiež namieta, že z rozhodnutia správcu dane nie je možné
zistiť, čo správca dane považuje za dôkaz a čo za informáciu. Správca dane je totiž povinný uviesť
všetky svoje úvahy, dôkazy a ich hodnotenie. Rozhodnutie je tak zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca
taktiež namieta nevypočutie ním navrhovaných svedkov, z ktorého dôvodu je skutkový stav zistený

nedostatočne. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nie je možné
nepriznať nárok na odpočet DPH len z dôvodu spochybnenia dodávateľa, príp. subdodávateľa, ktorí
na dodanie tovaru neboli materiálne alebo personálne vybavení, ak existencia dodaného tovaru nie je
sporná. Nepriznanie nároku na odpočet DPH v takomto prípade je možné len za splnenia
dvojitej podmienky, a to existencie daňového podvodu a vedomosti o takomto podvode. Žalobca taktiež

vzniesol námietku, že správca dane ho nevyzval v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neoznámil
mu, aké má pochybnosti o ním predložených dôkazoch. Žalobca taktiež uviedol, že zamestnankyňa
správcu dane nevystupovala vo vyrubovacom konaní objektívne, pretože tým, že vykonávala daňovú
kontrolu, už mala vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých si vytvorila k veci vzťah vyjadrený v
protokole. V závere žaloby žalobca namietol nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nedodržanie

zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, v plnom rozsahu zotrval na
skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalobné
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené a správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii.

III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci

je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.
1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a

dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré
prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§
178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.),
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal
a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou,

vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny
súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k
záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a
teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje

rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/,
ods. 4 S.s.p.).
7. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku,
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
8. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku,
správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonnépodmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
9. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

10. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku,
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
11. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku,
správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovémusubjektu,ktorésúrozhodné
pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správcovi dane z jeho činnosti.
12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH),
predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
14.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

16. Správny súd na úvod uvádza, že v posudzovanom prípade žalovaný a aj správca dane založili svoje

rozhodnutia na skutočnosti, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným
na faktúrach, teda na spochybnení deklarovaného dodávateľa, pričom o existencii samotného tovaru
pochybnosti nemali.

17. Vychádzajúc z predchádzajúceho bodu 16 tohto rozsudku ďalej správny súd konštatuje, že na

predmetnú vec je potrebné aplikovať závery uznesenia Súdneho dvora EÚ z 03.09.2020 vo veci C
610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft., podľa ktorého Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity
a proporcionality sa má vykladať, a to v zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový
orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej

za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno
považovať za hodnoverné, pretože po prvé, osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla
z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar
bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé,
neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie, dodávateľský reťazec,

ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté, v prípade niektorých
predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú
uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru

aleboakýkoľvekinýsubjektvystupujúci napredchádzajúcomstupniuvedenéhododávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

18. Obdobný záver bol prijatý i Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30. júna 2022, podľa ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt

nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločnostídeklarovanéhododávateľadaňovéhosubjektu,ktorénemaližiadnychzamestnancov,nemali
personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. Vprípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie
dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným

daňovým podvodom.

19. V prejednávanej veci tak správny súd musel dospieť k jednoznačnému záveru, že správna
žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti nielen Najvyššieho správneho
súdu SR, ale i Súdneho dvora EÚ platí, že „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie deklarovaného dodávateľa,
alebo subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktorí nemali
žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na
realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie
fakturovaného plnenia. V prípade spochybneného dodávateľa alebo spochybnených subdodávateľov,
deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v

konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či
vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
Daňové orgány sa teda pri svojom rozhodovaní uberali nesprávnym smerom a úvahami, keď považovali
za dostatočné pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu DPH spochybnenie dodania tovaru
deklarovaným dodávateľom bez toho, aby sa zaoberali otázkou, či sa žalobca podieľal na daňovom

podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom. Bez zisťovania tejto skutočnosti a jej vyhodnotenia, je rozhodnutie žalovaného a aj
rozhodnutiesprávcudanepredčasné.Pretosprávnemusúdunezostávaloiné,lenrozhodnutiadaňových
orgánov zrušiť s tým, že v ďalšom konaní je potrebné sa zaoberať otázkou, či v posudzovanom prípade
došlo k podvodu, či sa žalobca podieľal na tomto daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa

zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

22. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

23. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na súčasnú judikatúru a jej vývoj, bolo právne posúdenie

otázky nesplnenia podmienok uplatnenia odpočtu DPH pre spochybnenie deklarovaného dodávateľa
nesprávne, a teda v rozpore so zákonom. Žalovaný a správca dane teda vo veci rozhodli na základe
nesprávnej interpretácie zákona, keď žalovaný záver o nesplnení podmienok
odpočtu DPH založil na spochybnení deklarovaného dodávateľa a takéto právne závery nemajú oporu
v zákone. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti

spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci.

24. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že žalobná
námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1

písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného
a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou
nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 S.s.p. správnemu orgánu I. stupňa
na ďalšie konanie.

25. Pokiaľ ide o vyhodnotenie ostatných žalobných bodov, toto by presahovalo rámec potreby pre
rozhodnutie vo veci, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, ale hlavne by nemalo žiaden vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.26. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne
vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je
žalovaný a správca dane v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne

rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia.

27. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).