Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. november 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209125
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1213209125.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci

žalobcu: SW servis, s.r.o., so sídlom Komenského 1627/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 000 060, zast.
advokátskoukanceláriou:AdvokátiHeinrichs.r.o.,sosídlomSkautská12,94901Nitra,IČO:36865966,
proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s. r. o., so sídlom Vajnorská
21A, 831 03 Bratislava, IČO: 46 759 875, o zaplatenie 122.659,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
122.659,73 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia odstupného.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku z uplatneného práva na
odstupné, listom zo dňa 18.08.2011, pri skončení zmluvy o obchodnom zastúpení v značkovej predajni
obchodného zástupcu žalobcu na Š. Z. XXX H. D., pod B. L. „.", vychádzajúc z faktúr vystavených

žalobcom v období od apríla 2007 do marca 2011 vrátane.
Žalobca má za to, že počas trvania obchodného zastúpenia významne rozvinul obchody žalovaného,
jeho práca a činnosť boli pre žalovaného prínosom a ten má z tohto podstatné výhody. Vyplatenie
odstupného je spravodlivé, lebo čiastky vyplatené žalovaným na províziách neboli zanedbateľné, a je
teda možné mať dôvodne za to, že bol významne rozvinutý obchod žalovaného v dôsledku činnosti
žalobcu.

2.Dňa07.02.2014doručilsúdusvojevyjadreniekžalobežalovaný.Uviedol,ženávrhomuplatnenýnárok
žalobcovi nevznikol. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení dňa 27.03.2007 na
obdobie troch rokov. V odseku 2 čl. 106 sa strany dohodli, že zmluvný vzťah sa automaticky predĺži o
jeden rok, pokiaľ ani jedna zo strán neoznámi, že nemá záujem na predĺžení jej platnosti. Keďže došlo
k riadnemu oznámeniu o tom, že žalovaný nemá záujem o predĺžení platnosti zmluvy po 27.03.2012,
zmluvný vzťah uplynutím uvedeného dňa zanikol.
Nárok na odstupné nie je nárok, ktorý vzniká automaticky po skončení zmluvného vzťahu. Pre vznik

nároku sa predpokladá splnenie okolností, ktoré žalobca doposiaľ ani len netvrdil. Skutočnosť, že
žalobca dostával odmeny ešte nepreukazuje, že sa svojou aktívnou činnosťou pričinil o významný
rozvoj obchodu s doterajšími zákazníkmi, resp., že svojou aktívnou činnosťou získal nových. Obchodný
zástupca si zriadil značkovú predajňu Orange v súčinnosti so žalovaným, za jeho materiálnej, finančneja inej pomoci. Aj v rámci prebiehajúcej spolupráce bol žalobca podporovaný zo strany žalovaného a to
nielen materiálne ale predovšetkým marketingovo, čím žalobca nemusel ani vynakladať žiadne vlastné
úsilie, aby jednotliví zákazníci prichádzali k žalobcovi. Žalobca poukazuje, že zmluva zanikla uplynutím

dojednanej doby, preto nemožno hovoriť o strate provízie. Obe strany si boli vedomé obdobia, na ktoré
bol zmluvný vzťah časovo obmedzený a že po uplynutí doby zanikne.
Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 21.11.2017 poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR 32 Cdo 3359/2011 a uvádza, že prvý zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na odstupné nie
jeautomatickynaplnenýtým,žeobchodnýzástupcarozvinulvýznamneobchodzastúpenéhovdôsledku

svojej činnosti, ale k jeho naplneniu je potrebné aj to, aby zastúpený mal aj po ukončení zmluvného
vzťahu výhody vyplývajúce z obchodov uskutočnených zo zákazníkmi, ktorých obchodný zástupca
získal alebo významne rozvinul obchod s nimi. Druhým predpokladom potom je, že platenie odstupného
je vzhľadom k okolnostiam prípadu spravodlivé. Zvlášť významným hľadiskom pre uplatnenie korektívu
ekvity je provízia, ktorú obchodný zástupca stráca.
Pokiaľ ide o výšku vyčísleného nároku, táto nie je v súlade s právnymi predpismi a reálna činnosť

žalovaného neodôvodňuje uplatnený nárok. Žalobca len konštatuje nárok a poukazuje na vyplatené
provízie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do vzniku nároku ani výšky. V predmetnej zmluve si
strany dohodli rozsah a podmienky zastupovania, vrátane provízie a úhrady nákladov. Odplata/provízia,
ako ju definuje zmluva v sebe zahŕňa aj náklady obchodného zástupcu, preto je potrebné výšku provízie
znížiť o sumu vyplatených nákladov.

Počas trvania zmluvného vzťahu prebiehala spolupráca dohodnutým spôsobom. Žalobca neuhrádzal
len provízie, ale uhrádzal aj náklady na zamestnancov, hradil reklamu, inováciu predajní, školenia,
atď. žalovaný poskytoval celú dobu know-how, poradenstvo, produkty, komunikáciu, databázy, navrhol
usporiadanie predajne, poskytol presné návody-manuály spôsobu predaja, komunikácie atď. Žalobca
tak tvrdenia o získaní zákazníkov alebo o podstatnom rozvoji obchodov nepreukázal. V tomto prípade

je dôležité či samostatná činnosť žalobcu bola v takej miere, že výlučne na jej základe získal žalobca
nových zákazníkov, alebo významne rozvinul obchody a taktiež či v prípade preukázanie takejto činnosti
je vyplatenie odstupného spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti.
Obchodný zástupcovia v tomto prípade pre žalovaného vykonávajú len úkony spojené so začatím,
zmenou alebo ukončením poskytovania služieb zákazníkovi, ktorý už vstupom do predajne prejavil

záujem o služby žalovaného na základe reklamy žalovaného. Výška odstupného má základ vo výške
provízie, o ktoré obchodný zástupca prichádza v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu. Avšak žalobca
neprichádza o žiadne provízie, nakoľko všetky z uzavretých obchodov boli žalobcovi v plnej výške
vyplatené v súlade so zmluvou. Žalobca teda ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným neprišiel o
žiadneprovíziezužuzatvorenýchobchodov,žalobcaprišielomožnosťuzatváraťďalšieobchodyvmene

a na účet žalovaného do budúcna. V zmysle právnej teórie v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal,
že sa aspoň čiastočne zaslúžil o získanie nových zákazníkov alebo o významný rozvoj obchodu s
doterajšímiasúčasneplynuližalovanémuztakýchtoobchodovpodstatnévýhody,ariešenievzájomných
vzťahov spôsobom navrhnutým žalobcom by bolo spravodlivé, bolo by možné priznať odstupné avšak
v miere, ktorá odráža zásadu spravodlivosti a to vzhľadom na všetky okolnosti, vrátane napr. vyplatenej

provízie z už uzatvorených obchodov, úbytku zákazníkov, výpočtu ekonomického ekvivalentu nového
zákazníka,zohľadneniapomeruprispeniakzískaniunovýchzákazníkov,posúdenianákladovnačinnosť
zastúpeného a obchodného zástupcu, atď.
Žalobca žiada, aby súd návrh žalobcu zamietol, nakoľko nedošlo k preukázaniu vzniku a už vôbec nie
výšky nároku na odstupné. Zároveň žalobca poukazuje, že neexistuje provízia, ktorú žalobca skončením

zmluvy o obchodnom zastúpení stratil, pričom poukazuje na rozsah reálneho výkonu činností žalobcu
pre žalovaného.

3. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu dňa 28.11.2017 svoje vyjadrenie žalobca. Uviedol, že žalovaný
mal uzatvorené identické zmluvy s viacerými obchodnými zástupcami, pričom pri viacerých došlo k ich

zániku a žalovaný vyplával obchodným zástupcom odstupné. Napr. zmluvy s firmami Ľuboš Beňo -
BINOTEL, BinoTel, s.r.o., MARZO s.r.o., či ForTel s.r.o. V predmetných dohodách žalovaný vyslovene
uviedol, že uznáva nárok obchodného zástupcu na odstupné z dôvodu, že výsledky ich činnosti boli
dosiahnuté najmä vďaka ich kľúčovej logistickej, právnej, komunikačnej a propagačnej podpore. Preto
tvrdenia, že žalobcovi nárok vôbec nevznikol sú nesprávne a zavádzajúce. Vo všetkých prípadoch ide o

rovnakú skutkovú a právnu situáciu čo do vzniku nároku na odstupné. Osobitným môže byť len určenie
výšky odstupného.
Žalobca spolupracoval so žalovaným už od septembra 1997. Za obdobie spolupráce získal viac ako
40tisíc zmlúv so zákazníkmi. Za obdobie trvania zmluvy získal viac ako 16tisíc zmlúv so zákazníkmi.Po zriadení predajne Orange žalobcom v priestoroch pošty sa predajňa dostala do širokého povedomia
obyvateľov ako orientačný bod. Priestor zabezpečený žalobcom bol mimoriadne atraktívny. Prestavba
stála žalobcu z vlastných nákladov do 25.000 Eur, pričom veľa práce žalobca odviedol svojpomocne.

Žalobca vybudoval kvalitný navigačný systém, bilboardy, viditeľné označenia predajne v centre mesta.
Konateľa B.. G. všade oslovovali ľudia s otázkami na ponuku Orange, na riešenie problémov s telefónmi,
alebo kvôli nastaveniu služieb. Jeho osoba sa stala „chodiacou reklamou" pre spoločnosť Orange.
Výšku odstupného žalobca vypočítal z priemeru vyplatených provízii za obdobie od 27.03.2007, t.j.
4ročné obdobie. Nárok žalobcu je oprávnený, keďže súčasne splnil oba predpoklady § 669 ObZ.

Predmetom zmluvy bolo uzatváranie zmlúv s tretími osobami na využívanie verejných elektronických
komunikačných služieb poskytovaných žalovaným, v zastúpení za neho, v jeho mene a na jeho účet.
Na základe uzavretých zmlúv boli žalobcovi vyplácané provízie podľa mesačných špecifikácii, ktoré
žalovaný vyhotovil na základe vlastných podkladov. Prílohou špecifikácie bol aj zoznam zákazníkov,
s ktorými žalobca platne uzavrel zmluvu o využívaní verejných telekomunikačných služieb. Provízie
žalovaný vyplácal bez výhrad. Tieto prílohy presne uvádzajú mesačný počet uzavretých zmlúv

zabezpečených žalobcom, či už s novými resp. doterajšími zákazníkmi.
Žalovaný má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov aj po ukončení zmluvy. Jednak finančné -
orientačne žalobca uvádza, že celkový predpokladaný výnos získaných zákazníkov v období 2 rokoch
po skončení spolupráce bol vyšší ako 1,7 mil. Eur, a jednak výhody plynúce z vytvorenia goodwilu
a zákazníckej klientely v regióne. V prevažnej väčšine zmlúv uzatváraných s klientmi išlo o zmluvy

s fixnou viazanosťou zákazníka na služby žalovaného, čo znamenalo, že zákazník sa počas fixnej
doby opakovane vracal k obchodnému zástupcovi za účelom poskytnutia ďalších služieb. Žalobca
ukončením zmluvy stráca provízie aj za ďalšie činnosti. Táto okolnosť je práve dôvodom ekvity, čo
odôvodňuje priznanie odstupného v plnej výške. Okrem toho však žalobca budoval, podporoval, rozvíjal
a šíril dobré meno žalovaného. Dôkazom toho sú aj odmeny vyplácané žalobcovi za kvalitu jeho

práce.Podstatnévýhodyzgoodwillupredstavujúpokračujúceapretrvávajúceprínosy,pričomvyplávané
provízie nezahrňovali hodnotu dlhoročne budovaného goodwillu.
Je pravdou, že žalovaný mal marketingovú činnosť na podporu predaja. Táto činnosť bola ale všeobecná
a neadresná. Bol to práve žalobca, ktorý ako obchodný zástupca vykonával činnosti k tomu, aby bežný
zákazník bol o všetkom oboznámený a uzavrel zmluvu na poskytovanie telekomunikačných služieb.

