Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1520205005.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - X. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom 1. U. XXX/XX, M., t.č. bytom E. 9, V., zast. R. kancelária KUHAJDA, s.r.o.,
Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 2 32 773 a otca - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. XXXX/
X, V. , t. č.: F. XX, V., o návrh otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného na
mal. F., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. F. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 150 eur

mesačne s účinnosťou od 07.09.2020 do 31.08.2022 a od 01.09.2022 na sumu 170 Eur mesačne, ktoré
je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.09.2020 do 31.08.2022 v sume 1.190 eur
súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 33 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
počínajúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia

III. Vo zvyšku súd návrhy matky zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/715/2019-24 zo dňa
29.03.2010 v časti výšky výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd začal konanie dňa 07.09.2020 doručením návrhu otca na úpravu výšky výživného. Neskôr zobral
svoj návrh na zníženie výživného späť, v tej časti je konanie právoplatne zastavené. Matka však zotrvala

na svojom návrhu na zvýšenia výživného otcovi z 100 eur na 300 eur mesačne z dôvodu uplynutia času,
od kedy sa naposledy upravovala výška výživného na dieťa. Od roku 2010 sa zvýšili výdavky na dieťa
a otec o maloletú nejaví žiadny záujem.

2. Otec prejavil ochotu platiť zvýšené výživné najviac v sume 120-130 eur mesačne z dôvodu, že má
ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

3. KS v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 11CoP/404/2021-154 z 29.04.2022 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 68P/91/2020 -134 z 7.9.2021 vo výrokoch II. ( zamietnutý návrh na zvýšenie) a
III. (trovy konania) a vrátil vec na prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súd postupujúc v intenciách
odvolacieho súdu a súd viazaný jeho pokynmi zopakoval a doplnil dokazovanie.4.Súdvykonaldokazovanievýsluchomrodičovikolíznehoopatrovníka,pripojeným spisomOSLučenec
sp.zn.11P/715/2009,rodnýmlistomdieťaťa,písomnýmivyjadreniami účastníkov,potvrdeniamiopríjme

rodičov, vykonaným dožiadaním na rakúsky súd za účelom zisťovania doby zamestnania otca v E.,
potvrdením o nástupe dieťaťa na strednú školu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav:

5. O výživnom na mal. F. naposledy rozhodol OS Lučenec rozsudkom č. k. 11P/715/2019 - 24 zo dňa

29.3.2010 (právoplatný 24.05.2010), maloletá bola zverená matke a otcovi bolo určené výživné na dieťa
100 eur mesačne. Matka poberala rodičovský príspevok XXX,XX eur a rodinné prídavky XX,XX eur
mesačne, bývala v X - izbovom byte aj so svojimi rodičmi a prispievala im na bývanie XX eur mesačne.
Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba (F.). Vtedy v konaní tvrdil, že podniká ako E. a má brutto
mesačný príjem XXXX eur. V tom čase splácal auto na leasing, kde bola mesačná leasingová splátka
330 eur. Okrem mal. F. mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k mal. G. ( nar. XX.X.XXXX) a k mal. U.

( nar. XX.XX.XXXX), po XXX eur mesačne.

6. V súčasnom období matka nezmenila svoj osobný stav, otec sa oženil dňa XX.XX.XXXX, ani jednému
rodičovinevzniklaďalšiavyživovaciapovinnosť.Otecmáurčenévýživnénamal.U.vsumeXXXeurana
mal. G. v sume XX eur. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec sa s mal. F. nestretáva.

7. Matka býva sama s mal. F. v garsónke, s ktorou má mesačné výdavky vrátane energií v sume
XXX eur. Od XX.XX.XXXX je evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi.
Mesačne poberá rodinné prídavky, v čase začatia konania to bola suma XX,XX eur, od X/XXXX po
XX,XX eur, v X/XXXX v sume XXX eur, od X/XXXX v sume XX eur mesačne, tiež daňový bonus. P. jej

písomného vyjadrenia k návrhu ( čl. 56) si vie brigádnicky zarobiť netto XXX eur. Na pojednávaní dňa
07.09.2022 súdu uviedla, že sumu XXX eur zarábala pred epidemiologickou situáciou, ale aktuálne je
jej príjem mesačne netto cca 500 eur. Matka určila, že má mesačné výdavky v sume sume 350 eur a
to: strava 100 eur, ošatenie a obuv 20 eur, drogéria 20 eur, doprava 30 eur, mobil 20 eur, náklady na
bývanie 160 eur ( polovica z nákladov 320 eur).

