Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by Mgr. Peter Mezőszállási
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/140/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220205412
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4220205412.9
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: TARGET KOMÁRNO, spol. s r.o., so sídlom 945 01
Komárno, Mederčská 34,ČO: 34 122 214 zast. konateľom spoločnosti: I. I., proti žalovanému: T. I., D.. Y.,
M.. XX.X.XXXX, D..Č..: XXXXXX/XXXX, A. Q. XXXXX B., U. J. XXXX/XX J., v konaní zast. advokátkou
JUDr. Líviou Kňažíkovou, Komárno Nám. M. R.Štefánika č. 6, o náhradu škody a o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.3.2022 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca návrhom zo dňa 16.12.2020 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému o náhradu
škody spôsobenej konateľom spoločnosti a o vydanie neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil
tým, že spoločnosť TARGET KOMÁRNO spol. s r.o. so sídlom v Komárne, na ulici Mederčskej č.
34 podáva žalobu o náhradu škody spôsobenej konateľkou spoločnosti T. I. a to neoprávneným
výberom hotovosti z účtu spoločnosti, neoprávnenými prevodmi peňazí z účtu spoločnosti a to aj
na vlastný účet konateľky, ako aj z dôvodu, že vybraté, alebo prevedené finančné prostriedky riadne
a včas nezúčtovala a do podania žaloby ani nepreukázala, že tieto peniaze boli použité v prospech
spoločnosti TARGET KOMÁRNO spol. s r.o. so sídlom v Komárne. Spoločnosť TARGET KOMÁRNO
spol. s r.o. má dvoch konateľov a to I. I., ktorý v tomto spore zastupuje spoločnosť a T. I., v tomto
spore žalovanú. Obaja konatelia zastupujú spoločnosť a konajú v mene spoločnosti samostatne.
Žalovaná T. I. zneužíva opakovane toto svoje postavenie v spoločnosti a opakovane od roku XXXX
bola upozorňovaná písomne, aby upustila od svojho konania a nespôsobovala škodu spoločnosti.
Napriek týmto upozorneniam ako aj výzve na náhradu škody a upovedomeniu, že spoločnosť bude
vzniknutú škodu vymáhať, konateľka spoločnosti T. I. ignorovala výzvy spoločnosti ako aj písomné
upozornenia. Z uvedeného dôvodu spoločnosť TARGET KOMÁRNO, spol. s r.o., zastúpená konateľom
I. I. pristúpila k vymáhaniu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka súdnou
cestou v konaní na Okresnom súde Komárno 4Cb/l/2019, ako aj k vydaniu neodkladného opatrenia v
uvedenom konaní. V čase od podania žaloby na príslušný súd a vydania neodkladného opatrenia súdom
nazákaznakladaniasúčtamispoločnostižalovanou,došliajkďalšímvýberomvhotovostizúčtužalobcu
žalovanou, ale aj prevodom na účet žalovanej, resp. na iné účty, ktorých oprávnenosť však žalobkyňa
nevydokladovala, že by boli uvedené finančné prostriedky použité v prospech spoločnosti žalobcu.
Jedná sa o škodu, ktorú spôsobila žalovaná výberom finančných prostriedkov z účtu spoločnosti: dňa
7.1.2019 z účtu žalobcu č.ú. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX v hotovosti 30.200,- Eur vybrala
žalovaná dňa 21.1.2019 z účtu žalobcu č. ú. SK XXXXXX XXXXXXXXXXXXXXXX previedla žalovaná
sumu 6.000,- Eur na svoj účet č. P. XX XXXXXXXX XXXX XXXXXXXX zadaním prevodu finančných
prostriedkov z účtu spoločnosti dňa 22.l.2019 vo výške 4.500,- Eur, z účtu Ž.J. P. XXXXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX na účet P. XXXXXXXXXXXXXXXXXX XXXX žalovanou, bola spôsobená ďalšia
škoda žalobcovi dňa 5.3.2019 žalovaná previedla na svoj účet P. XXXXXX XXXX XXXXXXXXXXXX
z účtu žalobcu P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 5.000,- Eur žalovaná vykonala z účtu
žalobcu dňa 4.3.2019 z účtu žalobcu P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX úhradu v prospech účtuP. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,vo výške 1.607,91 Eur, úhrada však nebola vykonaná za tovar,
alebo služby v prospech žalobcu. Žalobca na základe týchto neoprávnených výberov a prevodov z
účtu žalobcu eviduje škodu vo výške 47.107,91 Eur, ktorú žalovaná, ako konateľka spoločnosti žalobcu
spôsobila žalobcovi. Žalovaná do podania tejto žaloby nezúčtovala uvedené platby v spoločnosti a ani
nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky boli použité v prospech spoločností TARGET KOMÁRNO,
spol. s r.o. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti,
ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, sa zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú
spoločnosti, riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zodpovednostný režim sa riadi
objektívnouzodpovednosťoukonateľa,ktorásaposudzujebezohľadunajehozavinenie.Vzmysle§373
a nasl. Obchodného zákonníka predloženými listinnými dôkazmi preukazujeme vznik škody vo výške
47 l07,91 Eur. Porušenie povinnosti žalovanej konateľky žalobca preukazuje zákonnými ustanoveniami
§ 135a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého konateľ spoločnosti je povinný vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov.
Konateľ teda má povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť profesionálny výkon funkcie a ochranu imania
spoločnosti. Konateľ spoločnosti je zodpovedný za vzniknutú škodu spoločnosti, ak nedodržuje uvedené
povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a v dôsledku toho dôjde k zmenšeniu imania spoločnosti, alebo
spoločnosť nedosiahne očakávaný zisk. Z uvedeného je možné konštatovať, že u konateľa spoločnosti
je predpokladom zodpovednosti za škodu len vznik majetkovej ujmy spoločnosti, ktorej je konateľom.
Žalovaná tým, že porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z funkcie konateľky spoločnosti a nepristupovala
k spoločnosti, k ochrane jej imania s odbornou starostlivosťou, je zodpovedná za náhradu škody
spoločnosti (§ 373 a nasl. Obch.z.) v plnom rozsahu. Zodpovednosť konateľa spoločnosti je totiž iná ako
u zamestnanca spoločnosti (a to aj v prípade, že je zamestnancom spoločnosti). Konateľ zodpovedá za
vzniknutú škodu celým svojim majetkom.