Zákazníci na základe celorepublikovej kampane mali len základnú informáciu, že tu existuje Orange.
Avšak konkrétne okolnosti nepoznali. Bolo práve na obchodnom zástupcovi, aby svojou činnosťou
presvedčil zákazníka uzavrieť zmluvu. O tom, že by obchodný zástupca nevyvíjal aktívnu činnosť pri
predaji, by bolo možné argumentovať iba v prípade, keby spoločnosť žalovaného vykonala reklamnú
kampaň a potenciálni zákazníci si daný produkt objednali cez internet. Ak však zákazník navštívil

predajné miesto a obchodný zástupca sa mu venoval a vysvetlil mu celú škálu ponuky produktov a
presvedčil zákazníka na odber služieb, musí byť zrejmé, že sa svojou aktívnou činnosťou pričinil na
získaní zákazníka.
V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 16.01.2018 žalobca poukázal na Bonusový program žalovaného,
kde sa napr. uvádza, že časť KPI's predajca - 110% vytvára nové postupy na zefektívnenie práce

a zlepšenie predajných výsledkov, navrhuje nové postupy na ich zlepšenie, časť KPI's Shop manžér
110%, navrhuje zmeny v predajnom procese, časť KPI's obchodný zástupca - personálna politika 110%,
inovatívne postupy v oblasti personálnej politiky. Uvedené preukazuje, že vytváranie nových postupov,
inovatívnosť, bola práve tiež hľadaná a oceňovaná bez akýchkoľvek pochybností prípustná.
Názor žalovaného, že obchodný zástupca nemá nárok na žiadne odstupné v prípade, ak ukončením

zmluvy neprichádza o žiadne provízie za zabezpečené zmluvy, pretože celá provízia mu bola vyplatená
nie je správny. Ustanovenie § 669 ods. 1 písm. b) neuvádza podmienku „provízia, ktorú obchodný
zástupca stráca" ako kogentnú, ale ako príkladmo uvedenú. Okolnosť že obchodnému zástupcovi mala
byť vyplatená provízia za „zabezpečené" zmluvy nie je dôvodom na stratu nároku na odstupné. Môže
to byť jedna z okolností, na ktoré súd prihliada pri určovaní výšky odstupného. Takýto výklad vyplýva aj

z článku 17 Smernice XX/XXX/EHS a európskej judikatúry. Nie je možné priznávať, resp. nepriznávať
odstupné len na základe toho, či obchodný zástupca nemal resp. mal v celosti vyplatenú províziu za
zabezpečené zmluvy.
Žalobca jasným spôsobom uviedol podstatné výhody, ktoré získal žalovaný z jeho činnosti, a to formou
predpokladaného výnosu získaného žalovaným len zo zmlúv uzavretých so zákazníkmi, ktoré uzavrel

žalobca, v období po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným. Počet
uzavretých zmlúv je zrejmý zo všetkých príloh každej faktúry „výpočet úhrnnej odmeny obchodného
zástupcu za kalendárny mesiac", kde sú uvádzané aktivácie nových programov, predĺženia programov,
zmeny programov atď. Na základe počtu zmlúv a priemerný ročný výnos na jedného zákazníka (ARPU)spoločnosti Orange je výpočet finančného prínosu pre žalovaného zrejmý, čím žalobca dostatočne
uniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že žalovaný sa k tomuto výpočtu nevie vyjadriť, a to ani k
počtu zmlúv ani k ARPU, ani k dosiahnutému zisku, je nedostatkom žalovaného. Žalovaný nevyvrátil

preukázané tvrdenie - spôsobu výpočtu, výpočet samotný či údajne zrušené zmluvy.
Dôvod skončenia zmluvného vzťahu je jednou z podstatných okolnosti, na ktoré sa prihliada pri
určení výšky odstupného. K výške odstupného vzhľadom na ekvitu je potom nevyhnutné poukázať, že
žalovaný ukončil spoluprácu so žalobcom z jeho osobných, komerčných dôvodov, žalobca ukončením
zmluvy nemohol využiť návratnosť svojich nezanedbateľných investícii, strata budúcich provízii z

činností pre existujúcich zákazníkov, ktorých zabezpečil svojou činnosťou žalobca, vytvorenie goodwillu
Orange a spoľahlivej značkovej predajne, existnecia 14 rokov dlhej spolupráce a poskytovanie činnosti
obchodného zástupcu, existencia rôznych nákladov, ktoré musel platiť žalobca žalovanému, aby mohol
realizovať činnosť obchodného zástupcu.
V zmysle smernice je nevyhnutné vychádzať zo širšieho pojmu provízie, ktorý obsahuje všetky prvky
odmeny.Vzmyslesprávykomisie,odmena,ktorátvorízákladprevýpočetmaximálnejsumyodstupného,

zahŕňa nielen províziu, ale aj všetky formy platieb. Uvedené znamená, že odmena, ktorá slúži ako
základ pre výpočet maximálnej sumy odstupného, musí byť vnímaná ako hrubá odmena a preto tiež
zahŕňa zaplatené náklady. Do takejto hrubej odmeny patria aj odmeny za „značkovú predajňu, za
„orange poradcu", „bonusy", keďže tieto boli vyslovene naviazané na poskytovanie činnosti obchodného
zástupcu. Je nutné poukázať, že tieto položky žalovaný považoval za províziu, nie za náklady ako teraz

uvádza. Žalovaný si účtoval voči žalobcovi licenčný poplatok v zmysle čl. 23 zmluvy ako 1,6% z úhrnnej
sumy provízii, na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Súčasťou vyúčtovania odmeny boli aj uvedené položky,
ktoré sa všetky podľa prílohy č. 6 a osobitnej prílohy č. 6 považovali za odmenu, nie za náklady.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 19.01.2018 a 31.10.2018 uviedol, že považuje za

nepreukázané a nemá vedomosť, že by žalovaný uzatváral dohody o urovnaní s vyplateným odstupným
pre iných obchodných zástupcov. Navyše, akékoľvek právne úkony medzi žalovaným a tretími subjektmi
nie sú predmetom tohto konania a nepreukazujú nárok žalobcu na odstupné. Žalobca ďalej preukazuje
splnenie vzniku nároku na zaplatenie odstupného tvrdeniami o dĺžke spolupráce medzi žalobcom a
žalovaným, že za obdobie tískal viac ako 40tísíc zmlúv a za trvanie zmluvy viac ako 16tisíc zmlúv so

zákazníkmi. Tieto tvrdenia žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca doposiaľ nepredložil jediný
relevantný dôkaz o svojom tvrdenom nároku na zaplatenie odstupného tak, ako to predpokladá zákon.
Preukázanie nároku zo strany žalobcu je nepostačujúce (uvedením vyplatených provízii a predložením
faktúr).
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadne rekonštrukcie predajne, v tomto sa žalovaný podieľal vo výške

80% uhradených nákladov. To či žalobca investoval ďalšie peniaze na budovanie svojho zázemia a v
akej kvalite, je len jeho vlastnou podnikateľskou aktivitou a vecou jeho vnútornej ekonomiky a nemá
súvis s aktivitami žalovaného. Takéto aktivity neboli predmetom úpravy vzťahov. Je preto nedôvodné
poukazovať na investície do súkromných kancelárii a zázemia. Zmluvný vzťah mal presné pravidlá aj
pokiaľ ide o rekonštrukciu predajne.

Žalobca uvádza finančný výpočet, kde jeho výsledkom je celkový výnos, a to vo výške 1.788.238,18
Eur, čo má zrejme predstavovať výnos pre žalovaného, ktorý mal zabezpečiť svojou činnosťou žalobca.
Toto tvrdenie je absurdné, nepodložené a použitá logika nemôže byť správna. Napr. použitý K.
žalobca nijako nedefinuje a zrejme zahŕňa aj prepojovacie poplatky ostatných telekomunikačných
operátorov aj v zahraničí, preto je výpočet nepoužiteľný. Žalobca špeciálne poukazuje na skutočnosť,

že prostredníctvom jeho zamestnancov dochádzalo k uzatváraniu zmlúv s fixnou viazanosťou na 24
mesiacov. Žalovaný k tomu uvádza, že jedným z tipov zmluvných vzťahov bolo aj uzatváranie práve
zmlúv s dobou viazanosti na dva roky. Avšak aj pri takýchto typoch zmlúv bola už provízia obchodnému
zástupcovi vyplatená v celej výške za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu už pri vzniku viazanej
zmluvy.

Žalobca tiež poukazuje, že svojou činnosťou vytváral v zákazníkoch ochotu vracať sa a uzatvárať nové
zmluvy. Toto tvrdenie je nelogické a v rozpore so skutočnosťou, a to aj vzhľadom k systému spolupráce
a nastavenia obchodnej stratégie žalovaného. V zmysle obchodnej stratégie žalovaného je totiž úplne
jedno do ktorej prevádzky Orange zákazník príde, všade dostane rovnakú ponuku služieb a produktov
za rovnakých podmienok, pričom všade bude so zákazníkom komunikované rovnako. Vo zmluvnom

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neexistoval priestor aby konkrétny obchodný zástupca realizoval
určitú vlastnú aktívnu činnosť pre získavanie zákazníkov. Zákazníci sa získavali celoplošnou kampaňou.
V praxi to fungovalo tak, že žalovaný vytvoril konkrétny produkt, zabezpečil a realizoval celoplošne
realizovanú reklamnú kampaň za účelom propagácie produktu a vyškolil predajcov - zamestnancovžalobcu. Žalobcom uvádzaná činnosť bola určená presnými postupmi a určenou komunikáciou zo strany
žalovaného.
Tvrdenia žalobcu o zabezpečovaní a financovaní navigačného systému, bilboardov v meste a

organizovaní vlastnej propagačnej a reklamnej činnosti, vykonávanie telesales a ďalšie žalobca nijako
nepreukázal. Pokiaľ ide o náklady na školenia zamestnancov, tieto žalobca nehradil v plnej výške,
mzdové náklady boli kalkulované v provízii. Pokiaľ ide o ostatné náklady, žalobca bol s nimi oboznámený
v zmluve s tým, že bol povinný pomernú časť znášať a súhlasil s tým.
Podaním doručeným súdu 25.05.2018 žalovaný predložil vlastný výpočet odstupného pre žalobcu,

reflektujúc reálne podklady, dokumenty a informácie zozbierané z oddelení žalovaného, postupujúc
podľa správy o uplatňovaní čl. 17 smernice a berúc do úvahy všetky 3 stupne. Vypočítaná odmena
predstavuje sumu 8.192,55 Eur. Nárok uplatnený žalobcom nie je čistý nárok na províziu za obchodné
zastúpenie, ale zahŕňa v sebe aj náklady vzniknuté v súvislosti s obchodným zastúpením, ktoré však už v
plnej miere boli uhradené a ich opätovné zaplatenie by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 14.06.2018, 16.08.2018, 15.10.2018, 24.01.2019 a
28.03.2019, okrem už skôr uvádzaných skutočností tiež uviedol, že do súdneho spisu doložil faktúry,
ktorými účtoval každý mesiac svoju odmenu, pričom prílohou bolo aj tlačivo: Výpočet úhrnnej odmeny
obchodného zástupcu za kalendárny mesiac. Táto príloha obsahuje prehľad všetkých položiek, za ktoré

prislúcha žalobcovi odmena a je z nej zrejmý aj počet zmlúv, ktoré žalobca sprostredkoval. Okolnosť, že
žalobca investoval do priestorov v ktorých vykonával činnosť je preukázaná. Tvrdenia žalovaného, že
to je irelevantné sú nesprávne. Išlo o priamy výdavok, ktorý musel žalobca vynaložiť a priamo súvisel s
jeho sprostredkovateľskou činnosťou. Na druhej strane žalovaný uvádza, že na iné rekonštrukcie prispel
žalobcovi do 80% výdavkov, o čom nepodložil dôkaz.

Účelom článkov 17 až 19 Smernice je predovšetkým ochrana obchodného zástupcu po ukončení
zmluvy. Články 17 a 18 stanovujú presný rámec, v rámci ktorého môžu členské štáty vykonávať svoju
diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o výber spôsobov výpočtu odškodnenia alebo náhrady, ktorá sa má
poskytnúť. Obchodný zástupca stratí v dôsledku ukončenia zmluvy nárok na províziu, ktorú by v prípade
pokračovania zmluvného vzťahu mal z už uzatvorených alebo v budúcnosti uskutočnených obchodov so

zákazníkmi, ktorých získal. Rovnako je nutné prihliadnuť na pokračujúce prínosy žalovaného v dôsledku
úsilia obchodného zástupcu a goodwill, ktorý žalobca vytvoril. Skutočnosť, že žalovaný poskytoval
informačné materiály, metodické pokyny a školenia, nie je dôvodom, aby žalobca nemal nárok na
odstupné.
Vyjadrenie žalovaného, že žalobca zaradil pri výpočte výšky odstupného nie len provízie, ale aj náklady,

je nesprávne. Žalobca pri určení výšky odstupného pri podanej žalobe ako aj pri výpočte zahrnul len
provízie, ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi. Žalobca nikdy neúčtoval žalovanému mzdy zamestnancov,
ani školenia. Žalobca pri výpočte odstupného nepoužil žiadne nákladové položky.
Pokiaľ ide o výpočty žalovaného tieto tabuľky sú nesprávne spracované. Doložené sú tabuľkami, ktoré
dokáže spracovať hocikto s vymyslenými údajmi a celý výpočet je hrubo zavádzajúci a nesprávny.