8. Otec pracoval X rokov v E. ako P.r, po zatvorení E. prácu. V Rakúsku v reštaurácii golfového klubu
pracoval najprv ako umývač riadu, mal príjem cca XXXX eur brutto, bývalý zamestnávateľ vyhlásil
bankrot. Otec nepredložil riadny listinný dôkaz o výške svojho príjmu v E., resp. ani len výpis z jeho účtu,
na ktorom by bolo možné identifikovať sumy zasielané mesačne zamestnávateľom. Podľa otca išlo o

sezónnu prácu, v mesiacoch január a február bol doma. Otec má vzdelanie v potravinárskom odbore, je
vyučený biochemik. Otec tvrdil, že sa nemohol na F. zamestnať ani zaevidovať ako nezamestnaný, lebo
dlho čakal na výstupné listiny od zamestnávateľa v E.. Od XX.XX.XXXX pracoval na skrátený pracovný
úväzok XX hodín týždenne v V. s.r.o., od X,XX hod. do XX,XX hod. ( čl. XX), pracovný pomer mal
dohodnutý do XX.X.XXXX. P. potvrdenia od toho zamestnávateľa (V. s.r.o.) mal za obdobie XX/XXXX -

X/XXXX netto mesačný príjem XXX,XX eur. Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX doloženej
otcom súd zistil, že pracoval u zamestnávateľa F. facility service, s.r.o. od XX.X.XXXX na dobu určitú
do XX.X.XXXX ako pracovník v sklade za mesačnú mzdu XX,XX eur brutto, netto mesačne XX,XX až
XX,XX eur. P. otca práve cez túto pracovnú agentúru F. facility service, s.r.o. pracuje v V. s.r.o. nadčasy. Z
dodatku č. X k tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že otcovi sa zmenila pracovná pozícia u zamestnávateľa

na dokladača s účinnosťou od X.X.XXXX.
D. predložil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súdu dohodu o pracovnej činnosti z XX.XX.XXXX
od zamestnávateľa U., s.r.o., v zmysle ktorej mal pracovať ako pomocná sila na dobu určitú, do
XX.XX.XXXX, s odmenou X,XX eur za hodinu. P. vyjadrenia otca v tejto firme pracoval reálne na XX
hodinové zmeny v krátkom a dlhom týždni ako pomocník v kuchyni fastfoodu. V zmysle dohody so

zamestnávateľom mal zarábať mesačne brutto XXX eur ale dostával na ruku len XXX eur netto, nebol
spokojný s ohodnotením, preto z vlastnej iniciatívy skončil koncom augusta XXXX. D. na poslednom
pojednávaní predložil z firmy U., s.r.o. výplatnú pásku za X/XXXX, z ktorej vyplýva jeho netto mzda
XXX,XX eur.
Na pojednávaní XX.XX.XXXX otec tvrdil, že sa zaúča v inej firme v reštaurácii, zmluvu nemal ešte

podpísanú, mal by mať netto mesačný príjem v skúšobnej dobe XXX eur mesačne. K. doklad o svojich
tvrdeniach nepreukázal.8.1. Otec býva v podnájme v X - izbovom byte s manželkou, manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. P.
súdu nájomnú zmluvu z XX.X.XXXX, na ktorej je uvádzaný ako nájomca spolu s K. B., pritom byt sa
prenajímal na bývanie dvom dospelým osobám a neplnoletému synovi nájomkyne. P. aj novú nájomnú