2. V priebehu konania podaním zo dňa 11.3.2022 žalobca podal návrh na vydanie neodkladného
opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť TARGET KOMÁRNO spol. s r. so sídlom v Komárne,
na ulici Mederčská č. 34 podala žalobu vo veci samej, o náhradu škody spôsobenú konateľkou a
spoločníčkou žalobcu, dňa 28.12.2018, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené dňa 3.1.2019 a je vedené
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.4Cb/1/2019 a odvolacie konanie na Krajskom súde Nitra pod sp.
zn. 26Cob/78/2021, v ktorom konaní žalobca žiada náhradu škody vo výške 181 858,13 Eur a táto suma
bola prvostupňovým súdom žalobcovi priznaná. V konaní 5Cb/140/2020 žalobca titulom náhrady škody
uplatňujevočižalovanejsumu47107,91Eur.Škodužalobcovispôsobovaladruhákonateľkaspoločnosti
T. I., v konaní žalovaná, a to neoprávneným výberom hotovosti z účtu spoločnosti, neoprávnenými
prevodmi peňazí z účtu spoločnosti a to na svoj vlastný účet, ako aj na účet svojej jednoosobovej
spoločnosti ILLÉS s.r.o. Komárno, so sídlom Platanová Alej 13/A, čo je aj miestom trvalého pobytu
žalovanej. Vybraté alebo prevedené finančné prostriedky z účtu žalobcu riadne a včas nezúčtovala a
do podania žaloby ani nepreukázala, že tieto peniaze boli použité v prospech spoločnosti TARGET
KOMÁRNO spol. s r.o. so sídlom Mederčská č. 34 v Komárne a to napriek tomu, že na náhradu škody
bola písomne opakovane vyzvaná. Takto vzniknutá škoda je značná. Spoločnosť TARGET KOMÁRNO,
spol. s. r.o. má dvoch konateľov a to I. I., ktorý v tomto spore zastupuje spoločnosť a je výkonným
riaditeľom spoločnosti a riadi chod spoločnosti sám od roku XXXX a T. I., v tomto spore žalovanú,
ktorá od samého začiatku pre spoločnosť nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť ako zamestnanec
ani ako konateľ. Obaja konatelia zastupujú spoločnosť a konajú v mene spoločnosti samostatne.
Žalovaná T. I. zneužívala opakovane svoje postavenie konateľky v spoločnosti na obohacovanie svojej
osoby na úkor spoločnosti a opakovane od roku XXXX bola upozorňovaná písomne od spoločnosti,
v zastúpení konateľom I. I., aby upustila od svojho konania a nespôsobovala škodu spoločnosti a
zmenšenie majetku spoločnosti, čím sa spoločnosť dostáva do platobnej neschopnosti, resp. nevie
uhrádzať svoje dlhy. V dôsledku tohto konania žalovanej žalobca bol nútený vkladom do spoločnosti,
ako pôžičkou, vložiť vlastné finančné prostriedky, aby svoje záväzky jednak voči dodávateľom, ale aj
poisťovniam a finančnej správe, vedel uhradiť. Napriek týmto upozorneniam, ako aj výzve na náhradu
škody a upovedomeniu, že spoločnosť bude vzniknutú škodu vymáhať, konateľka spoločnosti T. I.
ignorovala výzvy spoločnosti, ako aj písomné upozornenia. Od protiprávneho konania upustila až
po vydaní neodkladného opatrenia Okresného súdu Komárno, ktorým jej bolo zakázané nakladať s
účtami žalobcu. Spoločnosť TARGET KOMÁRNO,spol. s r.o., zastúpená konateľom I. I. pristúpila k
vymáhaniu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka súdnou cestou. Po vykonaní
predbežného prejednania žaloby, ako aj po rôznych podaniach žalovanej na Okresný súd Komárno,
žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaná zároveň vykonáva úkony aj na zbavenie sa svojho
majetku, aby aj v prípade, že bude súdom právoplatne zaviazaná zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu,
nebolo možné istinu prisúdenú súdom, vymôcť a teda je ohrozený aj výkon exekútorom na vymoženiedlhu. Po roku 2014 žalovaná sama uviedla, že pre spoločnosť žalobcu nepracovala a nevykonávala
ani žiadnu činnosť. Napriek tejto skutočnosti jej spoločnosť platí mzdu vo výške 1 370,- Eur mesačne
a odvádzala za žalovanú aj zákonné odvody. Nakoľko zatiaľ' nebola vymáhaná náhrada škody v
súdnom konaní právoplatne priznaná (§ 324 ods.3 CSP), má žalobca vo svojom dispozičnom práve,
aby navrhol súdu vydať neodkladné opatrenie. Na poslednom pojednávaní v konaní 5Cb/140/2020
žalovaná uviedla, že žaloba je oprávnená a priznala výbery z účtov ako aj prevody z účtu žalobcu v
plnom rozsahu. Predložila pokladničné doklady v hodnote 45 000,- Eur ( 9 x 5 000,- Eur), ktoré majú
preukázať čiastočnú úhradu dlhu v hodnote 45 000,- Eur z celkového dlhu 47 107,91 Eur. Žaloba je
zo dňa 8.12.2020, žalovaná podala vyjadrenie k žalobe a priložila pokladničné doklady potvrdzujúce
úhradu záväzku v hodnote 45 000 Eur. Priložené doklady boli vystavené s dátumom od 01.01.2021 do
13.01.2021, teda po podaní žaloby. Neoprávnené výbery a prevody odôvodnila tým, že medzi žalobcom
a žalovanou existovala dohoda, teda konala so súhlasom žalobcu. Takúto dohodu však žalovaná do
dnešného dňa nepredložila a ani nemá možnosť predložiť a to z dôvodu, že takýto súhlas, ani dohoda,
neexistuje. Predmetné pokladničné doklady potvrdzujú podľa žalovanej čiastočnú úhradu záväzku v
hodnote 45 000,- Eur. Tieto doklady žalovaná predložila účtovníčke až o dva roky odo dňa vzniku
záväzku dňa 02.08.2021 a požiadala ju o vykonanie účtovného zápisu, čiastočnej úhrady pohľadávky
so spiatočným dátumom, v období od 01.01.2021 do 13.01.2021. Na všetkých dokladoch vystupuje
žalovaná v mene dlžníka aj veriteľa, čo považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon. Takúto
úhradu záväzku žalobca neuznáva. Presné podmienky úhrady záväzku určuje Obchodný zákonník §
335-337, v zmysle ktorého peňažný záväzok plní dlžník v sídle veriteľa riadne a včas, prostredníctvom
bankyalebovyplatenímsumypeňažnéhozáväzkuveriteľovivhotovosti,akosobitnýzákonneustanovuje
inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak. Z týchto podmienok žalovaná nesplnila ani jednu.
