Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 17, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205727
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620205727.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/X, H., proti

žalovanej: C. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ú. X, právne zastúpenej JUDr. Tomášom Tauberom,
advokátom v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 6, IČO: 51 151 227, o zaplatenie postúpenej pohľadávky
vo výške 12.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením sp.zn. 6C/305/2013-503 zo dňa 28.10.2020 tunajší súd rozhodol o zastavení konania o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom žiadnej zo sporových strán náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodol tak v súlade s ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z potom, ako
zistil, že si pôvodný žalobca v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatnil
pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze vyhlásenom rozhodnutím Okresného súdu
Košice I, sp.zn. 31OdK/79/2019 na majetok žalobcu, ktorý tvoril jeho konkurznú podstatu. Z oznámenia
správcu podstaty dlžníka D. Z. zo dňa 19.1.2019 uverejneného v Obchodnom vestníku 248/2019 pod
K111457 dňa 27.12.2019 bolo zistené, že správca oznámil skončenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná

podstata v uvedenej veci nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením v Obchodnom vestníku sa konkurz
zrušil.

2. Nárok postupníka I. G. o zaplatenie správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu postúpenej
sumy 12.000,- Eur vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 11C/67/2020.

3. Súd vo veci opakovane nariadil pojednávanie, naposledy na deň 18.8.2021, ktorého sa zúčastnil

osobne žalobca, žalovaná i jej právny zástupca.

4. Žalobca na podanej žalobe zotrval a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 12.000,- Eur,
ktorá je podľa jeho názoru sumou, ktorú pôvodný žalobca vynaložil na rekonštrukciu domu v Ú., ďalej
na splácanie úverov s poukazom na spis tunajšieho súdu 6C/305/2013. Tvrdil, že zmluva o postúpení
pohľadávok bola uzavretá v súlade so zákonom, zrozumiteľne, je z nej zrejmé o ktorú pohľadávku sa
jedná s odkazom na samotné konanie. Samotný správca konkurznej podstaty mu dal kontakt na pána

Z., ktorý mu vysvetlil z čoho žalovaná resp. postúpená pohľadávka pozostáva. Podľa jeho názoru nie
je povinnosťou správcu konkrétne špecifikovať v zmluve o ktoré konkrétne položky sa jedná, stačí, že
uvedie, že ide o pohľadávku z BMS.5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila tvrdiac, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným,
neurčitým, nejasným a nezrozumiteľným právnym úkonom. Táto nevykazuje obligatórne náležitosti
zmluvy tak, ako to vyžaduje zákon. Predmet zmluvy nebol jasne vyjadrený, vyšpecifikovaný a

domnievame sa, že iba odvolávka sa na nejaké konanie neznamená, že je pohľadávka riadne
špecifikovaná.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/305/2013, predovšetkým
samotnou namietanou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2019 i ostatnými listinami, ktoré

sú obsahom tohto spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na tunajšom súde bolo na základe žaloby doručenej súdu dňa 23.9.2013 pod sp.zn. 6C/305/2013
vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu D. Z. proti C. Z.. Predmetom
vyporiadania boli aktíva i pasíva patriace bývalým manželom a to nehnuteľnosti v Českej republike
v katastrálnom území Ž., investície manželov resp. pôvodného žalobcu do nehnuteľnosti v k.ú. Ú.,

hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnostiach, viacero zostatkov pôžičiek a úverov vedených u
rôznych bankových subjektov. Obsah masy bezpodielového spoluvlastníctva strany v priebehu konania
opakovane rozširovali a zužovali, uplatňovali návrhy na vydanie osobných vecí, na ktorých následne
netrvali.

8. V priebehu konania dňa 1.4.2019 správca konkurznej podstaty žalobcu súdu oznámil, že uznesením
Okresného súdu Košice I, pod sp.zn. 31OdK/79/2019 zo dňa 26.3.2019, bol na majetok pôvodného
žalobcu vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu podstaty bol ustanovený Mgr. Tomáš Szalontay, so
sídlom kancelárie Košice, Pražská 4. Uznesením sp.zn. 6C/305/2013-389 zo dňa 9.4.2019 tunajší súd
na návrh správcu konkurznej podstaty prerušil konanie o vyporiadanie BSM do právoplatného skončenia

konkurzného konania vedeného Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 31OdK/79/2019. Následne
po vykonaní ďalších procesných úkonov zo strany súdu uznesením sp.zn. 6C/305/2013-503 zo dňa
28.10.2020 tunajší súd rozhodol o zastavení konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vylúčení nároku postupníka I. G. na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn.
11C/67/2020. Náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2019 uzavretej medzi postupcom D. Z. zast.
konajúcou osobou Mgr. Tomášom Szalontayom, správcom konkurznej podstaty a postupníkom I. G. súd
zistil, že v bode I. "Úvodné ustanovenie" odsek 5 postupca vyhlásil, že v konkurznej veci uvedenej v
bode 3 tohto článku bola do súpisu všeobecnej podstaty zaradená súpisová zložka majetku - peňažná

pohľadávka v sume 12.000,- Eur s prísl. voči C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Ú. X, vzniknutá z právneho
dôvodu vyporiadanie BSM manželov D. Z. a C. Z., deň zapísania do súpisu 15.10.2019, dôvod zapísania
do súpisu: majetok, ktorý patril úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, súpis všeobecnej podstaty
bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 202/2019 zo dňa 8.10.2019. Táto peňažná pohľadávka je
predmetom súdneho konania medzi účastníkmi D. Z. a C. Z.Á. o vyporiadanie BSM, ktoré je vedené

Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 6C/305/2013. V odseku 6 je uvedené, že na súpisovú
zložku majetku podliehajúcu konkurzu v zmysle bodu 5 bolo vyhlásené ponukové konanie zverejnené
v OV č. 222/2019 dňa 18.11.2009, pričom v súlade s podmienkami ponukového konania bola zo strany
postupníka predložená ponuka na odkúpenie tohto majetku v hodnote 107,- Eur. V bode II "Predmet
kúpnej zmluvy" odsek 1 je uvedené, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie peňažnej pohľadávky

- celková suma istiny: 12,000,- Eur, pričom ako právny dôvod jej vzniku je uvedené vyporiadanie
BSM manželov. V bode IV "Osobitné ustanovenia" odsek 5 je zachytené vyhlásenie postupníka, ktorý
uvádza, že s právnym stavom pohľadávky sa dôkladne oboznámil a berie na vedomie, že výsledok
sporu o vyporiadanie BSM z ktorého pohľadávka plynie je neistý a rovnako je neistá vymožiteľnosť celej
pohľadávky.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

11. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnenímpostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

12. Podľa § 527 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu,
zodpovedá postupca postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď
sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú
pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.

13. Podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným

sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú

záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.Základnounormouupravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovaniajeustanovenie§132ods.

1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich. Strana, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho

že, tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

16. Ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka obsahuje náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú
platnosť prejavu vôle, pričom pre platnosť právneho úkonu podľa citovaného ustanovenia zákona sa

predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a predmet plnenia je
možný. Ustanovenie § 37 ods. 2 Obč. zákonníka uvádza prípad, keď neplatnosť právneho úkonu
sa nedotýka subjektu, ale predmetu právneho úkonu. Predmetom právneho úkonu je to isté, čo je
predmetom právneho vzťahu, na ktorého založenie, zmenu alebo zrušenie právny úkon smeruje.
Predmet zmluvného vzťahu, ako jeho podstatná náležitosť musí byť rovnako vyjadrený určite a

zrozumiteľne. Vychádzajúc z uvedeného je predmet právneho úkonu neurčitý, ak síce je vyjadrenie vôle
po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak toto nie je jednoznačné a tým je jeho vecný obsah neurčitý
a neurčitosť jeho obsahu nemožno preklenúť ani pomocou výkladových pravidiel v zmysle ust. § 35
Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3 Co/1951/2005 zo dňa
31.7.2006). Na rozdiel od nezrozumiteľnosti sa neurčitosť prejavu týka obsahovej stránky vôle. Právny

úkon, ktorého predmet nie je vyjadrený určito a zrozumiteľne je postihnutý absolútnou neplatnosťou a
nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo
zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Súd, prípadne iný orgán, musí na túto neplatnosť prihliadať
z úradnej povinnosti.
17. Zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka

dvojstranným právnym úkonom, pre ktorého platnosť zákon predpisuje písomnú formu a dodržanie
ďalších predpokladov. Súdna prax vo všeobecnosti zastáva právny názor, že predmetom zmluvy o
postúpení môže byť len existujúca určitá pohľadávka. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení
pohľadávky patrí označenie účastníkov zmluvy a označenie postúpenej pohľadávky. Táto musí byťoznačená spôsobom, z ktorého je možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postúpenia.
Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite, tak aby neboli zameniteľné s
inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli

pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Právna teória síce pripúšťa možnosť
špecifikácie písomným odkazom na inú listinu, avšak z tejto musí byť predmet úkonu objektívne (teda
každému, nie len zmluvným stranám ) poznateľný.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že žalobca sa stal stranou v spore

potom, čo mu bola správcom konkurznej podstaty pôvodného žalobcu postúpená pohľadávka
vyplývajúca z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a bol do pôvodného
konania pripustený uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6C/305/2013- 427 zo dňa 7.4.2020. Zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2019 bola síce v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka
uzavretá písomne, avšak podľa názoru súdu, predmet postúpenia (obligatórna náležitosť zmluvy o
postúpení pohľadávky) uvedený v článku II ods. 1 nie je vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne,

tak ako to predpokladá ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného článku vyplýva iba, že
predmetom tejto zmluvy je postúpenie peňažnej pohľadávky - celková suma istiny: 12.000,- Eur, pričom
akoprávnydôvodjejvznikujeuvedenévyporiadanieBSMmanželovsodvolanímsanaprebiehajúcispor
vedený tunajším súdom pod sp.zn. 6C/305/2013. I napriek tomu, že v bode I odsek 5 postupca uvádza,
že v konkurznej veci uvedenej v bode 3 tohto článku bola do súpisu všeobecnej podstaty zaradená