zmluvu, v ktorej je predmetom nájmu ten istý byt. K. je datovaná zo strany otca a nájomkyne „K. B.“
dňa XX.XX.XXXX, podpísaná len nájomcami. D. to odôvodnil tým, že zmluva im bola poslaná e mailom,
podpísali ju a bude ju podpisovať ešte prenajímateľ. D. je v zmluve uvedené, že sa byt prenajíma dvom
dospelým osobám a nepln. synovi nájomkyne. D. to považuje za chybu. D. má mesačné výdavky s
bývaním XXX eur, výdavky na televíziu, TV, káblovku spolu XXX,XX W. mes.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že býva aj s XX-ročnou dcérou manželky a jej dvomi vnúčatami,
pričom mesačné výdavky na nájom bytu sú XXX eur vrátane energií. L. manželka mala brutto mesačný
príjem XXX eur a pracovala tiež v V. s.r.o. D. ďalej tvrdil, že ona má vnúčatá zverené do starostlivosti
súdnou cestou a preto na ne poberá dávky.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX preukázal otec, že jeho manželka mala v V. s.r.o. za X/XXXX až X/
XXXX netto mesačný príjem XXX,XX eur. D. v rámci konania ku svojim pomerom uviedol, že platil za

kamenárske práce v súvislosti s hrobom jeho rodičov celkovo X.XXX,XX eur ( XXX eur + XXX eur) v
X/XXXX a predložil k tomu i doklad. U. uviedol, že z príjmu v O. má aj nejaké úspory a že aktuálne si
dáva robiť druhé zuby, s čím bude mať výdavky cca XXX eur. Na poslednom pojednávaní otec uvádzal,
že v spoločnej domácnosti s nimi býva XX ročná dcéra jeho manželky, ktorá ide na operáciu. D. nemá
žiadne problémy, ktoré by mu bránili pracovať.

X.X. Otec predložil súdu listinu v nemeckom jazyku bez prekladu, bez úradnej pečiatky alebo pečiatky
jeho zamestnávateľa. Z., že toto je jediný doklad, ktorý má k dispozícii na preukázanie, že pracoval
v E.. Z obsahu listiny ( nikým a ničím neoverenej) súd zistil, že by to mal byť elektronický výstup z
dátového systému sociálneho poistenia a že otcovi bolo ukončené sociálne poistenie v E. XX.XX.XXXX.

X. na tvrdenia otca o jeho niekoľko ročnom zamestnaní v E. a nedoloženie žiadnych listín súd vykonal
dožiadanie na rakúsky súd žiadajúc o súčinnosť pri zisťovaní zamestnávateľa otca. Y. súd cez rakúsky
súd (C. F. S.) zistil, že otcov zamestnávateľ v E. bol I. a F. T. T. ( s.r.o.) so sídlom v obci T. a to v obdobiach
od XX.XX.XXXX nasledovne: XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX -
XX.X.XXXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX,

naposledy v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. Z toho vyplynulo, že od XX.XX.XXXX nie je otec
evidovaný v rakúskom sociálnom systéme ako zamestnanec.
X.X. Z obsahu otcom doloženého potvrdenia z XX.X.XXXX o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti za rok XXXX vyplýva, že otec mal: a) úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov XXXX,XX
eur, b) čiastkový základ dane XXXX,XX eur, c) ako zamestnávateľa mal uvedenú firmu V. s.r.o. Z obsahu

otcom doloženého potvrdenia z XX.X.XXXX o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti
za rok XXXX vyplýva, že otec mal: a) úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov XXX,XX eur, b) čiastkový
základ dane XXX,XX eur, c) ako zamestnávateľa maj uvedenú firmu F. facility services s.r.o.