Žalobca si uplatnil nárok podľa slovenskej legislatívy, keď uplatňoval maximálnu hranicu (a na základe
námietok súd skúma okolnosti prípadu na prípadné zníženie).
Okolnosť, že zmluvu s Orange uzavreli zákazníci práve vďaka činnosti B.. G., žalobca preukazuje
čestnými prehláseniami zákazníkov. Žalobca vykonával svoju činnosť ako podnikateľ. Pri tejto činnosti
mal množstvo nákladov, ktoré boli hradené žalobcom bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti žalovaného.

Žalobca hradil aj náklady, ktoré mu účtoval žalovaný. Okrem toho mal žalobca zodpovednosť aj v
súvislosti s podpisovaním zmlúv o pripojení so zákazníkmi. Zmluvy podpisoval žalobca a on bol
zodpovedný za jej správnosť. Všetky škody vzniknuté žalovanému musel znášať len žalobca. Všetku
zodpovednosť za zle spísanú zmluvu, vybavenie reklamácie niesol žalobca, nie Orange. Žalovaný
neznášal ani náklady na stavebné rekonštrukcie predajne. Žalovaný sa v roku 2007 nijako nepodieľal

na stavebných prácach a investíciách spojených s otvorením predajne. Žalovaný len označil predajňu
logom. Žalovaný potom vybavil predajňu nábytkom, na ktorý však bola spísaná nájomná zmluva a
žalobca za to žalovanému platil. Z neskorších piatich prerábok predajní sa na stavebnej prerábke
finančne podieľal žalovaný len raz.

6. Dňa 01.04.2019 a 01.05.2019 doručil súdu vyjadrenie žalovaný. Má za to, že preukázal, že vyplatenie
odstupného žalobcovi by bolo v rozpore s ustanovením § 669 ods. 2 ObZ. Práve reklama žalovaného
bola rozhodujúcim podnetom, ktorý priviedol zákazníka do predajne Orange. Žalobca nezískaval
zákazníkov ani podstatne nerozvinul obchod s existujúcimi zákazníkmi. Tvrdená činnosť žalobcu nebolatakou významnou aby vôbec prispela k získaniu alebo udržaniu zákazníkov. Žalobca tiež nepreukázal,
že vyplatenie ním požadovaného odstupného je vzhľadom na všetky okolnosti spravodlivé, najmä
vzhľadom na provízie ktoré ukončením zmluvného vzťahu stráca. V relevantnej judikatúre je vyjadrený

názor, že výška odstupného má základ vo výške provízie, o ktoré obchodný zástupca prichádza v
dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu. Avšak, žalobca neprichádza o žiadne provízie, nakoľko všetky
provízie boli žalobcovi v plnej výške vyplatené v súlade so zmluvou. Žalobca len prišiel o možnosť
uzatvárať ďalšie obchody.
Žalobca nepreukázal, že by bol B.. G. chodiacou reklamou. Celkový predajný postup žalovaného je

jednotný a zákazník dostane rovnaký zákaznícky servis v D. alebo v R..

7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 31.05.2019 poukázal, že uviedol množstvo okolností, ktoré
preukazujú aj splnenie podmienok spravodlivosti pre priznanie odstupného v danom prípade. Žalobca
stráca aj provízie zo zákazníkov, ktorých získal. Nevyplatenie provízie za už uskutočnený obchod je
osobitným nárokom na vyplatenie provízie, nie na vyplatenie odstupného. Nemožno preto hovoriť o

nevyplatení provízie z obchodu, ktorý vznikol počas platnosti zmluvy, ako jediný dôvod na vznik nároku
na odstupné, pretože takúto províziu je zastúpený povinný vyplatiť nie ako odstupné ale ako odmenu.
Vzhľadom na výšku provízie získanú žalobcom v období posledných piatich rokov pred ukončením
spolupráce, ako aj s ohľadom na počet dojednaných obchodov, možno viac ako dôvodne predpokladať,
že aj v prípade, ak by nedošlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce, žalobca by aj v priebehu nasledujúcich

rokov získal províziu v podobnom rozsahu. Žalobca tak stratil pomerne vysoké provízie, ktoré by v
prípade pokračovania spolupráce dosiahol.
Pokiaľ ide konkurenčnú doložku, žalobca po skončení zmluvy nepokračoval v činnosti, lebo stratil prístup
k databáze klientov, klienti boli vo dvojročnej viazanosti, zamestnancov žalobcu prevzal nastupujúci
obchodný zástupca ako aj predajné priestory. Okrem toho, základom činnosti žalobcu bol predaj služieb,

kde spracovával údaje o zákazníkoch a podľa § 657 ObZ, nesmie obchodný zástupca oznámiť údaje
získané od zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre
seba alebo pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá
aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Táto okolnosť znamenala pre žalobcu konkurenčnú
doložku zo zákona.

Jednotliví obchodní zástupcovia dosahovali pre žalovaného rôzne výsledky a to napriek tomu, že
svoju činnosť vykonávali za rovnakých podmienok. Žalovaný ich výsledky hodnotil a najúspešnejším
poskytoval aj mimoriadne hodnoty. Žalobca bol žalovaným za svoje výkony aj ocenený a boli mu
vyplatené aj mimoriadne finančné bonusy nad rámec bežnej provízie.

8. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.01.2020 žalobca predložil rozhodnutia tunajšieho súdu
vydané v konaniach vedených pod sp.zn.: 24Cb/294/2011 a 42Cb/54/2013. Poukazuje, že pri určovaní
nároku na odstupné a jeho výšky nemá vplyv okolnosť, či boli všetky provízie za obchody už vyplatené
alebo nie, pričom dáva do pozornosti rozhodnutie súdneho dvora vo veci Tamoil a rozsudok NSSR
sp.zn.: 5Obo38/2008. Ustanovenie § 669 ods. 1 písm. b) neuvádza podmienku „provízia, ktorú obchodný

zástupca stráca" ako kogentnú, ale príkladmo uvedenú. Cieľom odstupného podľa smernice, ktorá
sa nazýva náhrada za klientelu je predovšetkým odmenenie zástupcu za úsilie, ktoré vynaložil pokiaľ
zastúpený naďalej získava ekonomické výhody vyplývajúce z tohto úsilia aj po ukončení zmluvy o
obchodnom zastúpení a súčasne zabráni oportunistickému správaniu v okamihu ukončenia zmluvy.
V prípade neexistencie povinnosti odškodniť obchodného zástupcu po ukončení zmluvy, zastúpený

by mohol bez toho aby musel zaplatiť obchodnému zástupcovi akúkoľvek protihodnotu, mať naďalej
prospech z hodnôt, ku ktorým obchodný zástupca prispel svojou činnosťou.
Žalovaný nesprávne uvádza, že výlučne na základe činnosti obchodného zástupcu a vo forme aktívneho
vyhľadávania sa musel získať zákazník; inak obchodný zástupca nemá vôbec nárok na odstupné.
Nevyplýva to zo žiadneho ustanovenia ObZ. Závery, že žalobca nevykonával žiadnu činnosť smerujúcu

k uzatváraniu zmlúv sú nesprávne a nelogické. Dôkazom je, že žalovaný viac ako 14 rokov vyplácal
žalobcovi provízie za činnosť. Žalobca uzavrel viac ako 16000 zmluvných kontraktov so zákazníkmi.
Preukázal získanie nových zákazníkov a obnovu zmluvného vzťahu s doterajšími a preukázal 2ročnú
viazanosť zákazníkov a tým zároveň skutočnosť, že výhody pre žalovaného existovali aj po skončení
zmluvyoobchodnomzastúpení.Ajnapríkladvsegmentepoisťovníctvačipredajaautomobilovvykonáva

zastúpený reklamnú činnosť, avšak obchodný zástupca má nárok na províziu aj odstupné. Pokiaľ by
platil názor žalovaného ohľadom marketingu, tak defacto žiaden obchodný zástupca by nikdy nemal
nárok na odstupné, čo je nezmysel.Do hrubej odmeny, z ktorej sa počíta výška odstupného patria aj odmeny za „značkovú predajňu",
za „orange poradcu", resp. „bonusy", keďže tieto boli vyslovene naviazané na poskytovanie činnosti
obchodného zástupcu, činnosti smerujúce k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv a zároveň priznávané /

odsúhlasované žalovaným v závislosti od počtu alebo úrovne obchodov. Orange poradca bola funkcia
pracovníka žalobcu, ktorý bol zameraný vyslovene na poskytovanie poradenstva zákazníkom v
priestoroch predajne, avšak neuzatváral zmluvy, takže pokiaľ by sa jednalo len o čisté provízie za
uzavreté zmluvy, takáto osoba by nebola nijako zo strany záujemcu ohodnotená. Činnosť Orange
poradcu spočívala najmä vo zvyšovaní úrovne predaja produktov a na základe dosiahnutej úrovne bola

táto odmena vyplácaná, pričom v určitej fáze úrovne sa podieľal na predaji aj Orange poradca. A bonusy
predstavovali osobitné ohodnotenie provízie za úspešné vykonávanie činnosti obchodného zástupcu.
Bez týchto činností by nevznikli ani všetky „zabezpečené" zmluvy, a nebola by uhrádzaná ani provízia,
nastavená ako fixná odmena za uzavretú zmluvu. Osobitný bonus priznaný predajcovi sa priznával aj na
základe objemu predaja za predchádzajúce obdobie, išlo o naviazanosť na predaje. Polročné bonusy
bolivyplácanénazákladesplneniaobjemuplánovanéhopredajaasplneniakvalitypredaja.Tietopoložky

samotný žalovaný považoval za províziu a nie za náklady ako teraz účelovo tvrdí. Žalovaný si účtoval
voči žalobcovi licenčný poplatok ako 1,6% z úhrnnej sumy provízii, na ktoré žalobcovi vznikol nárok.

9. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 20.05.2021 nestotožňuje s rozhodnutiami na
ktoré poukázal žalobca a považuje ich za nesprávne bez právnej relevancie pre toto konanie. Uvedené

rozhodnutia nemožno považovať za rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a už vôbec nie za ustálenú
rozhodovaciu prax.
Tvrdenie žalobcu, že v rozsudku ESD Turgay Semen proti Deutcsche Tamoil GmbH je uvedené,
že obchodný zástupca má nárok na odstupné pokiaľ stratí v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu
nárok na províziu, ktorú by v prípade pokračovania tohto zmluvného vzťahu mal z už uzatvorených

alebo v budúcnosti uskutočnených obchodov so zákazníkmi, ktorých získal, nezodpovedá skutočnosti.
Predmetný výrok sa nachádza v časti rozhodnutia, kde ESD popisuje právny rámec z ktorého vychádzal
pri rozhodovaní. Uvedené je len citáciou vnútroštátnej úpravy nemeckého Obchodného zákonníka.
ESD sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou samotného vzniku nároku na odstupné ale otázkou
výšky odstupného, resp. spôsobu určenia výšky odstupného. Obdobne aj v rozsudku Najvyššieho súdu

Holandska z 02.11.2012 vo veci T-Mobile.
Žalobca vo svojom podaní z 24.11.2017 na účely výpočtu finančných výhod, ktoré údajne žalovaný
získal, vychádza z počtu získaných zákazníkov v rozhodnom období, a to konkrétne z počtu 3300
zákazníkov. Uvedený počet zákazníkov sa vzťahuje aj na tzv. „výmenárov", čo sú už existujúci zákazníci,
ktorí uzatvorili dodatok k zmluve. Týchto zákazníkov nie je možné na účely výpočtu odstupného

akceptovať. Podľa žalobcu mesačný výnos na zákazníka (ARPU) bol v roku 2011 19,1 Eur a v roku
2012 17,42 Eur. Tieto údaje sú nesprávne a nie je známy ani zdroj týchto údajov. Vo výročných
správach, na ktoré žalobca poukazuje sa tieto údaje neuvádzajú. ARPU je interný údaj každého
telekomunikačného operátora, ktorý ho môže a nemusí publikovať. Žalobca na základe nesprávnych
parametrov vypočítal finančný prospech žalovaného z činnosti žalobcu na sumu 2.324.709 Eur, pričom

požadované odstupné 122.659,73 Eur má predstavovať len 5,27% zo sumy. Z hľadiska tohto výpočtu
je dôležité, že o výhodách, ktoré plynú pre žalovaného z existujúcich zákazníkov (výmenárov) nemožno
hovoriť ako o podstatných. Na účely výpočtu treba zohľadniť len nových zákazníkov. Suma, ktorú určil
žalobca predstavuje tzv. hrubý výnos (obrat). Z neho nie je možné určiť skutočný výnos, nakoľko tento
nezohľadňuje náklady podnikateľa. Pre žalovaného ako podnikateľa je kľúčová tzv. zisková marža. V

roku 2013 by takáto zisková marža potom predstavovala sumu 217.127,82 Eur a nie 2,3mil. Eur ako
to uvádza žalobca.
Žalovaný sa zhoduje so žalobcom pre určenie sumy 490.624,30 Eur, ktorá je ale len východiskom pre
výpočet odstupného, pretože počíta so všetkými príjmami, ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi v rozhodnom
období. Z tejto sumy je potom potrebné odrátať tzv. kvalitatívne bonusy, ktoré neboli určené za účelom

odmeňovania žalovaného za uzavreté obchody. Boli súčasťou bonusového programu a boli právne
nenárokovateľné. Ďalej treba odrátať príspevok na kategorizáciu, odmenu za doplnkové služby, odmenu
za výmeny pri existujúcich zákazníkoch a výsledná suma potom bude 96.737,93 Eur, ktorá by mala byť
základ pre výpočet odstupného.
Argumentáciu žalobcu o jeho obmedzení vykonávať rovnakú činnosť pre iného operátora po skončení

zmluvy žalovaný odmieta. Žalobca žiadne obmedzenie nemal. Existencia konkurenčnej doložky je
dôvodom zvýšenia náhrady pre zástupcu a nie opačne a je v zásade zmluvná.10. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Dňa 27.03.2007 uzatvorili žalobca ako obchodný zástupca a žalovaný Zmluvu o obchodnom
zastúpení Orange Slovensko, a.s. v značkovej predajni obchodného zástupcu.