Záväzok v sídle spoločnosti uhradený do dnešného dňa nebol, hotovosť veriteľovi odovzdaná v sídle
spoločnosti nebola, dlžník nedostal žiadne potvrdenie o úhrade dlhu od veriteľa. Navyše žalovaná
ako konateľka spoločnosti úmyselne porušuje všeobecne platné zákony a to zákon č. 391/2012 Z.z.
o obmedzení platieb v hotovosti § 6 odsek 2 a tiež pokyn Finančného riaditeľstva SR k uplatňovaniu
zákona o obmedzení platieb v hotovosti - ak hodnota záväzku vyplývajúceho z jedného právneho
vzťahu presahuje 5 000,- Eur, žiadna čiastočná platba nemôže byť uhradená v hotovosti. Odovzdať
platbu v hotovosti (celú platbu alebo jej časť) je možné vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Za
porušenie zákona môže správny orgán uložiť spoločnosti pokutu až do 150 000,- Eur. V prípade, že
by bol takýto spôsob úhrady záväzku akceptovateľný, aj druhý konateľ by mohol vystaviť nespočetné
množstvo identických fiktívnych pokladničných dokladov a po ich zaúčtovaní externou účtovníčkou by
mohol odčerpávať z účtu spoločnosti v prospech vlastného účtu finančné prostriedky. Žalovaná účtovné
doklady vystavila v počte až 22 ks v nominálnej hodnote po 5 000,- Eur a spoločnosť jej nemôže
právne zabrániť takto ďalej postupovať a zvyšovať spôsobenú škodu voči spoločnosti. Žiadny štátny
orgán a ani súd nemôže poskytnúť právnu ochranu strane konania, ktorá koná v rozpore so zákonom
a po kontrole zo strany štátneho orgánu, finančnej správy, by mohla byť spôsobená ďalšia škoda
spoločnosti a to udelením pokuty v zmysle zákona 391/2012 Z.z. a to až do výšky 150 000,- Eur. V
takomto prípade nie je možné, aby rozhodujúci orgán, ktorý poskytol protiprávnemu konaniu ochranu,
zbavil sa náhrady vzniknutej škody. Na základe hore uvedeného I. I., ako konateľ žalobcu z dôvodu
protizákonného konania žalovanej pristúpil k zrušeniu všetkých účtovných zápisov súvisiacich s úhradou
záväzku žalovanej (príloha č.3, 4 účtovné doklady). Žalobca dáva do pozornosti súdu, že pokladňa č. 3
nie je zaúčtovaná v spoločnosti ako existujúca pokladňa a ani predložené príjmové doklady žalovanej,
nakoľko ich spoločnosť považuje za fiktívne, keďže až po 2 rokoch ich vystavila žalovaná a takmer
po 3 rokoch ich dala účtovníčke. Trvá na tom, že sa jedná o úmyselné podvodné konanie žalovanej,
preto žalobca zároveň zvažuje podanie trestného oznámenia v predmetnej veci. Celkový dlh žalovanej
voči spoločnosti, vedený v účtovníctve, sa žiadnym spôsobom neznížil, o čom svedčí skutočnosť, že
zaúčtované tzv. platby žalovanej nie sú. K vystaveniu fiktívnych dokladov žalovaná nepristúpila prvýkrát.
V súdnom spore 4Cb/1/2019 bolo dokázané, že žalovaná vystavila v mene svojej spoločnosti Illés s.r.o.
fiktívne faktúry na žalobcu v hodnote 15562,95 Eur. V roku 2014 žalovaná protiprávne, podvodným
spôsobom previedla prostredníctvom tretej osoby, blízkej kamarátky, do svojho osobného vlastníctva
toho času ešte neodpísaný majetok spoločnosti - vozidlo značky A., A. C. K. F., F. T., N. Q., D. F. XXXX
V. Č.P. B.. Uzatvorila v mene žalobcu s treťou osobou Zmluvu o pôžičke a o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy vo výške 19 000,- Eur, pôžičku pritom žalobca nepotreboval v tom období vôbec a to hlavne od
žiadnej fyzickej tretej osoby. Následne žalovaná podala návrh na zápis záložného práva na predmetné
vozidlo. Predmetnú pôžičku po lehote splatnosti nevrátila veriteľovi a to ani na výzvu veriteľa a vozidlo
prepísalanatretiuosobu,nazákladeZmluvyaneskôrdosvojhoosobnéhovlastníctvazacenu15833,33
Eur bez DPH. Trhová cena vozidla bola v tom čase mnohonásobne vyššia. Žalovaná porušila svojimkonaním spoločenskú zmluvu, keďže žiadnym spôsobom neinformovala druhého konateľa - spoločníka
aúčtovnédokladynepredložilaažnazačiatkuďalšiehoúčtovnéhoobdobianavýzvuexternejúčtovníckej
spoločnosti žalobcu. Na prevod majetku do svojho vlastníctva nad 3333,00 Eur nevyžiadala si súhlas
valného zhromaždenia. Žalovaná sa na poslednom pojednávaní vyjadrila, že výbery a prevody z účtu
žalobcu uskutočnila z dôvodu, aby mohla uhrádzať prípadné výdavky spoločnosti. V roku 2018 žalovaná
previedlazúčtužalobcuviacako180000,-Eur-4Cb/1/2019,otýchtovýberochsavyjadrila,žesajednak
potrebovala finančne zabezpečiť a tiež potrebovala peniaze na rozvoj svojho podnikania. Je to doslovne
uvedenévzmluveopôžičke, ktorúpredložiladospisu4Cb/1/2019,akoajvzápisnicizpojednávaniadňa
29.7.2020. Vyjadrenie žalovanej o prípadných firemných úhradách je nepravdivé. Z účtovníctva žalobcu
je evidentne preukázateľné, že žalovaná od založenia spoločnosti v roku 1994 neuhradila žiadny firemný
výdavok. Žalobca uhrádza všetky platby prevodom z účtov spoločnosti, ktoré sú pre žalovanú od mája
2019 neprístupné z dôvodu neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Komárno. Platby
v hotovosti žalobca vykonáva len výnimočne, jedine v sídle spoločnosti z registračnej pokladnice na
úhradu dodávok tovarov prostredníctvom kuriérskych spoločností a na ďalšie drobné výdavky na denný
chod prevádzky. Nakoľko žalovaná nikdy pre spoločnosť žiadnu činnosť nevykonávala a nevykonáva
ani teraz, nemohla uhrádzať žiadne firemné výdavky a nemá ani vedomosť o výdavkoch spoločnosti.
Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa v súdnom spore 4Cb/1/2019 M. F. - na pojednávní v konaní
4Cb/1/2019, ktorá uviedla, že žalovaná pre spoločnosť nepracuje, chodí do prevádzky iba pre peniaze,
alebo za účelom umývania vozidla. Na potvrdenie uvedených skutočností v prípade potreby je žalobca
pripravený zabezpečiť aj ďalších svedkov, všetkých zamestnancov spoločnosti. Po roku 2014 žalovaná
v súdnom konaní sama uviedla, že pre spoločnosť žalobcu nepracovala a nevykonávala ani žiadnu
činnosť. Nie je pravdivé ani vyjadrenie žalovanej na poslednom pojednávaní, že predávala vozidlá.
Žalovaná nespĺňa a ani v minulosti nespĺňala žiadne predpoklady na pozíciu predajcu. Všetci traja
predajcovia, ako aj konateľ spoločnosti I. I., majú potrebné certifikáty na výkon funkcie predajcu, majú
oprávnenie NBS, sú vedení v zozname NBS ako finanční agenti. Výlučne predajcovia majú oprávnenie
predávať vozidlá a poskytovať finančné služby klientom v zmysle Zákona o finančnom sprostredkovaní,
tieto oprávnenia NBS prísne kontroluje a v prípade nedodržania zákona hrozia spoločnosti vysoké
pokuty. Žalovaná a ani jej spoločnosť ILLÉS s.r.o. takéto oprávnenie nemá. Oprávnenie žalovanej bolo
zrušené Národnou bankou Slovenska v roku 2017. Nakoľko žalovaná sa nikdy na predmete činnosti
žalobcu nepodieľala a to od samého začiatku od r.1994, nemá ani základné vedomosti o zákonných
povinnostiach spoločnosti. Tiež nie je pravdou, že spoločnosť Illés s. r. o. poskytla poradenské služby v
oblasti leasingu pre žalobcu a na poskytnuté služby vystavila faktúru v hodnote 1 670,91 Eur. Spoločnosť
ILLÉS s.r.o. mala licenciu na poskytovanie finančných služieb od NBS zrušenú tiež a to dňa 31.01.2017
so spoločnosťou UniCredit Broker, s.r.o. teda takúto činnosť v roku 2019 nemohla ani vykonávať. Pokiaľ
prevádzala takúto činnosť protiprávne, NBS jej môže uložiť sankcie. Predmetný prevod z účtu žalobcu
je vedený v účtovníctve ako pohľadávka voči žalovanej na účte 355 - pohľadávky voči spoločníkovi
konateľovi T. I.. Je nutné uviesť, že žalobca nevlastní žiadny majetok obstaraný formou leasingu a
ani nepredal žiadne vozidlo na leasing, ktorý by zabezpečovala žalovaná, alebo jej spoločnosť ILLÉS
s.r.o. Komárno. Uvedená faktúra v účtovníctve žalobcu evidovaná nie je. Žalovaná svojim správaním
narušuje riadny denný chod spoločnosti, keď v sídle prevádzky opakovane vyzýva pokladníčku, aby
jej poskytla peniaze a to bez ohľadu na to, že zamestnankyňa, ktorá má kumulovanú funkciu predajcu
a pokladníčky, má práve jednanie s klientom. Žalovaná naďalej pokračuje v protiprávnej činnosti voči
spoločnosti, ako dôkaz žalobca predkladá zoznam pokladničných dokladov, ako aj samotné pokladničné
doklady, ktoré žalovaná naďalej vyberá v sídle spoločnosti z pokladne, napriek tomu, že na poslednom
pojednávaní tvrdila, že má prístupné peňažné prostriedky v hotovosti viac ako 100 000,- Eur. Predmetné
doklady sú výdavky osobného charakteru, slúžia na súkromné výdavky žalovanej. Ide o tankovanie do
vozidla, ktoré je majetkom spoločnosti ILLÉS s.r.o. z peňažných prostriedkov žalobcu a ďalšie výbery
bez uvedenia dôvodu, účelu. Žalobca doručil výzvu žalovanej (v prílohe) na predloženie účtovných
dokladov. Do dnešného dňa sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalobca tiež uviedol vo výzve
možné zákonné spôsoby vyúčtovania pracovných ciest, a v zmysle Zákona o účtovníctve, Obchodného
zákonníka a tiež v zmysle Zákona o cestovných náhradách požiadal žalovanú o predloženie dokladov.
Žalovaná okrem výberov z pokladne v sídle spoločnosti, ktoré používa na súkromné výdavky, vyberala
z pokladne v sídle spoločnosti aj ďalšiu hotovosť a to naraz aj 2 500,- Eur a to napriek tomu, že má k
dispozícii nezúčtované firemné peňažné prostriedky v hodnote cca. 240 000,- Eur a sama potvrdila že
má hotovosť vyše 100 000,- Eur, ktoré potrebuje na „možné firemné výdavky" . Je evidentné, že takéto
jej tvrdenia sú nepravdivé. Na základe žalovanou predloženej letenky je evidentné, že sa zúčastnila v
poslednej dobe viacerých lukratívnych dovoleniek v krátkom čase. V mesiaci september 2021 - Turecko,
novembri 2021 - Dominikánska Republika, v decembri 2021 Maldivy. Nakoľko sa žalovaná v nedávnomčase, keď prebiehali rokovania o riešení sporu medzi spoločníkmi mimosúdnou cestou, vyjadrila, že
okrem výplaty, ktorú poberá od žalobcu žiadne iné príjmy nemá. Žalobca má vážne a oprávnené obavy z
neoprávneného použitia firemných prostriedkov na iné než firemné účely žalovanou a to aj do budúcna.