X. Otec pracuje od XX.XX.XXXX v O. ako zámočník, na základe pracovnej zmluvy cez pracovnú

agentúru na dobu určitú jedného roka. Má netto mesačný príjem ( podľa ním doloženej listy neopatrenej
pečiatkou zamestnávateľa) v sume X.XXX,XX eur. P. vyjadrenia otca je u zamestnávateľa možnosť
predlžovania pracovnej zmluvy, ale on o to záujem nemá, chce sa vrátiť na Slovensko, kde však ešte
nemá žiadnu prácu dohodnutú. Otec odôvodnil svoj nezáujem ostať pracovať v O. tým, že je tam veľa
cudzincov a sú tam zlé vzťahy. Chodí z O. domov každý druhý týždeň. V Nemecku býva na ubytovni,

za ktorú platí zamestnávateľovi mesačne XXX,XX W. tak, že suma je priamo zrážaná z jeho mzdy. D.
má ušetrené finančné rezervy, ak by si hneď po návrate do SR nenašiel prácu.

10. Zhodným vyjadrením rodičov mal súd preukázané, že po celú dobu práce v O. otec aj napriek jeho
príjmu ničím navyše na dcéru neprispel, ani len na lekárske výkony súvisiace s jej zubným strojčekom,

či nejakými darčekmi na sviatky. Podľa tvrdenia otca sa úplne prestal stretávať s dcérou pred X-X rokmi,
lebo dcéra ho odmieta. Otec zaplatil výživné v mesiaci júl XXXX v sume XXX eur a v auguste XXXX
sumu XXX eur. D. si tým plne dosplácal dlh na výživnom na dieťa, lebo isté obdobie zasielal len cca
30 eur mesačne na výživu dcéry.

11. Z obsahu upovedomenia správkyne JUDr. X. M. z XX.XX.XXXX súd zistil , že uznesením OS V. I
bol v konaní sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX vyhlásený konkurz na majetok otca ako dlžníka. P. uznesenie
bolo zverejnené v D. vestníku XX.XX.XXXX a účinky konkurzu nastali XX.XX.XXXX. D. si v zoznameveriteľov uviedol aj mal. F., ale správca ho upozornil, že jeho vyživovacia povinnosť je nedotknuteľnou
pohľadávkou.

12. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. z XX.X.XXXX vyplýva, že otec od X.X.XXXX
nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok.

13. Mal. F. bola v čase začatia konania ohľadom úpravy výšky výživného žiačkou 8. ročníka základnej
školy. Na začiatku školského roka jej matka platila za pracovné školské zošity a za ostatné školské

pomôcky cca XXX eur, K. v sume XX eur. Od leta XXXX má tráviace problémy, je sledovaná na
potravinovú intoleranciu ( lepok a laktózu), preto sa v škole nestravovala, matka kupovala špeciálne
potraviny, denne jej pripravovala vhodnú stravu, s čím mala zvýšené náklady. U. navštevovala tanečný
a divadelný krúžok, s čím boli mesačné výdavky XX eur. U. výdavky mala na dieťa na električenku
mesačneXX,XXeur,natelefónXeurmesačne,nadrogériuXXeur(máproblémyspleťoupocelomtele,
preto používa sprchové šampóny pre atopikov (napr. bioderma, larocher), na stravu XXX eur, na lieky,

vitamíny, kultúru, od marca XXXX matka dcére šetrí XX eur mesačne. Y. nosí od septembra XXXX zubný
strojček, s čím mala matka výdavky XXX eur a otca dieťaťa o tom informovala, otec ničím navyše na
tento výdavok neprispel. Z dôvodu dištančnej formy štúdia mala matka výdavky na dieťa aj s zakúpením
výpočtovej techniky. U. je alergická na pšenicu, v školskej jedálni má zabezpečenú bezlepkovú stravu.
U. nastúpila od septembra XXXX študovať do 1. ročníka na bilingválne gymnázium, čím sa zvýšili matke

výdavky na dieťa. P. matky maloletá videla otca naposledy vo veku svojich X rokov, posledné X roky
nepíše otec ani k sviatkom. Y. ešte chodí na tanečnú a divadelný krúžok, každé X mesiace absolvuje
kontrolné vyšetrenie u lekára ohľadom zubného strojčeka a vždy dopláca XX eur až do XX eur, na
gynekologické a kožné kontroly, kde na lieky dopláca cca XX eur na X mes. U. dala súdu do pozornosti,
že za posledné tri roky nebol otec s dcérou vôbec v kontakte, nezaujímal sa o ňu, neposiela jej žiadne

darčeky ani len na jej sviatky. U. uviedla, že aj keď bol otec zamestnaný v E., tak si vyživovaciu povinnosť
platil len striedmo.
Z obsahu lekárskej správy lekárky mal. F. z X.X.XXXX vyplýva, že u nej nebola zistená celiakia, ale
má opakované bolesti brucha, slabšiu výživu. V. jej zistené alergie na pele sezóny, je potrebná liečba
antihistamikami.

