Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Wagshalová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/162/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207964
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319207964.3
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. W. O.
P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, za účasti matky O. Š.D., E.. XX.XX.XXXX, I. F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou
Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné a otca O. P., E.. XX.XX.XXXX, I. Q. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, za účasti
prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/220/2019-239 zo dňa 5.5.2021, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom domáha úpravy rodičovských práv a povinností voči mal. W. O. P..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Z v e r u j e mal. W. O. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou po 170,-- eur mesačne, ktoré bude
poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 04.11.2019.
III. D l ž n é výživné za obdobie od 04.11.2019 do 30.04.2021 vo výške 935,-- eur povoľuje otcovi
zaplatiť matke do 31.12.2021.
IV. Otec je o p r á v n e n ý sa synom stretávať každý párny týždeň od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod.
v sobotu a po uplynutí dvoch mesiacov od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu a každý nepárny
utorok a nepárny štvrtok od 15.00 hod. do 8.00 hod. nasledujúceho dňa.
V. O trovách konania aj o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.. “
3. Mal za preukázané, že rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2019 a starostlivosť o
dieťa zabezpečuje matka a otec sa so synom stretáva podľa rozhodnutia súdu neodkladným opatrením
sp. zn. 10P/99/2020 zo dňa 15.06.2020 každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00. hod. a každú
párnu nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v každý nepárny utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod.. V danom prípade síce obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o maloletého,
ale vzhľadom na vek maloletého, vzájomné útoky rodičov na seba navzájom nie sú predpokladom
na to, aby zverenie do striedavej starostlivosti bolo v záujme dieťaťa. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predstavy rodičov o rozsahu a spôsobe stretávania sa značne líšia, pričom zo správy
kolízneho opatrovníka vyplynulo, že je namieste upraviť stretávanie W. s otcom tak, aby bolo maloletému
umožnené tráviť s ním viac času, vrátane prespávania v jeho domácnosti, lebo maloletý má k otcovi
pozitívny citový vzťah, v jeho prítomnosti a v jeho domácnosti sa cíti „ako doma“, čo je dobrý základ prerozšírenie doterajšej úpravy stretávania, pričom je úlohou matky, aby v záujme zdravého všestranného
vývinu svojho dieťaťa podporovala puto medzi synom a jeho otcom. Dosiahnutie tohto cieľa je však
často atakované obavami, ktoré majú svoj pôvod viac v partnerskom konflikte ako v kvalite rodičovských
schopností a zručností, ktorým sa obaja rodičia môžu priučiť iba vlastnou skúsenosťou. Je preto žiadúce,
aby matka potrebu W. tráviť so svojim otcom viac času akceptovala a aby sama túto zmenu podporila
vhodnou motiváciou dieťaťa, preto upravil stretávanie otca so synom v širšom rozsahu, bez prítomnosti
matky. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal na skutočnosť, že matka sa o maloletého osobne
stará, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí hradia náklady spojené s bývaním. Matka je
vedená v evidencii úradu práce a poberá prídavok na dieťa. Výdavky na maloletého uvádzané matkou,
ktorých sumy uvádza príkladom, napr. výdavok na stravu kvantifikovala sumou od 160,- eur (za mesiac
február 2020) do sumy 541,- eur (za mesiac júl 2020), súd považoval za privysoké a neprimerané
príjmom matky aj veku a potrebám dieťaťa. Matka vo výdavkoch uvádzala aj náklady na benzín, ktoré
boli ňou uvádzané v rozsahu od 50,- eur (v mesiaci marec 2020) po 225,- eur (v mesiaci júl 2020).
Výdavok na pohonné hmoty presahujúci sumu 200,- eur súd považoval za privysoký, lebo matka je
bez pracovného pomeru, teda auto nevyužíva na dopravu do zamestnania a kontakt otca so synom
prebieha tak, že si otec syna u matky prevezme a po skončení stretnutia ho matke aj odovzdá. Výdavky
matkou kvantifikované na oblečenie, obuv, lieky, vitamíny, úhradu za stravu v škôlke súd vyhodnotil ako
výdavky bežné pre dieťa bez mimoriadnych zdravotných obmedzení a primerané jeho veku a potrebám.