Všetky uvedené výdavky sú zaúčtované ako pohľadávky spoločnosti voči T. I. účte 355 - pohľadávky
spoločnosti voči spoločníkom. Vzhľadom na to, že žalovaná nemá zábrany a znižuje svojim úmyselným
konaním majetok spoločnosti vo svoj prospech, teda porušuje základné zákonné ustanovenia, keď
uprednostňuje seba, jednak ako spoločníčku a jednak ako konateľku žalobcu, je nutné dočasne upraviť
pomery medzi žalobcom a žalovanou v zmysle § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku neodkladným
opatrením súdom. Jednak z dôvodu, že v zmysle zápisu v obchodnom registri každý z konateľov koná
samostatne a aj keď v spoločenskej zmluve je upravené, že prevod majetku spoločnosti nad 3 300,-
Eur je nutné, aby odsúhlasilo valné zhromaždenie, žalovaná obchádza spôsob konania za spoločnosť,
obchádza záujmy spoločníkov a spoločnosti, svoju pôsobnosť nevykonáva s náležitou starostlivosťou v
súlade so zákonom 513/91 Zb. v platnom znení tak, aby nedochádzalo ku škodám spoločnosti - žalobcu.
Podľa ČI. 46 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že podstata základného práva
na súdnu ochranu podľa ČI.46 ods.1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého, domáhať sa ochrany
svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci
konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,
ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (ČI.46 ods.4 v spojení s
ČI.51 ods.1 ústavy, Ill,ÚS 331/04,Ill.US156/06,Il US 442/2014I.US 191/2019 z 26.10.2019). Civilným
sporovým poriadkom sa zmenila koncepcia predbežných opatrení podľa OSP. Podľa názoru Ústavného
súdu SR právo na spravodlivé súdne konanie, resp. právo na spravodlivosť znamená, že justičné orgány
právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti.
Súdy majú povinnosť rešpektovať základné práva sporových strán poskytnúť im súdnu ochranu. Podľa
ČI.20 ods.1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah na ochranu a to aj majetok obchodnej spoločnosti. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Z uvedeného vyplýva, že majetok - peniaze, ktoré od roku
2019 má vo svojej držbe žalovaná a nakladá s nimi podľa svojho uváženia ako svojim vlastníctvom,
napriek tomu, že vie, že tvoria majetok žalobcu, ale nepoužíva ich v prospech žalobcu, nemôže požívať
súdnu ochranu, lebo bol nadobudnutý v rozpore so zákonom. Neodkladné opatrenie slúži na úpravu
pomerov medzi sporovými stranami a nezasahujú do základných práv a slobôd účastníkov konania,
lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti, ako absolútneho obchodno-
záväzkového vzťahu, sa zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, riadi príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a zodpovednostný režim sa riadi objektívnou zodpovednosťou
konateľa, ktorá sa posudzuje bez ohľadu na jeho zavinenie. V zmysle § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukazuje vznik škody v nadmernej výške a
protiprávne konanie žalovanej pri nakladaní s majetkom spoločnosti. Porušenie povinností žalovanej
konateľky preukázal žalobca zákonnými ustanoveniami § 135a) Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého konateľ spoločnosti je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Konateľ má zákonom a spoločenskou
zmluvou uložené povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť profesionálny výkon funkcie a ochranu imania
spoločnosti. Žalovaná tým, že porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z funkcie konateľky spoločnosti
a nepristupovala k spoločnosti a k ochrane jej imania s odbornou starostlivosťou, je zodpovedná
za náhradu škody spoločnosti (§ 373 a nasl. Obch. z.) v plnom rozsahu. Zodpovednosť konateľa
spoločnosti je totiž iná ako u zamestnanca spoločnosti (a to aj v prípade, že je zamestnancom
spoločnosti), konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu celým svojim majetkom. Konanie žalovanej ako
konateľky spoločnosti ohrozuje aj chod spoločnosti. V zmysle § 326 CSP sú pravdivo a podrobne
opísané skutočnosti jednak v žalobe vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn.4Cb/1/2019,
ako aj 5Cb/140/2020, kde sú aj priložené písomné dôkazy, ako aj písomné dôkazy v prílohách
tohto návrhu v počte 11 ks, ktoré odôvodňujú oprávnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi a oprávnenú obavu žalobcu, ktorému neodkladným opatrením sa má poskytnúť
ochrana, aby v budúcnosti žalobcovi nevznikala ďalšia škoda z konania žalovanej. Žalobca nariadením
predbežného opatrenia sleduje cieľ zamedziť ďalším škodám spoločnosti žalobcu a to v súlade s § 325
ods. 2 písm c) a d) Civilného sporového poriadku. Navrhuje, aby súd vydal nasledovné neodkladné
opatrenie: súd zakazuje žalovanej T. I., výbery v hotovosti z registračnej pokladne, nachádzajúcej sa
v priestore showroomu spoločnosti na recepcii u pokladníčky, registrovanej na Finančnej správe pod
sériovým číslom XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,kód pokladnice XXXXXXXXXXXXXXXXX vedenej vsídle spoločnosti TARGET KOMÁRNO spol. s.r.o. na adrese Mederčská 34, 94501 Komárno, IČO: 34
122 214, a to až do právoplatného ukončenia súdneho sporu. K svojmu návrhu súčasne priložil dôkazy:
zmluvu o pôžičke, výsluch žalovanej v 4Cb/1/2019 str.17 z 29.7.2020, výsluch žalovanej v 4Cb/1/2019
str. 22 z 29.7.2020, pokyn Finančného riaditeľstva SR k uplatňovaniu zákona o obmedzení platieb v
hotovosti, zápisnica o zrušení súvisiacich účtovných zápisov, denník účtovných zápisov a hlavnú knihu
potvrdzujúcu zrušenie, zápisu úhrady záväzku žalovanej ako aj zrušenie, resp. nulový stav pokladne.