U. vyčíslila mesačné výdavky na dieťa v celkovej v sume XXX eur, ktorá pozostáva z: nákladov na
bývanie XXX eur, nákladov na stravu XXX eur, ošatenie a obuv XX eur, drogéria XX eur, doprava XX
eur, mobil XX eur krúžky XX eur ( tanečný XX eur a divadelný XX eur), ostatné náklady XX eur na
školské potreby, kultúra, výlety a iné.; ďalej nepravidelné výdavky určila sumou XX eur ( pr.: zubný lekár

a strojček, doplatky za lieky a lekárske vyšetrenia, C. karta, ...).

XX. V záverečnom vyjadrení otec uviedol, že sa dlhšiu dobu výživné nezvyšovalo, prejavil ochotu
súhlasiť s zvýšením výživného na XXX-XXX eur mesačne, ale poukazoval na fakt, že on má vyživovacie
povinnosti k trom maloletým deťom. U. v závere dodala, že otec sa aktuálne okrem plateného výživného

XXX eur mesačne ničím iným nepodieľa na výžive a výchove pre maloletú. R. by zvýšiť výživné v časti
na čas do skončenia dieťaťa základnej školy a ďalšie zvýšenie od nástupu dieťaťa na strednú školu. M.
opatrovník žiadal zvýšiť výživné otcovi na XXX eur mesačne.

J. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v O. Q. XX. novembra XXXX vyhlásený pod č. XXX/XXXX

Zb. v článku X ods. X ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

16. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery,

súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje
rodičompovinnosťzvyšovaťživotnúúroveňdieťaťa.Nadruhejstraneajsúmajetkovépomerypovinného

rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho
povinného rodiča.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na mal. F. z 100 eur na 300 eur mesačne.

27. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na

ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania

a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

28. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

29. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 12 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného
na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov a bolo výživné
na F. určené v sume 100 eur mesačne. Súd zistil, že u dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že mal.
F. absolvovala základnú školu, aktuálne nastúpila na strednú bilingválnu školu. Maloletá má problémy
so stravou, čomu musela matka prispôsobiť aj kvalitu kupovaných potravín. Otec nerozporoval tvrdenia

matky, preto si súd ustálil, že u maloletej pretrváva problémová reakcia na niektoré potraviny. Maloletá
nosí zubný strojček, na ktorý jej otec ničím neprispel, aj keď od septembra 2021 pracoval v O. a sám
si dal urobiť druhé zuby. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u maloletej, ktoré by
odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného na ňou požadovanú sumu. Otec sa vôbec s maloletou
nestretáva, neprejavuje o ňu záujem, nepodieľa sa na starostlivosti o dieťa, ničím navyše na maloletú
neprispieva a ani neprispieval, keď pracoval v E.. Dlhší čas jej neplatil ani riadne výživné, svojvoľne len

30 eur mesačne, aktuálne má nedoplatok na výživnom vyrovnaný.

30. Rodičom nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti, otec uzatvoril manželstvo. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil z cca 185,47 eur (164,22 eur a rodinné
prídavky 21,25 eur mesačne) „minimálne“ na sumu 500 eur netto mesačne ( resp. 700 eur pred

covid opatreniami), ktoré zarába len brigádnicky, avšak matka o svojich príjmoch nedoložila žiadne
listiny na preukázanie svojich tvrdení. Súd mal jedine preukázané, že je evidovaná ako nezamestnaná
od 26.10.2020. Matka tiež poberá na dieťa mesačne rodinné prídavky aktuálne po 30 eur mesačne.
Deklarovala v konaní mesačné výdavky na seba a dieťa v celkovej sume X.XXX eur mesačne ( v sume
XXX eur a + XXX eur), preto si súd ustálil, že jej mesačný príjem musí byť aspoň v predmetnej sume.