Pri posudzovaní spôsobilosti otca participovať na výžive pre maloleté dieťa súd vychádzal z toho, že
otec je cudzí štátny príslušník, žijúci na Slovensku od narodenia dieťaťa. Otec nemá inú vyživovaciu
povinnosť ani zdravotné obmedzenia. Matka počas konania uvádzala, že otec na výživu syna prispieval
sumou po 100,- eur týždenne, teda za mesiac matke poskytol na výživu syna sumu 400,- eur. Pri
určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že otec je vlastníkom rodinného domu v Q. a
má náklady spojené s jeho užívaním okolo 200,- eur na mesiac a na výzvu súdu predložil výpisy z
účtu, otec priznal, že okrem rodinného domu je vlastníkom aj bytu v G., ktorý nadobudol za sumu 30
000,- eur. Súd pri posudzovaní výdavkov otca nevzal do úvahy jeho výdavky na nákup pohonných hmôt
mesačne vo výške 200,- eur a aj výdavok na zapožičanie auta v autopožičovni, lebo ak je vlastníkom
motorového vozidla tak, ako to uvádzal počas konania, súd uznal iba jeden výdavok z otcom uvádzaných
výdavkov a to výdavok na benzín na nákup pohonných hmôt za motorové vozidlo, ktoré otec mal spolu
s domom nadobudnúť (a na kúpu týchto mal minúť svoje úspory). Ďalej súd neuveril tvrdeniu otca,
že jeho príjem je v rozsahu od 300-350,- eur a že mu na jeho život požičiavajú jeho rodičia. Súd
vyzval otca, aby preukázal, na základe čoho podniká a túto skutočnosť otec preukázať nevedel, ale
kolízny opatrovník súdu predložil prehľad o firme (ktorý mu doložil otec), z ktorého vyplynulo, že otec je
štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti A.J.L. s.r.o., so sídlom Q. XXX, ktorá bola založená dňa
05.02.2020. Na otázku súdu, či otec podal daňové priznanie za rok 2020, otec uviedol, že požiadal o
jeho odklad do mesiaca júl 2021. Súd preto neuveril tvrdeniu otca, že žije iba z príjmu 300 - 350,- eur
a že je odkázaný na pomoc svojej rodiny, preto súd otca zaviazal platiť na výživu syna sumou po 170,-
eur mesačne a túto výšku určeného výživného považoval za primeranú potrebám dieťaťa a možnostiam
a schopnostiam povinného rodiča.
4. Poukázal na ustanovenia § 36, ods.1, § 24, ods.2, § 62, ods. 1,23,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods.1
Zákona o rodine.
5. O trovách konania uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
III. Obsah odvolania matky
6.ProtivýrokomII.,III.aIV.rozsudkupodalaodvolaniematka,podľaktorej rozsudokvjehonapadnutých
častiach bol vyhlásený bez náležitého zistenia skutočného stavu veci, dokazovanie vykonané zo strany
súdu nebolo dostatočné a zistenia súdu uvedené v rozhodnutí sú v rozpore so skutočným stavom a tieto
zistenia neobstoja, čím nie je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu je zákonné a že je v najlepšom
záujme mal. W. O. P. tak, ako to predpokladá zákon. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil v zmysle jej
návrhu. V odvolaní poukázala na to, že počas celého priebehu konania poukazovala na to, že životná
úroveň otca mal. dieťaťa je nadštandardná a poukazovala na to, že v čase, keď spolu rodičia dieťaťa
žili a niekoľko mesiacov po tom, keď matka opustila spoločnú domácnosť, otec dieťaťa bez akýchkoľvek
problémov prispieval na výživu dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne. Až potom, keď sa prehĺbili problémy
medzi rodičmi, začal otec prispievať na účet matky postupne nižšími a nižšími sumami, pričom výplatu
výživného sústavne podmieňoval „poslušnosťou“ matky voči nemu. Súd prvej inštancie bez toho, aby
mal náležite zistené, aké príjmy otec dosahoval minimálne za obdobie od začatia konania do vyhlásenia
rozsudku a to napriek tomu, že otcovi uložil povinnosť tieto skutočnosti hodnoverne preukázať, sa v