Podľa čl. 1 ods. 1 zmluvy, predmetom tejto zmluvy je upraviť podmienky, za ktorých sa bude
uskutočňovať medzi nimi ich obchodná spolupráca v rámci obchodného zastúpenia spoločnosti Orange

podľa tejto zmluvy a s tým súvisiace ich práva a povinnosti, na základe ktorých sa zaväzuje obchodný
zástupca vykonávať za dohodnutú odplatu (províziu) po celú dobu jej platnosti obchodné zastúpenie
spoločnosti Orange Slovensko vo svojej maloobchodnej značkovej predajni, ktorú si zriadil a zriadil v
súčinnosti s ňou a za jej materiálnej finančnej a inej pomoci pred nadobudnutím platnosti a účinnosti
tejto zmluvy na základe medzi nimi uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení z 27.03.2004 v znení jej
dodatku č. 1 H. D., T. XXX, pod ID kódom B., ktorý mu pridelila;

Spoločnosť Orange sa zaväzuje zabezpečiť na obchodným zástupcom uskutočňovaný výkon jej
obchodného zastúpenia v jeho značkovej predajni a v súčinnosti s ním nadštandardné podmienky v
rozsahu v nej dohodnutom, vrátane jej práva priamo riadiť a metodicky usmerňovať činnosť obchodného
zástupcu v rámci vykonávania jej obchodného zastúpenia v jeho značkovej predajni v rozsahu medzi
nimi v nej dohodnutom.

Podľa čl. 6 ods. 1 zmluvy, obchodný zástupca je povinný vo svojej značkovej predajni zabezpečovať
v rámci výkon obchodného zastúpenia spoločnosti Orange všetky druhy obchodných a neobchodných
činností ako sa dohodli v tejto zmluve a jej prílohách, a to pri ich optimálne možnej ním dosahovanej
najvyššej kvalite a kvantite ich poskytovania a pokiaľ ide o túto kvantitu, aj v závislosti od jej lokalizácie v

mieste, v ktorom sa zriadila, veľkosti nebytového priestoru, v ktorom ju prevádzkuje, resp. jej kapacitných
možností aj podľa s ním dohodnutého minimálneho počtu jeho zamestnancov s miestom výkonu práce
na nej, resp. predajných miest (pultov) na nej, príslušným orgánom jej určenej prevádzkovej doby alebo
tej, na ktorej sa dohodol so spoločnosťou Orange.

Podľa čl. 14 ods. 1 zmluvy, spoločnosť Orange Slovensko bude oprávnená definovať a určovať
obchodnému zástupcovi v dohodnutých oblastiach ich obchodnej spolupráce podľa tejto zmluvy a
podľa aktuálnej jej obchodnej ponuky, najmä obchodné podmienky, metodológiu, pracovné postupy
a procedúry záväzné pre neho pri ním v značkovej predajni uskutočňovaných obchodných a
neobchodných činnostiach a právo vyžadovať na ňom, aby v uvedených činnostiach ním vykonávaných

v jeho značkovej predajni zabezpečoval v súlade s nimi včas a riadne ňou požadované organizačné,
vecné a iné opatrenia a aktivity, vrátane tých opatrení, o vykonanie ktorých ho požiadala v oblasti
pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania jeho zamestnancov v súlade s článkami 44 až 47 zmluvy.

Podľa čl. 39 ods. 1 písm. b) zmluvy, spoločnosť Orange Slovensko má právo a zároveň aj povinnosť

odmeňovať obchodného zástupcu za výkon svojho obchodného zastúpenia podľa tejto zmluvy v
rozsahu, vo výške a za podmienok dohodnutých v jedenástej časti tejto zmluvy v jej článkoch 58 až
60, a to v závislosti od množstva a štruktúry ním uzavretých obchodov a obchodných prípadov a v
rámci v tejto jej bonusového programu a dohodnutých podmienok a kritérií, vytvárať motivačný priestor
pre poskytovanie aj nadštandardných stimulačných odmien za ním a jeho zamestnancami dosahované

výsledky, najmä na úseku kvality a kultúry predaja a komplexnej starostlivosti o zákazníkov spoločnosti
Orange.

Podľa čl. 106 ods. 1 a 2 zmluvy, túto zmluvu uzatvárajú jej zmluvné strany na čas určitý - na dobu
troch rokov, ktorá začne plynúť dňom, v ktorom zmluva nadobudne platnosť a účinnosť. Ak ani jedna zo

strán tejto zmluvy písomne neoznámi druhej strane zmluvy, že nám záujem na predĺžení jej platnosti po
uplynutí jej doby platnosti podľa bodu 1, platnosť zmluvy sa automaticky predĺži o jeden rok, a ak takéto
oznámenie neurobí žiadna zo strán zmluvy ani v tomto ďalšom predĺženom období jej platnosti, platnosť
zmluvy pri splnení tejto podmienky sa automaticky predlžuje vždy o jeden ďalší rok.

12. Žalobca predložil súdu všetky faktúry, ktoré vystavil žalovanému v období od 04/2007 do 03/2011,
ktorými fakturoval odmeny za výkon funkcie obchodného zástupcu. Vyplácané odmeny sa pohybovali v
rozmedzí od cca. 4.300 Eur do cca. 25.000 Eur, a to v závislosti od dosiahnutého predaja za uvedený
mesiac.13. Oznámením zo dňa 04.02.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá záujem o predĺženie platnosti
zmluvy o ďalší jeden rok aj po 27.03.2011.

14. Z tabuľky predloženej žalovaným vyplýva, že v období rokov od 2007 do 2011 vynaložil žalovaný na
reklamu v televízii, rádiu, tlači, kinách a obchodoch celkovú sumu 297.954.827 Eur.

15. Žalobca predložil súdu faktúry jemu vystavené od Microsoftu dňa 02.12.2009 na sumu 295,- USD,

od spoločnosti Klimacold z 10.09.2009 na sumu 190,92 Eur, od spoločnosti Jana Crkoňová - FIRESTOP
z 01.07.2010 na sumu 59,50 Eur, od spoločnosti MUNUS s.r.o., z 30.07.2010 na sumu 144,97 Eur,
od spoločnosti Ing. Miroslav Vrbata - VRBATA, z 08.01.2010 na sumu 474,02 Eur, od spoločnosti Le
Cheque Dejeuner s.r.o. z 08.07.2008 na sumu 25.011,50 Sk, od poisťovne UNIQA z 15.05.2008 na
poistné 2.695,00 Sk, od spoločnosti WALD PLUS, s.r.o., z 30.06.2010 na sumu 714 Eur, od spoločnosti
T-COM z 30.11.2008 na sumu 434,00 Sk, od žalovaného z 14.10.2009 na sumu 71,10 Eur za poplatky

na školenie, od žalovaného z 07.01.2011 na sumu 341,15 Eur za licenčný poplatok a podiel nákladov
na kuriérsku službu, od žalovaného z 17.12.2010 na sumu 77,62 Eur za nájom reklamnej plochy, od
žalovaného z 13.12.2010 na sumu 4.906,16 Eur za prenájom obchodných a technických zariadení v
roku 2010, od žalovaného z 09.11.2010 na sumu 55,22 Eur za oblečenie, od žalovaného z 24.08.2010
na sumu 14,34 Eur za spotrebu vody a pohárikov, ktorými žalobca príkladmo poukazuje na náklady,

ktoré musel vynakladať v súvislosti s prevádzkovaním predajného miesta.

16. Žalovaný predložil súdu faktúry z období rokov 2007 až 2010, ktoré majú preukazovať úhradu
ošatenia predajcov, nákup mobilných telefónov, úhradu teambuildingov pre predajcov, fakturáciu
reklamnej kampane pre žalobcu - nájom BB plochy v období od 2007 do 2011 či fakturácia poplatkov

za školenie.

17. Z prezentácie D. jarmok 2008 vyplýva, že na uvedenom jarmoku došlo k prezentácii spoločnosti
Orange Slovensko. K uvedenej prezentácii bol pripojený leták s názvom „navštívte nás a vyhrajte!", ktorý
odkazoval na značkovú predajňu Orange Slovensko, a.s. v D..

18. Z prepisu prednášok pracovného stretnutia obchodných zástupcov a vedúcich predajní Orange
Slovensko, a.s. v Piešťanoch dňa 14.05.2009 vyplýva, že Q. U. - obchodná riaditeľka Orange Slovensko
uviedla, cit.: „ My Vám nachystáme ponuky, ktoré Vám pomôžu predávať a robiť výmeny, a už je len teda
na Vás, aby ste z toho predajného procesu vyťažili maximum, aby bol kvalitný, aby keď zákazník keď už

vojde do predajne odišiel už aj odišiel s konkrétnou podpísanou zmluvou." D. N. - manažér uviedol, cit.:
„ Je to na Vás, ktorý paušál si vyberú, čo si zoberú, je to vyslovene na Vás." D. M. - generálny riaditeľ
uviedol, cit.: „Tie veci nevieme urobiť bez Vás a nevieme ich urobiť bez Vašej aktívnej spolupráce." „ O
tom je celý koncept paušálu snov. Človek si jednak sám a jednak v spolupráci s Vami bude môcť vybrať
to, čo je pre neho najvhodnejšie." „ Predajca vo vzťahu k zákazníkovi je absolútne kľúčovou osobou."

19. Z internetového článku predloženého žalovaným z internetovej stránky fony.sk s názvom: „Orange
hospodárske výsledky za rok 2012", vyplýva, že Celkový počet aktívnych zákazníkov mobilných služieb
dosiahol ku koncu roka X,XX milióna. Výnosy Orangeu dosiahli XXX mil. Eur. Priemerný výnos na
jedného zákazníka (ARPU) bol XXX Eur, čo vychádza 17,42 Eur na mesiac.

20. V tabuľkovej časti Prílohy č. 6 Odmeňovanie Obchodných zástupcov spoločnosti Orange Slovensko,
a.s., sú uvedené všetky úkony, za ktoré žalovaný poskytuje obchodným zástupcom jednorazové a
paušálne odmeny.

21.Podľačl.Ipísm.Abod2Prílohyč.6Odmeňovanieobchodnéhozástupcu,odmeňovanieobchodného
zástupcu podľa systému odmeňovania je založené na zásade, podľa ktorej odmena, ktorá sa prizná
obchodnému zástupcovi za ním uzavretý obchod alebo obchodný prípad, zahŕňa všetky jeho priame
ako aj nepriame náklady, ktoré musí vynaložiť, alebo ktoré má v súvislosti s jeho uzavretím.

Podľa čl. I písm. C bod 1 Prílohy č. 6, jednotlivé druhy odmien a ich úhrnnú výšku, na ktorú vznikol
obchodnému zástupcovi nárok za príslušný kalendárny mesiac, vypočíta spoločnosť Orange Slovensko
podľa výsledkov predaja, ktoré v ňom dosiahol obchodný zástupca, a to na základe vlastných podkladov,
ktoré má k dispozícii v príslušnom svojom informačnom centre.22. Zo žiadostí o pridelenie prostriedkov z FMS vyplýva, že žalobca v priebehu roku 2007 žiadal
žalovaného o poskytnutie finančných príspevkov na marketingové aktivity za účelom prezentácie značky

Orange v okrese D..

23. Z dohody o rozpočte nákladov na rekonštrukciu a modernizácie značkovej predajne obchodného
zástupcu zo dňa 25.01.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany sa zaviazali
podieľať na spolufinancovaní nákladov tak, že obchodný zástupca uhradí 20% nákladov a žalovaný

80% nákladov. Zhotoviteľom mala byť spoločnosť Drolig, s.r.o.. Uvedená spoločnosť dňa 08.02.2010
vystavila faktúru č. FV2010001 žalobcovi na úhradu rekonštrukcie vo výške 14.485,63 Eur.