31. Keďže súd posudzoval pomery u rodičov za obdobie od podania návrhu na súd a otec vystriedal
viacero zamestnaní s širokou škárou mesačného príjmu, úlohou súdu bolo riadne sa s tým vyporiadať
za celé obdobie od podania návrh na úpravu výšky výživného až po rozhodnutie v merite veci. V čase
posledného rozhodovania v roku 2010 mal otec brutto mesačný príjem XXXX eur. V Rakúsku zarábal

cca XXXX eur brutto, naposledy tam pracoval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX
pracoval v V. s.r.o. na skrátený pracovný úväzok XX hodín týždenne, za obdobie XX/XXXX - X/XXXX
mal netto mesačný príjem XXX,XX eur. Od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX pracoval cez pracovnú agentúru
ako pracovník v sklade s mesačnou netto mzdou XX,XX až XX,XX eur. Od mája XXXX do konca augusta
XXXX pracoval ako pomocník v kuchyni a zarábal mesačne XXX eur netto, u zamestnávateľa skončil

z vlastnej iniciatívy. Od mája XXXX pracoval ako pomocník v kuchyni, dostával na ruku len XXX eur,
sám ukončil prácu koncom augusta XXXX z dôvodu, že nebol spokojný s výškou mzdy. Y. XX.XX.XXXX
tvrdil, že sa zaúča v inej firme v reštaurácii a mal by mať netto mesačný príjem XXX eur. Od XX.XX.XXXX
pracuje v O. na dobu určitú jedného roka, má netto mesačný príjem v sume X.XXX,XX eur, z ktorej
sumy mu zamestnávateľ zrážal poplatok za bývanie XXX,XX eur mesačne. D. nemá záujem naďalej

v O. pracovať, chce sa vráti na F., kde nemá doposiaľ nájdenú prácu i keď vie už dátum, kedy v O. s
prácou končí. Y. nezáujmu pracovať naďalej v O. u zamestnávateľa je podľa otca okrem iného to, že je
tam pracuje veľa cudzincov a jemu išlo hlavne o posplácanie dlhov. Otec nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok. Podľa jeho tvrdenia má z práce v O.
úspory, dal si urobiť druhé zuby za cca 600 eur. Otec deklaroval svoje mesačné výdavky s bývaním v

sume XXX,XX eur ( XXX eur+XXX,XX W.), na ktorých sa podieľa spolu s manželkou.

32. V konaní mal súd preukázané, že otec začal platiť na dieťa výživné svojvoľne po 30 eur na miesto
100 eur z dôvodu jeho zníženého príjmu, ale neuviedol prečo v čase jeho zamestnania práce v E. či
O. neplatil svojvoľne na dieťa vyššie výživné než 100 eur určených súdom. Otec v konaní riadne súdu

nepreukázal svoj príjem za celé posudzované obdobie od podania návrhu na súd a súd zastáva názor ,
že ak by otec reálne mal záujem, tak by aj v čase, keď pracoval v V. s.r.o., našiel v hlavnom meste V.
či v E. prácu za viac ako XXX eur mesačne. Otec svoje možnosti a schopnosti preukázal svojou prácou
v O., avšak to, že sa nepokúsil predĺžiť si pracovnú zmluvu v E. s cieľom vrátiť sa na F., kde nemal
nájdenú žiadnu prácu, súd hodnotí ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Otec sa v rámci argumentácie k