konečnom dôsledku upokojil len s predložením výpisu z účtu otca, ktorý má vedený na Slovensku,ktorým mal mať súd preukázané otcove príjmy. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je
vôbec možné zistiť, v akej výške mal súd príjem otca za preukázaný a z akého príjmu otca vychádzal pri
určovaní výživného pre maloleté dieťa, pričom Zákon o rodine v ustanovení § 75 stanovuje pre súd dve
východiská, z ktorých má súd vychádzať pri určovaní vyživovacej povinnosti. Otec ako dôkaz predložil
výpis zo svojho účtu na Slovensku (súd sa vôbec nevenoval tomu, či náhodou otec nemá aj iné účty
alebo účty v zahraničí), kde chce poukázať na to, že mu rodičia prispievali na živobytie. Následne však
vyšlo najavo, že otec si v auguste 2020 kúpil byt v G., za ktorý zaplatil 30.000,- Eur v hotovosti, pričom
táto suma je vyššia ako sumy, ktoré mu na účet poukázali jeho rodičia zo zahraničia. Otec však súdu
neuviedol, že jeho rodičia už nepracujú a sú dôchodcovia a teda neobjasnil, odkiaľ mali takú sumu
peňazí, ktorú mu poslali. Otec tvrdil, že počas posledného obdobia nepracoval, pričom však sám kolíznej
opatrovníčkeuviedol,keďsaospravedlňovalzostretnutí,žejepracovnevzahraničí.Anitátoskutočnosť,
ktorá bola zistená a potvrdená kolíznou opatrovníčkou, nebola súdom ďalej skúmaná. Matka počas
celého súdneho konania poukazovala na to, že má vážnu a dôvodnú obavu, že otec mal. W. O. P. bez jej
vedomiaasúhlasuzoberiedozahraničia,keďžeotecjecudzíštátnypríslušníkaobávasa,žetaktomôže
prísť o syna. Je pravdou, že existuje súdne rozhodnutie, ktorým bolo otcovi zakázané vycestovať s mal.
W. O. mimo územia Slovenskej republiky, ale matka sa obáva, že v prípade, ak bude mať otec upravené
právo na stretnutie so synom v rozsahu prespávania počas noci, nebude mať matka možnosť zabrániť
otcovi v tom, aby dieťa zobral do zahraničia. Zároveň matka poukazovala na skutočnosť, že mal. W.
O. je na ňu veľmi citovo naviazaný a vzhľadom na jeho vek je úplne prirodzené, že sa cíti bezpečne v
prostredí, ktoré dôverne pozná a to najmä čo sa týka času večerného zaspávania. Súd bez toho, aby
prihliadol na jazykovú bariéru medzi otcom a synom, na ktorú matka opakovane upozorňovala súd aj
kolíznu opatrovníčku, na silnú citovú väzbu dieťaťa na matku a potreby dieťaťa, určil termín prespávania
párny týždeň od piatka do soboty (po dvoch mesiacov od piatka do nedele) a v nepárnom týždni aj v
utorok aj vo štvrtok od 15.00 do 8.00 hod nasledujúceho rána. Prespávanie po dvoch mesiacov od piatka
do nedele považuje za veľmi rýchlu a nevhodnú zmenu pre mal. W. O. a má za to, že by k tomu malo
dôjsť postupne. Prespávanie v nepárnom týždni u otca v utorok a vo štvrtok považuje za rozhodnutie
súdu, ktoré nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní a nie je v záujme mal. W.. Nie je vhodné, aby
dochádzalo k prespávaniu mal. W. O. u otca počas nepárneho týždňa dve noci na striedačku s jednou
nocou u matky. Takéto nevhodné „trhanie“ režimu dieťaťa by mohlo mať na jeho psychiku nevhodný
vplyv, najmä ak prihliadneme na to, že dieťa je stále citovo naviazané na matku. Pretože matka potrebuje
riadne a včas vedieť, či otec si pre dieťa príde alebo nie, považujeme za dôležité, aby bola otcovi uložená
povinnosť oznámiť matke minimálne 24 hodín vopred prostredníctvom sms správy, že sa stretnutie so
synom neuskutoční.
7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol svoje argumenty, pre ktoré považuje súdom zistený
skutočný stav týkajúci sa zistenia jeho príjmu za dostatočný, k stretávaniu sa s mal. W. O. uviedol, že
matka je k jeho návrhom neústretová, komunikácia s ňou ohľadom styku je problematická.
8. Kolízny opatrovník poukázal na svoj návrh v konaní, aby bol styk upravený postupne, vo vzťahu k
výživnému navrhol, aby bolo určené vo vyššej výške, než ju určil súd prvej inštancie.
