Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205005
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1520205005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. F. G., nar. XX.XX.XXXX. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - X.a T. nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom 1. U. XXX/XX, M., t.č. bytom E. 9, V., zast. Advokátska kancelária KUHAJDA,
s.r.o., KAradžičova 47, Bratislava, IČO: 47 2 32 773 a otca - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K.
XXXX/X, V. , t.č.: F. XX, V., o návrh otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie o návrhu otca na zníženie výživného na mal. F..

II. Súd zamieta návrh matky na zvýšenie výživného na mal. F..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2020 domáhal zníženia výživného z dôvodu, že sa mu
znížil príjem.

2. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného otcovi z 100 eur

na 300 eur z dôvodu, že naposledy sa rozhodovalo o výživnom v roku 2010, dieťa medzi časom vyrástlo,
zvýšili sa potreby na jej výživu a výchovu, otec ňu neprejavuje žiadny záujem a aktuálne neplatí ani
súdom určené výživné. Matka ďalej uviedla, že doposiaľ spláca dlhy otca dieťaťa, preto má problém sa
riadne zamestnať.

3. Otec zobral svoj návrh v priebehu konania späť a matka ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím otca
súhlasili.

4. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že okrem F. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom OS
Lučenec sp. zn. 11P/715/2009, písomnými vyjadreniami účastníkov, potvrdeniami o príjme rodičov,
vykonaným dožiadaním na rakúsky súd za účelom zisťovania doby zamestnania otca v E., ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Naposledy bolo výživné na mal. F. upravené rozsudkom OS Lučenec č. k. 11P/715/2019 - 24 zo dňa
29.3.2010 (právoplatný 24.05.2010), kedy bola maloletá zverená matke a otcovi bolo určené výživné
na dieťa po 100 eur mesačne. Matka poberala v tom čase rodičovský príspevok XXX,XX eur a rodinnéprídavky 21,25 eur mesačne. V. v X - izbovom byte aj so svojimi rodičmi a prispievala im na bývanie XX
eur mesačne. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Vtedy v konaní tvrdil, že podniká
ako E.u a že má brutto mesačný príjem XXXX eur. V tom čase splácal auto na leasing, kde bola mesačná

leasingová splátka XXX eur. Okrem mal. F. mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. G. ( nar.
XX.X.XXXX) v sume XXX eur mesačne a k mal. U. ( nar. XX.XX.XXXX), s ktorým a jeho matkou žil v
jednej domácnosti.

7. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav, ani jednému nevznikla ďalšia

vyživovacia povinnosť. Otec má určené výživné na mal. U. v sume XXX eur a na mal. G. v sume XX
eur. D. súdu uviedol, že aktuálne na každé svoje dieťa posiela mesačne výživné po XX eur. Otec taktiež
potvrdil, že s mal. F. sa nestretáva a sám má vyhlásený osobný bankrot.

8. Matka býva sama s mal. F. v garsónke, s ktorou má mesačné výdavky vrátane energií v sume XXX
eur. U. je od XX.XX.XXXX evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi.

Mesačne poberá rodinné prídavky po XX,XX eur a daňový bonus. Podľa jej písomného vyjadrenia k
návrhu ( čl. 56) si vie brigádnicky zarobiť netto XXX eur. Na pojednávaní súdu dodala, že sumu XXX
eur zarábala pred epidemiologickou situáciou, ale aktuálne je jej príjem mesačne netto cca XXX eur.

9. Otec pracoval X rokov v E. ako pomocný kuchár, avšak po zatvorení reštaurácie stratil v E. prácu.

V E. v reštaurácii golfového klubu pracoval najprv ako umývač riadu. Podľa vyjadrenia otca u tohto
zamestnávateľa mal príjem cca XXXX eur brutto, ale jeho bývalý zamestnávateľ vyhlásil bankrot. Podľa
otca išlo o sezónnu prácu, lebo robili vždy do decembra a v mesiacoch január a február boli doma.
Otec má vzdelanie v potravinárskom odbore, je vyučený biochemik. Otec ďalej tvrdil, že dlho čakal
na výstupné listiny od zamestnávateľ a v E., preto sa nemohol na F. zamestnať ani zaevidovať ako

nezamestnaný. Od 12.10.2020 pracuje na skrátený pracovný úväzok XX hodín týždenne v V. s.r.o.,
pracuje od X,XX hod. do XX,XX hod. Z obsahu potvrdenia spoločnosti V. s.r.o.-XXA z XX.X.XXXX súd
zistil ( čl. XX), že otec dieťaťa je zamestnaný u nich od XX.XX.XXXX na skrátený pracovný záväzok, XX
hodín týždenne a má uzavretý pracovný pomer do XX.X.XXXX. P. potvrdenia od toho zamestnávateľa
mal za obdobie XX/XXXX - X/XXXX netto mesačný príjem XXX,XX eur. Z obsahu pracovnej zmluvy zo