24. Žalobca predložil súdu celkovo 38 čestných prehlásení obyvateľov mesta D., datovaných v novembri
a decembri 2018, v ktorých obyvatelia prehlásili a svojim podpisom potvrdili, že v období 3/2007 až
3/2011 boli zákazníci Orange Slovensko na základe podpísanej zmluvy, pričom k uzavretiu príslušných

zmlúv alebo dodatkov prišlo výlučne na základe aktívnej obojstrannej komunikácie s pánom A. G..
Zmluvy boli uzatvorené na základe konzultácii s p. G. a jeho činnosti. Bez činnosti pána G. by účastníci
neboli presvedčený o tom, že majú uzavrieť zmluvu s operátorom Orange.

25. Listom zo dňa 18.08.2011 si žalobca voči žalovanému uplatnil právo na vyplatenie odstupného vo

výške122.659,73Eur,vypočítanejzpriemeruprovíziizaceléuplynulé4ročnézmluvnéobdobie.Prílohou
k uvedenému listu bol výpočet odstupného zo základom pre výpočet vo výške 490.638,92 Eur.

26. Súd v konaní vykonal výsluch svedkov. Svedok A. V. na pojednávaní dňa 15.02.2018 uviedol, že
bol v rokoch 2004 až 2011 zamestnancom žalobcu. Najskôr pracoval ako Orange poradca, potom ako

predajca a následne shop manager. Predával služby a telefóny, viedol prevádzku rôznym koučovaním,
spätnými väzbami pre predajcov a rozvíjaním predajcov k správnym technikám, obvolával zákazníkov,
mali svoju databázu, ktorú vytvárali s p. G.. Každoročne sa zúčastňovali jarmoku, kde mali svoj stánok.
Roznášali letáky, oslovovali okolité obce, starostov a firmy. Zákazník mnohokrát nevedel čo chce na
prevádzke, služby museli predávať oni. Zisťovali potreby zákazníka aby odišiel spokojný. V D. bola v

tom čase len jedna táto prevádzka. Zákazníka oslovoval správnymi otvorenými otázkami aby zistil jeho
potreby. Veľakrát zákazník prišiel na základe reklamy ale službu si kúpil odlišnú od reklamy. Prichádzali
aj zákazníci konkurencie a bolo na nich zákazníka z predajne nepustiť a predať mu správny produkt
aby zostal. V tom období bolo len 5-10% zákazníkov, ktorí vedeli čo chcú. Každý pondelok s p. G. robili
školenia a porady v práci o novinkách aby predajcovia boli správne informovaný. Ako shop manager

bol vždy prítomný na prevádzke aby odpozoroval či dané produkty predajcovia predávajú správne a
vyhodnocoval. Orange preškoľoval max 2krát do roka. Prevádzka bežala podľa pracovných postupov
od spoločnosti Orange. Boli im zasielané plány predaja, ktoré sa snažili a museli plniť. Predajné techniky
od Orangeu sa stotožňovali na 50% s potrebami zákazníkov v danej lokalite, museli ich prispôsobovať
a uvádzať do praxe. Rozvážali letáky od spol. Orange spolu s ich vytlačenými vizitkami. Osobne boli

vykonávané aj stretnutia so starostami obcí a firmami. Stánok a reklamné predmety na marketingovú
činnosť na jarmoku bola investícia majiteľa p. G. a spol. Orange.

Svedok B.. G. T. na pojednávaní dňa 19.04.2018 uviedol, že je zamestnancom žalovaného
na pozícii regionálny obchodný manažér. Značkové predajne sú prevádzkované frančízingovým

spôsobom, prevádzkujú ich obchodný partneri ako žalobca na základe zmluvy. Všetky predajne
musia fungovať jednotne. Kvôli zabezpečeniu jednotnosti nie je možné aby boli riadené regionálne
obchodnými zástupcami, lebo by nemali jednotnú značkovú sieť. Predajne sú pravidelne navštevované
zamestnancami Orange Slovensko, ktorí riadia, usmerňujú a kontrolujú činnosti podľa zmluvy. Všetky
predajne pracujú s obchodnou ponukou Orange. Predajcovia musia byť vyškolení. Vzhľad predajne aj

skladbu predajného tímu určuje Orange, ako aj pracovnú náplň predajcov. Pracovné postupy ako aj
techniky predaja tvorí Orange a predajne sú povinné ich dodržiavať. O získaní zákazníka rozhoduje
atraktívnosť ponuky Orange. Reklama je základný komunikačný nástroj na oboznámenie verejnosti
o aktuálnej obchodnej ponuke Orange. Keby zákazník usúdil, že obchodná ponuka v reklame je
pre neho nezaujímavá, nemá dôvod prísť od predajne. Akákoľvek kampaň zo strany obchodného

zástupcu nie je možná bez schválenia Orangeom. Žalobcovi boli vyplatené všetky odmeny ako to určuje
zmluva. Podľa jeho vedomosti žalobca nestratil ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení províziu
za uskutočnené obchody. Reklamácie sa riešili na predajnom mieste podľa platnej legislatívy. Za túto
činnosť bola žalobcovi poskytovaná mesačná kategorizácia. Žalobca nemal zákaz zo strany žalovanéhona oslovovanie ľudí aby sa stali zákazníkmi žalovaného. Rovnako nemal zákaz vykonávať školenia
svojich zamestnancov. V období rokov 2007-2009 žalovaný ešte nemal oddelenie telesales. Pokiaľ ide
o činnosť žalobcu, bola na lojálnej úrovni s priemernými predajnými výsledkami.

Svedkyňa Ľ. M. na uvedenom pojednávaní uviedla, že koordinuje a riadi proces v značkových
predajniach, kontroluje predajné a pracovné postupy, ktoré určuje Orange. Počet predajní v lokalite
určuje jej nadriadený. Nový predajca prechádza školiacim procesom cez interných trénerov. Odbornú
pomoc predajcom poskytuje integrátor, v zložitejších prípadoch interný tréner alebo infolinka pre

predajcov. Vedúci predajne sú odborne školený cez manažérske zručnosti. Svedkyňa nemá informácie,
že by samostatná marketingová činnosť bola vykonávaná zo strany žalobcu, ale v tom čase robili u
niektorých obchodných zástupcov, kde bolo potrebné podporiť predaj spoločné marketingové aktivity
ako jarmok v D.. Nemohlo to byť vykonané bez vedomia a súhlasu žalovaného. Pri zmene obchodného
zástupcu sa nemení portfólium produktov ani podmienky predaja, pretože všetko určuje žalovaný.
Produkty sú aktualizované kvartálne. V rokoch 2007 až 2009 existovala nejaká forma aplikácie na

vzdelávanie cez testovacie otázky. Do predajne žalobcu chodila raz za týždeň či raz za dva týždne.
Spolupráca bola bezproblémová. Obchodný zástupca môže vytypovať určitú akciu, kde by sa mohol
Orange zúčastniť za účelom získania nových zákazníkov.

27.SúdnevykonaldokazovanieOsobitnouprílohoukPríloheč.6BonusovýprogramOrangeSlovensko,

a.s. platnou od 01.04.2007, ktorú predložil žalovaný ako ani platnou od 01.07.2010 ktorú predložil
žalobca, nakoľko tam uvedený spôsob určovania bonusov (napr. bonus za kvalitu predajného procesu,
či za kvalitu prevádzkovania značkovej predajne) nie je relevantný pre posúdenie vzniku nároku ako
ani samotnej výšky odstupného. Obdobne relevantné pre posúdenie otázky či žalobcovi vznikol nárok
na odstupné a v akej výške neboli pre súd ani ukážky inzercii žalovaného v mediálnom priestore v

období od 2007 do 2011. Súd nevykonal ani dokazovanie dohodami o urovnaní uzatvorenými medzi
subjektmi Ľuboš Beňo - Binotel a Orange Slovensko, a.s.; BinoTel, s.r.o. a Orange Slovensko, a.s.;
ForTel, s.r.o. a Orange Slovensko, a.s.; MARZO s.r.o. a Orange Slovensko, a.s., nakoľko tieto boli
uzavreté so subjektami odlišnými od žalobcu a podstatný súvis s prejednávanou vecou nemajú. Súd
ďalej nevykonal dokazovanie Cenníkom služieb žalovaného platného k 01.01.2011, ktorý predložil

žalobca, nakoľko uvedený cenník upravuje ceny pre zákazníkov za poskytnuté služby a produkty a
nijakým spôsobom nesúvisí s podstatou veci samej, obdobne nemala súvis s prejednávanou vecou
mapa pôdorysu predajne Orange D.. Obdobne relevantným pre určenie výšky odstupného pre súd nebol
ani Tréningový denník predajcu a časový rozvrh školenia pre predajcov, ktoré predložil žalovaný.

28. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

29. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,

459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, §
655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, §
711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

31. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca

ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

32.Podľa§653Obchodnéhozákonníka,obchodnýzástupcajepovinnývurčenejúzemnejoblastivyvíjať

s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná
oblasťurčená,predpokladása,žeobchodnýzástupcamávyvíjaťčinnosťnaúzemíSlovenskejrepubliky.33. Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je
vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

34. Podľa § 655 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca je povinný uskutočňovať
činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať
na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a
poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie. Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov
obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody

len za obchodných podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

35. Podľa § 656 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho
záväzku pri uskutočňovaní uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného,
ktoré sú alebo musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú
z uzavretých obchodov.

36. Podľa § 657 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od
zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo
pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení
zmluvy o obchodnom zastúpení.

37. Podľa § 659 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh
obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v
závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov. Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou

má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné,
len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

38. Podľa § 659a ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody
uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b)

obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania
obchodov tohto druhu.

39. Podľa § 664 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj
iné osoby obchodným zastúpením, ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže

vykonávať činnosť, na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody,
ktoré sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.

40. Podľa § 667 Obchodného zákonníka, záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na
ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú,

predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

41. Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy
právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie

odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a
ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj
použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

42. Podľa § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka, výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú

províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich
rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé
zmluvné obdobie.

43. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný

zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu
zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom
obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného44. Podľa čl. 1 bod 2. smernice Rady, o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) (ďalej len „smernica"), na účely tejto smernice,
"obchodný zástupca" znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé

oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva
"zastúpený" alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

45. Podľa čl. 17 bod 2. písm. a) a b) smernice, obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej
miery, do akej - priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem

obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s
týmito zákazníkmi a - náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré
obchodný zástupca stratil. Výška náhrady nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa odškodneniu za jeden
rok vypočítanú z priemernej ročnej odplaty obchodného zástupcu počas predchádzajúcich piatich rokov
a pokiaľ dohoda trvala kratšie ako päť rokov, odškodnenie sa vypočíta ako priemer za toto obdobie

46. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

47. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 122.659,73 Eur, z titulu
odstupnéhoposkončenízmluvyoobchodnomzastúpení,určenejakopriemernáročnáprovíziaza4roky

trvania zmluvy. Skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení
nebolasporná.Rovnakospornýmnebolanifakt,žezmluvabolamedzisporovýmistranamiplnenáriadne
a obchodná spolupráca prebiehala bezproblémovo, čo potvrdili aj svedkovia V. - vtedajší zamestnanec
žalobcu a svedkyňa M. - zamestnankyňa žalovaného. Spornou medzi stranami sporu nebola ani výška
a pravidelnosť vyplatených provízii, ktoré žalovaný vyplácal žalobcovi na mesačnej báze v závislosti

od množstva uzatvorených obchodov počas celého trvania zmluvného vzťahu a jednotlivé faktúry za
vyplatené provízie žalobcovi žalovaný nerozporoval. Obdobne spornou skutočnosťou medzi stranami
sporu nebol ani spôsob a moment zániku zmluvy o obchodnom zastúpení, keď táto zmluva bola
dohodnutá ako zmluva na dobu určitú na dobu troch rokov s automatickým predlžovaním o jeden
rok, pokiaľ jedna zo strán písomne neoznámi druhej strane, že na predĺžení platnosti zmluvy nemá

záujem.Keďžežalovanýoznámilžalobcovi,ženapredĺženízmluvypo27.03.2011nemázáujem,zmluva
uplynutím tohto dňa zanikla.

48. Sporným medzi stranami sporu zostala predovšetkým otázka, či na základe skončenej zmluvy
vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy podľa § 669 ods. 1 Obchodného

zákonníka, a pokiaľ áno, v akej výške.

49. Zmluva o obchodnom zastúpení patrí do skupiny tzv. obstarávateľských zmlúv. Ich spoločným
znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti v mene zastúpeného a za určitú odplatu.
Jej predmetom je sústavná činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa za odmenu (províziu) zaväzuje pre

zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k uzavieraniu určitého druhu zmlúv v mene zastúpeného a
na jeho účet. Obchodný zástupca má ako podnikateľ oprávnenie využívať všetky svoje znalosti a metódy
k dosiahnutiu cieľa zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom je viazaný len odbornou starostlivosťou
a záujmami zastúpeného. Pokiaľ ide o otázku odmeny, provízia obchodného zástupcu je viazaná
na splnenie zákonných podmienok, predovšetkým na naplnenie očakávaného výsledku. Odplata teda

spočíva na princípe zásluhovosti.