súpisová zložka majetku - peňažná pohľadávka v sume 12.000,- Eur s prísl. s odvolaním sa na súpis
všeobecnej podstaty úpadcu zverejnený v Obchodnom vestníku č. 202/2019 zo dňa 8.10.2019, nie je
možné riadne zistiť z čoho vlastne predmetná pohľadávka pozostáva. Vyjadrenie predmetu zmluvy je
všeobecné, nejasné, a čo bolo predmetom postúpenia nebolo zrejmé ani stranám sporu, čo vyplýva i z
prednesov priamo na pojednávaní. Fakt, že ani samotnému postupníkovi nebolo zrejmé akú pohľadávku

voči žalovanej vlastne nadobudol, čo teda vlastne tvorí predmet postúpenia, vyplýva z jeho písomných
odpovedí na výzvy súdu na ozrejmenie predmetu postúpenia, v ktorých sa iba všeobecne odvoláva
na obsah spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/305/2013 a k špecifikácii postúpenej pohľadávky navrhuje
vypočuť ako svedka pôvodného žalobcu D. Z., prípadne i správcu konkurznej podstaty úpadcu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 11.12.2019 je právnym úkonom, ktorého predmet nie je vyjadrený určito a zrozumiteľne, teda z tohto
dôvodu je tento právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou. Táto vychádza priamo zo zákona,
pôsobí od začiatku voči každému a nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Keďže súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti, žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol.

20. V závere súd uvádza, že žalobca si musel byť pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky zároveň
vedomý spornosti pohľadávky, pretože tento fakt vyplýva i bodu IV "Osobitné ustanovenia" odsek 5
zmluvy, kde je zachytené vyhlásenie postupníka, ktorý uvádza, že s právnym stavom pohľadávky sa

dôkladne oboznámil a berie na vedomie, že výsledok sporu o vyporiadanie BSM z ktorého pohľadávka
plynie je neistý a rovnako je neistá vymožiteľnosť celej pohľadávky. Toto podporuje i fakt týkajúci sa
kúpnej ceny pohľadávky, ktorá je k postupovanej pohľadávke (12.000,- Eur) nepomerne nízka (107,-
Eur), doslova iba symbolická. Otázkou ostáva či celý postup týkajúci sa konkurzného konania bol vo
vzťahu k žalovanej realizovaný korektne, keď správca speňažil v rámci konkurzného konania pôvodným

žalovaným iba tvrdenú, spornú pohľadávku voči nej a nevyporiadal BSM ako celok, pričom po súpise
majetku (aktív i pasív) mu muselo byť zrejmé, že výťažok ak vôbec nejaký bude, bude skutočne veľmi
nízkyaznajväčšoupravdepodobnosťounepostačíaninaúhradunákladovkonkurzu.Otom,žetomutak
bolosvedčívýsledokkonkurzu-oznámenie správcupodstatydlžníkaD.Z.zodňa19.1.2019uverejnené
v Obchodnom vestníku 248/2019 pod K111457 dňa 27.12.2019 v ktorom správca oznámil skončenie

konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata v uvedenej veci nepokryje náklady konkurzu, v dôsledku
čoho sa konkurz zrušil.

21. Podľa 153 ods. 1, 2, 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávaniaalebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné
definuje § 153 ods. 1, veta druhá C.s.p.. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala s obvyklou starostlivosťou (subjektívne hľadisko).

23. Žalobca v záverečnom prednese navrhol v prípade pochybností súdu o predmete postúpenia a

teda dôvodnosti žaloby vykonať dôkaz výsluchom svedka - správcu konkurznej podstaty úpadcu Mgr.
Tomáša Szalontaya. Proti tomuto návrhu, najmä včasnosti jeho vykonania, však protestovala žalovaná.
Súd v rámci svojej diskrečnej právomoci zavedenej ustanovením § 153 ods. 2 C.s.p. na tento návrh
neprihliadol, pretože bol toho názoru, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas a
jeho vykonanie by vyžadovalo potrebu ďalších úkonov a znamenalo by nutnosť odročenia a opätovného
nariadenia ďalšieho pojednávania. Žalobca mal aj v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p. povinnosť

úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú si riadne nesplnil a
to napriek tomu, že pojednávanie bolo opakovane predovšetkým z dôvodu vyhlásenia a predlžovania
núdzového stavu odročené.

24. Žalobca zároveň navrhol v konaní vykonať dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu D. Z., za účelom

ozrejmenia predmetu postúpenia a celkovej masy majetku v BSM. Návrh na výsluch svedka však
súd zamietol, pretože bol toho názoru, že tento dôkaz by v konečnom dôsledku nemal význam pre
meritórne rozhodnutie vo veci, vzhľadom k tomu, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky musí
byť dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadrený v samotnej písomnej zmluve (pod sankciou absolútnej
neplatnosti zmluvy) a tento nedostatok nemožno odstrániť ani svedeckou výpoveďou.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, jej súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi. Zaoberal sa i aplikáciou ust. § 257 C.s.p., avšak dôvody hodné osobitného
zreteľa pre ktoré by bolo možné žalobcu na náhradu trov konania nezaviazať zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.