výške výživného opiera o svoje tri deti, ktorým musí platiť výživné. Avšak otec je zodpovedný za to, že
má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a preto je aj jeho povinnosťou zabezpečiť im riadne
podmienky na život hoc aj platením vyššieho výživného. Fakt, že otec sa nepokúsil ani len požiadať o
predĺženie pracovnej zmluvy aspoň do času, kým by si našiel prácu na F., súd kvalifikuje ako dobrovoľnévzdanie sa stabilného príjmu. Otec svojim konaním, prácou v O. a vyjadreniami presvedčil súd, že je v
jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem vyšší než je ním deklarovaná suma okolo XXX-
XXXeur.Otecnemázdravotnéproblémy,ktorébymubránilihľadaťanájsťsiprácumimosvojhobydliska

aj na dlhšie obdobie. Otec nemá ani žiadne maloleté deti, o ktoré by bol povinný sa osobne starať,
preto súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že nič mu nebránilo požiadať v O. zamestnávateľa o
predĺženie pracovnej zmluvy alebo si v O. nájsť zamestnanie u iného zamestnávateľa, aspoň do času,
čo si nájde prácu na F.. Z týchto dôvodov súd u otca aj vychádzal z jeho posledného preukázaného
príjmu, ktorý dosahoval v O.. Sekundárne súd u otca prihliadal na preukázanú skutočnosť, že otec sa

na osobnej starostlivosti o dieťa v žiadnej miere nepodieľa (§ 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine), celá
starostlivosť a výdavky na dieťa je v rukách matky.

33. Súd mal v konaní preukázané, že u rodičov došlo k zvýšeniu príjmu oproti poslednému rozhodovaniu
v roku XXXX a F. medzičasom absolvovala základnú školu, začala chodiť na strednú školu, otec sa o ňu
viac rokov vôbec nezaujíma. F. dospel k záveru, že u otca sú splnené podmienky na zvýšenie výživného

nasumuXXXeurmesačnevobdobíodzačatiakonaniaX.X.XXXXdoXX.X.XXXX,dokedybolamaloletá
žiačkou základnej školy. Nakoľko od X.X.XXXX nastúpila maloletá na strednú školu, čím sa objektívne
zvýšili výdavky na jej vzdelávanie a výchovu, súd zvýšil výživné od X.X.XXXX práve z tohto dôvodu z
XXX eur na XXX eur mesačne. F. je pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom preukázaným v čase
rozhodovania a matka v septembri XXXX ešte nevedela preukázať osobitné výdavky dieťaťa spojené s

nástupom na strednú školu, preto súd pristúpil k zvýšeniu o XX eur. K. súd prihliadal na to, aby bol otec
schopný takúto sumu výživného mesačne na mal. F. platiť. Z. určené výživné považuje súd nateraz za
primerané reálnym možnostiam a schopnostiam otca a vo zvyšku návrh matky zamietol.

34. Súd zvýšil výživné otcovi od X.X.XXXX, pritom otec si doplatil len nedoplatok vzniknutý na bežnom

výživnom, preto bolo potrebné numerickým výpočtom zistiť, aká výška nedoplatku na výživnom je za
obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. F. určil nedoplatok do XX.X.XXXX z dôvodu, že rozhodol dňa
XX.XX.XXXX, t.j. pred XX - tym dňom v mesiaci. F. počítal nedoplatok zo sumy XX eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi súdom zvýšeným výživným XXX eur a pôvodným výživným XXX eur, ktoré má otec
doplatené až do XX.X.XXXX. Za XX dní septembra XXXX predstavuje nedoplatok XX eur ( výpočet: XX

dní septembra : XX dní septembra x XX eur). Za mesiace október až december XXXX vznikol nedoplatok
X x XX eur; za rok XXXX je nedoplatok XX mes. x XX eur = XXX eur, za január až august XXXX v sume
XXX eur ( X mes. x XX eur). N. ide o sumu X.XXX eur mesačne.

35. Primárnou úlohou súdu je zabezpečiť, aby otec riadne plnil bežné výživné a popritom splatil

nedoplatok, keďže má okrem F. aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle zaužívanej
súdnej praxe povolil otcovi možnosť zaplatiť nedoplatok v splátkach po dobu 36 mesiacov. Pritom pokiaľ
nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stane sa zročným celá výška nedoplatku na výživnom.

36. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.