Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200467
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320200467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Slovenská republika

konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava,
IČO: 00 166 073, proti žalovanému J.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. T. Č.. XX, právne
zastúpený JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., Dip. Mgmt., advokátkou, so sídlom Hlavná 45, 080 01
Prešov, IČO: 42 249 384, v konaní o zaplatenie 11 266,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Humenné žalobu o zaplatenie vyššie uvedenej sumy

s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod sp.
zn. 5C/84/2011 konanie, kde si žalobca J.. Q. S. uplatňuje voči Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Svoj nárok opiera o nezákonné
rozhodnutie podľa § 5 tohto zákona a to uznesením vyšetrovateľa ORPZ v Humennom o vnesení
obvinenia zo dňa 14.05.2007, ČVS: Y.-XX/OEK-S.-XXXX. Uvedené trestné stíhanie skončilo jeho
právoplatným oslobodením spod obžaloby a preto si uplatnil od žalobkyne sumu 102 589,59 eur s

príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.04.2013 bola Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti zaviazaná zaplatiť žalovanému J.. Q. S. sumu 1 070,53 eur
s 8 % úrokom z omeškania od 10.05.2011 do zaplatenia a ako náhradu majetkovej škody a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Po podaní odvolania
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22.11.2016 napadnutý rozsudok v časti priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur potvrdil a vo zvyšku ho zmenil a zaviazal žalobkyňu v tomto
konaní zaplatiť sumu 863,65 eur s 8 % zákonným úrokom z omeškania od 10.05.2011 do zaplatenia z

titulu náhrady škody. Na základe týchto dvoch rozhodnutí, žalobkyňa v tomto konaní pristúpila k úhrade
náhrady škody a nemajetkovej ujmy a celkovo vyplatila žalovanému v tomto konaní sumu 11 266,84 eur.
Po podaní dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.01.2018 sp. zn.
3Cdo/116/2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave novým rozhodnutím a to uznesením zo
dňa 26.10.2018 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.04.2013 a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Z dôvodu, že odpadol právny dôvod na základe ktorého žalobca v tomto konaní plnil žalovanému
v tomto konaní a to vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v
Bratislave, vzniklo podľa § 451 žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže neexistuje
právoplatné rozhodnutie, ktoré by žalovanému priznávalo vyššie uvedené sumy, musí žalovaný totobezdôvodné obohatenie vydať. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej sumy, avšak žalovaný
žalovanú sumu žalobcovi nevrátil. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku,
preto si žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiada žalobu zamietnuť, pretože na jeho strane nevzniklo
bezdôvodné obohatenie. Zároveň navrhol prerušiť toto súdne konanie do právoplatného skončenia
súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011 v ktorom si žalovaný
J.. S. uplatňuje voči žalobcovi Slovenskej republike nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z

dôvodu, že bol v trestnom konaní právoplatné oslobodení spod obžaloby. Žalovaný uviedol že to, že
v dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu
v Bratislave ešte neznamená, že štát nemá povinnosť žalovanému zaplatiť žiadne náhrady škody a
nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie bolo zrušené len z dôvodu nedostatku podmienky konania spočívajúcej
v nesprávnom zastúpení štátu. Preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený
žalobcom v tomto konaní za predčasný a neodôvodnený. Žalovaný poukázal na to, že dlžníkom je vždy

štát - Slovenská republika a nie príslušný štátny orgán. Žalovaný následne zaslal súdu nový rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011 zo dňa 15.01.2020, ktorým tento súd opätovne priznal
žalobcovi rovnako ako predtým, voči Slovenskej republike nárok na náhradu škody vo výške 863,65 eur
s príslušenstvom a to zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.05.2011 do zaplatenia
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur.

3. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 29.07.2020 vyhovel návrhu právnej zástupkyni žalovaného
a prerušil toto súdneho konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia do právoplatného skončenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011.

Po podaní odvolania zo strany žalobcu, Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 16.02.2021
zrušil napadnuté uznesenie o prerušení konania.

4. Súd zistil tento skutkový a právny stav:

Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 5C/84/2011, prvým rozsudkom zo dňa 05.04.2013 zaviazal
žalovanú Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti, zaplatiť žalobcovi J.. S. sumu 1
070,53 eur s 8 % úrokom z omeškania od 10.05.2011 do zaplatenia, ako majetkovú škodu a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a
vo zvyšku žalobu zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 22.11.2016

rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur potvrdil
a vo zvyšnej vyhovujúcej časti zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 863,65 eur s 8 % úrokom
z omeškania ročne od 10.05.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Dňa 10.03.2017 žalovaná
Slovenská republika uhradila túto súdmi priznanú sumu žalobcovi v celkovej výške 11 266,84 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po podaní dovolania uznesením zo dňa 29.01.2018 sp. zn.
3Cdo/116/2017 zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu zo dňa 22.11.2016 vo výroku, ktorým
bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy potvrdený a vo
výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
do 3 dní sumu 863,65 eur s 8 % zákonným úrokom z omeškania od 10.05.2017 do zaplatenia a vec vrátil