9. Zástupca Okresnej prokuratúry v Humennom považuje rozsah styku a výšku výživného za súladnú
so záujmom dieťaťa.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
11. Matka odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy výživného. Má za to, že
súd pri určení výšky výživného nezobral do úvahy skutočnosť, že životná úroveň otca mal. dieťaťa je
nadštandardná, o čom svedčí aj to, že otec dieťaťa bez akýchkoľvek problémov prispieval na výživu
dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie náležite
nezistil, aké príjmy otec dosahoval, uspokojil sa len s predložením výpisu z účtu otca, ktorý má vedený
na Slovensku. Súd neskúmal, či otec nepodniká v zahraničí, či nemá vedené účty v zahraničí a nezobral
do úvahy skutočnosť, že otec nadobudol byt v G. v hodnote 30.000 Eur.12. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri zisťovaní zárobkových možností a schopností,
ako aj majetkových pomerov otca obmedzil len na konštatovanie, že otec je cudzí štátny príslušník žijúci
na Slovensku. Je vlastníkom rodinného domu a bytu v G.. Finančné prostriedky, ktoré mal, minul na kúpu
rodinného domu, v ktorom žije a kúpu motorového vozidla. Súd ustálil, že otec vykonáva podnikateľskú
činnosť, je štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti A.J.L., s.r.o..
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.
16. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS
265/05).
17. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.
ÚS 14/07).
18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky
výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aby súd v súlade
so zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného zistil, v akej oblasti otec podniká, či vykonáva
podnikanie iba na území Slovenskej republiky, alebo aj v zahraničí a ustálil výšku jeho príjmu, z ktorej
vychádzal pri určení výšky výživného. Správne súd neuveril tvrdeniam otca o tom, že dosahuje príjem
vo výške 300 až 350 Eur mesačne. Ako to vyplýva z listinného dôkazu - výpisu účtu otca ( čl.208-231),
osoba pod menom O. P. (totožné s menom a priezviskom otca) na účet otca opakovane vkladá finančné
prostriedky z účtov vedených v zahraničných bankách I B C Podľa IBAN čísla účtov, tieto účty patria
bankovým inštitúciám WISE EUROPE SA, Belgicko, Deutsche Handelsbank, Nemecko, AS LHV PANK,
Estónsko. Súd týmto pravidelným vkladom na účet otca nevenoval žiadnu pozornosť, pritom tieto
predstavujú ťažiskový príjem na účte otca. Tiež nie je zrejmé, aby sa súd zaoberal možnosťami a
schopnosťami otca dosahovať príjem. Nie je zrejmé, aké je jeho dosiahnuté vzdelanie, aké zamestnanie
vykonával pred príchodom na Slovensko, či má otec na Slovensku objektívnu možnosť nájsť si v
prípade nemožnosti dosahovať príjem z podnikania prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikačným
predpokladom a zohľadňovala napríklad aj jeho nadštandardné jazykové znalosti. Nie je zrejmé, či otec
podnikávzahraničí.Takakobolouvedené,výživnénamaloletédieťamáprednosťpredinýmivýdavkamipovinného rodiča. V tomto kontexte sa javí kúpa bytu v G. v hodnote 30.000 Eur za tvrdenej situácie
otca o nemožnosti dosahovať príjem ako výdavok na úkor výživného, čo by mal súd taktiež zohľadniť
pri určení výšky výživného.
21. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd k určeniu výživného vo výške 170 Eur mesačne.
Nepoznajúc reálnu, ale ani potenciálnu výšku príjmov otca je takéto určenie výživného predčasné. Je
potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou matky, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodiča. Otec maloletého kúpil byt v meste G., tvrdiac, že ide o investíciu, na ktorú minul všetky
úspory a preto v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol prispievať na výživu mal.
W.O.vrozsahu400Eurmesačnetak,akotomubolovminulosti.Jepotrebnézdôrazniť,ževýdavokotca,
akým je kúpa investičného bytu, ktorý neslúži na uspokojovanie jeho bytových potrieb, nemôže byť na
úkorvýživnéhonamal.dieťa.Akživotnáúroveňrodičaumožňujeurčenievýživnéhovovyššejvýške,než
sú ustálené oprávnené výdavky dieťaťa, je vhodné určiť, že časť výživného bude určená na tvorbu úspor.
Ako už bolo uvedené, konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou
zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre
určenie výšky výživného zohľadniac pri tom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na
návrh oprávneného rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu mal. detí. Zdá sa, že súd na túto svoju
povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v
napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky výživného a výšky dlžného výživného.