50. Ustanovenie § 669, upravujúce vznik nároku na odstupné pri ukončení zmluvy, je transpozíciou
vyššie citovaného ustanovenia čl. 17 smernice. Hlavným účelom práva obchodného zástupcu na
odstupné je poskytnúť obchodnému zástupcovi kompenzáciu za jeho osobitné úsilie, ak obchodný

zástupca nielenže udržuje obchod s už existujúcimi zákazníkmi zastúpeného, ale svojou aktivitou sa
pričinil o získanie nových zákazníkov alebo obchod s doterajšími zákazníkmi výrazne rozvinul. Uvedené
však možno odmeniť nárokom na odstupné jedine za okolností, pokiaľ obchodný zástupca vykonával
svoje činnosti nad minimálny, resp. štandardne očakávaný rozsah zahrnutý v povinnosti obchodného
zástupcu vykonávať svoju činnosť a ak v dôsledku značného prínosu pre zastúpeného získal pre neho

také výhody, ktoré si zaslúžia adekvátne finančné ohodnotenie za vykonanie týchto nadštandardných
služieb. Táto osobitná forma odmeny znamená, že obchodnému zástupcovi sa po ukončení zmluvy o
obchodnom zastúpení poskytne finančná náhrada za provízie, na ktoré by mu bol býval vznikol nárok,
ak by zmluva o obchodnom zastúpení ďalej trvala.51. Pre vznik nároku zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky stanovené ustanovením § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V prvom rade pre vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné je nevyhnutné preukázanie, že
obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi. Pokiaľ ide o
uvedenú podmienku, uniesť dôkazné bremeno pri preukázaní týchto skutočností má povinnosť žalobca.
Žalobca ako subjekt, ktorý vykonával obchodné zastúpenie musí mať prehľad o obchodoch, ktoré sa mu

v prospech zastúpeného podarilo uzatvoriť a zároveň musí byť schopný vzhľadom na svoju činnosť určiť
a ekonomicky vyčísliť rozsah výhod vyplývajúcich z uvedených obchodov pre zastúpeného, ktoré však
navyše musia mať pre neho podstatný význam. Druhou podmienkou ktorá musí byť pre vznik oprávnenia
na vyplatenie odstupného kumulatívne splnená je, že jeho vyplatenie musí byť s prihliadnutím na všetky
okolnosti spravodlivé, pričom je potrebné do úvahy vziať aj existenciu konkurenčnej doložky v zmluvnom
vzťahu medzi obchodným zástupcom a zastúpeným. Kumulatívny charakter uvedených predpokladov

pre vznik nároku na odstupné znamená, že pokiaľ nie je splnená už prvá zákonná podmienka, súd
nemusí skúmať splnenie tej druhej, nakoľko už nesplnenie prvej podmienky znamená, že nárok na
odstupné nemohol v danom prípade vzniknúť.

52. Pokiaľ ide o stanovenie výšky odstupného, pri aplikácii ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka,

je potrebné (berúc do úvahy článok 17 smernice), vykladať toto ustanovenie eurokonformne. V zmysle
záverov rozhodovacej praxe Súdneho dvora je účelom poskytnutia odstupného obchodnému zástupcovi
predovšetkým jeho ochrana po zániku zmluvy. Súdny dvor EÚ v rozsudku Turgay Semen zo dňa
26.03.2009, sp.zn.: C-348/07 stanovil tri fázy, pre správne určenie výšky odstupného.
Prvou fázou je predovšetkým vyčíslenie výhod zastúpeného subjektu, ktoré pre neho vyplývajú z

obchodov so zákazníkmi (teda nie vyčíslenie všetkých obchodov získaných pre žalovaného ale len
výhod z nich vyplývajúcich - pozn. súdu), ktoré pre neho získal zástupca. Druhou fázou je potom
overenie, či čiastka, ku ktorej sa výpočtom dospelo je spravodlivá s ohľadom na všetky okolnosti
prejednávaného prípadu (predovšetkým s ohľadom na stratu provízii, ktoré obchodnému zástupcovi
vznikli) a v tretej fáze sa na čiastku odstupného uplatní maximálna hranica (ako vyplýva z §669 ods. 2),

avšak len vtedy, ak ju vypočítaná čiastka, ktorá vyplýva z predchádzajúcich dvoch fáz výpočtu prevyšuje.
Osobitne významným hľadiskom pre určenie výšky odstupného je provízia, ktorú obchodný zástupca
stráca v dôsledku ukončenia zmluvy, a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených so zákazníkmi, ktorých
získal, alebo s ktorými významne rozvinul obchod. Táto provízia nemusí byť identická s províziou, ktorá
bola obchodnému zástupcovi vyplatená. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, ktorá vyplatená provízia

vyplýva z obchodov uskutočnených s tými zákazníkmi, ktorých obchodný zástupca získal alebo s ktorými
významne rozvinul obchod, a posúdiť, či ich obchodný zástupca ukončením obchodného zastúpenia
stratil (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 32Cdo 3359/2011).

53. V danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym

spôsobom nepreukázal už prvú z dvoch základných podmienok pre vznik nároku na odstupné, a to
získania nových zákazníkov alebo významného rozvinutia obchodu s tými doterajšími v takom rozsahu,
že by z toho pre žalovaného vyplývali podstatné výhody. Ako súd uvádza vyššie, podstatou činnosti
obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzatváranie obchodov so zastúpeným. Nemožno
preto každé získanie nového zákazníka pre zastúpeného automaticky považovať za adekvátne pre

vznik nároku na odstupné. Musí sa jednať o taký nadštandardný prínos obchodného zástupcu pre
zastúpeného, ktorý spôsobil, že zastúpený má aj po skončení zmluvy podstatné výhody vyplývajúce
z týchto obchodov. Uvedené žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca súdu síce v
priebehu súdneho konania veľmi vyčerpávajúcim spôsobom opisoval, aké činnosti pre žalovaného ako
obchodný zástupca vykonával, ako aktívne sa snažil o vyhľadávanie záujemcov o uzatvorenie obchodov

v priebehu 14 ročnej spolupráce, aké náklady vynaložil aby mohol realizovať činnosť obchodného
zástupcu, ako školil svojich zamestnancov či presviedčal zákazníkov na uzatvorenie zmluvy, no tieto
všetky aktivity a konanie žalobcu nemožno charakterizovať inak ako riadne plnenie si svojich zákonných
a zmluvných povinností, čoby obchodného zástupcu.
Žalovaný nijakým spôsobom v priebehu celého súdneho konania nespochybňoval, že by si žalobca

svoj záväzok ako obchodný zástupca neplnil riadne. Je to práve povinnosťou obchodného zástupcu
aktívne vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie obchodov so žalovaným a za týmto účelom robiť všetko
preto podľa pokynov zastúpeného, aby záujemcu o uzatvorenie obchodu pre zastúpeného získal. To je
základnápovinnosťobchodnéhozástupcupodľazmluvyoobchodnomzastúpeníavžiadnomprípadejejnemožno pripisovať status akejsi „nadslužby", ktorá by automaticky sama o sebe mala znamenať vznik
nároku na odstupné po skončení zmluvy. Na uvedenom nič nemenia ani čestné vyhlásenia obyvateľov
mesta D., že uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Orange len vďaka činnosti p. G. ako konateľa žalobcu,

alebo príhovor generálneho riaditeľa žalovaného, nakoľko tieto vyhlásenia potvrdzujú jedine vyššie
uvedené, a síce, že si žalobca plnil svoje povinnosti - vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie obchodov,
čoby obchodný zástupca riadne, čo žalovaný v konaní nespochybňoval a otázka riadneho plnenia si
povinností obchodného zástupcu ani nebola predmetom sporu. Okrem toho, za dosahovanie lepších
výsledkov oproti iným obchodným zástupcom, žalobca takýchto zástupcov oceňoval rôznymi inými

benefitmi a odmenami.

54. Podstatným však pre posúdenie, či v danom prípade vznikol nárok na odstupné je preukázanie,
či žalobca ako obchodný zástupca vykonával svoju činnosť takým nadštandardným spôsobom, že
získal pre žalovaného podstatné výhody a to predovšetkým s ohľadom na inak bežne dosahované
ekonomické výsledky zastúpeného, alebo aj v porovnaní s inými obchodnými zástupcami žalovaného

pôsobiacimi v porovnateľných územných oblastiach, nakoľko obchodné zastúpenie žalobcu bolo v
tomto prípade dohodnuté ako nevýhradné. Žalobca v konaní síce uviedol, že bol žalovaným za svoje
výkony aj ocenený a boli mu vyplatené aj mimoriadne finančné bonusy nad rámec bežnej provízie,
uvedené tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi a nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že
by pre žalovaného ako zastúpeného získal toľko nových zákazníkov alebo tak rozvinul obchody s

doterajšími zákazníkmi, aby mal z nich žalovaný aj po skončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, naďalej podstatné výhody. Žalobca síce poukazoval na skutočnosť, že v priebehu
zmluvného vzťahu pre žalovaného získal viac ako 16tisíc zmlúv so zákazníkmi, nijako však neuniesol
dôkazné bremeno z hľadiska preukázania, či uvedené množstvo získaných zákazníkov znamená pre
žalovaného zisk podstatných výhod a to či už s ohľadom na celkové množstvo získaných zákazníkov

(na celom území SR v rozhodnom období), ktoré žalovaný v uvedenom období získal alebo v porovnaní
s ostatnými obchodnými zástupcami v porovnateľných podmienkach. Uvedenému nenasvedčuje ani
výpoveď svedka T., ktorý uviedol, že v priebehu zmluvného vzťahu dosahoval žalobca len priemerné
predajné výsledky. V tejto súvislosti si súd dovoľuje rovnako poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, vo veci sp.zn.: 2Cob/143/2014, na ktoré na viacerých miestach žalobca odkazuje, kde krajský

súd konštatuje, že „právo na odstupné by malo predstavovať odmenu za niečo naviac , čo priniesol
pre zastúpeného." Práve skutočnosť, že by žalobca priniesol niečo „naviac" a to v kontexte celého
podnikania žalovaného a v porovnaní s ostatnými obchodnými zástupcami sa žalobcovi preukázať
nepodarilo.InštitútodstupnéhopreobchodnéhozástupcuakohoupravujeObchodnýzákonníkmápráve
predstavovať spôsob dodatočného finančného ohodnotenia obchodného zástupcu za jeho výnimočný

a nadštandardný prínos pre zastúpeného, čomu zodpovedajú aj zákonné podmienky, ktoré musia byť
splnené pre to, aby nárok na odstupné vôbec vznikol.
Súd tak vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalobca v uvedenom prípade nesplnil už prvú podmienku
pre vznik nároku na odstupné, keď neuniesol dôkazné bremeno preukázať podstatné výhody, ktoré
žalovanému ako zastúpenému z činností žalobcu vyplynuli. Súd preto nepovažoval za hospodárne

bližšie sa zaoberať nad splnením druhej kumulatívnej podmienky pre vznik nároku na odstupné.

55. Aj keď súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol už samotný nárok na odstupné, je potrebné v
tejto súvislosti uviesť, že žalobca správne neurčil ani samotnú výšku uplatňovaného odstupného, ktoré
si v konaní uplatnil a preto pokiaľ by aj nárok na odstupné žalobcovi vznikol, nepatril by mu v takej výške

v akej si ho uplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil odstupné vo výške 122.659,73 Eur s príslušenstvom.
Žalobcom prezentovaný výpočet odstupného však nasvedčuje tomu, že nerozlišuje medzi pravidlami
pre určenie základnej výšky odstupného v zmysle § 669 ods. 1 a medzi limitáciou výšky odstupného
upravenou v § 669 ods. 2. Výpočet základnej výšky odstupného podľa prvého odseku, v ktorom treba
zohľadniť celý rad materiálnych kritérií a navyše uplatniť aj korektív spravodlivosti je potrebné odlíšiť od

výpočtu limitácie podľa druhého odseku, kde sa bez ďalších korekcii vychádza z jednoduchého súhrnu
všetkých provízii, ktoré obchodný zástupca získal v príslušnom rozhodnom období. Obdobne účel
obidvoch veličín je odlišný. Zatiaľ čo v prípade prvého odseku ide o mechanizmus určenia spravodlivej
výšky odstupného, prostredníctvom ktorého je vyrovnávaná do budúcna trvajúca výhoda zastúpeného
plynúca z činnosti obchodného zástupcu, účelom druhého odseku je obmedziť výšku odstupného určitou

maximálnou čiastkou vychádzajúcou z priemeru minulých období, s cieľom zamedziť tomu, aby bol
obchodný zástupca skrz primárne kompenzačný a vyrovnávací mechanizmus odstupného uvedený vo
výsledku do lepšej pozície, než v akej by bol, keby zmluvný vzťah trval naďalej (pozri aj Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky č.k.: 32Cdo 3020/2016-513, z 28.11.2018).Žalobca svojim postupom, kedy len sčítal celkovú sumu provízii v rozhodnom období (490.624,30 Eur),
ktorú následne vydelil dobou trvania zmluvy (4 roky) a dospel k sume 122.659,73 Eur (pričom správne
malo byť 122.656,08 Eur), nepostupoval správne, pretože svojim výpočtom zistil len maximálnu limitáciu

odstupného ako ju predpokladá ustanovenie § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka. To však nie je pre
určenie výšky odstupného postačujúce. Určenie limitácie je až treťou z troch vyššie uvedených fáz
výpočtu výslednej výšky odstupného, pričom správne vypočítané odstupné je dané týmto limitom, aj
to len v prípade, ak výška vypočítaného odstupného tento limit prevyšuje (porovnaj bod č.19 rozsudku
Súdneho dvora Turgay Semen, sp.zn.: C-348/07).