dňa XX.X.XXXX doloženie otcom súd zistil, že pracuje aj u zamestnávateľa F. facility service, s.r.o. od
XX.X.XXXX na dobu určitú do XX.X.XXXX ako pracovník v sklade za mesačnú mzdu XX,XX eur brutto,
netto mesačne XX,XX až XX,XX eur. Podľa otca nadčasy v V. s.r.o. pracuje práve cez túto pracovnú
agentúru F. facility service, s.r.o. Z dodatku č. X k tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že otcovi sa zmenila
pracovná pozícia u zamestnávateľa na dokladača s účinnosťou od X.X.XXXX.

Otec predložil na poslednom pojednávaní súdu dohodu o pracovnej činnosti z XX.XX.XXXX od
zamestnávateľa U., s.r.o., v zmysle ktorej mal pracovať ako pomocná sila na dobu určitú, do
XX.XX.XXXX, s odmenou X,XX eur za hodinu. P. vyjadrenia otca v tejto firme pracoval reálne na XX
hodinové zmeny v krátkom a dlhom týždni ako pomocník v kuchyni fastfoodu. V zmysle dohody so
zamestnávateľom mal zarábať mesačne brutto XXX eur ale dostával na ruku len XXX eur netto. Podľa

vyjadrenia otca nebol u tohto zamestnávateľa spokojný s ohodnotením, preto z vlastnej iniciatívy u neho
skončil koncom augusta XXXX.
V závere otec uviedol, že aktuálne za zaúča v inej firme so zameraním na gastronómiu, reštaurácii.
Zmluvubudepodpisovaťažbudúcitýždeň,alenevedelsúduuviesťaninázovzamestnávateľa,uktorého
by mal údajne pracovať (neskôr uviedol: fastfood veselá kačka). Podľa slov otca by tam mal mať netto

mesačný príjem v 3 mesačnej skúšobnej dobe XXX eur a ďalej „ je to vec dohody a záleží to na ňom“.

9.1. Otec býva v podnájme v X - izbovom byte s družkou, jej XX-ročnou dcérou a dvomi vnúčatami,
pričom mesačné výdavky na nájom bytu sú XXX eur vrátane energií. Jeho družka má brutto mesačný
príjem XXX eur a pracuje tiež v V. s.r.o. Y. má vnúčatá zverené do starostlivosti súdnou cestou a preto

na ne poberá aj dávky. Otec mal. F. nemá žiadne problémy, ktoré by mu bránili pracovať.

9.2. Otec predložil súdu listinu v nemeckom jazyku bez prekladu, bez úradnej pečiatky alebo pečiatky
jeho zamestnávateľa. Z., že toto je jediný doklad, ktorý má k dispozícii na preukázanie, že pracoval
v E.. Z obsahu listiny ( nikým a ničím neoverenej) súd zistil, že by to mal byť elektronický výstup z

dátového systému sociálneho poistenia a že otcovi bolo ukončené sociálne poistenie v E. XX.XX.XXXX.
Vzhľadom na tvrdenia otca o jeho niekoľko ročnom zamestnaní v E. a nedoloženie žiadnych listín súd
vykonal dožiadanie na rakúsky súd žiadajúc o súčinnosť pri zisťovaní zamestnávateľa otca. Dožiadaním
súd cez rakúsky súd (C. F. S.) zistil, že otcov zamestnávateľ v E. bol I. & F. T. T. ( s.r.o.) so sídlomv obci T. a to v obdobiach od XX.XX.XXXX nasledovne: XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX -
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX - XX.X.XXXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, naposledy v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. Z toho vyplynulo, že

od XX.XX.XXXX nie je otec evidovaný v rakúskom sociálnom systéme ako zamestnanec.

10. Z obsahu upovedomenia správkyne L.. X. M. z XX.XX.XXXX súd zistil , že uznesením OS V. I
bol v konaní sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX vyhlásený konkurz na majetok otca ako dlžníka. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 27.11.2020 a účinky konkurzu nastali 28.11.2020.

Otec si v zozname veriteľov uviedol aj svoju dcéru F. a preto ho správca v rámci upovedomia upozornil
na to, že v zmysle XXXe ZoKR je jeho vyživovacia povinnosť však nedotknuteľnou pohľadávkou.