22. Matka vo svojom odvolaní namieta záver súdu o určení rozsahu styku otca s maloletým.
23. Súd vo vzťahu k úprave styku skonštatoval. že mal. W. O. má pozitívny vzťah s otcom a je
namiesteupraviťstykvširšomrozsahunežjetomudoposiaľ.Odvolacísúdtotokonštatovaniepotvrdzuje
a poukazuje na to, že je potrebné v prípade, ak sa rodičia na styku nedohodnú, upraviť styk s
nerezidentným rodičom v čo najširšom rozsahu tak, aby bolo zachované právo rodiča podieľať sa na
výchove dieťaťa v rovnakej miere u oboch rodičov. V preskúmavanom prípade však úplne absentuje
odôvodnenie úpravy rozsahu styku ako ho určil súd. Tiež sa javí, že snaha upraviť široký rozsah styku
určením prespávania maloletého v utorok a štvrtok nepárny týždeň naráža na záujem maloletého na
stabilnom prostredí. Nie je zrejmé, či úprava styku reflektuje návštevu predškolského zariadenia, nie je
upravené miesto preberania a odovzdávania dieťaťa.
24. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
predpokladmi pre úpravu styku, založil tým jeho nepreskúmateľnosť.
25. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zrušeniu aj tejto napadnutej časti rozsudku postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným
postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne
naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.
26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami
odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a
opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu,
uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým
zákon o rodine.
27. Súd v súlade s vyšetrovacou zásadou ( §35 CMP) zistí, či je otec okrem účtu vedeného v Prima
banka, a.s. majiteľom účtov vedených v zahraničí a vyžiada si ich výpisy (viď bod 13 odôvodnenia).
Zameria sa na vklady, ktoré na predloženom účte pravidelne robí osoba označená ako P. O.. Doplní
dokazovanie o zistenie, či otec podniká, resp. dosahuje príjem okrem územia SR aj v zahraničí. Zistí
predmet podnikania otca a posúdi, či tvrdená výška jeho príjmu z podnikania v danej oblasti zodpovedá
štandardu. Zameria dokazovanie na zistenie možností a schopností otca dosahovať príjem, vzhľadom
na jeho pracovnú históriu v minulosti a kvalifikačné kritériá. Následne v súlade so zákonom, ustáli výšku
mesačného príjmu otca, ktorú dosahuje, resp. mohol by dosahovať a vychádzajúc z tejto výšky určí
sumu výživného, prípadne sumu výživného určenú na úspory, ak to príjem otca a jeho majetkové pomery
umožňujú a ak táto výška prekračuje spotrebný charakter výživného. Pri určení výživného je potrebné
prihliadnuť na rozsah výkonu osobnej starostlivosti, za ktorú je potrebné považovať aj výkon styku. Súd
taktiež rozhodne o dlžnom výživnom. Svoje úvahy o rozsahu a forme úpravy styku riadne odôvodní.
28. Je nepochybné, že je v záujme maloletého W. O. upraviť styk s otcom v čo najširšej miere. Matka
mal. v odvolaní poukazuje na jazykovú bariéru, silnú citovú väzbu dieťaťa na matku a potrebu postupnej
úpravy styku. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že vzťah otca a syna je dobrý, dieťa je počas
stykusotcomspokojné.Nebolizistenéžiadnekomunikačnéťažkostiotcasdieťaťom,naktorépoukazuje
matka. Na druhej strane aj kolízny opatrovník navrhol postupnú úpravu styku. Vzhľadom k času, ktorý od
rozhodnutia súdu uplynul sa javí ako vhodné vyhodnotiť doterajší priebeh styku a novú úpravu vykonať
tak, aby bola v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Súd pri úprave styku neurčil miesto odovzdávaniaa preberania dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu rovnomerného rozloženia
nákladov spojených s realizáciou styku medzi oboch rodičov, t.j. aj rodiča, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti (viď bod 35. Nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2996/17
zo dňa 29. mája 2018). Vzhľadom na preukázateľný rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletého a
neschopnosť ich komunikácie ohľadom styku sa javí ako vhodné aj uloženie informačnej povinnosti
rodičom v prípade nemožnosti realizácie styku, čo má podľa názoru odvolacieho súdu význam pre
stabilizáciu situácie a elimináciu nedorozumení medzi rodičmi. Je potrebné okrem optimalizácie jeho
nastavenia určiť čas a miesto odovzdávania a preberania dieťaťa.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.