č.3 od účtovníčky spoločnosti L. E., Zmluva o pôžičke, Notárska zápisnica, Faktúra č. W.,Vkladový
doklad, kópia výpisu a výzva veriteľa, potvrdenie o vyradení finančného agenta, zmluva o pôžičke
T. I., výdavkové doklady, zoznam pokladničných dokladov a samotné pokladničné doklady, výzva na
predloženie účtovných dokladov doručená T. I., letenka.
3. Súd po podaní návrhu postupoval podľa § 331 CSP. Do súdneho spisu nahliadol žalobca dňa
17.3.2022 a žalovaný zast. advokátkou dňa 18.3.2022.
4. Žalovaný k podanému návrhu podal vyjadrenie dňa 29.3.2022 . Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom
žalobcu nesúhlasí. K dôvodom, ktoré žalobca uviedol v návrhu považuje za dôležité poukázať na to,
že žalobca má dvoch konateľov, ktorí sú rozvedení manželia. Konateľ I. I. už dlhšie obdobie sleduje
jediný cieľ, získať obchodný podiel žalovanej v spoločnosti za odplatu určenú podľa § 61 Obch. zák.
V záujme toho je schopný uvádzať nepravdy. Tvrdenie žalobcu, že od roku 1994 sám konateľ I. I.
riadi spoločnosť a žalovaná žiadnu činnosť nevykonáva, je nepravdivé. Opomenul uviesť, že od vzniku
spoločnosti v roku 1995 žalovaná je v spoločnosti nepretržite zamestnaná a vykonáva osobne svoju
prácu. Kým konateľ I. I. bol vo vyšetrovacej väzbe od júla 1995 do marca 1996 bola to žalovaná, čo
výlučne sama riadila spoločnosť a následne bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti. Práve
v tomto období spoločnosť nadobudla nehnuteľnosť, v ktorej doteraz sídli a vykonáva predmet svojej
podnikateľskej činností. Tvrdenia, že sa žalovaná nepodieľa na činnosti spoločnosti, narušuje jej riadny
a denný chod, pokračuje v protiprávnej činnosti proti spoločnosti, znižuje svojim úmyselným konaním
majetok spoločnosti, sú nepodložené tvrdenia žalobcu. Trvá na svojej výpovedi, že výbery, ktoré z účtu
žalobcu uskutočnila, boli po vzájomnej dohode konateľov. Vzhľadom však na zámer konateľa I. I. získať
jej obchodný podiel, žaloba o náhradu škody je vhodným spôsobom cieľ dosiahnuť a jej obchodný podiel
získať za sumu určenú v súlade s ust. § 61 Obch. zákonníka, na ktorú sa započíta žalovanou spôsobená
škoda spoločnosti. Po odhalení zámeru konateľa I. I. sa rozhodla financie vrátiť do spoločnosti a za
tým účelom zriadila pokladňu č. 3. Konateľ I. I. má zriadenú pokladňu č. 2, ku ktorej mimo neho nemá
nikto prístup. Z hlavnej knihy analytickej evidencie vyplýva, že stav v pokladni č. 2 ku dňu 23.03.2022
predstavuje 134 208,30 Eur a v pokladni č. 3 je stav 103 632,56 Eur. Ja na rozdiel od konateľa I. I.
žalovaná je ochotná hocikedy sprístupniť pokladňu č. 3 za účelom vykonania jej inventarizácie. Žalovaná
je toho názoru, že je to práve konateľ I. I., ktorý vyvíja činnosť v spore so záujmami spoločnosti a
vydaním neodkladného opatrenia by stratila už takmer úplne prehľad o jeho činnosti v spoločností. V
tejto súvislosti poukazuje napr.: - na uzavretie kúpnej zmluvy žalobcom v zastúpení konateľa I. I. s
kupujúcou E. P., predmetom ktorej bol predaj lode L., L. XXX P. za 33.500,- Eur dňa 21.04.2018, pričom
z kúpnej ceny žalobca obdržal iba sumu 1 500,- Eur, keďže v ten istý deň žalobca v zastúpení konateľom
I. I. uzavrel aj zmluvu o postúpení pohľadávky 30 000,- Eur na konateľa I. I., - na mesačné prevody
sumy 3 054,94 Eur konateľom I. I. v prospech účtu č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného
na meno jeho manželky. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca ďalej tvrdí, že žalovaná
sa zbavuje svojho majetku. Žalovanej nie je zrejmé, aký majetok má žalobca na mysli. Poznamenáva,
že jej majetok je podiel v nehnuteľnosti, na ktorý tun. súd už nariadil neodkladné opatrenie uznesením
č. k. 5Cb/140/2020- 23 zo dňa 13.01.2021 a obchodný podiel v spoločnosti žalobcu. Nie sú pravdivé
ani tvrdenia žalobcu, že boli zrušené účtovné zápisy týkajúce sa úhrad žalovanej za účelom poníženia
jej záväzku voči žalobcovi. Žalobca svojim návrhom nepreukázal, že by žalovaná svoju pôsobnosť
nevykonávala v súlade so záujmami spoločnosti a nepreukázal ani porušenie jej povinnosti pri výkone
jej pôsobnosti. Žalobca neposkytol dôkazy, ktoré by nesporne osvedčovali potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalovaná má za to, že nariadením neodkladného
opatrenia by boli neprimerane obmedzené konateľské oprávnenia žalovanej oproti druhému konateľovi
žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná má za to, že nie sú splnené podmienky, za
ktorých je možné obmedziť konateľské oprávnenie súdnym rozhodnutím, preto navrhuje návrh žalobcu
zamietnuť. K vyjadreniu priložila dôkazy: oznámenie o zániku účasti v spoločnosti zo dňa 28.8.1996,
zápisnicu z valného zhromaždenie žalobcu, zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 13.9.1996,
hlavnú knihu analytickej evidencie zo dňa 23.3.2022, žiadosť konateľa T. I. o sprístupnenie pokladne č.