11. Právny zástupca matka dal súdu do pozornosti, že otec dlží na výživnom za máj XXXX sumu XX eur,
za jún, júl a august XXXX plaitl výživné po XX eur mesačne, preto má celkový nedoplatok na bežnom
výživnom v sume XXX eur ( k 07.09.2021).

12. Mal. F. je X. E.y. Na začiatku školského roka jej matka platila za pracovné školské zošity a za
ostatné školské pomôcky cca XXX eur, ZRPŠ v sume 50 eur. Od leta XXXX má dieťa tráviace problémy,
je sledovaná na pD. lW.zu), preto sa v škole nestravovala a matka jej denne pripravuje vhodnú stravu.
S tým má matka zvýšené náklady, lebo musí kupovať špeciálne potraviny. Matka uviedla, že stále ešte

len prebieha proces testov na potravinovú alergiu. Maloletá navštevuje záujmové krúžky - tanečný a
divadelný, s čím má matka mesačné výdavky v sume 82 eur. ďalšie výdavky má na dieťa na električenku
v sume 13,60 eur na mesiac, na telefón 8 eur mesačne, od marca XXXX matka dcére šetrí na sporiaci
účet po 20 eur mesačne. Výdavky na drogériu maloletej matka uviedla v sume XX eur, na stravu 200
eur. Dieťa nosí od septembra XXXX strojček, s čím mala matka výdavky 333 eur a otca dieťaťa o tom

informovala. Matka poukázala i na to, že z dôvodu dištančnej formy štúdia mala výdavky na dieťa aj s
zakúpením výpočtovej techniky. Tiež má výdavky pre dcéru na lieky, vitamíny, kultúru.

Matka dala súdu do pozornosti, že za posledné tri roky nebol otec s dcérou vôbec v kontakte, nezaujímal
sa o ňu, neposiela jej žiadne ndarčeky ani len na jej sviatky. Ďalej uviedla, že aj keď bol otec zamestnaný

v E., tak si vyživovaciu povinnosť paltil len striedmo.

13. V záverečnom vyjadrení otec žiadal zastaviť konanie o jeho návrhu na zníženie výživného z dôvodu
späťvzatia návrhu. Matka trvala na zvýšení výživného, samotnú výšku ponechala na úvahe súdu.
Kolízny opatrovník sa nevyjadril k návrhu matky na zvýšenie výživného otcovi konštatujúc, že dieťa má

svoje potreby.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje

rodičompovinnosťzvyšovaťživotnúúroveňdieťaťa.Nadruhejstraneajsúmajetkovépomerypovinného
rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho
povinného rodiča.

16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

23. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

24. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

25. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

26. Otec zobral návrh na zníženie výživného v celom rozsahu späť po otvorením pojednávania , kolízny
opatrovník aj matka s tým súhlasili, preto súd na základe uvedeného konanie o návrhu na zníženie
výživného v zmysle § 29 ods. 1 CMP zastavil.

27. Predmetom konania ( po späťvzatí návrhu otca) ostal návrh matky na zvýšenie výživného na mal.
F. z 100 eur na 300 eur mesačne.

28. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby

dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným

stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania
a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik

novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

29. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného

tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

30. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 10 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného
na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov a vtedy bolo
výživné na F. určené v sume 100 eur mesačne. Súd zistil, že u dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom,že mal. F. nastúpila na základnú školu, aktuálne je v ôsmom ročníku. Maloletá má podľa matky problémy
so stravou, ale súdu nedoložila žiadne doklady svedčiace o tom, či bola maloletej už určená diagnóza
resp. intolerancia na nejaké potraviny alebo aké vyšetrenia doposiaľ absolvovala a u akých lekárov. Otec

však nerozporoval tvrdenia matky, preto si súd ustálil, že u maloletej pretrvávajú problémy a intolerancia
na presne nedefinované potraviny. Nosí zubný strojček. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene
pomerov u maloletej, ktoré by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného na ňou požadovanú
sumu.

31. Ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenili, nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil z cca 185,47 eur (164,22
eur a rodinné prídavky 21,25 eur mesačne) na sumu 500 eur netto mesačne ( resp. 700 eur pred
covidopatreniami),ktorézarábalenbrigádnicky,avšakmatkaosvojichpríjmochneodložilažiadnelistiny
na preukázanie svojich tvrdení. Súd mal jedine preukázané, že je evidovaná ako nezamestnaná od

26.10.2020. Matka tiež poberá na dieťa mesačne rodinné prídavky po 25,50 eur. Otec navyše maloletej
nič neplatí, dlhší čas jej neplatí ani riadne výživné, ale len po 30 eur mesačne, o dieťa neprejavuje žiadny
záujme, už skoro tri roky sa s dcérou nevidel.