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.10.2018
zrušil pôvodný prvý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.04.2013 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011 zo dňa 15.01.2020, tento súd opätovne

druhýkrát priznal žalobcovi J.. Q. S.ovi proti Slovenskej republike nárok na náhradu škody vo výške
863,65 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.05.2017 do zaplatenia
a nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur. Okresný súd v Bratislave I tak rozhodol rovnako ako predtým
vo vyššie uvedenom zrušenom rozsudku zo dňa 05.04.2013. Tento druhý rozsudok Okresného súdu
Bratislava I nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože Krajský súd v Bratislave ako odvolací

súd svojim rozsudkom potvrdil tento rozsudok.Odvolací súd svojim rozsudkom zo dňa 24.11.2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 15.01.2020, pričom bolo rozhodnuté rovnako ako predtým v zrušených rozhodnutiach Krajského
súdu v Bratislave a Okresného súdu Bratislava I.

6. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia týchto právnych predpisov:

Podľa § 451 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), kto sa na úkor iného obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný v nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal a kto

ho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
odseku 3, ods. 1, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem časti tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) neprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, ak tento Zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 17 ods. 1, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetkovým a v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 2, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje podľa Zákonom
stanovených a vymenovaných podmienok.

Podľa § 21 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych
vzťahov štát, je právnickou osobou.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

7. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a to z dôvodu, že obrana žalovaného bola preukázaná. Podľa
vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že v tomto spore ide o právny titul bezdôvodného obohatenia

podľa Občianskeho zákonníka. Preto sa na tento spor použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka sú právnymi
subjektami fyzické a právnické osoby, respektíve štát, ktorý má v takomto prípade postavenie právnickej
osoby. Súd zdôrazňuje toto ustanovenie Občianskeho zákonníka, pretože podľa špeciálneho predpisu
vyššie uvedeného Zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné úradne rozhodnutie, je zodpovedným

subjektom stále štát - Slovenská republika. Tento zákon v ďalších ustanoveniach uvádza, ktoré štátne
orgány sú oprávnené za štát konať ale v tomto prípade ide len o procesné podmienky. Dôležité je
ustanovenia o zodpovednosti štátu, že zodpovedným subjektom je štát. Z tohto dôvodu sa žalobapodľa Zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné úradné rozhodnutie podáva stále voči štátu, ktorý
je zastúpený tým ktorým príslušným štátnym orgánom.

Súd v tomto spore považoval túto žalobu za predčasne podanú a to z dôvodu, že konanie v ktorom
žalobca J.. Q. S.C. ako žalobca žaloval Slovenskú republiku podľa Zákona o zodpovednosti štátu za
nezákonné úradne rozhodnutie z dôvodu, že bol právoplatne oslobodený spod obžaloby v trestnom
konaní, ktoré stále prebiehalo pod sp. zn. 5C/84/2011 na Okresnom súd Bratislava I. Z tohto dôvodu
súd prerušil toto súdne konanie do právoplatného skončenia konania vedené na Okresnom súde

Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011. Uznesenie o prerušení tohto konania, však Krajský súd v Bratislave
po odvolaní žalobcu zrušil. Medzi tým došlo k zmene skutkového a právneho stavu a to v tom zmysle,
že v pôvodnom konaní sp. zn. 5C/84/2011 bolo opätovne rozhodnuté tak ako predtým v zrušujúcich
rozhodnutiach súdu, že žalobcovi J.. Q. S. bola priznaná z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy tá
istá suma s príslušenstvom, ako to bolo už predtým rozhodnuté podľa prvého rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 05.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2016,

na základe ktorým Slovenská republika poukázala priznanú sumu s príslušenstvom žalobcovi J.. Q. S..
Táto zmena právnej situácie nastala potom, ako v dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil prvotný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2016. Z tohto dôvodu Krajský súd v
Bratislave ako odvolací súd vydal druhé uznesenie zo dňa 26.10.2018, ktorým zrušil prvotný rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.04.2013 a vec mu vrátil na nové konanie. Je potrebné podotknúť,

že dôvodom takéhoto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní bola
skutočnosť, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskú republiku zastupoval v spore zlý
štátny orgán a to nie Ministerstvo spravodlivosti ale správne mala byť Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Išlo teda len o procesné pochybenie. Súd túto skutočnosť zdôrazňuje, pretože je zrejmé, že
zodpovedným subjektom bol stále štát - Slovenská republika, ktorá má podľa Občianskeho zákonníka

rovnaké postavenie ako iné právnické osoby.

8. Aj napriek druhému rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ktorým vlastne zopakoval svoje
rozhodnutie z prvého rozsudku žalobca v tomto súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia,
zotrval na svojej žalobe a žiadal jej vyhovieť a to z dôvodu, že Ministerstvo spravodlivosti a Generálna

prokuratúra sú dva rôzne právne subjekty, majú dva rôzne rozpočty a teda sú splnené podmienky podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka, že odpadol právny dôvode na základe, ktorého Slovenské republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR plnila J.. Q.N. S. priznanú sumu. V novom rozsudku z toho
istého súdneho konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/84/2011 sú síce uvedené tie isté sumy
z titulu náhrady a nemajetkovej ujmy, avšak už má plniť Slovenská republika zastúpená Generálnou

prokuratúrou a nie Ministerstvom spravodlivosti.