Pre správne určenie výšky odstupného tak mal žalobca predovšetkým vyčísliť naďalej trvajúce výhody
žalovaného, ktoré pre neho vyplývajú z obchodov so zákazníkmi, ktorých pre žalovaného získal
alebo s ktorými významne rozvinul obchod (prvá fáza) a len za splnenia tohto predpokladu by bolo
následne možné pristúpiť k druhej fáze určenia výšky, a to posúdenia otázky spravodlivosti vyplatenia
vypočítaného odstupného s ohľadom na všetky okolnosti, pričom v rámci tretej fázy by súd posudzoval,
či vypočítaná výška odstupného je v rámci maximálne limitácie.

Žalobca síce vyčíslil naďalej pretrvávajúce výhody pre žalovaného v sume 1.788.238,18 Eur v období
dvoch rokov po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení (doba viazanosti uzatvorených zmlúv so
zákazníkmi), uvedený výpočet však nemožno považovať za správny, nakoľko žalobca pri výpočte vzal
do úvahy nielen nových zákazníkov, ktorých pre žalovaného získal ale aj všetkých ostatných zákazníkov,
ktorí ostali zákazníci Orange, pričom nebral do úvahy skutočnosť, či boli títo zákazníci pre zastúpeného

aj naďalej prínosom a teda či z nich pre žalovaného skutočne plynú naďalej pretrvávajúce výhody aj po
skončenízmluvy,nakoľkoakovyplývaajzjednotlivýchvýpočtovúhrnnýchodmienobchodnéhozástupcu
za jednotlivé kalendárne mesiace, v niektorých prípadoch ďalšie uzatváranie obchodov s existujúcimi
zákazníkmi znamenalo pre zastúpeného stratu resp. zníženie výhod z uzatvorených obchodov (napr.
v prípadoch zmien účastníckeho programu na nižší mesačný poplatok), čo žalobca pri svojom výpočte

nevzal do úvahy.
Nesprávnosť postupu žalobcu pri výpočte odstupného teda spočíva v tom, že pri určení výšky vzal do
úvahy veličiny, u ktorých nepreukázal súvislosť s pretrvávajúcimi výhodami na strane žalovaného vo
vzťahu k zákazníkom, ktorých žalobca získal alebo s ktorými rozvinul obchod. Pretrvávajúce výhody,
ktoré žalovaný čerpá aj naďalej po skončení vzťahu obchodného zastúpenia, a za ktoré nemusí

obchodnému zástupcovi už ďalej platiť províziu žalobca dostatočným spôsobom neidentifikoval a
nekvantifikoval a preto nemohol správne určiť základ pre výpočet odstupného a splniť tak predpoklady
už prvej fázy výpočtu primeraného odstupného.

56. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď súd dospel k záveru, že žalobca v prvom rade

neuniesol dôkazné bremeno už v časti preukázania, že jeho činnosť obchodného zástupcu bola pre
žalovaného natoľko významná, že by priniesol žalovanému podstatné výhody, ktoré by pre neho
pretrvávali aj po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení, a zároveň žalobca nesprávne vypočítal výšku
odstupného, ktorú si v konaní uplatnil, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu
žalobcu zamietol.

57. Na podporu svojej argumentácie súd primerane poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu České
republiky sp. zn. 32 Cdo 6020/2016 zo dňa 28.11.2018 (vzhľadom na prakticky totožnú právnu úpravu
použiteľný aj v SR; rozdiel v použitej terminológii /odškodnení verzus odstupné/ v jednotlivých právnych
poriadkoch), z odôvodnenia ktorého vyberá:

„Otázka povahy různých typů provizí obchodních zástupců není otázkou hmotného práva ve smyslu §
237o.s.ř.,kterávrozhodovacípraxidovolacíhosoudunebyladosudvyřešenaakteroubyNejvyššísoud
mohl a měl vyřešit právě ve zde souzené věci, nejen pro účely přezkumu správnosti právního posouzení
odvolacího soudu, nýbrž zejména pro futuro, při plnění své úlohy zajišťovat jednotu a zákonnost

rozhodování [srov. § 14 odst. 1 písm. a) zákona č. 6/2002 Sb., o soudech, soudcích, přísedících a státní
správě soudů a o změně některých dalších zákonů, ve znění pozdějších předpisů]. Obchodní zákoník
úpravurůznýchtypůprovizíneobsahujeaponechávátutootázkunavůlismluvníchstran.Povahaprovizí
tak závisí na tom, co bylo v tomto ohledu v té či oné smlouvě konkrétně ujednáno. To pak platí v zásadě
též tam, kde jsou v zavedené obchodní praxi určitého zastoupeného sjednávány s jeho obchodními

zástupci určité typy provizí standardně.

Lze k tomu pro úplnost dodat tolik, že v usnesení ze dne 18. 4. 2018, sp. zn. 23 Cdo 5952/2017, vydaném
vřízeníožalobějinéhoobchodníhozástupceprotitémužzastoupenému,jenžježalovánvezdesouzenévěci, Nejvyšší soud uzavřel, že odvolací soud se neodchýlil od jeho rozhodovací praxe, jmenovitě od
rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3359/2011, jestliže dovodil, že získatelské provize nemohl žalobce ukončením
spolupráce se žalovanou ztratit, neboť mu byly během spolupráce vyplaceny jednorázově při získání

nového zákazníka nebo realizaci obchodu, a že za provize, které obchodní zástupce ztrácí ve smyslu
§ 669 odst. 1 písm. b) obch. zák., lze považovat pouze provize následné, které byly žalobci vypláceny
opakovaně po dobu trvání smluv uzavřených se zákazníky.

Nejvyšší soud vysvětlil v rozsudku ze dne 26. 10. 2011, sp. zn. 32 Cdo 3359/2011, vydaným právě

ve zde souzené věci, že vznik práva obchodního zástupce na odškodnění je podmíněn současným
splněním dvou předpokladů, totiž jednak že obchodní zástupce zastoupenému získal nové zákazníky
nebo rozvinul významně obchod s dosavadními zákazníky a zastoupený má dosud podstatné výhody
vyplývající z obchodů s nimi, jednak že placení tohoto odškodnění je spravedlivé, jsou-li vzaty v
úvahu všechny okolnosti, zejména provize, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů
uskutečněných s těmito zákazníky, a skutečnost, zda byla sjednána konkurenční doložka. První z

uvedených předpokladů pak není splněn již tím, že byl rozvinut významně obchod žalované v důsledku
činnosti žalobkyně, takže její práce pro žalovanou byla přínosná; k jeho naplnění je též třeba, aby
žalovaná měla i po ukončení vztahu obchodního zastoupení výhody vyplývající z obchodů se zákazníky,
jež žalobkyně získala nebo s nimiž významně rozvinula obchod. Druhým z předpokladů je, že placení
odškodnění je vzhledem ke zvláštním okolnostem konkrétního případu spravedlivé. Jako zvláště

významné hledisko pro uplatnění korektivu ekvity zákon zdůrazňuje provizi, kterou obchodní zástupce
ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných se zákazníky, které získal nebo s nimiž významně
rozvinul obchod. Tato provize nemusí být identická s provizí, která byla obchodnímu zástupci vyplacena;
je třeba zjistit, která vyplacená provize vyplývá z obchodů uskutečněných s těmi zákazníky, které
žalobkyně získala nebo s nimiž významně rozvinula obchod, a posoudit, zda je žalobkyně ukončením

vztahu obchodního zastoupení ztratila, což předpokládá, že by je jinak z již uskutečněných obchodů
dostávala. Úvahu o důvodech k použití korektivu ekvity pak nelze redukovat toliko na vyhodnocení výše
provize a skutečnosti, zda byla sjednána konkurenční doložka; zákon již pro účely posouzení vzniku
nároku na odškodnění ukládá hodnotit všechny okolnosti případu, které mají vzhledem ke své povaze
význam při posouzení, zda je placení odškodnění spravedlivé. Zároveň Nejvyšší soud konstatoval, že

skutečnosti, které jsou podle § 669 obch. zák. rozhodné pro vznik práva na odškodnění, jsou zároveň
významné též pro určení jeho výše.

V souzené věci je Nejvyšší soud při dovolacím přezkumu do jisté míry limitován tím, že napadený
rozsudek je z hlediska požadavku, aby výklad obsažený v odůvodnění soudního rozhodnutí byl jasný (§

157 odst. 2 věta první o. s. ř.), problematický. Jeho obsah nasvědčuje tomu, že odvolací soud nerozlišuje
důsledně mezi pravidly pro určení základní výše odškodnění vyplývajícími z § 669 odst. 1 obch. zák.
(dále též jen „první odstavec") a mezi limitací výše odškodnění upravenou v § 669 odst. 2 obch. zák.
(dále též jen „druhý odstavec"). V rámci popisu svých úvah cituje toliko ustanovení § 669 odst. 2 obch.
zák., které chybně označuje (anebo chápe) jako úpravu základu pro výpočet odškodnění, a v navazující

pasáži se zabývá jeho výkladem, v jehož rámci posuzuje povahu obou druhů sjednaných provizí. V
závěru tohoto výkladu však bezprostředně navazuje argumentací, která věcně odpovídá ustanovení
§ 669 odst. 1 písm. b) obch. zák., neboť ve vtahu k získatelským provizím řeší otázku, jaké provize
obchodní zástupce ztrácí. Vzhledem k tomu lze zřejmě usoudit, že jeho závěr, podle něhož je třeba
vycházet nejen z provizí následných, nýbrž i z provizí získatelských, se vztahuje jak k uplatnění korektivu

spravedlivosti [§ 669 odst. 1 písm. b) obch. zák.] v rámci určení základní (nelimitované) výše odškodnění
podle prvního odstavce, tak k zjištění maximálního limitu výše odškodnění cestou aplikace druhého
odstavce. Tak to zjevně vnímá též dovolatelka.

Odvolací soud nepochybil v tom, že vytkl soudu prvního stupně nesprávnost závěru, podle něhož při

určení maximálního limitu podle § 669 odst. 2 obch. zák. nelze zohlednit veškeré provize vyplacené v
rozhodné době. Výpočet základní výše odškodnění podle odstavce prvního, v němž je třeba zohlednit
řadu materiálních kritérií a uplatnit navíc korektiv spravedlivosti, je třeba odlišit od výpočtu limitu podle
odstavce druhého, kde se bez dalších korekcí vychází z prostého souhrnu veškerých provizí, které
obchodní zástupce získal v příslušném rozhodném období. Kromě jednoznačně odlišného jazykového

vyjádření v obou odstavcích je třeba při výkladu § 669 obch. zák. vycházet též z toho, že i účel obou
veličin je odlišný. Zatímco v případě prvého odstavce jde o mechanismus určení spravedlivé výše
odškodnění, prostřednictvím kterého je vyrovnána do budoucna trvající výhoda na straně zastoupeného
plynoucí z činnosti obchodního zástupce, za kterou by ale zastoupený obchodnímu zástupci v důsledkuukončení smluvního vztahu nemusel zaplatit žádnou odměnu, účelem odstavce druhého je omezit
výši odškodnění určitou maximální částkou vycházející z průměru za minulá období, s cílem zamezit
tomu, aby byl obchodní zástupce skrze primárně kompenzační, vyrovnávací mechanismus odškodnění

uveden ve výsledku do lepší pozice, než v jaké by byl, kdyby smluvní vztah nadále trval; to by se smyslu
a účelu tohoto institutu vymykalo.

Odvolací soud tedy správně dovodil, že při výpočtu maximálního limitu odškodnění podle § 669 odst. 2
obch.zák.,kterýodpovídáčlánku17odst.2písm.b)Směrnice,sevycházízveškerýchprovizízískaných

obchodním zástupcem v rozhodném období, bez zřetele na jejich podstatu, nikoliv pouze z těch, které
jsou relevantní pro výpočet podle § 669 odst. 1 obch. zák.