2 zo dňa 7.9.2020, kúpnu zmluvu zo dňa 21.4.2018, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.4.2018,
výpisy z účtu žalobcu, záznam zápisov od 1.1.2021 do 31.1.2021 podpísané a opečiatkované osobou
vykonávajúcou vedenie účtovníctva, hlavnú knihu analytickej evidencie zo dňa 23.3.2022.5. Podľa § 324 CSP
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 CSP
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
7. Podľa § 326 CSP
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je
nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu
v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 CSP
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka
Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.
11. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení
právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
12. Podľa § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
13. Podľa § 133 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka
Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený
konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť
konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je
však voči tretím osobám neúčinné.
14. Podľa § 27 ods. 1, 3, 6 Obchodného zákonníka
Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"),
ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín"). Zapísané údaje sú
účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje,je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.
To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela.
Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15
dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Od zverejnenia zápisu
štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím
osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo
vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o
ich porušení vedela.
15. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená,
že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné relevantné skutočnosti,
ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí
navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočností,
rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie
má v zásade preventívny účinok, musia byť, ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť, tvrdené skutočnosti
a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená,
osvedčené.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca návrhom zo dňa 16.12.2020 sa domáhal na tunajšom súde
proti žalovanému o náhradu škody spôsobenej konateľkou spoločnosti. Konateľka spoločnosti T. I.
uskutočnila výberom hotovosti z účtu spoločnosti a vykonala prevod peňazí z účtu spoločnosti a to
aj na vlastný účet. Jedná sa o výberom finančných prostriedkov z účtu spoločnosti: dňa 7.1.2019 z
účtu žalobcu č.ú. P. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX v hotovosti 30.200,- Eur, dňa 21.1.2019 z účtu
žalobcu č. ú. P. XXXXXX XXXXXXXXXXXXXXXX previedla žalovaná sumu 6.000,- Eur na svoj účet č.
SK XX XXXXXXXX XXXX XXXXXXXX, zadaním prevodu finančných prostriedkov z účtu spoločnosti
dňa 22.l.2019 vo výške 4.500,- Eur, z účtu žalobcu P. XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet P.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX XXXX žalovanej, dňa 5.3.2019 žalovaná previedla na svoj účet P. XXXXXX
XXXX XXXXXXXXXXXX z účtu žalobcu P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 5.000,- Eur,
žalovaná vykonala z účtu žalobcu dňa 4.3.2019 z účtu žalobcu P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
úhradu v prospech Ú. P. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,vo výške 1.607,91 Eur, úhrada však nebola
vykonaná za tovar, alebo služby v prospech žalobcu. Žalobca na základe týchto výberov a prevodov
z účtu žalobcu eviduje škodu vo výške 47.107,91 Eur, ktorú žalovaná, ako konateľka spoločnosti
žalobcu spôsobila žalobcovi. Vybraté, alebo prevedené finančné prostriedky riadne a včas nezúčtovala
a do podania žaloby ani nepreukázala, že tieto peniaze boli použité v prospech spoločnosti TARGET
KOMÁRNO spol. s r.o. so sídlom v Komárne. Spoločnosť TARGET KOMÁRNO spol. s r.o. má dvoch
konateľov a to I. I., ktorý v tomto spore zastupuje spoločnosť a T. I., v tomto spore žalovanú. Obaja
konateliazastupujúspoločnosťakonajúvmenespoločnostisamostatne.ŽalovanáT.I.zriadilapokladňu
č. 3 a to v mieste svojho trvalého bydliska t.j. mimo prevádzky žalobcu. Žalovaná do pokladne č. 3,
v ktorom má zostatok ku dňu 5.11.2021 sumu 103 632,58 eur vložila dňa 13.1.2021 sumu 45 000,-
eur s účtovnými dokladmi 1 až 9 a to príjmovým pokladničným dokladom a dňa 2.8.2021 účtovnými
pokladničnými dokladmi č. 12 až 23 celkovo 58 632,56 eur, ktorých súčet dáva stav súčet ku dňu
5.11.2021 sumu 103 634,56 eur. Príjmové pokladničné doklady sa nachádzajú u účtovníčky pani E.. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná zo žalovanej sumy 47 107,91 eur mala vložila 45 000,- eur dňa
13.1.2021 a zvyšok zo žalovanej istiny malo by do spoločnosti vložené práve vkladom dňa 2.8.2021.
Žalobca zast. I. I. zápisnicou bez uvedenia dátumu zrušil účtovné zápisy o úhrade dlhu Č..I. XX (č.
zápisu 4964) zo dňa 13.01.2021 a I. XX (č. zápisu XXXX) o nezákonnom, fiktívnom uhradení dlhu voči
spo1očnosti žalovanou konateľkou T. I.. V zápisnici poukázal na to, že vo veci oprávnenosti zriadenia
fiktívnej pokladne č. 3 žalovanou konateľkou T. I. mimo sídla spoločnosti, ako aj o vystavení fiktívnych
dokladov o úhrade záväzku ktorý je predmetom sporu, v súčasnosti prebieha súdne konanie, ktoré nie
je doposiaľ právoplatne uzavreté. Na základe predložených pokladničných dokladov žalovaná vybrala
z pokladne žalobcu v období november 2018 až február 2022 finančné hotovosti v celkovej sume
11.637,79 eur. Podľa udania žalobcu, žalovaná vybraté finančné prostriedky použila na vlastnú potrebu
a nie v záujme spoločnosti žalobcu. K jednotlivým výberom žalovanou žalobca do spisu predložil daňové
doklady preukazujúce použitie vybratých finančných prostriedkov.
17. Hoci súd môže nariadiť neodkladné opatrenie tak v prípade, keď je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, ako aj pri existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, tak v oboch prípadoch musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, a to osobitne aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvaniachráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Priamo z normatívneho textu ustanovenia § 326
ods. 1 CSP vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza
predovšetkým z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu.
18. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná procesná
ochrana nariadením neodkladného opatrenia z ustanovenia § 373 a § 135a Obchodného zákonníka,
na základe ktorého žalobcovi dôsledkom protiprávneho konania žalovanej ako konateľky mala vzniknúť
škoda. Samotné protiprávne konanie (porušenie povinností konateľa) spočíva v tom, že žalovaná
ako konateľka uskutočnila výber z pokladne žalobcu a vybraté peňažné prostriedky použila v
rozpore so záujmom spoločnosti žalobcu. Ustálenie otázky oprávnenosti alebo neoprávnenosti vyššie
uvedených výberov z pokladne žalobcu netvorí predmet dokazovania v tomto konaní, nakoľko
žalobca sa domáha náhrady škody za uskutočnené výbery a prevody žalovanou z účtu žalobcu.