9. Súd uvádza, že takáto obrana je nedôvodná, pretože podľa vyššie uvedených ustanovení Zákona
o zodpovednosti štátu je zodpovedným subjektom stále štát - Slovenská republika a nie jednotlivé
štátne orgány. Akým spôsobom si štátne orgány urobia vyúčtovanie medzi sebou z vyššie uvedeného

právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I, to upravujú právne normy verejného práva a to
Zákon o štátnom rozpočte, Zákon o štátnych a rozpočtových organizáciách a iné predpisy, avšak tieto
sa v tomto konaní nemôžu použiť, pretože toto konanie je súkromnoprávnym vzťahom medzi fyzickou
osobou - žalovaným a právnickou osobou - štátom - žalobcom.

10. Súd uzatvára, že tento skutkový stav nie je medzi stranami sporný, nie je sporné a bolo tak už
právoplatnerozhodnutéOkresnýmsúdomBratislavaI,žeštátakodlžníkazodpovednáosobajepovinná
plniť veriteľovi - žalovanému J.. Q. S. náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola priznaná súdom
a to na tom základe, že bol právoplatne oslobodený v trestnom konaní spod obžaloby. Z tohto dôvodu
mu podľa Zákona o zodpovednosti štátu vznikol nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu a táto

mu bola aj priznaná.

Súd právne uzatvára, že v toho je zrejmé, že žalovaný J.. S. bol celý čas po právoplatnom
oslobodzujúcom trestnom rozsudku veriteľom voči štátu v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za
nezákonné úradné rozhodnutie a následne si v zmysle tohto špeciálneho predpisu o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uplatnil tento svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovú
ujmu voči štátu a po neúspešnej predžalobnej výzve, podal žalobu na Okresný súd Bratislava I kde bol
úspešný. Z toho je zrejmé, že po celý tento čas vznikol hmotnoprávny vzťah medzi J.. Q. S. ako veriteľom
a právnickou osobou - štátom ako dlžníkom podľa Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z. z.. Toto je špecifikum tohto súdneho konania, pretože je zrejmé,
že pokiaľ aj po druhý krát súdy právoplatne rozhodli Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave
ako odvolací súd, tak že J.. Q. S.C. priznali tie isté sumy z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy s

príslušenstvom, tým len deklarovali existujúci právny záväzkový vzťah medzi fyzickou osobou - J.. Q.
S. ako veriteľom a štátom - právnickou osobou ako dlžníkom. Z týchto dôvodov to nie je štandardný
súdny spor, že keďže bol zrušený prvý rozsudok Okresného súdu Bratislava I na základe, ktorého dlžník
- Slovenská republika plnila veriteľovi J.. Q.N. S. vznikol tým veriteľovi automatický nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, pretože odpadol právny titul.

11. Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinností vyplývajúce z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké

postavenie.

12. Z vyššie uvedených ustanovení súd podotýka, že nemôže posudzovať uvedený spor vzhľadom na
jeho špecifiká úplne formálne, pretože to znamenalo zásah do práva oprávnených záujmov žalovaného
a bolo by to aj rozpore s dobrými mravmi. Keďže dlžníkom z hmotnoprávneho vzťahu bol a je stále

štát - Slovenská republika bolo by rozpore s dobrými mravmi, aby súd teraz rozhodol tak, že zaviaže
žalovaného vrátiť žalobcovi - Slovenskej republike žalovanú sumu s príslušenstvom (plnenia, ktoré boli
už raz priznané prvým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I J.. Q. S.) a následne by zase Slovenská
republika ako dlžník podľa druhého posledného rozsudku Okresného súdu Bratislava I plnila tie isté
sumy z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy žalovanému J.. Q. S..

13. Z týchto dôvod súd žalobu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a to tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania. Hoci bol v konaní úspešný žalovaný a mal by mať nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu podľa § 255 CSP, súd rozhodol s využitím dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré v tomto konkrétnom spore sú v predmete tohto sporu, pretože ani
jedná zo strán, t. j. ani žalobca ani žalovaný nespôsobili podľa názoru tohto súdu to, že v mimoriadnom
dovolacom konaní bol zrušený predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho
súdu z procesných podmienok a taktiež súd videl dôvody osobitného zreteľa v stranách tohto sporu a to

v tom smere, že strany medzi sebou vedú iný spor na Okresnom súde Bratislava I, ktorý bol medzičasom
už právoplatne skončený a kde bol úspešný J.. Q. S. voči štátu - Slovenskej republike a teda predmetom
tohto sporu sú ich vzájomné finančné a právne vzťahy, ohľadom ich vyrovnania. Z tohto dôvodu súd mal
za to, že je spravodlivé v tomto rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.