To však pro posouzení rozhodnutí odvolacího soudu jako správného nepostačí. Zjištění maximálního
limitu odškodnění je jen jedním z kroků při určení výsledné výše odškodnění (z hlediska posloupnosti
posledním z nich); výsledné odškodnění je dáno tímto limitem jen v případě, že výše základního

odškodnění určená podle prvního odstavce tento limit přesahuje (srov. bod č. 19 rozsudku Soudního
dvora ze dne 26. 3. 2009, Turgay Semen, sp. zn. C-348/07). Bez určení výše základního odškodnění
se tedy obejít nelze. Z napadeného rozhodnutí ostatně není zcela jasně seznatelné nejen, z jakých
konkrétních zjištěných hodnot odvolací soud vycházel a jak k nim dospěl, nýbrž zejména ani zda je
přisouzená částka dána právě výší maximálního limitu zjištěného podle druhého odstavce anebo zda

má jít o odškodnění určené podle prvního odstavce, jež limit podle druhého odstavce nepřesahuje.

V rovině určení výše základního odškodnění cestou aplikace § 669 odst. 1 obch. zák. právní posouzení
odvolacího soudu neobstojí.

Náležitý postup při stanovení výše základního odškodnění vyžaduje důsledné respektování závěrů
vyslovených Nejvyšším soudem v rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3359/2011. Též při výkladu a aplikaci § 669
odst. 1 obch. zák. je pak třeba vzít na zřetel, že jde o implementaci čl. 17 odst. 2 písm. a) Směrnice,
a proto je nezbytné vykládat toto ustanovení eurokonformně. Při jeho eurokonformním výkladu je třeba
vycházet z relevantní judikatury Soudního dvora, zejména z jeho rozsudků ze dne 26. 3. 2009, Turgay

Semen, sp. zn. C-348/07 (dále jen „rozsudek Turgay Semen"), ze dne 23. 3. 2006, Honyvem, sp. zn.
C-465/04 (dále jen „rozsudek Honyvem "), ze dne 19. 4. 2018, Conseils et mise en relations (CMR)
SARL, sp. zn. C-645/16, a ze dne 7. 4. 2016, Marchon Germany GmbH proti Yvonne Karaszkiewicz,
sp. zn. C-315/14.

Článek 17 Směrnice musí být podle závěrů rozhodovací praxe Soudního dvora vykládán s ohledem na
účel sledovaný touto směrnicí, kterým je v prvé řadě ochrana obchodního zástupce po zániku smlouvy,
a na systém, který tato směrnice zavádí (srov. např. body č. 17 a 19 rozsudku Honyvem). Podle bodu
č. 19 rozsudku Turgay Semen lze postup stanovený článkem 17 směrnice rozdělit na tři fáze:

První z těchto fází má především za cíl vyčíslit výhody zmocnitele vyplývající z obchodu se zákazníky,
které získal obchodní zástupce, a to v souladu s článkem 17 odst. 2 písm. a) první odrážky Směrnice
[v obchodním zákoníku jde o § 669 odst. 1 písm. a)].

Druhá fáze má pak za cíl ověřit, podle druhé odrážky tohoto ustanovení [v obchodním zákoníku jde o §

669 odst. 1 písm. b)], zda částka, ke které se dospělo na základě výše uvedených kritérií, je spravedlivá
s ohledem na všechny okolnosti projednávaného případu, a zejména s ohledem na ztráty provizí, které
vznikly obchodnímu zástupci.

Konečně ve třetí fázi se na částku odškodnění uplatní maximální hranice stanovená v čl. 17 odst. 2 písm.

b) Směrnice [v obchodním zákoníku jde o § 669 odst. 2)], která se použije pouze tehdy, pokud ji tato
částka, která vyplývá z dvou předešlých fází výpočtu, převyšuje.
Vzhledem k tomu, že vzniklé ztráty provizí představují pouze jeden z prvků, které jsou relevantní v
rámci posouzení spravedlnosti, je tudíž na vnitrostátním soudu, aby posoudil, během druhé fáze svého
hodnocení, zda je odškodnění přiznané obchodnímu zástupci v konečném výsledku spravedlivé, a tedy

zda, a případně v jakém rozsahu, je třeba s ohledem na všechny okolnosti projednávaného případu toto
odškodnění upravit (bod č. 20 rozsudku Turgay Semen).Čl. 17 odst. 2 písm. a) směrnice musí být vykládán v tom smyslu, že neumožňuje, aby byl nárok
obchodního zástupce na odškodnění automaticky omezen částkou provizí, o které přichází v důsledku
ukončení smluvního vztahu, i pokud výhody, které zmocniteli zůstávají, mají vyšší peněžní hodnotu (bod

č. 25 téhož rozsudku).

Tento třífázový postup zmiňuje Soudní dvůr i v dalších svých rozhodnutích, např. v rozsudku ze dne
3. 12. 2015, ve věci C-338/14, Quenon K. SPRL v. Beobank SA, anciennement Citibank Belgium SA
a Metlife Insurance SA.

Nesprávnost postupu odvolacího soudu spočívá předně v tom, že (podle všeho) vzal při určení výše
základního odškodnění v úvahu veličiny, u kterých nebyla najisto postavena souvislost s přetrvávajícími
výhodami na straně žalované ve vztahu k zákazníkům, které žalobkyně za trvání obchodního zastoupení
získala nebo s nimiž významně rozvinula obchod. Přetrvávající výhody žalované neidentifikoval a
nekvantifikoval, ačkoliv jde o nezbytnou součást aplikace § 669 odst. 1 obch. zák. (srov. bod č. 19

rozsudku Turgay Semen a závěry rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 32 Cdo 3359/2011). Jak se uvádí
ve Zprávě Evropské komise, je třeba identifikovat nové obchody (tj. obchody s nově získanými zákazníky
arelevantnínověrozvinutéobchodysezákazníkydosavadními)avevztahuknimprofuturo(prognózou)
identifikovat a kvantifikovat výhody, které z nich zastoupený bude moci čerpat i po skončení smluvního
vztahu, aniž za to musí obchodnímu zástupci zaplatit. Až teprve v navazujícím kroku se - v rámci

uplatnění korektivu spravedlivosti výše odškodnění - zohledňují provize, o které obchodní zástupce ve
vztahu k novým obchodům přichází, resp. které ukončením vztahu ztrácí, což předpokládá, že by je jinak
z již uskutečněných obchodů dostával.

Odvolací soud vyšel z předpokladu, že lze obecně počítat i s budoucími hypotetickými obchody

spočívajícími v nových smlouvách, nijak ovšem nepodepřel tuto úvahu vztahem právě k těm obchodům,
které žalobkyně získala a ze kterých žalované pramenily výhody. Je třeba připomenout, že smyslem
odškodnění je peněžité vyrovnání výhody vzniklé na straně zastoupeného, přetrvávající i po ukončení
smluvního vztahu a pramenící z dosavadní aktivní činnosti obchodního zástupce, za kterou zastoupený
zástupci v důsledku ukončení smluvního vztahu nemusí zaplatit příslušnou odměnu. Paušální obecná

úvaha, že i všechny získatelské provize představují odměnu, o kterou obchodní zástupce ukončením
smluvního vztahu přichází, a není tedy důvod je eliminovat ze základu pro výpočet odškodnění, není
případná. Budoucí obchody by mohly být v souzené věci potenciálně relevantní do té míry, v jaké by
odpovídaly výhodě spočívající v generování dalších prodejů (např. souvisejících produktů) zákazníkům
získaným žalobkyní, pokud by platilo, že již samotné vytvoření nově navázaných nebo rozvinutých

obchodních vztahů takovou výhodu přineslo. Odůvodnění odvolacího soudu však tyto souvislosti pomíjí.

Co se pak týče tzv. následných provizí, o které žalobkyně ukončením smluvního vztahu přišla, není z
odůvodnění napadeného rozhodnutí patrno, zda a s jakým výsledkem bylo zjištěno, v jakém rozsahu se
tyto provize vztahují právě jen k těm zákazníkům, které žalobkyně získala nebo se kterými významně

rozvinula obchod, a nejde tedy o zákazníky, kteří byli žalobkyni pouze (bez dalšího) přiděleni do péče.
Napadené rozhodnutí postrádá dostatečné vylíčení, z čeho odvolací soud při přiznání žalované částky
přesně vycházel a které údaje vzal za rozhodné.

Zcela jasné není nakonec ani to, zda a jak byla zohledněna absence konkurenční doložky. Jiné okolnosti

případu, na které míří ustanovení § 669 odst. 1 písm. b) obch. zák., odvolací soud zjevně v potaz nevzal,
ačkoliv úvahu o důvodech k použití korektivu ekvity nelze redukovat toliko na vyhodnocení výše provize
a skutečnosti, zda byla sjednána konkurenční doložka (srov. bod č. 19 rozsudku Turgay Semen a závěry
rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 32 Cdo 3359/2011)."

Obdobne rozsudok 23 Cdo 228/2018 zo dňa 19.6.2018:

„Odvolací soud však v projednávané věci při zkoumaní naplnění prvního z předpokladů vzniku práva
obchodního zástupce na odškodnění (tedy naplnění podmínky dle § 669 odst. 1 písm. a/) neposuzoval,
zda žalovaná měla i po ukončení vztahu obchodního zastoupení výhody vyplývající z obchodů se

zákazníky, jež žalobce získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod. Odvolací soud pouze konstatoval,
že v daném případě byly splněny podmínky pro výplatu odškodnění, neboť žalobce získal jako obchodní
zástupce žalované nové zákazníky a zároveň významně rozvinul obchody s dosavadními zákazníky.
Jeho právní posouzení je proto neúplné, tudíž nesprávné.Nejvyššísoudvezmíněnémrozhodnutísp.zn.32Cdo3359/2011dáledovodil,žedruhýmzpředpokladů
je, že placení odškodnění je vzhledem ke zvláštním okolnostem konkrétního případu spravedlivé. Jako

zvláště významné hledisko pro uplatnění korektivu ekvity zákon zdůrazňuje provizi, kterou obchodní
zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů uskutečněných se zákazníky, které získal nebo s nimiž
významně rozvinul obchod. Tato provize nemusí být nutně identická s provizí, která byla obchodnímu
zástupci vyplacena. Posouzení této skutečnosti nelze pominout, má-li být hodnoceno, zda jsou naplněna
kritéria § 669 odst. 1 písm. b) obch. zák. (obdobně srov. např. rozsudek ze dne 25. 2. 2016, sp. zn. 23

Cdo 4957/2015).

Odvolací soud však ani při zkoumaní naplnění druhého z předpokladů vzniku práva obchodního
zástupce na odškodnění (tedy naplnění podmínky dle § 669 odst. 1 písm. b/) těmto požadavkům
nedostál. Odvolací soud se k druhému z předpokladů vzniku práva obchodního zástupce na odškodnění
omezil pouze na obecné konstatování, že placení odškodnění je spravedlivé, jsou-li vzaty v úvahu

všechny okolnosti, zejména provize, kterou obchodní zástupce ztrácí a která vyplývá z obchodů
uskutečněných s těmito zákazníky, že tyto okolnosti zahrnují také použití nebo nepoužití konkurenční
doložky a že i žalovaná připustila, že žalobci vzniklo právo na odškodnění, nikoli však ve výši, kterou
žalobce požadoval. Z odůvodnění však nelze seznat, zda byla u žalobce naplněna podmínka ztráty
provize, jež by mu plynula z obchodů uskutečněných se zákazníky žalované, které získal nebo s nimiž

významně rozvinul obchod.

Dospěl-li proto odvolací soud k závěru, že následné provize nelze vytrhnout ze souvislosti s jinými
provizemi, pokud splňují náležitosti, „že vyplacené provize vyplývají z obchodů uskutečněných s těmi
zákazníky, které žalobce získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod", a je tedy třeba při stanovení

výše odškodnění vycházet i z nich, aniž by však správně vyložil a aplikoval ustanovení § 669 odst. 1
obch. zák. ve smyslu výše uvedených závěrů, je jeho právní posouzení věci neúplné, tudíž nesprávné.

V souzené věci je třeba zjistit a vyhodnotit podstatu tzv. získatelské, následné a fixní provize (srov.
jednotlivé druhy provize placené na základě smlouvy o obchodním zastoupení), kterou žalobce v

souvislosti s výkonem obchodního zastoupení získával. Není možné automaticky započítávat veškeré
druhy těchto provizí, naopak je nezbytné posoudit, zda skutečně všechny tyto provize vyplývají z
obchodů uskutečněných s těmi zákazníky, které žalobce získal nebo s nimiž významně rozvinul obchod,
a zda je žalobce ukončením vztahu obchodního zastoupení ztrácí (což předpokládá, že by je jinak z již
uskutečněných obchodů dostával). To však odvolací soud neučinil."

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

59. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).