33. Otcov netto mesačný príjem sa znížil z cca XXXX eur netto ( XXXX eur brutto) na sumu XXX eur, ale

podľa jeho posledných vyjadrení by mal začať zarábať viac, pritom súdu pracovnú zmluvu nepredložil. V
konaní otec uvádzal, že začal platiť na dieťa výživné svojvoľne po 30 eur na miesto 100 eur, lebo sa mu
znížil príjem, ale na druhej strane neuviedol prečo v čase jeho zamestnania práce v E. neplatil svojvoľne
na dieťa vyššie výživné než XXX eur určených súdom. O. v konaní riadne súdu nepreukázal svoj príjem,
resp. súd zastáva názor , že ak by reálne mal záujem, tak by aj v čase , keď pracoval v V. s.r.o. našiel

v hlavnom meste Bratislava či v E. prácu za viac ako 400 eur, ktoré v konaní súdu deklaroval ak osvoj
príjem. Súd však dodáva, že otec súd nepresvedčil, že by pracoval len za 400 eur mesačne a pokiaľ by
aj takýto príjem mal, súd by musel vyhodnotiť jeho konanie ako nezáujem nájsť si riadne zamestnanie,
či dobrovoľné vzdanie sa vyššieho príjmu. Na poslednom pojednávaní opäť tvrdil, že mal istý čas príjem
cca XXX eur netto a že začal opäť pracovať u iného zamestnávateľa. Súd mal preukázané, že otec nemá

žiadne zdravotné problémy či v starostlivosti žiadne svoje maloleté deti, ktoré skutočnosti by mu bránili
hľadať a nájsť si prácu mimo obvodu svojho terajšieho bydliska. Súd je toho názoru, že je v možnostiach
a schopnostiach otca dosahovať príjem vyšší než je naposledy ním deklarovaná suma okolo 650-700
eur. Preto súd pristúpil u otca k určeniu potencionálneho príjmu, avšak je žiaľ limitovaný jeho vzdelaním
a pracovnými skúsenosťami v oblasti gastronómie. Z všeobecnej súdnej praxe vyplýva, že zamestnanci

ako otec aktuálne zarábajú na pracovnom trhu na Slovensku cca najviac do 1000 eur netto.

34. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. F., skúmal objektívnosť jej mesačných výdavkov a
či jej otec aj niečím naviac prispieva. U.. F. bola v roku XXXX pri poslednom rozhodovaní v osobnej
starostlivosti matky, ktorá s ňou bola na rodičovskej dovolenke. Matka bývala u svojich rodičov, ktorým

prispievala na bývanie sumou XX eur mesačne. V súčasnosti je F. žiačkou základnej školy. U. primerane
veku vyrástla, zvýšili sa výdavky na ošatenie, stravu, hygienické potreby. Súd sa osobitne zaoberal
všetkými výdavkami na dieťa, ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť.
Z poplatkov spojených s bývaním v byte u matky súd uznal len polovičný výdavok cca v priemere
vo výške XXX eur. Taktiež všetky matkou uvádzané výdavky súd vyhodnotil ako objektívne vrátane

dlhodobo navštevovaných krúžkov.

35. Napriek zisteniam, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu a u otca k zníženiu príjmu oproti poslednému
rozhodovaniu v roku XXXX a F. nastúpila medzičasom na základnú školu, dospel súd k záveru, že tu nie
je dôvod na zvýšenie výživného otcovi. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie ( zníženie) výživného

vychádza z zaužívanej súdnej praxe pre výpočet výživného a až následne sekundárne vyhodnocuje
zmenuskutkovýchokolností,objektívnosťvýdavkovnadeti,potrebučinutnosťzvýšiťvýživnépovinnému
rodičovi. Súd primárne pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania
výživného,ževýživnésaurčujeprižiakochzákladnejškolyakojeF.(pozn.súdurozpätieplatípredetiod
narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky) v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet

detí, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. F. ďalej vychádzal z ním ustáleného potencionálneho
príjmu otca v sume XXXX eur netto mesačne. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil,
že XX % z čistej potencionálnej mesačnej mzdy otca 1000 eur je v sume XXX eur. Nakoľko sú na otca
výživou odkázané tri maloleté deti, súd musel prihliadať na fakt, že so sumou XXX eur je treba pracovaťpri troch deťoch a preukázateľne má určené výživné na zvyšné dve deti po XXX eur a XX eur . Z tohto
dôvodu súd žiaľ nemal možnosť otcovi zvýšiť výživné na mal. F.. Z. určené výživné považuje súd nateraz
za primerané reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa

má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. Na základe týchto dôvodov
súd návrh matky zamietol v celom rozsahu.

36. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.