Bez toho, aby súd akokoľvek prejudikoval rozhodnutie vo veci samej (keďže ako uviedol už vyššie,
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel od konania vo veci
samej zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale vychádza sa primárne len z návrhu a súd
prostredníctvom dôkazných prostriedkov, najmä listín pripojených k návrhu, zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), po oboznámení
sa s obsahom spisu dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a to:
Súd zakazuje žalovanej T. I., výbery v hotovosti z registračnej pokladne, nachádzajúcej sa v priestore
showroomu spoločnosti na recepcii u pokladníčky, registrovanej na Finančnej správe pod sériovým
číslom XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,B. U. XXXXXXXXXXXXXXXXX vedenej v sídle spoločnosti
TARGET KOMÁRNO spol. s.r.o. na adrese Mederčská 34, 94501 Komárno, IČO: 34 122 214, a to až
do právoplatného ukončenia súdneho sporu, je nedôvodný.
19. Súd prvého stupňa návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keď dospel
k záveru, že podmienky na jeho nariadenie nie sú splnené, pretože žalobca v konaní neosvedčil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani nepreukázal ohrozenie práva žalobcu, ktoré by malo
byť predbežným opatrením chránené. Súd dospel tiež k záveru, že neboli splnené podmienky pre
vydanie predbežného opatrenia aj preto, že absentovala naliehavá potreba upraviť právne vzťahy medzi
stranami konania, keďže v osobe žalovanej ide o konateľa žalobcu, ktorý koná v mene žalobcu bez
obmedzenia. Žalobcom predložené listiny preukazujúce výber finančných hotovostí z jeho poklade ešte
samo o sebe nepreukazujú použitie finančných prostriedkov pre osobnú potreby žalovanej a nie pre
potreby spoločnosti žalobcu. V tejto časti súd mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu.
Súd poznamenáva a poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu 4Cb/1/2019-59 zo dňa 14.3.2019, v
ktorom uznesení súd zakázal žalovanej, ako konateľke žalobcu, akýmkoľvek spôsobom nakladať s
finančnými prostriedkami na účtoch žalobcu vedenými v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., č. účtu: P. XX X XXX XXXX XXXX XXXX XX XX a vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., č. účtu: P. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/l/2019. Treba poznamenať, že v tomto konaní dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia boli skutočnosti a to prevod finančných prostriedkov žalovanou z účtu žalobcu,
ktoré žalovaná riadne nezaúčtovala a ani nezdôvodnila. Na rozdiel od predmetného konania, kde
žalovaná výbery z pokladne žalobcu vydokladovala. Posúdenie otázky dôvodnosti a účelnosti použitia
finančnýchprostriedkovžalovanouvyžadujenáležitédokazovanie.Doterazžalobcasvojimpodanímtúto
skutočnosť neosvedčil. Ďalej poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu 5Cb/140/2020-23 zo dňa 13.
januára 2021, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanej nakladať, scudziť,
dať do prenájmu, alebo inak zaťažiť nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Komárno, katastrálny
odbor, na LV č. XXXX v katastrálnom území B., vedené U. „. U. M. B. L., U. U.. Č.. XXXX/X - S. U. J.
M. G. F. XXX L., U.. Č.. XXXX/X -S. U. J. M. G. F. XXX L. J. D. R. P. P.. Č.. XXXX, U.. Č.. XXXX/X -
S. U. J. M. G. F. XX L. J. sklad náradia so súp. č. XXXX, U.. Č.. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 18 m2 v podiele 4/10 na mene žalovanej a to až do právoplatného ukončenia predmetného
súdneho konania. Vyššie citovanými neodkladnými opatreniami konateľské oprávnenia ako i majetok
žalovanej boli v dostatočnej miere obmedzené na to, aby reálne nehrozila obava, že budúca exekúcia
bude ohrozená, resp. obava potrebná bezodkladne upraviť pomery.
20. Konanie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je konaním samotnej spoločnosti.
Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom jej vôle, a to bez ohľadu na to, či ide o právny
úkon urobený výslovne v mene spoločnosti alebo to vyplýva len z okolností konania. Z konania
konateľa vznikajú spoločnosti práva a povinnosti bezprostredne, a to dokonca aj vtedy, ak je konateľ vo
svojich oprávneniach obmedzený spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutiami valného zhromaždenia.Vychádzajúc z princípu tzv. materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri, v zmysle
ktorého zápis v obchodnom registri zásadne zodpovedá skutočnému stavu, môže žalobca realizovať
svoju spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti výlučne prostredníctvom konania
štatutárnych orgánov. Akékoľvek obmedzenie tejto spôsobilosti môže nastať iba v súlade s ustanovením
§ 19a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a
povinnosti môže byť obmedzená len zákonom a osobitne v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným
aj v súlade s ustanovením § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého len spoločenská
zmluva alebo valné zhromaždenie spoločnosti môže obmedziť konateľské oprávnenie, a i to len
v rámci vnútorných vzťahov spoločnosti, bez účinkov týchto obmedzení voči tretím osobám. Na
podporu svojho záveru súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Obo 96/2002 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/2002), podľa odôvodnenia ktorého
vyplýva, že uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu
obchodného podielu do obchodného registra, by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia
jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky právne
úkony týkajúce sa činnosti a podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť jeho konateľské
oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a aj to bez
účinnosti voči tretím osobám. Napriek skutočnosti, že citované rozhodnutie sa týka obmedzenia
pôsobnosti jediného štatutárneho orgánu spoločnosti, je podľa názoru súdu primerane aplikovateľné aj v
prejednávanej veci, v ktorej popri žalovanom vykonáva funkciu štatutárneho orgánu samostatne aj ďalší
konateľ. Táto situácia totiž nič nemení na závere, že dochádza k obmedzeniu konateľského oprávnenia,
aj keď čiastočnému, a to spôsobom odporujúcim platnej právnej úprave.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu podľa § 357 písm. d) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.